Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/65/2016 z 24. 4. 2018 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. apríla 2018, sp. zn. 7So/65/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:8016200209.1 Najvyšší súd | 7So/65/2016 | ECLI:SK:NSSR:2018:8016200209.1 | 2018-04-24 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: § 69b zákona č. 461/2003 Z. z., Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (140/2015 Z. z.) Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/51f1d4c9-6ca8-4ad2-a8fc-e643cfc4bd1b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:8016200209.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7So/65/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8016200209
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:8016200209.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej,
PhD. a členiek senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Eriky Čanádyovej, v právnej veci
navrhovateľa: X.. K. Q., bytom T. 3, I. T., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom
Bratislava,
Ul. 29. augusta 8 - 10, o vyrovnávací príplatok, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Krajského súdu v
Prešove z 11. mája 2016, č. k. 6Sd/20/2016-33, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove z 11. mája 2016, č. k.
6Sd/20/2016-33, p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.

Krajský súd v Prešove napadnutým rozsudkom z 11. mája 2016, č. k. 6Sd/20/2016-33, zrušil podľa § 250j
ods. 2 písm. a/ zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „OSP“) rozhodnutie odporkyne z 13. februára 2016, č. XXX XXX XXXX X , ktorým bola zamietnutá
žiadosť navrhovateľa o vyrovnávací príplatok podľa 69b ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení v znení zákona č. 140/2015 Z.z. (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“). Odporkyňa dôvodila
tým, že nakoľko bol navrhovateľovi rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo 6. apríla 2010 priznaný od 11.
septembra 2009 predčasný starobný dôchodok podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, a nie
starobný dôchodok, nesplnil podmienku nároku na vyrovnávací príplatok uvedenú v § 69 ods. 1 zákona
o sociálnom poistení.

Krajský súd preskúmal opravným prostriedkom napadnuté rozhodnutie podľa tretej hlavy piatej časti
Občianskeho súdneho poriadku. Z vykonaného dokazovania zistil, že podľa § 67 ods. 1 zákona
o sociálnom poistení bol navrhovateľovi priznaný predčasný starobný dôchodok od 11. septembra
2009. Rozhodnutím Českej správy sociálneho zabezpečenia mu bol zhodne od 11. septembra 2009
priznaný starobný dôchodok (pred dosiahnutím dôchodkového veku podľa § 31 ods. 1 zákona č.
155/1995 Zb.). Podľa § 69 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, predčasný starobný dôchodok po
dovŕšení dôchodkového veku je starobný dôchodok. Z vykonaného dokazovania zistil, že navrhovateľ
dosiahol dôchodkový vek dňa 24. júla 2010 a je poberateľom starobného dôchodku. Pred 1. januárom
1993 získal viac ako 25 rokov československého obdobia dôchodkového poistenia, bol mu priznaný
starobný dôchodok podľa právnych predpisov Českej republiky a teda splnil základné podmienky pre
priznanie vyrovnávacieho príplatku. Ak teda odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o vyplatenie
vyrovnávacieho príspevku podľa § 69b zákona o sociálnom poistení, vec nesprávne právne posúdila. V



ďalšom odôvodnení krajský súd citoval dôvodovú správu k právnej úprave ustanovenia § 69b zákona
o sociálnom poistení a poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-399/09 K. Q.
proti Českej správe sociálneho zabezpečenia zo dňa 22. júna 2011, z ktorého vyplynula odpoveď na
prejudicionálnu otázku, kde Európsky súdny dvor uviedol, že ustanovenia časti a bod 6 v prílohe III.
nariadenia rady (EHS) č. 1408/71 zo dňa 14. júna 1971 o uplatňovaní systému sociálneho zabezpečenia
na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú
v rámci spoločenstva v znení zmenenom, doplnenom a aktualizovanom Nariadení Rady (ES) č. 118/97
zo dňa 2. decembra 1996, zmeneným a doplneným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 629/2006 zo dňa 5. apríla 2016 v spojení s článkom 7 ods. 2 písm. c/ tohto Nariadenia nebránia
takému vnútroštátnemu pravidlu akým je pravidlo, ktorého sa týka konanie vo veci samej, podľa ktorého
sa vypláca vyrovnávací príspevok k dávke v starobe v prípade, že výška tejto dávky priznaná podľa čl.
20 dvojstrannej Zmluvy medzi Českou republikou a Slovenskou republikou uzavretej 29. októbra 1992 v
rámci opatrení určených na vyriešenie situácie po rozdelení Českej a Slovenskej federatívnej republiky
31. decembra 1992 je nižšia než dávka, ktorá by bola priznaná, ak by bol starobný dôchodok vypočítaný
podľa právnych noriem Českej republiky. Právna úprava vyrovnávacieho príplatku podľa § 69b zákona
o sociálnom poistení v znení zákona č. 140/2015 Z.z., ako aj právna úprava o dorovnávacom prídavku
zákonom č. 247/2013 Z.z. v Českej republike vychádza práve z vyššie citovaného rozsudku vo veci
C-399/09.

O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 a § 250l ods. 2 OSP tak, že účastníkom
konania náhradu trov konania nepriznal.

2.

Proti rozsudku krajského súdu podala odporkyňa odvolanie namietajúc jeho nezákonnosť z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia veci. S právnym názorom krajského súdu, že navrhovateľ dosiahol
dôchodkový vek 24. júla 2010, je poberateľom starobného dôchodku, pred 1. januárom 1993 získal viac
ako 25 rokov československého obdobia dôchodkového poistenia, bol mu priznaný starobný dôchodok
podľa právnych predpisov Českej republiky a splnil základné podmienky pre priznanie vyrovnávacieho
príplatku, sa odporkyňa nestotožnila, nakoľko navrhovateľovi bol právoplatným rozhodnutím č. XXX
XXX XXXX X zo 6. apríla 2010 podľa § 67 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a podľa čl. 46 ods. 2
nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané
osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci spoločenstva od
11. septembra 2009, priznaný predčasný starobný dôchodok. V súlade s § 69b zákona o sociálnom
poistení je zrejmé, že nárok na vyrovnávací príplatok môže vzniknúť len poistencom, ktorým bol
priznaný starobný dôchodok podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, pretože ide o dorovnanie
k starobnému dôchodku. Nárok na vyrovnávací príplatok preto nemá poistenec, ktorému bol priznaný
predčasný starobný dôchodok, keďže ide o dva rôzne druhy dôchodku a podľa § 69 zákona o sociálnom
poistení poistenec, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok nemá nárok na starobný
dôchodok; na tom nič nemení ani skutočnosť, že podľa § 69a ods. 1 zákona o sociálnom poistení
predčasný starobný dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku je starobný dôchodok. Rozsudok
krajského súdu preto navrhla zmeniť a napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

3.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť z
dôvodov uvedených v preskúmavaných rozhodnutiach. Trval na tom, že na priznanie vyrovnávacieho
príplatku spĺňa všetky vecné požiadavky uvedené v § 69b ods. 1 písm. a/, b/, c/ a f/ zákona a vyrovnávací
príplatok by mal k 1. januáru 2016 kladnú hodnotu.

4.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1
veta prvá OSP a § 492 ods. 1, 2 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá
OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď
deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej
stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods.



3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu nemožno
vyhovieť.

Podľa § 491 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ak nie je
ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho
poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania
začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto
zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

Podľa § 492 ods. 1 SSP konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Podľa § 492 ods. 2 SSP odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (IV. ÚS 77/02, III. ÚS 63/06) každý má právo na to, aby sa
v jeho veci v konaní pred všeobecnými súdmi rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže
mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo takých medzinárodných zmluvách,
ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má
každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý
predpokladá použitie ústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci.

K úlohám právneho štátu patrí vytvorenie právnych a faktických garancií uplatňovania a ochrany
základných práv a slobôd občanov. Ak je na uplatnenie alebo ochranu základného práva alebo slobody
potrebné uskutočniť konanie pred orgánom verejnej moci, úloha štátu spočíva v zabezpečení právnej
úpravy takýchto konaní dostupných bez akejkoľvek diskriminácie každému z nositeľov základných práv
a slobôd. Koncepcia týchto konaní musí zabezpečovať reálny výkon a ochranu základného práva
alebo slobody, a preto ich imanentnou súčasťou sú procesné záruky takéhoto uplatňovania a ochrany
základných práv a slobôd. Existencia takýchto konaní však nevyčerpáva ústavné požiadavky späté s
uplatňovaním základných práv a slobôd. Ústavnosť týchto konaní predpokladá aj to, že orgán verejnej
moci, pred ktorým sa takéto konania uskutočňujú, koná zásadne nestranne, nezávisle a s využitím
všetkých zákonom vytvorených prostriedkov na dosiahnutie účelu takýchto procesných postupov.
Ústavný súd v tomto smere osobitne pripomína objektivitu takéhoto postupu orgánu verejnej moci.
Len objektívnym postupom sa v rozhodovacom procese vylučuje svojvôľa, ako aj ničím nepodložená
možnosť úvahy orgánu verejnej moci bez akýchkoľvek objektívnych limitov, ktoré sú vymedzené
zákonnými spôsobmi zisťovania skutkového základu, prijať rozhodnutie (II. ÚS 143/02, III. ÚS 60/04,
obdobne aj II. ÚS 9/00, III. ÚS 300/06).

Podľa § 69a ods. 1 zákona o sociálnom poistení predčasný starobný dôchodok po dovŕšení
dôchodkového veku je starobný dôchodok.

Podľa § 69b zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 140/2015 Z.z. poistenec, ktorému bol
priznaný starobný dôchodok, má nárok na vyrovnávací príplatok, ak
a) získal pred 1. januárom 1993 najmenej 25 rokov československého obdobia dôchodkového poistenia,
za ktoré mu bol po 31. decembri 1992 priznaný starobný dôchodok podľa predpisov Českej republiky,
b) získal od 1. januára 1993 do 31. decembra 2003 najmenej 1 rok doby zamestnania alebo náhradnej
doby podľa zákona účinného do 31. decembra 2003,
c) ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie, má nárok na výplatu starobného dôchodku podľa predpisov
Českej republiky,
d) uzatvoril zmluvu o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia, 1) dohodu o vyplácaní
starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom 1) a nemá na
osobnom dôchodkovom účte evidované dôchodkové jednotky tvorené z povinných príspevkov, ktoré
nie sú predmetom dohody o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku



programovým výberom, 1) alebo mu bola vyplatená suma podľa osobitného predpisu, ak je sporiteľ
alebo bol sporiteľ podľa osobitného predpisu,1)
e) požiadal o výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, 2) ak získal obdobie výkonu služby
policajta a profesionálneho vojaka v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa
osobitného predpisu, 2) a
f) suma vyrovnávacieho príplatku má ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie, kladnú hodnotu.

Novelou zákona o sociálnom poistení sa od 1. januára 2016 zaviedol pre penzistov vyrovnávací
príplatok. Jeho cieľom je dorovnať rozdiel medzi sumami českého starobného dôchodku a slovenského
starobného dôchodku a sumou fiktívneho starobného dôchodku, na ktorý by mali ľudia nárok, ak by sa
spoločný štát nerozdelil. Vzťahuje sa na osoby poberajúce dôchodok zo SR a ČR, ak získali najmenej 25
československých rokov dôchodkového poistenia pred 1. januárom 1993 a získali v období od 1. januára
1993 do 31. decembra 2003 aspoň 1 rok dôchodkového poistenia podľa právnych predpisov SR.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že zamestnávateľ navrhovateľa mal k 31.12.1992 sídlo
na území Českej republiky. V zmysle čl. 20 ods. 1 Zmluvy sa potom tieto doby zabezpečenia
získané navrhovateľom pred dňom rozdelenia Českej a Slovenskej federatívnej republiky považujú za
doby zabezpečenia Českej republiky. Pred 1. januárom 1993 navrhovateľ získal viac ako 25 rokov
československého obdobia dôchodkového poistenia a bol mu od 11. septembra 2009 priznaný starobný
dôchodok podľa právnych predpisov Českej republiky a od 11. septembra 2009 predčasný starobný
dôchodok podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Dôchodkový vek podľa § 65 zákona o
sociálnom poistení dosiahol 24. júla 2010. Počnúc týmto dňom sa predčasný starobný dôchodok
považuje za starobný dôchodok.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom
v rámci odvolacieho konania skúmal aj rozhodnutie odporkyne, ktoré žiadal navrhovateľ preskúmať
pre jeho nezákonnosť a konanie mu predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa
vysporiadal so zásadnými námietkami uvedenými v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného
rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o
vyrovnávací príplatok.

Vyrovnávací príplatok má zabezpečiť, aby úhrnná suma slovenského a českého starobného dôchodku
dosiahla sumu dôchodku, ktorá by poistencovi patrila, ak by sa aj doby zabezpečenia získané pred 1.
januárom 1993 hodnotili na účel slovenského starobného dôchodku za predpokladu, že splní ostatné
zákonom stanovené podmienky.

Najvyšší súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vychádzal
zo skutkových zistení vyplývajúcich z predloženého spisu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril
administratívny spis, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého prvostupňového rozsudku, ktoré z tohto
dôvodu neopakuje a súčasne na ne poukazuje.

Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu
a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods.
2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. a s § 492 ods. 2 S.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby
sa v zásade odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu
so správnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedených v odôvodnení
napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie
výroku napadnutého rozsudku. Odvolací súd považuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským
súdom za správne a súladné so zákonom. Vzhľadom k tomu, aby neopakoval pre účastníkov známe
skutočnosti, na zdôraznenie správneho skutkového a právneho záveru súdu prvého stupňa, uvádza.

Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho
veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku
Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a
bola vyhlásená spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Základné právo na súdnu ochranu neznamená nárok
na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, t.j. aby bolo rozhodnuté v súlade s
jeho požiadavkami, resp. s jeho právnymi názormi. Neúspech v súdnom konaní nemožno bez ďalšieho



považovať za porušenie základného práva. Je v právomoci všeobecných súdov vykladať a aplikovať
zákony.

Účelom vyrovnávacieho príplatku je kompenzovať negatívne dôsledky rozdelenia ČSFR na dôchodky
niektorých poistencov. Súdny dvor EÚ vo veci C-399/09 K. Q. proti České správe sociálneho
zabezpečenia vyjadril názor, že ustanovenia nariadenia č. 1408/71 nebránia takému vnútroštátnemu
pravidlu, akým je pravidlo, podľa ktorého sa vypláca vyrovnávací príspevok k dávke v starobe v prípade,
že výška tejto dávky priznaná podľa článku 20 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou
o sociálnom zabezpečení je nižšia než dávka, ktorá by bola priznaná, ak by bol starobný dôchodok
vypočítaný podľa právnych noriem Českej republiky (v prípade navrhovateľa podľa právnych noriem
Slovenskej republiky). Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie, na ktorý odkázal v odôvodnení svojho
rozsudku aj krajský súd, je zo dňa 22. júna 2011. V čase rozhodovania odporkyne o žiadosti navrhovateľa
o vyrovnávací príplatok dňa 13. februára 2016 bol jeho obsah známy, napriek tomu sa odporkyňa
právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku neriadila a jeho obsah primerane v danej veci s
poukazom na ust. § 69a zákona o sociálnom poistení neakceptovala.

Podľa § 250k ods. 1 veta prvá OSP, ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému
prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania.

O trovách konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 246c ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 a § 250k
ods. 1 O.s.p. v spojení s § 491 ods. 1, 2 SSP tak, že neúspešnému navrhovateľovi nepriznal náhradu
trov právneho zastúpenia.
Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.
mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.