{"guid": "a7a5a6db-7bc2-4347-81c8-e8ce1d94d4e0:e861a779-5478-42b2-9676-7b14acd34d10", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2014:4212218748.1", "spisova_znacka": "15CoE/419/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 15CoE/419/2013 z 13. 1. 2014", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Nitra z 13. januára 2014, sp. zn. 15CoE/419/2013, ECLI:SK:KSNR:2014:4212218748.1", "identifikacne_cislo": "4212218748", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "JUDr. Beata Jurgošová", "sudca_id": 103, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-beata-jurgosova-103", "datum_vydania": "2014-01-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-1", "nazov": "§ 44 ods. 1 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-44"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-45.odsek-1", "nazov": "§ 45 ods. 1 ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-45.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/244-2002/paragraf-45"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/244", "nazov": "ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/244-2002"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-44", "/SK/ZZ/2002/244#paragraf-45"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e861a779-5478-42b2-9676-7b14acd34d10", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2014:4212218748.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2014:4212218748.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2014:4212218748.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15CoE/419/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212218748
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4212218748.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. so sídlom Astrová
2/A, Bratislava, IČO: 36 432 105, zastúpeného verita, s.r.o. so sídlom Karpatská 18, Bratislava, IČO:
35 940 875, proti povinnému: X. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, o vymoženie pohľadávky vo výške
1.398,48 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č.k.
10Er/1408/2012-13 zo dňa 12.12.2012 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č.k. 10Er/1408/2012-13 zo dňa 12.12.2012 p o t v
r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa  zamietol žiadosť súdnej exekútorky Mgr. Jany Sitášovej, so
sídlom exekútorského úradu Bratislava, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 11.09.2012.

Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní, § 52 ods. 1, 2, 3, § 879j, § 53 ods. 1, 4,   § 54 ods. 1, § 39 zákona č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka.

Súd prvého stupňa uviedol, že v uvedenom prípade nie je možné považovať formuláciu rozhodcovskej
doložky za platnú rozhodcovskú zmluvu alebo platnú rozhodcovskú doložku, nakoľko spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovskú
doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými
štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým úverovým
podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti
spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Povinný sa bez vlastnej vôle a možnosti pričinenia vzdal
vopred svojich práv, čo je v rozpore s ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Tým, že takto formulovaná
rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, je v zmysle ust.§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Ak v určitej
veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, nemohol spor
rozhodcovský súd prejednať a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný
a nemôže byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon
rozhodnutia. Súd zistil, že rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa
náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať
a rozhodovať. Vzhľadom na to je možné vychádzať z toho, že ak neexistuje rozhodcovský rozsudok,
ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom, buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho,
exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.



Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, odôvodniac ho tým,
že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
ako aj tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a
účastníkovi konania - oprávnenému sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Mal za to,
že súd zamietol poverenie z dôvodu, že exekučný titul bol vydaný v rozhodcovskom konaní, avšak
opomenul tú skutočnosť, že oprávnený je zo zákona povinný klientovi ponúknuť návrh rozhodcovskej
doložky. Pokiaľ by tak však neurobil, došlo by k porušeniu zákona o bankách, avšak aj napriek splneniu
si zákonom stanovenej povinnosti, súd práve týmto splnením zákonnej povinnosti dôvodil zamietnutie
poverenia. Ďalej poukázal na viaceré rozhodnutia súdov Slovenskej republiky. Namietal, že právoplatný
rozhodcovský rozsudok je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, disponuje atribútom právnej
záväznosti rovnako ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu, a je po uplynutí lehoty na plnenie
vykonateľný, t.j. spôsobilý byť podkladom exekúcie. Dodal, že vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku
zákonodarca viaže na splnenie rovnakých podmienok ako vykonateľnosť rozsudku všeobecného súdu.
Exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, skúmať
rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na základe ktorej bol tento vydaný, keďže doručený rozhodcovský
rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky
ako právoplatný rozsudok. Súd posudzuje predložené dokumenty, ale nepreskúmava ich po stránke
hmotnoprávnej ani procedurálnej, keďže na takýto postup nemá právomoc, nakoľko by otváral konanie,
ktoré nie je oprávnený sám meritórne rozhodnúť. Ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok,
súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať, či už ako
súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve a len ako
tzv. exekučný súd. Platí, že exekučný súd nie je súdom, ktorý rozhoduje o opravných prostriedkoch
voči exekučnému titulu. V exekučnom konaní súd nepreskúmava vecnú správnosť rozhodnutia, ktoré je
exekučným titulom. Zdôraznil, že OSP, Exekučný poriadok a ani Zákon o konkurze a reštrukturalizácii
neposkytujú žiadnu oporu pre záver, že by exekučný súd mohol vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku
rozhodovať ako súd konajúci vo veci samej, a teda vykonávať vo veci napr. dokazovanie alebo zrušiť,
či zmeniť jeho výrok. Dodal, že z povahy veci teda nie je možné priznať exekučnému súdu väčší rozsah
vecnej preskúmavacej pôsobnosti. Konaním súdu mu bolo odňaté právo domáhať sa svojho práva na
uspokojenie pohľadávky v exekučnom konaní, nakoľko súd vyslovil bez zákonného dôvodu rozhodnutie
za nevykonateľné, čím oprávnenému spôsobil ujmu, teda konal i v rozpore so základnou právnou
zásadou iustitia nemini neganda, podľa ktorej nikomu nie je možné odoprieť spravodlivosť. Poukázal aj
na výroky Súdneho dvora EÚ vo veciach C-243/08 a C-40/08 a namietol slovenskú verziu Prílohy, bodu
1, písm. q) smernice Rady 93/13/EHD zo dňa 5. apríla 1993, ktorá je podľa neho zavádzajúca. V závere
navrhol, aby súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie alebo aby rozhodol tak, že napadnuté uznesenie v
celom rozsahu zruší a vec vráti súd prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd podľa § 10 ods. 1 OSP vec prejednal podľa        § 212 ods. 1 OSP,
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel
k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdiť.

Z obsahu spisu vyplýva, že exekučné konanie začalo dňa 10.09.2012, kedy bol súdnej exekútorke
Mgr. Jane Sitášovej doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu,
ktorým je v tomto prípade rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu pri Rozhodcovská,
arbitrážna a mediačná a.s., sp. zn. BWB01120101 zo dňa 01.06.2012. Súdna exekútorka požiadala dňa
19.09.2012 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Následne súd prvého stupňa vydal napadnuté
uznesenie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne vec po právnej stránke posúdil a svoje
rozhodnutie aj správne a v dostatočnom rozsahu odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje



s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s poukazom na ust. § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení
tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez
toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

Odvolací súd na zdôraznenie správnosti považuje za potrebné uviesť, že vychádzajúc z Exekučného
poriadku pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší postup, musia byť splnené zákonom stanovené
podmienky, a to jednak procesného charakteru, ako i hmotnoprávne. Procesnými podmienkami exekúcie
sú spôsobilí účastníci, právomoc a príslušnosť súdu, ako i spôsobilý návrh a listina, o ktorej oprávnený
tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné predpoklady exekúcie sú predpokladmi
hmotnoprávnymi (materiálnymi), ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a pokračovaniu exekučného
konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Možno preto vyvodiť, že súlad rozhodcovského
rozsudku ako exekučného titulu s ust. § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní je hmotnoprávnym
predpokladom vykonania exekúcie. Keďže z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva pre exekučný
súd povinnosť pri rozhodovaní o udelení poverenia preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom,
s ohľadom na vyššie uvedené je preto povinný už v tejto fáze konania prihliadať na to, či sú tu
dôvody neprípustnosti exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku, uvedené v § 45 Zákona o
rozhodcovskom konaní. V prípade, že ich zistí, musí žiadosť na udelenie poverenia zamietnuť. Jediným
obmedzením exekučného súdu v tejto fáze je, že vzhľadom na neúčasť povinného v tejto etape konania
sa nemôže zaoberať tými dôvodmi neprípustnosti exekúcie, na ktoré môže prihliadnuť len na návrh (§
45 ods. 1 písm. a) v spojení s ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní).

Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre
poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k
návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti,
či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho
vydanie a či rozhodnutie je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch vykonateľné tak
po stránke formálnej, ako aj materiálnej.

Z uvedeného vyplýva, že skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky súd prvého stupňa v exekučnom
konaní nepreskúmaval vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizoval svoje oprávnenie
vyplývajúce zo zákona, a to z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či exekučný
titul nie je v rozpore so zákonom.

Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec
uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od
neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu
nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa
tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej
nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa.

Rovnako ako súd prvého stupňa, aj odvolací súd posúdil rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú
podmienku spotrebiteľskej zmluvy a s poukazom na ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka tým
za absolútne neplatnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve, nakoľko celkom
zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a to v
neprospech spotrebiteľa. Podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania
je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a celkom zjavne
nemal spotrebiteľ reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo
zmluvných dojednaní vylúčiť. Formuláciou rozhodcovskej doložky v článku 11.2 obchodných podmienok
pre úver (verzia 1/2007) došlo aj k rozporu s ust. § 93b ods. 2 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení
účinnom do 30.11.2009, ktoré ukladalo bankám povinnosť dať klientovi možnosť neprijať rozhodcovskú
doložku - \"Klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa ods. 1; ak klient
neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa ods. 1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto
klientom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov (OSP, Exekučný poriadok).\" Okrem toho,
rozhodcovská doložka je vsunutá medzi ostatné podmienky, drobným ťažko čitateľným písmom a v
zmluve o úvere je podpisovaná v čase nižšej bdelosti klienta, kedy sa klient najmä sústreďuje na
získanie finančných prostriedkov a nepredpokladá, že by sa dostal s ich platením do omeškania. Pokiaľ



teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je
nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to
ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe, ktorého by oprávnenému voči povinnej vznikol
nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

Záverom odvolací súd poukazuje aj na to, že ak za neprijateľnú zmluvnú podmienku musí byť
považovaná rozhodcovská doložka poskytujúca spotrebiteľovi len obmedzený prístup k všeobecnému
súdu, nútiaca ho však pre prípad výberu rozhodcovského súdu dodávateľom sa podrobiť právomoci
rozhodcu, tým skôr musí byť neprijateľnou (a preto i neplatnou) taká doložka, ktorá spotrebiteľovi ani
žiaden výber neposkytuje. O takýto prípad išlo aj v konkrétnej veci, nakoľko v danom prípade bol presne
stanovený rozhodcovský súd aj s miestom rozhodcovského konania a to v sídle dodávateľa.

Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v zmysle § 219 ods. 1 OSP ako
vecne správne potvrdil.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "10Er/1408/2012", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "b0912d2d-39df-4882-9fc9-d723772a02fc:12df4cec-f77e-4166-b885-9c3932680190", "ecli": null, "spisova_znacka": "10Er/1408/2012", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Galanta sp. zn. 10Er/1408/2012 z 20. 10. 2014", "sud": "Okresný súd Galanta", "datum_vydania": "2014-10-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/b0912d2d-39df-4882-9fc9-d723772a02fc:12df4cec-f77e-4166-b885-9c3932680190"}], "citovane_v": []}