Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/101/2014 z 24. 10. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 24. októbra 2016, sp. zn. 14Co/101/2014, ECLI:SK:KSBA:2016:1312211446.1 Krajský súd Bratislava | 14Co/101/2014 | ECLI:SK:KSBA:2016:1312211446.1 | 2016-10-24 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: CSP, § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP, OZ, § 842 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/217d5a4e-975f-4da0-823b-c2c8f7c72731 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1312211446.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/101/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312211446
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1312211446.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek
JUDr. Edity Szabovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci žalobkyne: V. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Z., Y. M. XXX/X, zastúpená: Advokátska kancelária B & S Legal s.r.o., Bratislava, Grösslingová 5, IČO:
35 929 049, proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava, Tomášikova č. 48, IČO: 00 151
653, zastúpený: JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s.r.o., Piešťany, Sad A. Kmeťa č. 24, IČO: 36 866 598,
o zaplatenie 15 931,62 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava III v Bratislave, zo dňa 06. 11. 2013, č.k. 6C/228/2012-103, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 06. 11. 2013, č.k.
6C/228/2012-103 p o t v r d z u j e.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni istinu vo výške
15 931,62 EUR, a
úrok z omeškania vo výške 9 % p.a. počnúc dňom 16.05.2010 do zaplatenia z časti istiny vo výške
590,06 EUR,
úrok z omeškania vo výške 9 % p.a. počnúc dňom 16.06.2010 do zaplatenia z časti istiny vo výške
590,06 EUR,
úrok z omeškania vo výške 9 % p.a. počnúc dňom 16.07.2010 do zaplatenia z časti istiny vo výške
590,06 EUR,
úrok z omeškania vo výške 9 % p.a. počnúc dňom 16.08.2010 do zaplatenia z časti istiny vo výške
590,06 EUR,
úrok z omeškania vo výške 9 % p.a. počnúc dňom 16.09.2010 do zaplatenia z časti istiny vo výške
590,06 EUR,
úrok z omeškania vo výške 9 % p.a. počnúc dňom 16.10.2010 do zaplatenia z časti istiny vo výške
590,06 EUR,
úrok z omeškania vo výške 9 % p.a. počnúc dňom 16.11.2010 do zaplatenia z časti istiny vo výške
590,06 EUR,
úrok z omeškania vo výške 9 % p.a. počnúc dňom 16.12.2010 do zaplatenia z časti istiny vo výške
590,06 EUR,
úrok z omeškania vo výške 9 % p.a. počnúc dňom 16.01.2011 do zaplatenia z časti istiny vo výške
590,06 EUR,
úrok z omeškania vo výške 9 % p.a. počnúc dňom 16.02.2011 do zaplatenia z časti istiny vo výške
590,06 EUR,



úrok z omeškania vo výške 9 % p.a. počnúc dňom 16.03.2011 do zaplatenia z časti istiny vo výške
590,06 EUR,
úrok z omeškania vo výške 9,25 % p.a. počnúc dňom 16.04.2011 do zaplatenia z časti istiny vo výške
590,06 EUR,
úrok z omeškania vo výške 9,25 % p.a. počnúc dňom 16.05.2011 do zaplatenia z časti istiny vo výške
590,06 EUR,
úrok z omeškania vo výške 9,25 % p.a. počnúc dňom 16.06.2011 do zaplatenia z časti istiny vo výške
590,06 EUR,
úrok z omeškania vo výške 9,5 % p.a. počnúc dňom 16.07.2011 do zaplatenia z časti istiny vo výške
590,06 EUR,
úrok z omeškania vo výške 9,5 % p.a. počnúc dňom 16.08.2011 do zaplatenia z časti istiny vo výške
590,06 EUR,
úrok z omeškania vo výške 9,5 % p.a. počnúc dňom 16.09.2011 do zaplatenia z časti istiny vo výške
590,06 EUR,
úrok z omeškania vo výške 9,5 % p.a. počnúc dňom 16.10.2011 do zaplatenia z časti istiny vo výške
590,06 EUR,
úrok z omeškania vo výške 9,25 % p.a. počnúc dňom 16.11.2011 do zaplatenia z časti istiny vo výške
590,06 EUR,
úrok z omeškania vo výške 9 % p.a. počnúc dňom 16.12.2011 do zaplatenia z časti istiny vo výške
590,06 EUR,
úrok z omeškania vo výške 9 % p.a. počnúc dňom 16.01.2012 do zaplatenia z časti istiny vo výške
590,06 EUR,
úrok z omeškania vo výške 9 % p.a. počnúc dňom 16.02.2012 do zaplatenia z časti istiny vo výške
590,06 EUR,
úrok z omeškania vo výške 9 % p.a. počnúc dňom 16.03.2012 do zaplatenia z časti istiny vo výške
590,06 EUR,
úrok z omeškania vo výške 9 % p.a. počnúc dňom 16.04.2012 do zaplatenia z časti istiny vo výške
590,06 EUR,
úrok z omeškania vo výške 9 % p.a. počnúc dňom 16.05.2012 do zaplatenia z časti istiny vo výške
590,06 EUR,
úrok z omeškania vo výške 9 % p.a. počnúc dňom 16.06.2012 do zaplatenia z časti istiny vo výške
590,06 EUR,
úrok z omeškania vo výške 8,75 % p.a. počnúc dňom 16.07.2012 do zaplatenia z časti istiny vo výške
590,06 EUR,
ako aj nahradiť žalobkyni trovy konania za súdny poplatok vo výške 955,50 EUR a trovy právneho
zastúpenia vo výške 1 679,96 Eur.

2. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobkyňa so domáhala zaplatenia žalovanej pohľadávky
návrhom doručeným súdu dňa 16.8.2012. Skutkovo návrh odôvodnila tým, že dňa 30.11.1995 uzavrela
so žalovaným zmluvu o dôchodku nazvanú ako zmluva o poskytovaní plnenia z „Podporného
dôchodkového fondu SLSP, a.s.“ (ďalej len Zmluva“). Predmetom tejto Zmluvy bolo doživotné plnenie z
Podporného dôchodkového fondu žalovaného. Žalovaný sa zaviazal vyplácať žalobkyni v pravidelne sa
opakujúcich plneniach sumu 455,55 Eur pôvodne 13 724,- Sk), mesačne vždy k 15. dňu nasledujúceho
mesiaca až do dožitia žalobkyne. Vyplácanie plnenia skončí mesiacom, ktorého sa žalovaná dožije.
Zmluva spĺňala všetky podstatné náležitosti zmluvy o dôchodku ako zmluvného typu podľa § 842 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Od uzavretia Zmluvy žalovaný pravidelne mesačne vyplácal žalobkyni čiastku,
na ktorú sa zaviazal. Výpoveďou zo dňa 26.10.2009 žalovaný vypovedal Zmluvu a ako jediný dôvod
výpovede uviedol využitie zákonného práva podľa § 582 Občianskeho zákonníka. Podľa výpovede
platnosť a účinnosť Zmluvy skončí ku koncu najbližšieho kalendárneho štvrťroka, t.j. ku dňu 31.3.2010.
Žalovaný počnúc dňom 15.4.2010 už nevykonal žiadnu platbu v prospech žalobkyne. Výpoveď je
neplatná. Z gramatického výkladu formulácie § 842 Občianskeho zákonníka vyplýva, že slovné spojenie
„doba neurčitého trvania“ nie je zhodné s legislatívne ustáleným pojmom „doba neurčitá“. Zmluva medzi
účastníkmi konania bola uzatvorená na dobu do dožitia žalobkyne. Je všeobecne známou skutočnosťou,
že plynutie času je nezvratné a každá fyzická osoba zomrie. V čase uzatvorenia Zmluvy preto bolo jasné,
že doba plnenia je časovo ohraničená. Keďže zmluva o dôchodku nie je zmluvou na dobu neurčitú, nie
je možné ukončiť ju výpoveďou v zmysle § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa v minulosti
uplatnila proti žalovanému na tunajšom súde nárok na zaplatenie sumy 455,55 eur za mesiac apríl 2010,
ktorému nároku súd v konaní vedenom pod spisovou značkou 21C 103/2010 vyhovel.



3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu, že plnenie je v rozpore s hmotným právom a ak by
v minulosti existovalo už zaniklo. Poukázal hlavne na § 119 ods. 3 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách,
ktoré výslovne neumožňuje banke uskutočniť činnosti, ktoré sú v rozpore so zákonom o bankách a nikto
nemôže pokračovať v činnosti, ktorej vykonávanie je v rozpore s týmto zákonom. Podľa § 27 ods. 8
citovaného zákona, že by bola v rozpore taká činnosť keď banka má poskytovať plnenie hospodársky
neodôvodnené, alebo plnenie zjavne nezodpovedajúce poskytované protihodnote. Práve takého plnenia
sa žalobkyňa domáha. Plnenie zmluvy o dôchodku podľa ust. § 842 Občianskeho zákonníka je svojim
charakterom plnením bez akejkoľvek protihodnoty banke a banka na takýto záväzok ani jeho plnenie
nemá žiadny hospodársky dôvod. Ustanovenie § 119 ods. 3 citovaného zákona banke zakazuje odo
dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona pokračovať v činnosti, ktorej vykonávanie je v rozpore s týmto
zákonom.

4. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie poukázal na ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá, 575
ods. 1, 582, 842 Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ); ustanovenia § 1, 27 ods. 8, 116 a 119 ods. 3 ZoB.
Ako otázku prejudiciálnu riešil otázku platnosti, príp. neplatnosti spornej Zmluvy, ktorá podľa námietok
žalovaného mala zaniknúť v zmysle § 575 ods.1 Obč. zák.. Súd konštatoval, že Zmluvou sa v prospech
žalobkyne založilo právo na vyplácanie dôchodku doživotne, t.j. na dobu určenú neurčitého trvania. Ide
o dobu, kedy je presne určený okamih začiatku vyplácania dôchodku a okamih ukončenia právneho
vzťahu smrťou, ktorá skutočnosť nie je závislá od ľudskej vôle. Už charakter predmetného právneho
vzťahu nasvedčuje tomu, že takýto typ zmluvy nie je možné dohodnúť na čas určitý, ale buď doživotne
- teda do okamihu smrti oprávneného, alebo na inak určenú dobu neurčitého trvania špecifikovaného
určitým časovým úsekom - lehotou, ktorý má svoj začiatok a koniec (napr. počas štúdií, vdovstva a pod.).
Je nepochybné, že pri predmetnej zmluve je špecifikovaný jasný začiatok vzniknutého právneho vzťahu
medzi účastníkmi a tiež je jasne špecifikovaný jej koniec t.j. doživotne, teda okamih smrti navrhovateľky.
Jedná sa teda o presne určitú dobu s presne určeným začiatkom a koncom, avšak jej trvanie je neurčité.
Trvanie právneho vzťahu bolo účastníkmi konania dohodnuté do okamihu úmrtia žalobkyne, teda do
doby nastania skutočnosti nezávislej od ich vôle. Ustanovenie § 582 ods. 1 Obč. zák. upravuje možnosť
ukončenia právneho vzťahu a spôsob zrušenia záväzku založeného zmluvou uzavretou na neurčitú
dobu, predmetom ktorého je opakovaná činnosť alebo záväzok, a to jednostranným právnym úkonom -
výpoveďou. Žalovaný písomnou výpoveďou zo dňa 26.10.2009 vypovedal predmetnú Zmluvu podľa §
582 Obč. zák., hoci Zmluva nebola uzavretá na dobu neurčitú. K charakteru a účelu uzavretej Zmluvy
súd poukázal na to, že jej účastníkom bol jednej strane poskytovateľ dôchodku ako osoba povinná, a
na druhej strane poberateľ dôchodku ako osoba oprávnená. Dôvody uzatvorenia takejto Zmluvy môžu
byť rôzne a za poskytnutý dôchodok sa nemusí poskytnúť protiplnenie; súčasne sa nepredpokladá
počas trvania právneho vzťahu do smrti oprávneného jej ukončenie jednou zo zmluvných strán. Na
základe takejto zmluvy sa k povinnosti poskytovať plnenie zaviazal odporca dobrovoľne z dôvodu
prvého odchodu žalobkyne do starobného dôchodku. Súd z týchto dôvodov v zmysle § 582 ods. 1 OZ
vyhodnotil výpoveď žalovaného zo dňa 26.10.2009 za neplatnú. A navyše aj ako výpoveď, ktorá by
bola vzhľadom na charakter a účel zmluvy v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 OZ. Pri
posudzovaní tejto predbežnej otázky súd prihliadal aj na nález Ústavného súdu SR zo dňa 25.04.2012
č.k. II ÚS 26/2012-33. Súd konštatoval aj to, že námietky žalovaného už boli vyriešené ako nedôvodné
v iných obdobných konaniach, napr. právoplatnom rozsudku tunajšieho súdu č.k.11C/103/2010-97
zo dňa 29.9.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava č.k. 4Co/117/2012-225 zo dňa
23.5.2012. K aplikácii ustanovenia § 27 ods. 8 ZoB, na ktoré sa žalovaný odvolával, súd uviedol, že
táto právna úprava bola zavedená do zákona s účinnosťou od 1.1.2002 v ustanovení § 27 ods.5; a
od 1.1.2007 v § 27 ods.8 ZoB, pričom žalovaný aj po 1.1.2002 naďalej v prospech žalobkyne plnil zo
Zmluvy až do uplynutia výpovednej lehoty dňa 31.3.2010. Vo vzťahu k žalobkyni žalovaný vystupoval
ako zamestnávateľ k svojmu dlhoročnému zamestnancovi odchádzajúcemu do dôchodku a obsahom
zmluvného vzťahu Zmluvy bolo poskytnutie sociálnej výhody ako ocenenie jej vernosti, kvality práce a
na podporu stabilizácie pracovníkov. Zmluvu o dôchodku teda žalovaný neuzatváral ako podnikateľ pri
výkone svojej podnikateľskej činnosti a nejednalo sa o vzťah banky s klientom. Z tohto dôvodu preto
súd plnenie odporcu v zmysle predmetnej Zmluvy nevyhodnotil ako plnenie za nápadne nevýhodných
podmienok v zmysle § 27 ods. 8 ZoB, ktoré je všeobecným ustanovením vo vzťahu banka a jej klienti.
Keďže predmetná Zmluva je naďalej platným právnym úkonom, súd v súlade s § 842 OZ zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy 12 299,85 eur za obdobie mesiacov máj 2010 až júl 2012 (27 mesiacov x
455,55 Eur). Zároveň pre omeškanie s plnením peňažného dlhu súd podľa § 517 ods. 1,2 Občianskeho
zákonníka v spojení s nariadením vlády SR č.87/1995 Z.z. zaviazal žalovaného aj na zaplatenie



príslušných úrokov z omeškania. Žalobkyni ako úspešnej účastníčke konania súd priznal náhradu trov
konania za súdny poplatok 737,50 Eur a za trovy právneho zastúpenia vo výške 1 510,63 Eur podľa
vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z..

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietol, že
predmetná zmluva o dôchodku je neplatná pre jej rozpor so zákonom, konkrétne zákonom č 483/2001
Z.z. o bankách (ZoB). Súd vo svojom rozhodnutí priamo dáva návod na obchádzanie tohto zákona.
Ustanovenie § 119 ods. 3, veta za bodkočiarkou, neobsahuje pritom žiadne obmedzenia čo do skúmania
subjektov alebo či šlo o bankovú činnosť banky pri podnikaní. Plošne zakazuje vykonávať činnosti v
rozpore so ZoB od účinnosti zákona. Rozhodnutie súdu tak predstavuje nebezpečný precedens a návod
na obchádzanie bankových regulatívov. Súd preto nesprávne vec posúdil, keď neaplikoval citované
ustanovenie § 119 ods. 3, veta za bodkočiarkou ZoB a nerešpektoval ustanovenie § 1 ZoB, ktoré
vymedzuje oblasť jeho aplikácie. Je zrejmé, že spornú Zmluvu banka neuzatvorila pri bankovej činnosti,
pretože poskytovanie plnenia bez protiplnenia nie je bankovou činnosťou. Avšak práve na takéto prípady
sa vzťahuje ustanovenie § 119 ods. 3 ZoB, ďalej ustanovenia § 27 ods. 8, 116 ZoB a ustanovenie § 575
ods. 1 OZ. V rozpore so zákonom je taká činnosť banky, keď má banka poskytovať plnenie hospodársky
neodôvodnené alebo zjavne nezodpovedajúce poskytovanej protihodnote. Pri aplikovaní citovaných
ustanovení ZoB záväzok žalovaného na plnenie zo Zmluvy zanikol, ak by aj predtým existoval, pretože
plnenie zo Zmluvy sa stalo nemožné. Zmluva o dôchodku je uzatvorená bez protiplnenia pre žalovaného.
Nesúhlasí ani s názorom súdu, že zmluvu o dôchodku nie je možné vypovedať. Súd neprávne vyložil
ustanovenie § 842 OZ, že zmluva o dôchodku je uzavretá na dobu určitú. Zmluva o dôchodku sa
vyznačuje neurčitosťou doby trvania a nie je nikdy uzavretá na dobu určitú. Podľa názoru žalovaného je
napadnutý rozsudok s § 157 ods. 2 OSP, keď sa súd prvého stupňa v celom rozsahu nevysporiadal s jeho
právnou argumentáciou, a preto rozhodnutie nie je po právnej stránke presvedčivé. Takýto postup súdu
prvého stupňa je nezlučiteľný zo zásadou spravodlivého súdneho konania, keďže znemožňuje vyjadriť
sa účastníkom relevantným spôsobom k tomu, ako sa súd vysporiadal s ich právnou argumentáciou.
Uvedený postup súdu prvého stupňa je i odňatím práva konať pred súdom. Napadnutý rozsudok preto
navrhol zmeniť a žalobu zamietnuť. V prípade, že odvolací súd potvrdí rozsudok okresného súdu, žiadal,
aby odvolací súd podľa ust. § 238 ods. 3 OSP vo výroku potvrdzujúceho rozsudku pripustil dovolanie z
dôvodu, že ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. A to o právnej otázke, či Zákon
o bankách, č. 483/2001 Z.z. sa vzťahuje na právne vzťahy založené medzi bankou a fyzickou osobou
zmluvou o dôchodku podľa § 842 OZ.

6. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa, prostredníctvom právneho zástupcu,
podaním zo dňa 4.2.2014. K jednotlivým odvolacím námietkam uviedla nasledovné:
K námietke nebezpečného precedensu a obchádzaniu bankových regulatívov pripomenula, že celú
argumentáciu v súvislosti s ustanoveniami ZoB a nemožnosťou plnenia žalovaný predložil až po tom,
ako zlyhal jeho pokus ukončiť Zmluvu výpoveďou z dôvodu, že ide o zmluvu na dobu neurčitú. V tejto
súvislosti poukázala na konanie vedené na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 19C/120/2010.
Argumenty žalovaného odporujú jeho samotnému konaniu v minulosti a je dôvodná otázka, prečo v
roku 2009 zmluvu vypovedal z dôvodu, že ide o zmluvu na dobu neurčitú. Plnenia zo zmlúv o dôchodku
pochádzajú z čistého zisku banky, čo ZoB nezakazuje. Inak by banka so ziskom nemohla slobodne
disponovať a jej činnosť by stratila zmysel.Za nebezpečný precedens žalobkyňa skôr považuje konanie
žalovaného, ktorý sa svojvoľne rozhodol ukončiť plnenie z platnej zmluvy. K aplikácii namietaných
ustanovení ZoB uviedla, že výklad žalovaného považuje za zavádzajúci. V prípade ak by banka mala
zakázané uzatvárať napr. darovacie zmluvy, či vyplácať odmeny svojim predstaviteľom (čo opakovane
robí), išlo by tiež o hospodársky neodôvodnené plnenie. Účelom zákona o bankách bolo upraviť také
právne vzťahy s tretími osobami, ktoré vznikli pri činnosti banky, a to v období, kedy banky poskytovali
napr. bezúročné alebo nedostatočne kryté bankové služby. Zmluva o dôchodku nie je výsledkom
bankovej činnosti v zmysle ZoB a navyše plnenie z takejto zmluvy plynie z čistého zisku banky. Žiadny
zákon nemôže banke zakazovať alebo prikazovať ako má naložiť s čistým ziskom. Výklad predkladaný
žalovaným je preto v rozpore s ústavou garantovaným princípom ochrany vlastníctva. K odvolacím
námietkam, že Zmluva je uzatvorená na dobu neurčitú, k čomu žalovaný predložil výňatky z dvoch
českých komentárov k § 842 OZ, žalobkyňa uviedla, že autori v nich nehovoria o „dobe neurčitej“, ale
o „neurčitosti doby trvania“. Podobnú formuláciu obsahuje aj samotné ustanovenie § 842 OZ, ktoré
používa pojem „doživotne alebo inak určená doba neurčitého trvania“. Autori predložených komentárov
len zdôraznili neurčitosť trvania každej zmluvy o dôchodku, ktorá je uzavretá na doživotne určenú dobu
neurčitého trvania, keďže nemožno dopredu vedieť, kedy poberateľ dôchodku zomrie. Z gramatického



výkladu formulácie § 842 vyplýva, že spojenie „učená doba neurčitého trvania“ nie je zhodné s
legislatívne ustáleným pojmom „doba neurčitá“. Vždy ide o dobu, ktorá je určená buď ako „doživotne“
alebo „inak“. Doba je tak ohraničená právnou skutočnosťou. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie
NS ČR sp. zn. 31Cdo/513/2003 a sp. zn. 29Odo/423/2006. Z týchto dôvodov žalobkyňa považuje
výpoveď zo Zmluvy za neplatnú a má za to, že ich zmluvný vzťah naďalej trvá. Uvedená problematika
už bola predmetom aj rozhodovania Ústavného súdu SR, ktorý sa vo svojom náleze sp. zn. II. ÚS
26/2012-33 jednoznačne vyjadril k charaktere zmluvy o dôchodku. Odôvodnenie napadnutého rozsudku
má všetky obsahové náležitosti podľa § 157 ods. 2 OSP. To, že súd nepovažoval argumenty žalovaného
za relevantné, neznamená odňatie jeho možnosti konať pred súdom. O jedinej skutočne relevantnej
otázke, či predmetná Zmluva uzavretá podľa § 842 OZ „na doživotne“ je zmluvou uzatvorenou na dobu
určitú alebo neurčitú, a či je možné ju platne vypovedať podľa § 582 ods. 1 OZ rozhodol už Ústavný
súd SR citovaným nálezom. Žalobkyňa preto navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a
nepripustil vo veci podanie dovolania. Súčasne si uplatnila nárok na náhradu trov odvolacieho konania
za jeden úkon právnej služby.

7. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,
účinný od 1.7.2016, (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá
CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Krajský súd preto prejednal odvolanie žalovaného ako súd odvolací podľa § 34
CSP, v napadnutom rozsahu podľa § 380 ods. 1 OSP.
8. PO preskúmaní výsledkov dokazovania odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie
dostatočne zistil skutkový stav veci, vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i
patričným spôsobom odôvodnil. S jeho odôvodnením sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§
387 ods. 2 CSP). Odvolacie námietky žalovaného neobstoja, a v napadnutom rozsudku sa s nimi už
dostatočne vysporiadal súd prvej inštancie.

9. Na zdôraznenie vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd predovšetkým
konštatuje, že podľa jeho právneho názoru (ktorý je v súlade aj s citovaným nálezom Ústavného
súdu SR) zmluvy o dôchodku uzatvorené na doživotne určenú dobu, ako aj určenú dobu neurčitého
trvania, sú vždy zmluvami na dobu určitú. V prejednávanej veci vymedzením povinnosti žalovaného
plniť doživotne, prejavili zmluvné strany vôľu byť takouto zmluvou viazané až do smrti žalobkyne.
Účelom predmetnej zmluvy bolo zabezpečenie sociálnej starostlivosti o pracovníka odchádzajúceho do
dôchodku, s úmyslom poskytnutia výhody z podporného dôchodkového fondu slúžiaceho na subvenciu
životnej úrovne, ktorá je oproti príjmu dosahovanému počas produktívneho veku zamestnanca výrazne
znížená. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na bod 1 predmetnej zmluvy, ktorý odkazuje na Štatút
PDF SLSP, v čl. I. ktorého je upravený účel fondu s tým, že tento podporný dôchodkový fond slúži na
podporu zabezpečenia životnej úrovne, ktorú pracovníci SŠTSP dosiahli v čase svojej pracovnej aktivity,
na ocenenie ich vernosti k SŠTSP, kvality ich práce a na podporu stabilizácie pracovníkov SŠTSP. Z
uvedeného účelu zmluvy je zjavné, že jej účastníci ani nepredpokladali možnosť jednostrannej výpovede
zmluvy. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva nebola uzavretá na dobu neurčitú, žalovaný ju nemohol
vypovedať podľa § 582 OZ. Odvolací súd preto, rovnako ako súd prvej inštancie, považuje výpoveď
žalovaného zo dňa 26.10.2009 vzhľadom na jej rozpor s ust. § 582 OZ za neplatný právny úkon (§ 39
OZ).

10. Ani ďalšie námietky žalovaného, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní neaplikoval zákonné ust.
§ 27 ods. 8, § 116 a 119 ods. 3 ZoB, neobstoja. Uvedené zákonné ustanovenia sa netýkajú vzťahov
upravených predmetnou zmluvou, pretože žalovaný neuzatváral zmluvu so žalobkyňou ako podnikateľ
pri výkone svojej podnikateľskej činnosti, ani nešlo o vzťah banky s klientom. Zmluva sa týka interných
vecí banky - zamestnávateľa a jej zamestnanca, a ako už bolo uvedené vyššie, jej účelom bolo
zabezpečenie sociálnej starostlivosti o pracovníka odchádzajúceho do dôchodku. Sú plne dôvodné
argumenty žalobkyne, že zmluvy o dôchodku boli finančne zabezpečované z čistého zisku banky, s
ktorým banka ako vlastník môže slobodne nakladať, bez akéhokoľvek obmedzenia zákonom. Zákon o
bankách môže regulovať len podnikateľskú činnosť bánk, nie spôsob nakladania bánk s ich vlastníctvom.
Pokiaľ sa banka dobrovoľne zaviazala priznať zamestnancom „bonus“ za ich prácu formou vyplácania
dôchodku po ich odchode z aktívneho pracovného pomeru, a na tento účel vyčlenila finančné prostriedky
zo svojho čistého zisku, nemožno na tento záväzok aplikovať ustanovenie § 27 ods. 8 ZoB.



11. Odvolací súd z týchto dôvodov dospel k záveru, že na zmluvu o dôchodku podľa § 842 OZ sa
nevzťahuje Zákon o bankách, č. 483/2001 Z.z.. Napadnutý rozsudok preto podľa § 387 ods. 1, 2
CSP ako vecne správny potvrdil. Súčasne nepripustil vo veci podanie dovolania, pretože podľa názoru
odvolacieho súdu otázka, ktorá by mala byť predmetom dovolacieho konania, je dostatočne určito
vyriešená súčasnou právnou úpravou tak, ako to vyplýva z odôvodnenia tohto rozsudku.

12. Podľa 396 ods. 1 v nadväznosti na § 262 ods. 1 a 255 ods. 1 CSP odvolací súd priznal úspešnej
strane žalobkyne nárok na náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej
inštancie podľa 262 ods. 2 CSP.

13. Po vyhlásení rozsudku odvolacieho súdu dňa 25.10.2016, bolo súdu doručené dňa 24.11.2016
podanie žalobkyne zo dňa 18.11.2016, v ktorom v zhode so žalovaným vzala žalobu v celom rozsahu
späť z dôvodu uzavretia dohody o urovnaní zo dňa 24.5.2016. Keďže k tomuto úkonu žalobkyne došlo
až po tom, ako odvolací súd rozhodol o podanom odvolaní žalovaného, súd podľa § 370 CSP nemohol
na toto podanie prihliadať.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha -
dovolací návrh (§ 428 CSP).