Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 1Co/62/2015 z 15. 12. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 15. decembra 2015, sp. zn. 1Co/62/2015, ECLI:SK:KSPO:2015:8113207829.1 Krajský súd Prešov | 1Co/62/2015 | ECLI:SK:KSPO:2015:8113207829.1 | 2015-12-15 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c44a2101-0b26-4d3a-91c8-539d08ded605 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8113207829.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/62/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113207829
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8113207829.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobkyne 1. C. I., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XX, 2. C.. L. X.,
nar. XX.X.XXXX, bytom X. XX, P. proti žalovanej U. G., nar. XX.X.XXXX, bytom K. V. XX, o zaplatenie
4.942,76 eur s prísl., o odvolaní žalobkýň v 1. a 2.rade proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa
XX.XX.XXXX č. k. XXC/XX/XXXX-XXX jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok vo výrokoch o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania a v rozsahu
zrušenia a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni v 1. rade, ako
aj žalobkyni v 2.rade sumu po 197,47 eur s prísl.. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a náhradu trov
konania žalovanej nepriznal.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalovaná je osobou, na ktorú prešla ako na dedičku
po L. G., povinnosť L. G. určená L. G. v rozhodnutí Štátneho notárstva v Prešove D XXX/XX
z XX.X.XXXX. Zdôraznil, že vyplatenie peňažnej povinnosti nie je plnením, ktoré by mal osobne
vykonať dlžník a smrťou L. G. jeho povinnosť prešla na žalovanú, nakoľko titulom dedenia nadobudla
nehnuteľnosti, zo scudzením ktorých bola spojená povinnosť vyplatiť každému z dedičov po R. G.
príslušnú náhradu. Nebolo podstatné, že žalovaná o tejto povinnosti nemala vedomosť a že tento nárok
dedičov nevyplýval ani zo zápisov na liste vlastníctva v katastri nehnuteľnosti. Žalovaná bola v konaní
pasívne legitimovanou. Úvaha žalovanej o tom, že žalobkyne, ak by aj mali nejaký nárok, tento im
mal zaniknúť, nakoľko podľa § 13 zákona č. 293/1992 Zb., nepožiadali v určenej lehote o vyrovnanie
svojho dedičského podielu, nebola správna. Žalobkyne si žalobným návrhom neuplatňovali vyrovnanie
dedičských podielov, ale nárok titulom práva na plnenie plynúce z rozhodnutia Štátneho notárstva
v Prešove. Za spornú mal súd prvého stupňa výšku samotného nároku. Žalobkyne argumentovali
irelevantnosťou sumy plnenia, ktorá im mala byť poskytnutá v prípade zmeny vlastníka nehnuteľnosti,
ktoré v dedičskom konaní po R. G. nadobudol L. G., právny predchodca žalovanej. Poukazovali na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. XCdo XX/XXXX. Podľa súdu prvého stupňa v rozhodnutí,
na ktoré žalobkyne poukazovali bola riešená situácia, keď v rozhodnutí o dedičstve nebola uvedená
konkrétna výška náhrady ustupujúcim dedičom. To však nebol prípad veci, ktorá bola predmetom
konania. V rozhodnutí štátneho notárstva je naopak výška náhrady určená konkrétne, a to sumou
5.949,- Kčs každému z dedičov. Zdôraznil, že súd je viazaný rozhodnutím iného štátneho orgánu, z
tohto rozhodnutia pri posúdení nároku žalobkýň aj vychádzal majúc za to, že je správnym vychádzať z
čiastky v rozhodnutí určenej nielen z dôvodu, že ide o zrozumiteľne definovanú cenu plnenia, ale aj z
analógie. Aj v zákone č. 293/1992 Zb. zákonodarca pri vyrovnávaní dedičských podielov v peniazoch
vychádzal z toho, že toto vyrovnanie sa uskutočňuje podľa cien platných v čase vydávania rozhodnutia
o dedičstve. Žalovaná nehnuteľnosti previedla kúpnou zmluvou, vklad ktorej bol povolený 14.10.2011.
Nasledujúcim dňom sa dostala žalovaná do omeškania, pokiaľ žalobkyniam náhradu nevyplatila, je preto
povinná zaplatiť aj úrok z omeškania. Rozhodol tak o povinnosti žalovanej zaplatiť každej zo žalobkýň



sumu, ktorá im mala byť v zmysle rozhodnutia Štátneho notárstva v Prešove po prepočte na menu Euro
vyplatená, vrátane úroku z omeškania. V prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol a o trovách
konania účastníkov rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku sa včas odvolali žalobkyne v 1. a 2.rade, ktoré navrhli rozsudok vo výroku o
zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti zrušiť a v rozsahu zrušenia vrátiť vec súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie, alternatívne navrhli rozsudok v tejto časti zmeniť a žalobe vyhovieť. Uviedli, že považujú
za správne rozhodnutie súdu v časti, ktorým náhradu žalobkyniam priznal. Za nesprávnu však považujú
výšku priznanej náhrady. Zdôraznili, že pôda je výrobným faktorom, ktorý sa nespotrebúva a pri riadnom
užívaní ani neopotrebúva. Z dedičskej dohody v konaní D XXX/XX je zrejmé, že suma 5.949,- Kčs
bola určená s ohľadom na hodnotu dedičstva, nie ako trhová cena daných nehnuteľností. Teda už
ani v tom čase nezohľadňovala reálnu hodnotu uvedených nehnuteľností a už vôbec nezohľadňuje
reálnu trhovú hodnotu pôdy v súčasnosti. Podľa vyjadrení realitných kancelárií cena predmetných
pozemkov v čase ich predaja sa pohybovala na úrovni 1 euro/m2. Dohoda o vyplatenie náhrady, ktorá
nezohľadňuje reálnu trhovú hodnotu pôdy nemôže byť posudzovaná ako spravodlivá alternatíva takému
vysporiadaniu dedičstva, pri ktorom by predmet dedičstva pripadol do podielového spoluvlastníctva
dedičov podľa výšky ich dedičských podielov, a to najmä z hľadiska hodnoty pôdy v čase jej scudzenia
ovplyvňujúcej náhradu. Podľa rozsudku NS SR XCdo/XX/XXXX, len rozdelenie náhrady za pôdu, ktorá
pripadla do výlučného vlastníctva jednému z dedičov v prípade jej scudzenia podľa výšky ich dedičských
podielov predstavovala vzhľadom na okolnosti, za ktorých k takejto úprave došlo spravodlivú alternatívu
rozdelenia dedičstva. Dedičská dohoda musí byť v súlade s dobrými mravmi. Vymedzenie povinnosti v
prípade scudzenia nehnuteľnosti vyplatiť náhradu v konkrétnej sume nezohľadňujúcej trhovú hodnotu
nehnuteľnosti v čase ich scudzenia, nemožno považovať za súladnú s dobrými mravmi. Takáto dohoda
totiž bezdôvodne zvýhodňuje jednu stranu, a to jedného dediča, resp. jeho právneho nástupcu. Jediný
dedič sa totiž stal výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, pričom ich predajom získa trhovú hodnotu
nepomerne vyššiu ako je suma, ktorú má podľa dedičského rozhodnutia vyplatiť ustupujúcim dedičom.
Na druhej strane žalobkyne sú ukrátené dvakrát. Jednak v dôsledku vtedajšej právnej úpravy, keď prišli
o možnosť nadobudnúť dedičský podiel a následne v súčasnosti im je priznaná suma, ktorá ani zďaleka
nezohľadňuje reálnu trhovú hodnotu tohto dedičského podielu, ktorý by im mal pripadnúť. Za súladné s
dobrými mravmi tak považujú len ten postup, podľa ktorého žalovaná v prípade scudzenia nehnuteľnosti
uhradí žalobkyniam trhovú hodnotu im pripadajúceho dedičského podielu. Navyše žalovaná podľa ich
názoru nehnuteľnosti predala výrazne pod trhovú cenu. Ak už mal súd za to, že je viazaný rozhodnutím
v dedičskom konaní, žalobkyne majú za to, že nie je možné sumu 5.949,- Kčs jednoducho prepočítať
konverzným kurzom na eurá. Takýto prepočet je značne zjednodušený, keďže nezohľadňuje infláciu,
rast životnej úrovne a spotrebiteľských cien. Táto suma v roku 1989 nemá rovnakú hodnotu ako 198,47
eur v roku 2014. Podľa tzv. inflačnej kalkulačky, ktorá je nástrojom na porovnanie reálnej hodnoty cien
v rôznych rokoch, je reálna hodnota sumy 5.949,- Kčs z roku 1989 suma 1.522,75 Eur v roku 2014.
Postup súdu pri prepočte danej sumy na eurá je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov a je v rozpore
s princípom spravodlivosti. Súd prvého stupňa napokon nezohľadnil fakt, že žalobkyne sú dedičkami
aj po ďalšom ustupujúcom dedičovi X. G., ktorý zomrel XX.X.XXXX a podľa osvedčenia o dedičstve
sa žalobkyne v 1.a 2.rade stali dedičmi, každá po 1. Majú za to, že žalovaná je povinná žalobkyniam
vyplatiť nielen náhradu za ich podiel, ale rovnako aj časť náhrady po neb. X. G.. Toto súd prvého stupňa
pri výpočte nezohľadnil a dôvody prečo tak neurobil v odôvodnení rozsudku absentujú, hoci žalobkyne
si od počiatku uplatňovali aj náhradu za podiel X. G.. V zmysle týchto dôvodov navrhli žalobkyne v 1.
a 2.rade odvolaniu vyhovieť.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobkýň nevyjadrila.

Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutej časti, a teda vo výrokoch o zamietnutí žaloby v
prevyšujúcej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania v zmysle zásad vyjadrených v § 212 ods. 1,
2 O.s.p., spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania
(§ 214 ods. 2 O.s.p.) a zistil, že nie súd dané podmienky pre potvrdenie ani pre zmenu preskúmavaného
časti rozsudku, ktorý je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov a navyše súd prvého stupňa sa
nezaoberal v tejto súvislosti so všetkými okolnosťami potrebnými pre správne rozhodnutie vo veci.

Podľa § 460 Občianskeho zákonníka, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.



Podľa § 579 ods. 1 Občianskeho zákonníka, smrťou dlžníka povinnosť nezanikne, ibaže jej obsahom
bolo plnenie, ktoré mal osobne vykonať dlžník.

Ako je zrejmé z obsahu spisu, tak žalobkyňa v 1.a 2.rade, ako aj žalovaná sú právnymi nástupkyňami po
neb. R. G., zomrelom dňa XX.X.XXXX. Dedičstvo po neb. R. G. bolo vyporiadané rozhodnutím bývalého
Štátneho notárstva v Prešove č. k. D XXX/XX-XX (z obsahu spisu nevyplýva, kedy toto rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť) s tým, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX, LV č. XXX, LV č. XXX, zápisnica
č. XX, zápisnica č. XXX, zápisnica č. XXX, zápisnica č. XXX, zápisnica č. XXX, zápisnica č. XXX, kat. úz.
K. V., nadobudol dedič L. G., nar. XX.X.XXXX v celosti, s povinnosťou v prípade výkupu týchto parciel
vyplatiť dedičom B. U., rod. G., C. I., rod. G., X. G., L. X., každému samostatne po 5.949,- Kčs v lehote
do 3 dní od realizácie výkupu, ak by v tom čase bola dedička L. X. maloletá, jej podiel vyplatí do rúk jej
zákonného zástupcu L. X. v stanovenej lehote.

Nadobúdateľ tohto dedičstva L. G. zomrel dňa XX.X.XXXX. Dedičstvo po menovanom poručiteľovi bolo
prejednané Okresným súdom Prešov v konaní sp. zn. XXD XXXX/XXXX a nehnuteľnosti nachádzajúce
sa v kat. úz. K. V., nadobudla okrem iných titulom dedenia žalovaná.

Žalovaná časť týchto nehnuteľností odpredala kúpnou zmluvou zo dňa 23.9.2011, kupujúcemu U. E. s
tým, že išlo o prevod parciel zapísaných na LV č. XXX a LV č. XX, kat. úz. K. V. za dohodnutú kúpnu cenu
2.400,- Eur a vklad vlastníckeho práva v prospech kupujúceho k daným nehnuteľnostiam bol povolený
14.10.2011.

Súd prvého stupňa v zásade správne poukázal na to, že rozhodnutie o vyporiadaní dedičstva po
poručiteľovi R. G. (rozhodnutie bývalého Štátneho notárstva Prešov sp. zn. D XXX/XX) so zreteľom na
jeho obsah možno považovať za obdobu (analógiu) zmluvy, ktorá zakladajúc majetkové právo zaväzuje
nielen jej účastníkov, ale aj ich právnych nástupcov, a ktorá im umožňuje domáhať sa práv, resp. nárokov
v ňom založených, ak sa stanú splatnými. Vzhľadom na podmienku scudzenia pôdy v budúcnosti je
zrejmé, že právo na náhradu nebolo obmedzené len na osoby ustupujúcich dedičov, ale malo sa týkať
aj ich právnych nástupcov a tomuto právu zodpovedajúca povinnosť poskytnúť náhradu sa netýkala len
toho dediča, ktorému pripadla pôda do výlučného vlastníctva, ale aj tých jeho právnych nástupcov, ktorí
sa stanú jej vlastníkmi a pripadne im náhrada za pôdu v prípade jej scudzenia (do pozornosti rozsudok
NS SR sp. zn. XCdo XX/XXXX).

Pôda nadobudnutá dedičom L. G. bola v užívaní vtedajšej socialistickej organizácie a (zrejme podľa
obsahu dedičského rozhodnutia) v dôsledku vtedajších právnych úprav ukladajúcich členovi družstva
povinnosť združiť pozemky do spoločného družstevného hospodárenia a presadzujúcich nadobúdanie
pôdy v dôsledku dedenia len jedným z dedičov, sa výlučným vlastníkom všetkej pôdy stal len jeden z
nich - právny predchodca účastníkov.

Súd prvého stupňa správne posúdil, že smrťou L. G. povinnosť vyplatiť peňažnú náhradu prešla na
žalovanú, nakoľko titulom dedenia nadobudla nehnuteľnosti, so scudzením ktorých bola spojená daná
povinnosť.

Žalobkyne v 1.a 2.rade však už v podanej žalobe a aj v priebehu konania poukazovali na to, že daný
nárok si uplatňujú aj pokiaľ ide o dedičský podiel X. G., právneho nástupcu po neb. R. G., keď X. G.
zomrel dňa XX.X.XXXX a podľa osvedčenia o dedičstve vydanom v konaní Okresného súdu Prešov
sp. zn. XXD J./XXXX právnymi nástupcami po tomto poručiteľovi sú okrem iných aj žalobkyne v 1.
a 2.rade. Ako sa s týmto nárokom žalobkýň v 1. a 2.rade a uvedenou argumentáciou vyporiadal súd
prvého stupňa z preskúmavaného rozhodnutia zistiteľné nie je. Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia
je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Ak
súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje § 157 ods. 2 O.s.p.,
dochádza nielen k tomu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre ich
nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom.
Tieto požiadavky odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa dostatočným spôsobom nespĺňa,
v dôsledku čoho je rozhodnutie nepreskúmateľné, čo je dôvodom pre zrušenie veci postupom podľa §
221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., pretože v dôsledku nepreskúmateľnosti rozhodnutia sa odníma účastníkovi
možnosť konať pred súdom za situácie, že nie je transparentne jasné, na čom je založené rozhodnutie
súdu.



Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní tak bude predovšetkým dôsledne sa vyporiadať s
uplatneným návrhom zo strany oboch žalobkýň, a to aj pokiaľ ide požadovanú náhradu za scudzené
nehnuteľnosti po poručiteľovi X. G., ktorého sú žalobkyne právne nástupkyne a ktorý bol taktiež dedičom
po poručiteľovi L. G. v zmysle rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva v Prešove sp. zn. D XXX/XX.

Súd prvého stupňa sa tiež opätovne vyporiada aj s námietkami žalobkýň pokiaľ ide výšku požadovanej
náhrady. Nemožno opomenúť, že na rozdiel od situácie riešenej v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.
zn. XCdo XX/XXXX, v danom prípade existuje rozhodnutie bývalého Štátneho notárstva v Prešove sp.
zn. D XXX/XX, v ktorom sa uvádza konkrétna výška náhrady ustupujúcim dedičom v prípade scudzenia
(výkupu) nehnuteľností nadobudnutých dedičom L. G.. Platí tiež to, že v čase prejednávania dedičstva
po poručiteľovi R. G. nebolo možné rozpoznať a posúdiť ďalší menový vývoj v období po spoločenských
zmenách, ktoré sa udiali v roku 1989. Javí sa, že nemôže obstáť argument žalobkýň požadujúcich
výplatu trhovej ceny žalovanou scudzených nehnuteľností (bez ohľadu na skutočne získanú cenu za ich
odpredaj), keďže bolo ich oprávnením v zákonom určených lehotách domáhať sa nárokov plynúcich zo
zákona č. 293/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (§ 13 a nasl. citovaného zákona).

Ako už odvolací súd spomínal, existuje rozhodnutie bývalého Štátneho notárstva, v ktorom sa uvádza
konkrétna výška náhrady pre ustupujúcich dedičov a nepochybne jedným zo základných aspektov
právneho štátu je princíp právnej istoty, ktorý okrem iného vyžaduje, aby tam kde súdy, resp. príslušné
orgány rozhodli o určitej veci nebolo ich rozhodnutie ďalej spochybňované. Avšak v prípadoch, kedy to
odôvodňujú závažné okolnosti, je od tejto zásady možné upustiť (do pozornosti bod 64 rozsudku ESĽP
vo veci K./E. č. XXXXX/XX).

Súd prvého stupňa preto opätovne zváži a posúdi opodstatnenosť výšky žiadanej náhrady zo strany
žalobkýň tak, aby rozhodnutie zodpovedalo princípu spravodlivého usporiadania vzťahov účastníkov. Je
potrebné tiež zabezpečiť celý spis bývalého Štátneho notárstva v Prešove sp. zn. D XXX/XX, z ktorého
možno zistiť, kedy rozhodnutie o dedičstve sa stalo právoplatným a vykonateľným a z akých konkrétnych
kritérií sa vychádzalo pri určovaní výšky náhrady pre ustupujúcich dedičov.

V novom rozhodnutí o veci súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224
ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.