Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/678/2015 z 24. 8. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 24. augusta 2016, sp. zn. 5Co/678/2015, ECLI:SK:KSKE:2016:7513204920.3 Krajský súd Košice | 5Co/678/2015 | ECLI:SK:KSKE:2016:7513204920.3 | 2016-08-24 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 387 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/25ff47ec-e4ee-45a0-814a-b9fb96cc77be Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7513204920.3 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/678/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7513204920
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7513204920.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov
JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcu CD Consulting s. r. o., Praha 1,
Nové Mesto, Politických vězňů 1272/21, Česká republika, IČO: 264 29 705, zast. Fridrich Paľko, s.r.o.,
Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému C. K., L.. XX.X.XXXX, I. XXX, o zaplatenie
1 173,57 € istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 17C/283/2013-74 z 21.7.2015 Okresného
súdu Košice-okolie

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby o zaplatenie zmluvného úroku vo výške 0,19% denne, z r u š u j e
rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v tejto časti a konanie v tejto časti z a s t a v u j e.

V prevyšujúcej časti p o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému sa ich náhrada nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie rozsudkom žalobu zamietol a náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
2.V odôvodnení rozhodnutia o. i. uviedol, čoho sa žalobca návrhom doručeným mu 28.3.2013 domáhal
a čím návrh odôvodnil, že na preukázanie svojich tvrdení predložil mu ako jediný dôkaz zmenku, ktorej
originál je podľa príslušných predpisov náležite zabezpečený v trezore súdu. Konštatoval, že sprvoti,
vychádzajúc z § 87 písm. d) O.s.p. (jeho znenie citoval) a § 10 ods.2 písm. c) zák. č. 371/2004 Z.z. o
sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky postúpil vec Okresnému súdu Košice I z dôvodu vecnej
nepríslušnosti, voči čomu žalobca podal námietku v podaní z 3.5.2013 (č.l. 15)a uviedol, čím ju dôvodil,
že Okresný súd Košice I vyslovil nesúhlas s prenesením príslušnosti na ich súd a Krajský súd Košice
svojím uznesením 3Ncb/330/2013 - 22 z 3.7.2013 vyslovil, že nesúhlas Okresného súdu Košice 1 je
dôvodný, čím bola vecná príslušnosť pre konanie založená jemu. Ďalej uviedol čo konštatoval krajský
súd, uznesením z 3.12.2013 (č.l. 34) prerušil konanie až do skončenia konania, ktoré v aktuálnom čase
prebiehalo pred Súdnym dvorom Európskej únie pod sp. zn. C-558/2013 a, že na základe odvolania zo
strany žalobcu Krajský súd v Košiciach uznesením 6Co/65/2014 - 49 z 22.4.2014 jeho uznesenie zrušil
a vrátil na ďalšie konanie, že vyzval žalobcu tlačivom B - žiadosť o doplnenie alebo opravu návrhu,
vydaným podľa čl. 4 ods.4 nariadenia ES č. 861/2007 (analogicky ako podľa § 43 O. s. p.) 5.11.2014,
aby v určenej lehote doplnil svoj návrh a 1/ skutkovo vymedzil a opísal vznik záväzkového vzťahu
medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu, najmä predlžil zmluvu, 2/ preukázal skutočnú
výšku poskytnutých peňazí a akým spôsobom, 3/ akú celkovú výšku žalovaný zaplatil a kedy realizoval
poslednú úhradu, 4/ či pôvodný veriteľ od zmluvy odstúpil popr. zanikla iným spôsobom, kedy a ako; a za
tým účelom žalobcovi uložiť predložiť listinné dôkazy v určenej lehote. Žalobca na jeho výzvu reagoval
podaním z 26.11.2014 (č.l. 75) tak, že - podľa jeho tvrdenia, poskytol dostatočne jasné a primerané
informácie o uplatnenej pohľadávke, ktorá je založená na platných nárokoch vyplývajúcich z platnej



zmenky, pričom predložil jej platný originál, že zmenkové informácie boli presne prenesené do návrhu
na začatie konania, preto podľa žalobcu a netreba nič opraviť alebo doplniť, že žalobca disponuje len
zmenkou a nemá iné primerané alebo presné údaje alebo listiny, ktoré by mohol mu predložiť. Poukázal,
že kauzálne námietky môže vznášať zásadne žalovaný a nie je úlohou súdu suplovať jeho aktivitu.
Okrem uznesenia KS Banská Bystrica 43CoZm/10/2013 žalobca žiadne iné listinné dôkazy nepredložil,
že súčasťou tohto podania bol Prehľad platieb na zmenku (č.l. 67), z obsahu ktorého zistil, že spoločnosť
Pohotovosť pre potreby Zmluvy o odplatnom prevode cenných papierov v súvislosti s indosáciou zmenky
vydala potvrdenie, podľa ktorého žalovaný na zmenku č. 9050524 znejúcu na zmenkovú sumu 1233,57
eura zaplatil v období od 19.1.2011 do 19.7.2011 sumu 60 eur v splátkach po 10 eur. Konštatoval, že
žalovanému doručil tlačivo C podľa Nariadenia ES 861/2007 - výzva na odpoveď doručená 11.5.2015 no
súdu žiadna odpoveď nedošla. Citoval znenie čl. 2 ods. 1 nariadenia Rady ES č. 44/2001 o právomoci a
uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach kapitolu I, čl. 2, kapitolu II, čl. 5 bodu
1, kapitolu II, čl. 19 Nariadenia Európskeho parlamentu Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa
ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „nariadenie“) a po zistení,
že v zmysle nariadenia č. 861/2007 žalovaná pohľadávke neprevyšuje sumu 2000 eur, o veci rozhodol
bez nariadenia pojednávania a verejne rozsudok vyhlásil 21.7.2015 o čom visel oznam na úradnej tabuli
súdu ako aj na domovskej stránke MS SR po zákonom prepísanú dobu. Preskúmal vec na základe
listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise a zistil nasledovný skutkový a právny stav: Žalovaný
vystavil v prospech spoločnosti Pohotovosť, s.r.o., 1.3.2010 v Turni nad Bodvou zmenku na rad na sumu
1370,57 eur so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 6.8.2010. Na zmenke je uvedené bez protestu a
na platenie predložiť do 4 rokov od vystavenia. Zmenka bola prevedená indosamentom (rubopisom) na
žalobcu, že z obsahu listín v súdnom spise má za preukázané, že ako vyplýva z obchodného registra, a
ako je tiež mu známe z jeho úradnej činnosti, predmetom činnosti spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. (právny
predchodca žalobcu) je o.i. poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Dodávateľ (spoločnosť Pohotovosť,
s.r.o. ako) uzatvárala podobné zmluvy opakovane, pričom tieto zmluvy boli vyhotovené ako vopred
pripravený formulár v rámci ktorého spotrebiteľ nemal možnosť zmeniť žiadne zo zmluvných ustanovení,
ktoré boli používané vo vzťahu k neurčitému okruhu spotrebiteľov. Zmluvu len mohol podpísať alebo
odmietnuť ako celok. Vychádzajúc z údajov obsiahnutých na zmenke, na ktorej je žalovaný označený
rodným číslom (teda nie IČO-m) je zrejmé, že peniaze boli poskytnuté nie na podnikateľské účely,
preto považoval právny vzťah, ktorý vznikol medzi spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. a žalovaným za
vzťah spotrebiteľský, a teda na tento vzťah aplikoval ustanovenia spotrebiteľského práva. Povaha
uvedeného právneho vzťahu sa nezmenila ani indosovaním zmenky. Citujúc znenie § 52 ods.1,2, § 53
ods.1,5 O. z., § 2 písm. a), § 4 ods.6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného
ku dňu vystavenia zmenky, čl. 3 ods.1,2, čl. 6 ods.1 smernice 93/13/EHS a uviedol, že podmienka
sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný
ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté,
nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj
napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Žalobca v predmetnej veci mu predložil
iba zmenku ako jediný listinný dôkaz, na základe ktorého sa pohľadávky, špecifikovanej v petite návrhu,
domáha, že žalobca ale nenavrhol vydať zmenkový platobný rozkaz. Za daného stavu preto pri skúmaní
dôvodnosti uplatneného nároku a jeho výšky je oprávnený požadovať, aby za tým účelom žalobca svoje
tvrdenia náležite preukázal. Zásada abstraktnosti zmenky totiž môže byť prelomená vtedy, ak sa jedná
o konanie úplne zakázané - v rozpore so zákonom a vtedy sa neplatnosť zmenky nezakladá na omyle,
ale na rozpore zmenky v zmysle § 39 O. z.. Je pravda, že Nariadenie Rady č. 861/2007 má za cieľ
zjednodušiť a zrýchliť konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu v cezhraničných sporoch, no aj
toto konanie musí zabezpečiť, aby proces bol spravodlivý a žalobcovi boli priznané iba dôvodné nároky
podľa hmotného práva a zároveň, aby bola zabezpečená ochrana práv spotrebiteľa. Nerešpektovanie
vnútroštátneho právneho poriadku a práva Európskej únie o ochrane spotrebiteľa by bolo obchádzaním
týchto právnych predpisov prostredníctvom konania podľa Nariadenia č. 861/2007. Práve na základe
vyššie uvedenej tézy výzvou z 5.11.2014 žalobcovi (za účelom preukázania ním tvrdených skutočností)
uložil preukázať v prvom rade to, odkedy a na základe čoho bol pôvodný veriteľ Pohotovosť s.r.o. v
právnom vzťahu so žalovaným a ďalšie, na vec s a prípadne viažuce súvislosti, týkajúce sa už samotného
rozsahu plnenia. Jedine zo zmluvy mohol posúdiť, či a v akom rozsahu nárok žalobcu obstojí. Ďalej
citoval znenie § 101 ods.1 O.s.p. a uviedol, že účastník má totiž jednak povinnosť tvrdenia, jednak
dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia
nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou
označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť



tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa
rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a
že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena
je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti
významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý
nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a § 120 ods.1 vety
prvej O.s.p., alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec). Okruh rozhodujúcich
skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný
hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma
zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj
nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce
tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie
plnenia podľa nej. Pokiaľ nie sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca neuniesol tak bremeno tvrdenia,
ako aj bremeno dôkazu. Keďže zmenka v mimozmenkovom konaní nie je dôkaz a iné dôkazy žalobca
neoznačil ani nepredložil ani po tom, ako bol na to súdom vyzvaný, ohľadom dôvodnosti základu i
výšky uplatnenej pohľadávky nepreukázal vôbec nič. Za tohto stavu nemohol posúdiť ani to, či v
prejednávanej veci bola splnená hmotnoprávna podmienka podľa § 4 ods.6 zákona č 258/2001 Z.z. Na
základe skutočnosti, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, žalobu zamietol. Žalobca nebol konaní
úspešný a žalovanému trovy konania nevznikli resp. nepodal návrh na ich náhradu, vyslovil, že náhrada
trov konania sa účastníkom nepriznáva.
2.Proti rozhodnutiu podal žalobca v celosti v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že a) konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 205 ods.2 písm. b) O. s. p.];
b) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O. s. p. - účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom [§ 205 ods.2 písm. a) O. s. p. v spojení s § 221 ods. l písm. f) O.
s. p.]; c) rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 205 ods.2 písm. f)
O. s. p.]. K dôvodom odvolania bližšie uviedol: 1. Súd tvrdí, že v prejednávanej vecí došlo zo strany
súdu jeho konaním, ako aj napadnutým rozhodnutím k porušeniu práva Európskej únie, konkrétne
k porušeniu čl. 4,5 a 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007
(ďalej len „Nariadenie"), že nariadenie má všeobecnú pôsobnosť a je záväzné vo všetkých svojich
častiach a priamo aplikovateľné v SR. 2. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že vo veci
vykonal dokazovanie o.i. oboznámením sa s úverovou zmluvou, a ďalšími listinnými dôkazmi. On a
podľa dostupných informácií ani žalovaná však dokazovanie úverovou zmluvou, či ďalšími listinnými
dôkazmi nenavrhli. 3. Podľa §120 OSP dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou
zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie
dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Prejednacia zásada úzko súvisí s povinnosťou tvrdenia a dôkaznou
povinnosťou, ktoré účastníkom sporového konania vyplývajú z § 79 ods.1 a § 101 ods.1 OSP.
Povinnosť tvrdenia znamená, že účastník musí uviesť skutkové tvrdenia jasne, úplne a zrozumiteľne,
aby súd vedel na základe akých okolností účastníkovi vyplýva jeho právo alebo povinnosť. Ak účastník
splní svoju povinnosť tvrdenia, hovorí sa, že uniesol bremeno tvrdenia. 4. On predložil súdu ako
dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou, keďže táto spĺňa všetky formálne a materiálne
náležitosti predpokladané zákonom č. 191/1950 Sb. (Zákon zmenkový a šekový) dokázal jasne, úplne a
zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky
zo strany odporcu žiadnych námietok nebolo a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala
vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutých pre rozhodnutie vo veci. 5. §120 ods.1 OSP in fine síce súdu
umožňuje, aby v sporovom konaní vykonal aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli účastníci konania, avšak
tento postup je možné využiť len výnimočne, ak je vykonanie nenavrhnutých dôkazov nevyhnutné pre
rozhodnutie vo veci; a nevykonanie nejakého dôkazu môže byť príčinou toho, že súd nemôže rozhodnúť;
Potreba vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo samotného doterajšieho dokazovania (z doterajších
prednesov účastníkov a vykonaných dôkazov). V danej veci súd mohol a mal rozhodnúť o práve na
úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Z uskutočnených prednesov
sporových strán počas písomnej fázy konania (koncentračný zásada v zmysle čl.5 Nariadenia) a
vykonaného dokazovania vedeného na základe návrhov sporových strán, nevyplynula potreba vykonať
ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Považoval za potrebné uviesť, že súd musí k otázke vykonania iných
ako účastníkmi navrhnutých dôkazov pristupovať vyvážene, aby nedošlo k narušeniu rovnosti strán v
spore. Svoj postup musí v odôvodnení rozhodnutia náležíte zdôvodniť. V danom konaní svoj postup
súd vôbec nezdôvodnil.6. Je nevyhnutné uviesť, že navrhovateľ nemá vedomosť o iných vzťahoch
medzi pôvodným vlastníkom zmenky a vystaviteľom zmenky (v tomto konaní odporcom). Navrhovateľ
je vlastníkom cenného papiera (má len zmenku), ktorý nadobudol na základe indosamentu. Žiadne



iné informácie, či dokumenty navrhovateľ k zmenke nemá a v zmysle platného právneho poriadku ani
nepotrebuje mať na to, aby mohol uplatňovať práva s týmto cenným papierom spojené. Požadovanie
iných dokumentov ako originálu zmenky pri uplatnení zmenkového nároku, predovšetkým pri uplatnení
nároku zo strany indosatára, je neprípustné a nezákonné. 7. Predpokladom vydania rozsudku v tomto
konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje
v listine ako takej samo právo navrhovateľa. Vo vzťahu k navrhovateľovi ako indosatárovi je preto
jediným legitimizačným prostriedkom, ktorý nieje možné ničím iným nahradiť.8. Žalovaný mohol na
základe čl.5 ods.3 a ods.6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak však neurobila, musia byť
akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to zo dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej
Nariadením. Súd samotný nie je legitimizovaný na to, aby postupom podľa ust. §120 ods.1 veta práva
in fine OSP vznášal námietky voči zmenke za odporcu. Ak tak súd činil, ide o porušenie princípu
kontradiktórnosti súdneho konania a rovnosti účastníkov konania ako súčasti práva na spravodlivé súdne
konanie. 9. Súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovaného a bez jeho legitímneho podnetu na jeho
ťarchu vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter žalovaného ako spotrebiteľa. Žalovaný
sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolával, uplatnenú pohľadávku nerozporoval, svojim konaním
ju prakticky uznal. Súd iniciatívne rozširoval okruh dokazovaných skutočností v tom smere, aby získal
pre neho dostatočný podklad pre zamietnutie návrhu na uplatnenie pohľadávky. Súd nevykonal žiadne
dokazovanie nad rámec navrhnutých dôkazov v prospech uplatnenej pohľadávky, teda neobjektívne
podporil odporcu v tomto konaní. Navyše žalovaná o túto podporu nepreukázala žiadny záujem. Súd
teda túto ochranu žalovanému prakticky nanútil, bez jej vôle. 10. Uvedené správanie súdu je neprijateľné
v právnom štáte, predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované
či. 46 ods.1 Ústavy SR, ako aj článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
11. Súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej
interpretácii príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. 12. Súd v odôvodnení rozsudku
ďalej uvádza, že je názoru, že pre rozpor so zákonom spočívajúci v jeho obchádzaní je v zmysle §
39 Občianskeho zákonníka neplatná dohoda o vyplnení zmenky, na základe ktorej spotrebiteľ podpísal
v prospech podnikateľa zmenku a preto aj z tohto dôvodu návrh zamietol. Zároveň súd uviedol,
že nakoľko „zmluva o úvere" uzatvorená medzi žalovanou a spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. je
absolútne neplatná, súd tento návrh zamietol. 13. On uvádza, že súd zovšeobecňuje svoje tvrdenia. Súd
uvádza, že dochádza k zneužitiu postavenia voči žalovanému tým, že spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o.
(jeho právny predchodca) dala vystaviť predmetnú zmenku, pričom následky (právne účinky) zmenky
nemohli byť vzhľadom na náročnú právnu úpravu zmenkového a šekového práva žalovanému známe
a jasné. Citoval z odôvodnenie v tejto veci Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/18/2013
z 28.11.2013.14. Uviedol, že súd pri svojom odôvodnení vychádza len zo zaužitej praxe súdu v iných
právne a skutkovo obdobných veciach. Týmto konaním nepochybne došlo k porušeniu základného na
spravodlivý súdny proces, ako aj odňatiu možnosti konať pred súdom. 15. On je majiteľom zmenky,
na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je bez
vád, ktoré by ju činili neplatnou, teda ide o platnú zmenku. Zmenka je samostatným abstraktným
záväzkom, neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než
sú na zmenke uvedené. Súd sa aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke upravených v zák. č.
191/1950 Sb. (ďalej aj „ZSZ") vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. 16. Je nevyhnutné zdôrazniť,
že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. On v konaní uplatňuje
bezpodmienečný záväzok žalovaného, že za zmenku zaplatí. Súd však vec posudzoval, akoby išlo k
bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné. 17. Súd predovšetkým ignoroval § 17 ZŠZ (jeho znenie
citoval) a uviedol, že z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený
vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným
majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť žalovaný, tým menej tak môže činiť sám
súd. V tejto súvislosti poukazujeme na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo 3/2008 z 22.10.2008,
z ktorého citoval. 18. Z uvedeného vyplýva, že je síce prípustné za určitých okolností uplatňovať
tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, avšak námietka musí byť vznesená zo strany žalovaného a
predovšetkým žalovaný v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nieje
prípustné, aby túto úlohy a iniciatívu na seba (proti vôli žalovaného) prevzal súd a suploval aktivitu
žalovaného. Uvedené námietky majú hmotnoprávny charakter, preto v záujme zachovania rovnosti
strán, súd nieje oprávnený žalovaného na nich ani upozorniť (§5 ods.1 OSP). 19. Súd vyhodnotil zmenku
ako neplatný právny úkon. Uvedený záver súdu však vychádza len z kauzálnych námietok, ktoré však
nikto v konaní nevzniesol, ani ich nikto z účastníkov nepreukazoval. Kauzálne námietky sú po indosovaní
v zásade neprípustné. Zmluvný vzťah medzi odporcom a remitentom je po indosovaní irelevantný.
Navyše navrhovateľovi nie je známy obsah údajného zmluvného záväzku. 20. Súd vyhodnotil uplatnený



nárok zo zmenky ako zjavne neopodstatnený a pohľadávku za neprípustnú. Uvedený záver súdu však
vychádza len z kauzálnych námietok, ktoré však nikto v konaní nevzniesol, ani ich nikto z účastníkov
nepreukazoval. Kauzálne námietky sú po indosovaní v zásade neprípustné. Zmluvný vzťah medzi
odporcom a remitentom je po indosovaní irelevantný. Navyše žalobcovi nieje známy obsah údajného
zmluvného záväzku. 21. Súd označil uplatnenú pohľadávku za zjavne neopodstatnenú a návrh za
neprípustný. Podľa Nariadenia je však možné v zmysle čl. 4 Nariadenia považovať uplatnený nárok za
zjavne neopodstatnený len vtedy, ak nie sú splnené podmienky konania podľa OSP, alebo žalovaný
nie je pasívne vecne legitimovaný. Nárok sa v zmysle nariadenia považuje za neprípustný, ak nie
je v podmienkach Slovenskej republiky vymáhateľný súdnou cestou. V danom prípade boli splnené
všetky podmienky konania v zmysle OSP a nárok je vymáhateľný súdnou cestou. Predikcia súdu je
zásadne mylná. 22. Poukázal na rozsudok Nejvyššího soudu ČR z 22.8.2002 sp. zn.: 25 Cdo 1839/2000
(uverejnený v Sbírke soudních rozhodnutí a stanovisek č. 59/2004) z ktorého citoval. 23. Vzhľadom
na to, že najvyšší súd Českej republiky pri rozhodovaní vychádzal z rovnakej právnej úpravy, aká
je aplikovateľná aj v tomto konaní, je tento judikát aplikovateľný na prejednávanú vec. Z uvedeného
judikátu vyplýva jednoznačná nesprávnosť právneho posúdenia veci prvostupňovým súdom. Zmenkový
záväzok je priamy, bezpodmienečný, nesporný, abstraktný a samostatný záväzok, celkom nezávislý
aj od zabezpečovanej pohľadávky. 24. Je potrebné uzavrieť, že nikto (okrem súdu) v konaní netvrdil,
že žalovanému bol poskytnutý spotrebiteľský úver, teda nie úver v súvislosti s jeho podnikateľskou
činnosťou, a nikto túto skutočnosť v konaní ani nepreukázal. Napriek tomu z tejto skutočnosti súd pri
rozhodovaní vychádzal. Napadnuté rozhodnutie súdu je prekvapivé, čo predstavuje odňatie možnosti
konať pred súdom. 25. Považuje za potrebné obiter dictum vyjadriť sa aj k záveru žalovaného o
tom, že dohoda o vyplňovacom práve blanko zmenky by mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú
podmienku pri poskytovaní spotrebných úverov. V tejto súvislosti poukazujeme na to, že samotný
zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. pripúšťal, aby na zabezpečenie svojich nárokov zo
spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k
aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Zmenka preto aj v prostredí spotrebiteľských úverov mohla
byť používaná. Zákon súčasne nelimituje použitie len istého druhu zmeniek, ani nevylučuje použitie
určitých doložiek a pod. Z uvedeného vyplýva, že prípustné sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky
a zároveň aj blanko zmenky s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom práve. Súčasne
z formulácie ň § 4 ods.6 a použitia spojenia „v čase vyplnenia" ako aj zo slov „vyplnenú veriteľom",
je zrejmé, že zákonodarca pripúšťal, že zmenky budú vyplňované dodatočne po vystavení, pretože
inak by použil spojenie „v čase vystavenia", resp. by vylúčil vyplňovanie znenie zo strany veriteľa.
Z uvedeného preto vyplýva, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť
neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože právna úprava
explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. Vyššie uvedené závery potvrdzuje uznesenie Krajského
súdu v Prešove sp. zn.: 10Co/79/2013 z 5.9.2013, ktoré bolo vydané v jeho skutkovo a právne zhodnej
veci. Citoval z jeho odôvodnenia. II. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu žiadal, aby odvolací
súd zmenil rozsudok Okresného súdu Košice-okolie z 21.7.2015, sp.zn.: 17C 283-2013, takže návrhu na
uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a prizná mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške:
61,41 € bez DPH za podané odvolanie a 8,39 € bez DPH režijný paušál. Príloha: Rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 50bo 3/2008 z 22.10.2008, Uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. l0Co 79/2013
z 5.9.2013, Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 43CoZm/10/2013 z 21.11.2013.
4.Žalobca podaním (č.l.104) z 21.12.2015, označeným Vec: Čiastočné späťvzatie podanej žaloby a
s ním súvisiaca zmena petitu a došlým súdu 28.12.2015, oznámil, že podáva nasledovné čiastočné
späťvzatie žaloby. Citujúc znenie § 96 ods.1 O. s. p. uviedol: Na základe uvedeného berie svoju žalobu
čiastočne späť a to v rozsahu zmenkového úroku 0,19 % denne v časti uplatneného zmenkového
úroku 0,25 % denne, čím si uplatňuje v tomto konaní len zmenkový úrok 0,06 % denne. Teda viac
neuplatňuje zmenkový úrok 0,25 % denne, ale žiada priznať zmenkový úrok len v časti 0,06 % denne.
Ostatné časti žaloby a petitu ponecháva bez zmeny. S poukazom na uvedené skutočnosti žiada,
podľa čl.7 „Nariadenie“ Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.861/2007 vydať rozsudok v zmysle
žaloby, v nadväznosti na ďalšie prípadné späťvzatia a v nadväznosti na toto späťvzatie. Vzhľadom
na uvedené a na skutočnosť, že zmenka je platná, uplatnený nárok je v celom rozsahu dôvodný,
žiada žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Zosúladil svoj postup s názorom NS SR, ktorý vyjadril v
zjednocujúcom stanovisku z 20.10.2015 č:93 a keďže tak došlo k odstráneniu týmto súdom označených
hmotnoprávnych prekážok a iné v názore súd nedefinoval, očakáva, že napriek značenému zdržaniu
oproti lehote definovanej pre vydanie rozhodnutia v čl.7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č.861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu súd vydá



rozsudok v skrátenom konaní bez ďalšieho zdržania. Zbytočné plynutie času generuje na jeho strane
majetkovú škodu vyvoditeľnú voči zodpovedným subjektom.
Späťvzatie bolo doručované žalovanému, ktorý vo výroku uznesenia z 29.1.2016 bol upozornený, že
ak sa stanovenej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že proti čiastočnému späťvzatiu žaloby nemá
námietky.
5.Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.
6.Podľa § 470 ods.2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.
7.Podľa § 370 ods.1 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.
8.Podľa § 370 ods.2 CSP súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie
zastaví.
9.Čiastočné späťvzatie žaloby bolo doručené žalovanému 5.2.2016 (doručenka pri č.l.105), avšak sa k
nemu žalovaný nevyjadril, aj keď na to bol vyzvaný uznesením 5Co/678/2015-105 z 29.1.2016.
10.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a rozsudok
ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo súd úplne zistil skutkový stav, správne ju
právne posúdil, odôvodnenie má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením
v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani podané
odvolanie.
11.S ohľadom na čiastočné späťvzatie návrhu žalobcom, čo do zmenkového úroku vo výške 0,19 %
denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne, čím si žalobca uplatnil v konaní
len zmenkový úrok 0,06 % denne, so zreteľom na (§ 96 ods.1,2 O. s. p.) § 145 ods.1,2 CSP a § 370 CSP
odvolací súd pripustil čiastočné späťvzatie v rozsahu zmenkového úroku 0,19 % denne, zrušil rozsudok
v tejto časti a konanie zastavil.
12.Súd rozhodnutie zruší, podľa § 389 ods.1 CSP len, ak a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v
konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci
nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde
o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
13.Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie procesný postup alebo aj rozhodnutie súdu, v
dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu O. s. p.
14.Podľa ustálenej súdnej praxe inými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci sú všetky vady prejavujúce sa v chybnom postupe súdu prvého stupňa pri dokazovaní, v
nesprávnom posudzovaní procesných otázok, ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania, v
chybnom poučovaní účastníkov a v ďalších nedostatkoch v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu
konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú bez ďalšieho,
ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
15.Žalobcom v odvolaní uvedené skutočnosti neumožňujú záver, žeby mu bola odňatá možnosť konať
pred súdom a, žeby konanie na súde prvej inštancie bolo takou inou vadou postihnuté, preto tento
odvolací dôvod nie je daný.
16.Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).
Keď je rozhodnutie súdu prvého stupňa tak po skutkovej, ako aj právnej stránke nesprávne, pričom
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému



skutkovému stavu, v takom prípade je odvolací súd nútený konštatovať, že súd prvého stupňa nepoužil
správny právny predpis a ak súčasne nezistil riadne skutkový stav, musí také rozhodnutie iba zrušiť a
vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.
17.Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach účastníkov konania, preto ani tento odvolací dôvod nie je daný.
18.K odvolaniu žalobcu je nutné konštatovať, že obsahuje tvrdenia a namietané dôvody, ktoré nie sú
napádanom rozsudku uvádzané a na základe ktorých súd nerozhodol.
19.Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku možno doplniť:
20.Vzhľadom na to, že na zmenke (fotokópia na č.l.4) je uvedené číslo spotrebiteľskej zmluvy, žalobca
pri nadobudnutí zmenky vedel, že ide o zmenku na rad, ktorá v zásade zbavuje dlžníka možnosti
uplatniť voči novému majiteľovi zmenky námietky podľa § 17 ZZŠ a z údaja o čísle zmluvy (tzv.
hodnotová doložka, informujúca o kauzálnom vzťahu vedúcemu k použitiu zmenky a okolností svojich
vzťahov k remitentovi musel vedieť, že zmenka sa týka spotrebiteľského vzťahu), výkon práva žalobcu
je tak v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods.1 O. z. (Výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi), ako aj so zák.č.258/01 Z. z. v znení účinnom od
1.1.2008 do 31.12.2010, pretože indosácia zmenky zabezpečujúcej záväzok dlžníka zo spotrebiteľskej
zmluvy je - v posudzovaných okolnostiach prejednávanej veci - v rozpore s § 4 ods.6,7 cit. zák.č.258/01
Z. z.
21.Napadnutý rozsudok je v úplnom súlade so súdnou praxou formulovanou v SPOLOČNOM
STANOVISKU občianskoprávneho kolégia NS SR a obchodnoprávneho kolégia NS SR z 20.10.2015
k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k
ochrane spotrebiteľa, uverejneným pod č. 93/2015 v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 8/2015.
22.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.
23.Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24.Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania
a žalovanému sa ich náhrada nepriznáva lebo mu žiadne trovy v tomto konaní nevznikli.
25.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.