Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 20S/172/2015 z 25. 4. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 25. apríla 2016, sp. zn. 20S/172/2015, ECLI:SK:KSZA:2016:5015200935.1 Krajský súd Žilina | 20S/172/2015 | ECLI:SK:KSZA:2016:5015200935.1 | 2016-04-25 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 250j ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b9c385cf-b8b3-4395-9657-614f6508d0a1 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5015200935.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 20S/172/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015200935
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5015200935.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a členov senátu
Mgr. Nory Tomkovej a JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci žalobcu: Milan Minárik, s miestom
podnikania Lokca č. 400, IČO: 41 732 197, právne zast. Mgr. Romanom Kobellom, advokátom so sídlom
V. Z. č. XXXX, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v
konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k. 1147020/2015 zo dňa 13.07.2015, takto
jednomyseľne

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňovým rozhodnutím č. k. 9512401/5/392294/2015 zo dňa 23.02.2015 Daňový úrad Žilina,
pobočka Námestovo ako prvostupňový správny orgán rozhodol tak, že daňovému subjektu - žalobcovi
vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 10.336 € za štvrtý štvrťrok 2010. V odôvodnení uviedol,
že daňový subjekt si uplatnil odpočítanie dane z faktúr dodávateľ BS-STRONG, s. r. o. č. 01/2010
s dátumom dodania 30.10.2010, v sume 1.501 € DPH, 02/2010 s dátumom dodania 30.11.2010
suma DPH 1.558 € a 03/2010 suma 1.577 € DPH s dátumom dodania 30.12.2010 od dodávateľa
BS-STRONG, s. r. o., Svit za prevedené pomocné práce. Správca dane vykonal úkony smerujúce k
preukázaniu uskutočnenia pomocných prác dodávateľom BS-STRONG, s. r. o. a odberateľom Milan
Minárik. Konateľ dodávateľa daňového subjektu BS-STRONG, s. r. o. Dušan Martinko vo výpovedi
uviedol, že posudzované obchody fakturované posudzovanými faktúrami neboli nikdy uskutočnené,
faktúry nie sú zaúčtované v účtovníctve BS-STRONG, s. r. o., neboli vystavené touto spoločnosťou,
žiadne práce sa nerobili, ani sa neprijali žiadne úhrady za tieto fakturované práce. Žalobca k tomuto
tvrdeniu konateľa BS-STRONG, s. r. o., uviedol, že s chlapmi, ktorí pre neho pracovali na stavbách v
Liptovskom Mikuláši a v Žiline urobil ústnu dohodu o vykonaní prác, chlapi pri preberaní peňazí prišli už
s opečiatkovanou a podpísanou faktúrou. Prvostupňový správny orgán konštatoval, že tvrdenie žalobcu
je všeobecné, subjektívne a nepreukazuje reálnosť uskutočnenia stavebných prác fakturovaných
posudzovanými faktúrami, pričom k spôsobu zistenia nereálnosti vykonaných prác, ktoré tvrdil Dušan
Martinka vo svojej výpovedi, nepredložil žalobca, ani neoznačil žiadny dôkaz. Prvostupňový správny
orgán vychádzal aj z vyjadrenia Dušana Martinka, ktorý sa dňa 09.09.2013 dostavil na Kriminálny
úrad Finančnej správy OZCDK východ, pracovisko Poprad, kde v zápisnici o podaní vysvetlenia zn.:
257359-59/2013 podal vysvetlenie, v ktorom uviedol, že odkedy prevzal spoločnosť BS-STRONG, s.
r. o. ako konateľ, nevykonával žiadnu podnikateľskú činnosť a všetky nákladové faktúry, ktoré vystavil
od roku 2009 doposiaľ, sú fiktívne a k prácam, ktoré sú v nich fakturované, k účtovaniu nikdy nedošlo
a nikdy neboli vykonané. Uviedol, že faktúry boli vystavované účelovo kvôli znižovaniu nákladov pre
daňové subjekty, pre ktoré boli vystavené.



Prvostupňový správny orgán poukázal na § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej
hodnoty a konštatoval, že účtovný doklad môže byť dôkazom len vtedy, ak bol vystavený na základe
reálneho plnenia, ktoré musí daňový subjekt preukázať, a tiež musí byť v súlade s § 7 ods. 1 a 2
zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Prvostupňový správny orgán
dospel k záveru, že žalobcovi ako platiteľovi DPH nevzniklo z predmetných faktúr právo na odpočítanie
dane, deklarované práce, služby a tovar, v predmete týchto faktúr nikdy neboli žalobcovi dodané a
uskutočnené dodávateľom BS-STRONG, s. r. o., teda nedošlo k vzniku daňovej povinnosti a nemohol
vzniknúť ani nárok na odpočet DPH. Prvostupňový správny orgán súčasne v tomto rozhodnutí neuznal
žalobcovi odpočet DPH vo výške 5.700 € z faktúry 2/11-2010 od dodávateľa STELA s. r. o., Mostová
22, Ružomberok, faktúra vystavená na sumu 35.700 € so vznikom daňovej povinnosti 22.11.2010 za
prevedené stavebné práce podľa dohody.

Správca dane v rámci medzinárodnej výmeny informácií požiadal Finančné riaditeľstvo SR o
medzinárodnú výmenu informácií, a to jeho vypočutie ako svedka, naposledy bytom Frýdek - Místek,
ČR. Zahraničný správca dane Finančný úrad pre Moravskosliezsky kraj Ostrava, Územné pracovisko vo
Frýdku - Místku dňa 01.09.2014 vykonal výsluch tohto svedka. Z tejto svedeckej výpovede k faktúram
vystaveným spoločnosťou STELA s. r. o. za rozhodné zdaňovacie obdobie vyplynulo, že v čase, keď bol
konateľom spoločnosti, za spoločnosť nevystavil žiadne faktúry pre odberateľa Milan Minárik, neprevzal
úhrady v hotovosti v sumách uvedených vo faktúrach, na faktúrach ani na príjmových pokladničných
dokladoch nie je jeho podpis, účtovníctvo spoločnosti v deň zápisu do Obchodného registra stratil alebo
mu bolo ukradnuté, účtovníctvo za spoločnosť neviedol, daňový subjekt Milan Minárik mu nič nehovorí,
nepozná ho. Milan Svoboda bol v období od 21.04.2010 až do výmazu spoločnosti 22.08.2013 jediným
spoločníkom a konateľom spoločnosti STELA s. r. o.. Na ústnom pojednávaní dňa 12.12.2014 sa daňový
subjekt Milan Minárik vyjadril tak, že pri každom odovzdávaní peňažného obnosu prebral faktúru, ktorá
bola orazená a podpísaná, právoplatná. Na internete si pozrel STELA s. r. o., ktorá bola zaregistrovaná,
funkčná, preto nevidel žiaden problém, aby neveril chlapovi, ktorý mu odovzdal faktúru. Správca dane
uviedol, že toto vyjadrenie daňového subjektu je všeobecné subjektívne konštatovanie, ktoré žiadnym
spôsobom nepreukazuje reálnosť uskutočnenia stavebných prác uvedených v predmete faktúr, pričom
k spôsobu zistenia nereálnosti vykonaných prác, t. j. svedeckej výpovede Milana Svobodu, ktorý ako
konateľ spoločnosti STELA s. r. o. poprel akékoľvek vykonanie stavebných prác, neuviedol daňový
subjekt žiaden iný dôkaz. Tiež bolo zistené, že v mieste sídla spoločnosti podľa výpisu z Obchodného
registra Mostová 22, Ružomberok na spoločnosť STELA s. r. o. táto spoločnosť nemala prenajaté žiadne
priestory. Prvostupňový orgán skonštatoval, že nie je možné uznať odpočítanie dane u platiteľa dane iba
na základe toho, že má faktúru vyhotovenú platiteľom dane v tuzemsku. Samotná faktúra je dokladom
pre uplatnenie práva na odpočítanie (§ 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH v znení neskorších predpisov),
avšak iba vtedy, ak je to faktúra osvedčujúca zdaniteľný obchod, faktúra, ktorá preukazuje skutočné
dodanie tovaru alebo služby a pri ktorom v tuzemsku vznikla daňová povinnosť. Samotné vystavenie
faktúry ešte nezakladá právo si daň od nej odpočítať, nakoľko samotná faktúra nie je dôkazom toho,
že zdaniteľné plnenie - dodanie tovaru resp. služby, ktoré je na faktúre uvedené, sa uskutočnilo a
vznikla daňová povinnosť. Keďže v danom prípade platiteľovi nevzniklo z predmetných faktúr právo
na odpočítanie dane, keďže dokladované práce, služby a tovar v predmete týchto faktúr nikdy neboli
kontrolovanému daňovému subjektu dodané dodávateľom STELA s. r. o., nevznikla daňová povinnosť,
preto nemohol vzniknúť ani nárok na odpočítanie dane.

Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý napadnutým rozhodnutím č. k.
1147020/2015 zo dňa 13.07.2015 prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Konštatoval, že daňový subjekt
predložil správcovi dane iba uvedené faktúry a doklady o úhradách týchto faktúr v hotovosti, iné
dôkazy nepredložil. Samotný predmet fakturácie v uvedených faktúrach je vymedzený veľmi neurčito
(stavebné práce podľa dohody, pomocné práce na stavbe Žilina - Konská, pomocné práce na stavbe
UNIVER). Nie je možné určiť bližší charakter fakturovaných prác, ich rozsah a nejasné je aj miesto,
kde sa vykonávali. Odvolávajúci nepredložil žiadne iné doklady, ktoré by potvrdzovali pravdivosť údajov
uvedených v predmete faktúr (napr. zmluvy o dielo, objednávky, súpisy vykonaných prác, stavebné
denníky, preberacie protokoly). Podľa evidencie správcu dane a Sociálnej poisťovne spoločnosť STELA
s. r. o. Ružomberok nezamestnávala v roku 2010 žiadnych zamestnancov. Odvolávajúci neoznačil
žiadne osoby, ktoré mali vykonať fakturované práce za spoločnosť STELA s. r. o.. Jediný konateľ
tejto spoločnosti v rozhodnom období Milan Svoboda poprel obchodnú činnosť medzi touto firmou a
žalobcom, ako i Dušan Martinko konateľ BS-STRONG, s. r. o.. Správca dane postupoval v súlade s



§ 3 ods. 3 Daňového poriadku. Počas výkonu predmetnej daňovej kontroly správca dane vyhodnotil
získané dôkazy nielen jednotlivo, ale aj v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadol na všetko, čo
vyšlo najavo. Stotožnil sa s názorom prvostupňového orgánu, že odvolávajúci sa neuniesol dôkazné
bremeno, keď nepreukázal, že boli spoločnosťou STELA s. r. o. a BS-STRONG, s. r. o. dodané plnenia
uvedené vo vyššie uvedených faktúrach, a preto správca dane oprávnene neuznal odvolávajúcemu sa
v zdaňovacom období štvrtý štvrťrok 2010 nárok na odpočítanie DPH z predmetných faktúr.

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote žalobca. Ako žalobné body uviedol: Správne orgány
neoverili dané obchodné transakcie tak na strane dodávateľa ako aj na strane jednotlivých odberateľov
žalobcu, keďže všetky plnenia dodané dodávateľom STELA s. r. o. a BS-STRONG, s. r. o. žalobcovi,
žalobca následne poskytol svojím odberateľom. Pokiaľ by nevznikla daňová povinnosť pri dodaní
služieb zo strany dodávateľa, tak logicky nemohla vzniknúť daňová povinnosť pri následnom poskytnutí
predmetného plnenia žalobcovým odberateľom a výsledkom by bola nulová daňová povinnosť. Správca
dane pritom nevykonal žiadne dokazovanie vo vzťahu k odberateľským faktúram vystaveným žalobcom
svojím odberateľom (daň na výstupe). Ani prvostupňové ani druhostupňové rozhodnutia neobsahujú
právne posúdenie vyrubenia dane z pridanej hodnoty podľa odberateľských faktúr, t. j. v týchto
rozhodnutiach absentuje špecifikácia plnení, z ktorých bola daň z pridanej hodnoty vyrubená, preto
sú rozhodnutia nepreskúmateľné. Ďalej nebol vypočutý bývalý jediný spoločník a konateľ obchodnej
spoločnosti STELA s. r. o. M. R., ktorý bol splnomocnený konať za menovanú obchodnú spoločnosť v
obchodných transakciách podľa vyššie označených faktúr a o výsluchu Dušana Martinku správca dane
žalobcu nevyrozumel, čím došlo k porušeniu § 25 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z.. Žiadal napadnuté
rozhodnutie aj prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Uplatnil si
náhradu trov.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 27.01.2016. Zotrval na skutkových zisteniach a právnom
posúdení prvostupňového správneho orgánu i samotného žalovaného. K námietke žalobcu, ktorú
vzniesol až v žalobe, že nebol vypočutý bývalý jediný spoločník a konateľ spoločnosti STELA s. r. o. M. R.
uviedol, že tento bol konateľom tejto spoločnosti v čase od 16.04.2008 do 18.01.2010 a spoločníkom tejto
spoločnosti od 22.04.2008 do 01.02.2010. V období štvrtého štvrťroka 2010 teda nebol ani konateľom
ani spoločníkom tejto spoločnosti. Skutočnosť, že mal konať za spoločnosť na základe splnomocnenia,
nebola správcovi dane ani žalovanému známa. Na túto skutočnosť žalobca poukázal až v žalobe, pričom
svoje tvrdenie ničím nepreukázal. Pre úplnosť uviedol, že správca dane v rámci odvolacieho konania
zistil, že M. R. bol dňa 07.04.2015 na polícii vypočutý ako svedok, ale predmetnom výpovede bola
spolupráca medzi žalobcom a spoločnosťou DZ STAV, s. r. o. v roku 2011. Žiadal žalobu zamietnuť.

Krajský súd v Žiline prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok
podľa § 250f ods. 1, 2 O.s.p. a § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.. Rozsudok
bol verejne vyhlásený dňa 26.04.2016.

Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu
podľa § 247 a nasl. O.s.p. v medziach žalobných bodov (§ 250h ods. 1 O.s.p.), pričom zistil, že
napadnuté rozhodnutie je zákonné, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol
ako nedôvodnú z týchto dôvodov:

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho
orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2)
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
2) Napríklad zákon č. 431/2002 Z.z.o účtovníctve v znení neskorších predpisov, zákon č. 105/2004 Z.z.v
znení neskorších predpisov.



Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov správca dane vedie
dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie
a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení účinnom v roku 2010 daňová povinnosť vzniká dňom
dodania služby.

Podľa § 49 ods. 1 citovaného zákona právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2, písm. a) citovaného zákona platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,
daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov
3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a) citovaného zákona právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podľa § 71 ods. 1 písm. f) citovaného zákona faktúra musí obsahovať množstvo a druh dodaného tovaru
alebo rozsah a druh dodanej služby.

Krajský súd v Žiline sa stotožnil s právnym posúdením veci prvostupňového i žalovaného správneho.
Žalobca nepreukázal (§ 24 ods. 1 Daňového poriadku), že došlo k skutočnému dodaniu služieb
dodávateľom spoločnosťou STELA s. r. o. a BS-STRONG, s. r. o. na základe ním predložených faktúr
v zmysle § 19 ods. 2 Zákona o DPH. Táto otázka je relevantná z toho dôvodu, že len tomu, kto dodal
službu, mohla vzniknúť daňová povinnosť podľa citovaného ustanovenia a následne žalobcovi právo
odpočítať daň zo služby podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) Zákona o DPH. Bolo povinnosťou žalobcu
v daňovom konaní preukázať s poukazom na § 24 ods. 1 Daňového poriadku, že sporné faktúry od
spoločnosti STELA s. r. o. a BS-STRONG, s. r. o. boli vystavené na základe dodaných služieb reálne
poskytnutých uvedenou spoločnosťou. Správca dane preskúmal uskutočnenie zdaniteľného plnenia
nielen z formálnej stránky, t. j. preverením predložených faktúr, ale preveroval aj súlad skutočného stavu
so stavom formálnym. Keďže daňovník v tomto zmysle neuniesol dôkazné bremeno, nebol úspešný v
uplatnení nároku na odpočet DPH.

Na margo neuznania odpočítania dane z dodávateľských faktúr spoločnosti STELA s. r. o. v
rozhodnom období súd dodáva, že bolo jednoznačne preukázané, že k vykonaniu stavebných prác
podľa týchto faktúr dodávateľom STELA s. r. o. nedošlo, keďže jediný konateľ a spoločník dodávateľa
STELA s. r. o. Milan Svoboda a Dušan Martinko konateľ BS-STRONG, s. r. o. uskutočnenie týchto
obchodov popreli, rovnako popreli aj prevzatie odmeny za takúto činnosť, ktorú žalobca preukazoval
výdavkovými pokladničnými blokmi, ktorá odmena mala byť vyplatená v hotovosti. Dôkazné bremeno na
preukázanie uskutočnenia obchodov deklarovaných v daňovom priznaní a žalobcom preukazovaných
faktúrami a dokladmi o odovzdaní odmeny za uskutočnenie týchto obchodov, bolo na žalobcovi, ktorý
však v daňovom konaní nevedel preukázať, že obchodné transakcie podľa jednotlivých sporných faktúr
uskutočnil práve s dodávateľom STELA s. r. o. a BS-STRONG, s. r. o., ktorý bol na týchto faktúrach
uvedený ako dodávateľ. Pritom bolo jeho povinnosťou preukázať splnenie zákonných podmienok,
dodanie služieb práve dodávateľom uvedeným v sporných faktúrach pre účely uplatnenia odpočítania
DPH.

Okrem toho súd poukazuje na to, že v danom prípade nebola splnená ani formálna stránka na
odpočítanie DPH, a to existencia faktúry v zmysle § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH v znení účinnom v
rozhodnom období 4. štvrťrok roku 2010. Podľa tohto ustanovenia totiž právo na odpočítanie dane podľa
§ 49 môže platiteľ uplatniť, len ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa
vyhotovenú podľa § 71. Ak totiž osoba, ktorá mala doklady vystaviť, tvrdí, že ich nevystavila, hoci by sa
im po stránke formálnej nedalo nič vytknúť, nepochybne žalobca dôkazné bremeno neunesie. V danom
prípade nebolo preukázané, že by dodávateľ vyhotovil sporné faktúry a príjmové pokladničné doklady
pre daňový subjekt, ani že by mu sumu podľa faktúr daňový subjekt zaplatil. Tiež je potrebné konštatovať,
že § 71 ods. 2 písm. f) zákona č. 222/2004 Z.z. v znení účinnom v čase zdaňovacieho obdobia 4.
štvrťroku 2010 upravoval, že faktúra musí obsahovať množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a



druh dodanej služby, čo v danom prípade na týchto faktúrach absentovalo. Špecifikácia služieb uvedená
v sporných faktúrach ako: podľa dohody, pomocné práce Žilina, Liptovský Mikuláš, pomocné práce
UNIVER, jednoznačne nie sú riadnou identifikáciou rozsahu a druhu dodaných služieb. Súd poukazuje
na to, že samotná materiálna existencia zdaniteľného plnenia (ktorá však taktiež v danom prípade nebola
preukázaná) bez faktúry so zákonnými náležitosťami nie je postačujúca pre odpočet z DPH. Už samotné
nedostatky vo formálnom vyhotovení faktúry neumožňujú uplatniť právo na odpočítanie dane.

Čo sa týka konkrétnych námietok žalobcu uvedených v žalobe, súd k nim uvádza nasledovné: Prvá
námietka sa týkala toho, že správca dane neoveril obchodné transakcie ani na strane dodávateľa
ani odberateľov. Súd k nej uvádza, že na strane dodávateľa firmy STELA s. r. o. a BS-STRONG, s.
r. o. bolo správcom dane vykonané dostatočné dokazovanie, ktoré vyústilo do zisteného skutkového
stavu, že tieto spoločnosti nedodali žiadne služby žalobcovi na základe ním predložených faktúr. Vo
vzťahu k odberateľom nebolo dokazovanie vykonané, ale na odpočítanie dane platiteľom uvedené nemá
žiaden vplyv. Čo sa týka námietky, že pokiaľ by dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť, tak ani
žalobcovi by nevznikla daňová povinnosť, táto je taktiež nedôvodná. V danom prípade totiž správca dane
nekonštatoval, že by zdaniteľné plnenia boli fiktívne, ale správca dane tvrdí, že nedošlo k plneniu podľa
predložených faktúr zo strany dodávateľa spoločnosti STELA s. r. o. a BS-STRONG, s. r. o., a práve
týmto dodávateľom nevznikla daňová povinnosť. Z uvedeného teda nevyplýva, že by daňová povinnosť
následne nevznikla žalobcovi, ktorý si ju v podanom daňovom priznaní aj vyčíslil.

Čo sa týka námietky, že napadnuté rozhodnutie ani prvostupňové rozhodnutie neobsahujú právne
posúdenie vyrubenia dane z pridanej hodnoty podľa odberateľských faktúr, a preto sú tieto rozhodnutia
nepreskúmateľné, súd sa ani s touto námietkou nestotožnil. Nebolo totiž potrebné skúmať odberateľské
faktúry, ako bolo uvedené už vyššie v odôvodnení, pretože dôvodom vyrubenia dane bolo neuznanie
práva daňového subjektu na odpočítanie dane, čím sa zvýšila vlastná daňová povinnosť uvedená
v daňovom priznaní práve o neuznaný rozdiel dane z dôvodu neuznania odpočítania dane. Táto
skutočnosť bola jediným dôvodom na vyrubenie dane napadnutým prvostupňovým rozhodnutím.
Správca dane týmto postupom vlastne akceptoval odberateľské faktúry, ktoré vystavil žalobca svojim
odberteľom. Vychádzal z ostatných údajov daňového priznania, pričom neakceptoval len odpočítanie
dane vo výške 10.336,- Eur v riadku 21 daňového priznania.

Čo sa týka poslednej námietky, a to nevypočutie svedka M. R., táto námietka je plne nedôvodná. Táto
námietka nebola uplatnená v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu a prvýkrát bola uplatnená až
v podanej žalobe. Uvedený postup uplatnenia námietky nie je akceptovateľný z procesného hľadiska,
pretože v zmysle § 250i ods. 1 O.s.p. pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol
v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Ak teda najneskôr v tomto momente táto námietka nebola
vznesená, súd ju nemôže akceptovať. Okrem toho len na margo súd uvádza, že v čase vystavenia
faktúry (22.11.2010) M. R. nebol konateľom ani spoločníkom dodávateľa, ani daňový subjekt v správnom
konaní netvrdil a ani nepreukázal, že by bol splnomocneným zástupcom dodávateľa žalobcu. Uvedené
vylučuje aj výpoveď Milana Svobodu (v rozhodnom období jediného konateľa a spoločníka dodávateľa),
že v deň zápisu do Obchodného registra mu boli odovzdané doklady a razítka, ktoré v ten deň stratil
spolu s účtovníctvom. Teda ani z tejto svedeckej výpovede nebolo preukázané, že by tento jediný konateľ
dodávateľa v rozhodnom období bol splnomocnil tretiu osobu (M. R.) na konanie za spoločnosť STELA
s. r. o..

K námietke žalobcu, že boli porušené jeho práva s poukazom na § 25 ods. 4 zákona č. 563/2009
Z.z., keď sa nemohol žalobca zúčastniť výsluchu Dušana Martinka, krajský súd poukazuje, že výsluch
uvedeného svedka bol vykonaný 10.02.2014 pred Daňovým úradom Prešov, pobočka Poprad. Ako
vyplýva z obsahu administratívneho spisu, žalobca bol upovedomený o vypočutí svedka podaním
daňového úradu Prešov, pobočka Poprad z 23.01.2014 č. podania 9712402/5/284633/2014/Kub, toto
predvolanie prevzal 27.01.2014. Zo zápisnice z ústneho pojednávania vyplýva, že sa výsluchu svedka
nezúčastnil. Z tohto dôvodu neobstojí námietka žalobcu, že nemal možnosť klásť svedkovi otázky, keď
vedel o vytýčenom termíne výsluchu svedka riadne a včas, a tohto sa nezúčastnil. Naviac krajský súd
poukazuje, že s obsahom zápisnice z 10.02.2014 o výsluchu svedka Martinka, bol žalobca oboznámený,
pred rozhodnutím správnych orgánov.

Naviac potom, čo sa oboznámil s obsahom tvrdení svedka Martinka, skutkovým vymedzením
ani predložením a označením dôkazov, nevyvrátil a nespochybnil tieto tvrdenia svedka. Žalobca



neprodukoval žiadne dôkazy, nepredložil obchodné zmluvy, doklady o vykonaní prác, nenavrhol a
neoznačil svedkov, ktorí preukázali, že reálne práce fakturované spoločnosťou BS-STRONG, s. r. o.
pre žalobcu boli realizované, tak ako sú fakturované v posudzovaných faktúrach. Preto krajský súd
vyhodnotil túto námietku žalobcu za nedôvodnú.

Z týchto dôvodov nebolo možné žalobe žalobcu vyhovieť, a preto ju súd ako nedôvodnú zamietol.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. a contrario. Keďže bol
žalobca v konaní neúspešný, súd mu náhradu trov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší
súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v troch vyhotoveniach.

V Žiline, dňa 26. apríla 2016
JUDr. Erika Čanádyová
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Miriama Talapková