Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 26CoP/35/2015 z 29. 11. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 29. novembra 2015, sp. zn. 26CoP/35/2015, ECLI:SK:KSTT:2015:2114218972.2 Krajský súd Trnava | 26CoP/35/2015 | ECLI:SK:KSTT:2015:2114218972.2 | 2015-11-29 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 75 ods. 1 ZoR, § 78 ods. 1 ZoR, § 221 ods. 1 písm. f) OSP, § 221 ods. 1 písm. h) OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a67eaade-7e96-475e-80dd-e10c8b146f51 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2015:2114218972.2 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26CoP/35/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114218972
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2114218972.2

Uznesenie
Krajský súd v Trnave vo veci starostlivosti o maloletého: V. M., nar. X. M. XXXX, zast. opatrovníkom:
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, Trnava, matky: Q. M., nar. XX. B. XXXX, bytom M., A. XX a otca:
Ing. E. M., nar. XX. V. XXXX, bytom E., K. X, o zvýšenie výživného, o odvolaniach oboch rodičov proti
rozsudku Okresného súdu Trnava zo 17. júna 2015 č. k. 18P/58/2014-192, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn.
20P/232/2010-198 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 19. septembra 2012 sp.
zn. 24CoP/51/2012-273 tak, že vyživovaciu povinnosť (výživné) matky na maloletého V. zvýšil zo sumy
65 eur mesačne na sumu 100 eur mesačne s účinnosťou od 1. augusta 2014 s tým, že toto výživné
uložil matke zaplatiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca maloletého a zároveň rozhodol o
zročnom výživnom za obdobie od 1. augusta 2014 ku dňu 30. júna 2015 v sume 375 eur, ktoré
povolil matke splácať v 10 eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod stratou výhody
splátok s účinnosťou od právoplatnosti predmetného rozsudku. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil
právne ust. § 62 ods. 1, 2 a 3, § 75 ods. 1 a 2 a § 78 ods. 1 a 3 Zák. o rodine (zákona č. 36/2005 Z.z.
v znení neskorších zmien a doplnení) a vecne záverom o zmene pomerov oproti času ostatnej úpravy
vyživovacej povinnosti, keď od poslednej úpravy výživného, t. j. októbra 2012 sa odôvodnené potreby
u maloletého zvýšili a to jednak z dôvodu, že maloletý vyrástol a na jeho strane došlo k podstatnej
zmene pomerov od 1. septembra 2013, kedy začal navštevovať 1. ročník Strednej zdravotníckej školy
v Trnave. Od poslednej úpravy došlo aj k zmene pomerov na strane oboch rodičov, keď im od júna
2014 odbudla vyživovacia povinnosť k plnoletému synovi O., ktorý ukončil štúdium na vysokej škole, je
zárobkovo činní a dosahuje taký príjem, z ktorého je schopný sa samostatne živiť. Na syna O. bol otec
zaviazaný prispievať výživné vo výške 132,78 eur mesačne, pričom k zmene pomerov na strane otca
došlo v tom, že sa mu mierne zvýšil výsluhový dôchodok od 1. júla 2014, ktorý poberá vo výške 776,29
eur. V zmysle osvedčenia o živnostenskom oprávnení vydaného Obvodným úradom Trnava otec od
10. júla 2013 podniká, z ktorej činnosti dosahuje čistý mesačný príjem okolo 299,28 eur. Od poslednej
úpravy výživného teda došlo na jeho strane k dosť podstatnej zmene pomerov vo výške jeho mesačného
príjmu. Na strane matky taktiež došlo k miernej zmene pomerov, keď jej odbudla vyživovacia povinnosť
k plnoletému O., ktorý je už samostatný, jej čistý mesačný príjem sa zvýšil zo sumy 436,94 eur na
sumu 606,46 eur mesačne v roku 2013, na sumu 646,63 eur za obdobie od januára až do júna 2014 na
sumu 673 eur a za obdobie od júna do decembra 2014 na sumu 669,06 eur, teda od poslednej úpravy
výživného sa čistý mesačný príjem zvýšil o sumu 232,12 eur. Prvostupňový súd konštatoval dôvodnosť
zvýšenia výživného matke na maloletého V. zo sumy 65 eur mesačne na sumu 100 eur mesačne, ktoré
považoval za primerané a zodpovedajúce tak odôvodneným potrebám maloletého ako aj zárobkovým
možnostiam a schopnostiam matky, keď v tomto smere prihliadol najmä na skutočnosť, že k podstatnej
zmene pomerov došlo na strane otca, ktorému sa zvýšil príjem z dôvodu jeho podnikateľskej činnosti
a má teda možnosť vo vyššej miere sa podieľať na odôvodnených potrebách maloletého a to aj na



potrebách súvisiacich s jeho športovou činnosťou. Výživné zvýšil od 1. augusta 2014, kedy už boli
dané dôvody na uvedené zvýšenie, keďže k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého došlo už
v septembri 2013, avšak otec požadoval zvýšiť výživné až od augusta 2014. Pri určení výšky zohľadnil
aj to, že u maloletého sú zvýšené potreby v dôsledku toho, že aktívne športuje a má teda aj zvýšené
nároky a náklady súvisiace so stravovaním ako aj to, že časť jeho potrieb je krytá aj rodinným prídavkom
vo výške 23,50 eur, ktorý poberá otec maloletého.

Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie obaja rodičia.

Otec navrhol zmenu rozsudku zvýšením výživného na V. na sumu 180 eur mesačne s účinnosťou od
podania návrhu. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 205 ods. 1, 2 písm. c), d) a f). Uviedol, že súd
prvého stupňa nesprávne právne vec posúdil a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď matke
uložil povinnosť platiť zvýšené výživné zo sumy 65 eur na sumu 100 eur s účinnosťou od 1. augusta
2014. Poukázal na to, že na súde prvého stupňa počas pojednávania dňa 8. októbra 2014 došlo k
niekoľkým chybným zápisom do zápisnice, preto prvostupňový súd nevzal do úvahy, že maloletý V. začal
navštevovať 1. ročník Strednej zdravotníckej školy v Trnave, odbor masér od 1. septembra 2013 a nie
od 1. septembra 2014, ako je uvedené v zápisnici súdu prvého stupňa na strane 79 a on má vydaný
živnostenský list od 15. júla 2013 a pracuje ako kontrolór kvality motorových vozidiel a sudkyni uviedol,
že má z tejto činnosti hrubý mesačný príjem 500 až 600 eur a nie čistý 400 až 500 eur. Čistý mesačný
príjem je možné vyčísliť až po vykonaní ročného zúčtovanie dane za rok 2014. Matka vo výpovedi tvrdila,
že jej čistý mesačný príjem v roku 2014 predstavuje 519 eur, pričom vec prejednávajúca sudkyňa sa
vyjadrila, že jej to vychádza inak a uviedla sumu 645,63 eur, čo je uvedené na strane 51 zápisnice
založenej v spise. Taktiež vec prejednávajúca sudkyňa oznámila, že jej vychádza nové výživné vo výške
139 eur mesačne na čo jej uviedol, že tu sa nebrala do úvahy V. stredná škola ani jeho mimoškolské
a športové aktivity. Mal za to, že nová vyživovacia povinnosť matky bude minimálne v rozsahu 130 eur
mesačne + nejaký podiel na V. športovaní. Matka sa taktiež pred súdom vyjadrila „Keď otec nemá na
to, aby V. športoval, tak nech mu to zakáže“. Táto odpoveď vec prejednávajúcu sudkyňu dosť zarazila,
načo matka znovu zopakovala, že ak odvolateľ nemá peniaze na V. šport tak nech mu ho zakáže a
dodala, že iné deti behajú okolo paneláka a je dobre. Matka maloletého dňa 5. decembra 2014, t.j. 1
pracovný deň pred konaním pojednávania vložila do spisu vyjadrenie v jednom odpise a s týmto nebol
oboznámený ani kolízny opatrovník a nemal možnosť sa k tomuto vyjadriť. Odvolateľ uviedol, že jeho
syn O. M., nar. XX. M. XXXX, na ktorého platil výživné ukončil vysokoškolské štúdium dňa 14. júla
2014 a k tomuto dňu mu bola ukončená aj vyživovacia povinnosť (Rozsudok Okresného súdu Trnava
sp. zn. 10C/156/2014-46). Matka maloletého zavádzala súd prvého stupňa, keď uviedla, že V. dala na
narodeniny, meniny a Vianoce, resp. mu poslala sumy 10 - 15 eur prevodom na jeho účet, pretože za
celé obdobie od rozvodového konania poslala na jeho účet nad rámec súdom stanoveného výživného
finančné prostriedky a to 6 eur na MDD, 5 eur na V. meniny a 3 eurá na M. a to všetko v roku 2012, teda
to bolo všetko čo mu poslala za 6 a pol roka od rozvodu. Zo zápisnice z pojednávania vyplýva, že mal
navrhnúť vyživovaciu povinnosť matky zvýšiť od 1. septembra 2014, kedy malo dôjsť k zmene pomerov
u maloletého, avšak túto časť do zápisnice vložila vec prejednávajúca sudkyňa bez jeho vedomia a jeho
súhlasu. Súd prvého stupňa nevzal do úvahy taktiež to, že matka si 1. októbra 2014 vzala pôžičku,
ako to vyplýva zo zmluvy o pôžičke č. 0110116709250914 J. K. Q. a to v sume 6.500 eur s dobou
splácania 48 mesiacov, pričom výška mesačnej splátky je 164,54 eur. Z rozsudku Krajského súdu v
Trnave zo dňa 19. septembra 2012 sp. zn. 24CoP/51/2012-273 vyplýva, že podľa zaužívanej súdnej
praxe by výživné platené rodičom malo podľa okolností prípadu dosahovať 25 až 30% jeho príjmu.
Prvostupňový súd sa taktiež vôbec neriadil odporúčaniami Krajského súdu v Trnave vyplývajúcimi z jeho
uznesenia sp. zn. 26CoP/3/2015-156 zo dňa 26. februára 2015, keď len zistil príjmy obidvoch účastníkov
a jemu ako odvolateľovi nariadil doniesť potvrdenie z Z. A. E., potvrdenie zo strednej zdravotníckej
školy, potvrdenie o výdajoch na športové účely na syna V.. Na základe ním predložených potvrdení sa
na rozhodnutí okresného súdu nič nezmenilo, čo považuje za zbytočné šikanovanie a preháňanie pri
vybavovaní potvrdení v škole a na inštitúciách.

Matka v podanom odvolaní naopak navrhla napadnutý rozsudok zmeniť tak, že jej bude zvýšené výživné
zo sumy 65 eur mesačne na sumu 80 eur mesačne od právoplatnosti rozhodnutia súdu. Uviedla, že
vec prejednávajúca sudkyňa odignorovala predchádzajúce zrušujúce rozhodnutie odvolacieho súdu
v Trnave. Vôbec nebol porovnaný jej príjem a príjem otca. Bola vyžiadaná výška jej výplaty od
zamestnávateľa za posledných 6 mesiacov, avšak ako je vidieť veľkú a hlavne podstatnú časť tvoria
prémie a plat za nadčasy, ktoré sa nemôžu brať do úvahy z dôvodu, ktorý potvrdil aj odvolací súd.



Taktiež súd prvého stupňa dvakrát uviedol, že je vlastníčkou bytu v M., ktorý kúpila z prostriedkov BSM,
avšak už neriešil, čo robil otec z prostriedkov získaných z BSM, minul ich na dovolenky a podobne. Otec
doložil, že poberá výsluhový dôchodok vo výške 776,29 eur, rodinné prídavky 23,50 eur, výživné od nej
maloletého V. 65 eur a príjem zo živnosti v priemere 299,28 eur, čo spolu predstavuje 1.099,07 eur. Otec
prestal platiť na staršieho syna O. z dôvodu jeho osamostatnia, takže sa zmenšili jeho pravidelné výdaje
o sumu 132 eur. Namietala taktiež výdaje spojené so športovaním maloletého, kde je evidentný rozdiel
a to v sume 400 eur oproti tomu čo deklaroval otec, čo však súd prvého stupňa odignoroval. Taktiež
odignoroval a neporovnal výdavky otca, ktoré uviedol vo vyjadreniach, na ktoré poukázala, týkajúcich sa
návrhu zvýšenie výživného z roku 2009 s výdavkami z roku 2010 a 2014, z ktorých je zrejmé, že otcove
výdavky oproti minulým rokom klesli a jeho príjem stúpol. Jediný reálny dôvod na zvýšenie výživného
tak ostali športové aktivity maloletého V. a náklady spojené s nimi.

Opatrovník navrhol v časti týkajúcej sa V. vyhovieť odvolaniu otca a výživné zvýšiť zo sumy 65 eur
mesačne na sumu 180 eur mesačne, ktoré sa javí ako primerané vzhľadom k veku, potrebám i
možnostiam a schopnostiam matky.

Odvolací súd prejednal podľa § 212 ods. 1 a ods. 2 písm. a) O.s.p. (Občianskeho súdneho poriadku č.
99/1963 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení) celú vec a to podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez
pojednávania, keď tu síce na jednej strane šlo o vec samú, na druhej strane však vzhľadom k výskytu vád
nie aj o prípad, ktorým by bolo možným a účelným prejednanie veci odvolacím súdom na pojednávaní
s možnosťou rozhodnutia tam o veci s konečnou platnosťou.

Podľa § 221 ods. 1 písm. O. s. p. súd (odvolací) rozhodnutie (súdu prvého stupňa) zruší, ak účastníkovi
konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (písm. f/) a rovnako rozhodne, ak súd
prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu
a nedostatočne zistil skutkový stav (písm. h/).

Z ustanovenia § 78 ods. 1 vety prvej Zák. o rodine (okresným súdom síce citovaného, nie však aj
vyloženého) vyplýva závislosť zmeny rozhodnutia o výživnom od zmeny pomerov, ktorou vždy možno
rozumieť len podstatnú zmenu okolností rozhodujúcich pre určenie výživného. Pretože pre určenie
výživného sú rozhodujúcimi schopnosti a možnosti výživou povinných osôb a odôvodnené potreby
osôb výživou oprávnených, k záveru o zmene pomerov bolo možno dospieť len zistením rozhodujúcich
okolností v čase pôvodného rozhodovania aj v čase rozhodovania o potenciálnej zmene (a prípadne i v
časovom úseku medzitým, či aspoň jeho časti), ich vzájomným porovnaním a komplexným zhodnotením.
Len výsledkom takéhoto procesu uvažovania mohol byť dostatočne podložený záver o tom, ktoré z
okolností tu prevažujú a či teda poskytujú aj priestor pre zmenu skoršieho rozhodnutia o výživnom a ak
áno, v akom smere (zvýšenie či zníženie výživného, alebo dokonca i zrušenie povinnosti platiť výživné),
rozsahu (kvantitatívna stránka prípadného zvýšenia či zníženia výživného) a od ktorého času (časové
hľadisko zohľadňujúce i prípadné pohyby v okolnostiach rozhodujúcich pre určenie výživného v rámci
obdobia ohraničeného na jednej strane začatím konania o návrhu otca, doručenom 14. júla 2014 a na
strane druhej časom pristúpenia súdu k rozhodovaniu o požiadavkách oboch rodičov).

Treba uviesť, že zvýšenie výživného na maloletého V. od 1. augusta 2014 bolo vybočením z aktuálneho
zákonného pravidla upravovania výživného t.j. od času začatia konania (pokiaľ tu nie sú dôvody hodné
osobitného zreteľa na odchýlku od takéhoto pravidla postupom podľa § 77 ods. 1 vety tretej Zák. o
rodine), pretože aj pri nezistení dôvodov pre spätnú úpravu výživného za čas pred začatím konania je
nevyhnutným ustálenie (a patričné odôvodnenie) času, v ktorom jednotlivé čiastkové zmeny pomerov
u celého okruhu spoločne posudzovaných osôb dosiahli (v ich súhrne) kvalitu takej zmeny pomerov,
ktorú možno definovať za podstatnú (a teda aj za zmenu odôvodňujúcu zmenu skoršieho rozhodnutia
o výživnom). Takáto zmena tu pritom musí byť buď už v čase predchádzajúcom začatiu konania (pokiaľ
má k zmene výšky výživného dôjsť už odo dňa začatia konania) alebo najneskôr ku dňu nasledujúcemu
po dni začatia konania a určenému súdom (to v prípade, ak súd neakceptuje požiadavku na úpravu
výšky skôr určenej vyživovacej povinnosti už od začatia konania preto, že čas zmeny pomerov ustáli k
neskoršiemu, než návrhom tvrdenému času (od podania návrhu).

Takejto požiadavke odôvodnenie napadnutého rozsudku v prejednávanej veci nebolo schopné vyhovieť
a to aj za stavu doloženého započatia stredoškolského štúdia V. od 1. septembra 2013 i uspokojenia sa
súdom prvého stupňa s tým, že otec žiadal zvýšiť výživné až od 1. augusta 2014 (pozn.: čo v odvolaní



poprel a z návrhu vyplýva, že zmena - zvýšenie - bolo požadované od začatia konania), pretože tu nie
je súd viazaný návrhom, ale má, ak sú splnené predpoklady, výživné zvýšiť od zmeny pomerov, pričom
sa nevylučuje, že aj výška tohto bude od zmeny pomerov do času vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej
v rôznych časových obdobiach iná. Obdobne súd prvého stupňa dostatočne jasne neodôvodnil, aké
boli (v tzv. absolútnych číslach v čase pôvodného rozhodovania i rozhodovania tentoraz napadnutým
rozsudkom) odôvodnené potreby maloletého a prečo za aktuálne možnosti, schopnosti a majetkové
pomery otca bola vzatá suma 1.075,57 eur mesačne (majúca predstavovať výsluhový dôchodok vo
výške 776,29 eur mesačne, čo skutočne vyplývalo z doloženého potvrdenia a čistý mesačný príjem zo
živnosti vo výške 299,28 eur, tu však nie je zrejmé z akého dôkazného prostriedku prvostupňový súd
dospel k takémuto záveru).

Zo záveru súdu prvého stupňa, podľa ktorého primeraným by tu malo byť a prečo u výživného matky na
V. jeho zvýšenie práve na 100 eur mesačne sa vôbec nepodáva (napr.: postihnuteľnou časťou príjmu
výživou povinného rodiča, ako to uvádzal v odvolaní aj otec s poukazom na súdnu prax a pod.), z čoho
vyvodil takýto záver, pričom odôvodnenie výšky nedoplatku na zročnom výživnom a povolených splátok
(pozn.: nie je možné vziať do úvahy odôvodnenie plnenia splátky 10 eur mesačne pokiaľ súd prvého
stupňa vychádzal len z príjmu matky 669,06 eur pri povinnosti platiť bežné výživné 100 eur mesačne + 10
eur zročné výživné mesačne, pretože to predstavuje 16,44% z príjmu, ktorý by bolo možné považovať za
postihnuteľný pre účely výživného, čo rozhodne nekorešponduje odôvodneniu ,,vzhľadom na súčasný
príjem matky“) tu absentovalo úplne.

Napadnutý rozsudok bol vypravený odôvodnením nepreskúmateľným pre prílišnú všeobecnosť
poskytnutých dôvodov spôsobujúcich objektívnu nezrozumiteľnosť odôvodnenia a akýkoľvek pokus o
nápravu takéhoto pochybenia by bol v skutočnosti úplným nahrádzaním povinností súdu prvého stupňa
súdom druhostupňovým, preto odvolaciemu súdu neostalo iné, než napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f/ aj h/ O. s. p. zrušiť a podľa odseku 2 tohto ustanovenia mu vec vrátiť
na ďalšie konanie.

Povinnosťou súdu prvého stupňa tak bude v ďalšom konaní riadiť sa názorom odvolacieho súdu, ktorým
je podľa § 226 O. s. p. viazaný, v potrebnom rozsahu doplniť dokazovanie (bez ohľadu na aktivitu
účastníkov), výsledky celého konania podľa § 132 O. s. p. náležite zhodnotiť a až potom opätovne
rozhodnúť o veci.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.