Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 8CoP/144/2011 z 25. 10. 2011
Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 25. októbra 2011, sp. zn. 8CoP/144/2011, ECLI:SK:KSKE:2011:7811201857.1
Krajský súd Košice | 8CoP/144/2011 | ECLI:SK:KSKE:2011:7811201857.1 | 2011-10-25 | Rozsudok
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/77b91ebc-917d-4bb6-9e8e-04cf5a7534b3
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2011:7811201857.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/144/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7811201857
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2011:7811201857.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek
senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti I.
C. nar. XX.X.XXXX, I. C. nar. XX.XX.XXXX a I. C. nar. XX.X.XXXX zastúpených kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v M. detí rodičov: U. C. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v S. na N.
XXX a I. C. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v M. na J. XX zastúpeného advokátom JUDr. Ladislavom
Törökom so sídlom Advokátskej kancelárie v Rožňave na Šafárikovej 8 v konaní o zvýšenie výživného
o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Rožňava z 12.4.2011 č.k. 7P 108/2011-49

r o z h o d o l :

P o t v r dz u j e   rozsudok v napadnutom výroku o zvýšení výživného od otca pre mal. I. C. nar.
XX.X.XXXX.

M e n í   rozsudok v napadnutom výroku o zvýšení výživného pre mal. I. C. nar. XX.XX.XXXX a pre mal.
I. C. nar. XX.X.XXXX tak, že návrh na zvýšenie výživného zamieta.

Z r u š u j e   rozsudok vo výroku o dlžnom výživnom a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia
vec   v r a c i a   na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom z 12.4.2011 č.k. 7P 108/2011-49 zvýšil výživné od otca pre
mal. I. nar. XX.X.XXXX zo 70 € na 80 € mesačne, pre mal. I. nar. XX.XX.XXXX zo 60 € na 70 € mesačne
a pre mal. I. nar. XX.X.XXXX z 50 € na 60 € mesačne od 1.3.2011 a zaviazal ho platiť vždy do 15. dňa v
mesiaci matke maloletých detí. Zaviazal otca zaplatiť nedoplatok na výživnom od 1.3.2011 do 31.3.2011
spolu pre maloleté deti 30 € matke do 15.5.2011. Návrh otca na zníženie výživného zamietol. O trovách
konania rozhodol tak, že žiaden  z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Rozhodol tak na základe zistenia, že rozsudkom Okresného súdu Rožňava z 27.8.2009 č.k. 4C
63/2009-41 bolo manželstvo rodičov rozvedené, na čas po rozvode boli tri maloleté deti narodené z
manželstva zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu mal. I. 70
€ mesačne, mal. I. 60 € mesačne a mal. I. 50 € mesačne od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva.
V čase tejto úpravy výživného matka mala čistý mesačný príjem 329,18 €, príjem otca bol 465,80 €
a rodičia mali vyživovaciu povinnosť iba k týmto trom maloletým deťom. Tento rozsudok nadobudol
právoplatnosť 17.10.2009. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v M. a Mestského úradu v
M. zistil, že matka býva s deťmi v 4-izbovom družstevnom byte a jej starostlivosť o deti je príkladná.
Zamestnávateľ matky X. G. G.. W., prevádzka S. hodnotí matku ako obľúbenú v kolektíve, s dobrou
pracovnou morálkou. Z odpisov mzdových listov matky zistil, že jej čistý mesačný príjem je 333,57 €.
Maloletý I. navštevuje 1. ročník Strednej odbornej školy v S., maloletý I. je žiakom 8. ročníka a maloletý
I. 4. ročníka Základnej školy v S.. Otec detí býva v spoločnej domácnosti s partnerkou K. I. v prenajatom



byte a prispieva na náklady bývania a spoločnú domácnosť 200 € mesačne. Je vlastníkom 1-izbového
bytu v S., v ktorom býva jeho otec a motorového vozidla Ford Focus, rok výroby 2000. Zamestnávateľ
F. X. G. Z. H. hodnotí otca ako pracovníka s dobrou pracovnou morálkou, ktorý plní zverené úlohy
k spokojnosti zamestnávateľa. Z odpisov mzdových listov otca od zamestnávateľa zistil, že jeho čistý
mesačný príjem je 457,88 €. Zistený skutkový stav posúdil a rozhodol podľa § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 a
§ 78 ods. 1 až 3 Zákona o rodine. Súd prvého stupňa posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej
úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k záveru, že zvýšenie
odôvodnených potrieb maloletého I., ktorý je študentom strednej školy a mladších detí I. a I. nástupom
do vyšších ročníkov základnej školy, odôvodňuje zvýšenie výživného o 10 € mesačne pre každé dieťa od
1.3.2011 (návrh na zvýšenie výživného podaný 3.3.2011), ktoré zodpovedá aj zárobkovým schopnostiam
a možnostiam obidvoch rodičov. S poukazom na tento záver návrh otca na zníženie výživného zamietol.
Dlžné výživné za obdobie od 1.3.2011 do 31.3.2011 určil spolu pre tri deti 30 € a zaviazal ho otca zaplatiť
matke detí do 15.5.2011. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd zmenil
rozsudok súdu prvého stupňa a ponechal výživné určené pre maloleté deti na čas po rozvode manželstva
rozsudkom Okresného súdu Rožňava z 27.8.2009 sp.zn. 4C 63/2009, alebo rozsudok zrušil a vec
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zdôraznil, že od poslednej súdnej úpravy výživného,
ktorá bola len približne pred rokom a pol, sa žiadnym spôsobom nezmenili pomery maloletých detí a
preto nie je daný žiaden zo zákonných dôvodov pre zvýšenie výživného. Jedinou zmenou je prechod
maloletého I. na strednú odbornú školu, ktorá si však nevyžiadala žiadne zvýšené finančné náklady,
pretože školu navštevuje v mieste svojho trvalého bydliska. Konštatoval, že príjem matky v súčasnosti
je vyšší, ako v čase poslednej súdnej úpravy výživného, keď mala náklady spojené aj s cestou do práce,
kým v súčasnosti na základe vlastnej žiadosti bola preradená na prevádzku v S., t.j. v mieste svojho
bydliska. Zdôraznil, že na jeho strane došlo za posledné obdobie k zhoršeniu majetkových a zárobkových
pomerov, pretože v čase predchádzajúcej úpravy výživného mal príjem 465,85 € a v súčasnosti len
457,88 € a navyše F. ruší spoj na úseku M. - C. od 1.5.2011, ktorým chodil do práce a platil 27 € mesačne,
kým teraz bude dochádzať do práce autobusom za 2,60 € denne, ktoré náklady sú o 100 % viac ako
predtým vlakom. Zvýšili sa mu náklady na bývanie na 220 €, keďže býva v prenajatom byte u svojej
partnerky v M. a prispieva na nájomné aj stravu. Konštatoval, že na jeho strane došlo k zhoršeniu životnej
úrovne v dôsledku zníženia mzdy a zvýšenia finančných nákladov nevyhnutných na život. Vyjadril názor,
že zvýšené výživné nezodpovedá jeho zhoršeným pomerom a zároveň zlepšeným pomerom na strane
matky, ani odôvodneným potrebám maloletých detí, ktoré sa nezmenili.

Matka maloletých detí vo vyjadrení k odvolaniu navrhla odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvého stupňa
ako vecne správny potvrdiť. Zdôraznila, že otec nemôže posúdiť povahu a mieru dennodenných potrieb
maloletých detí, ak ich vidí len zriedka a príležitostne a vôbec sa nestará o ich potreby. Považuje za
úbohé tvrdenie otca, že zvýšením príjmu o 4,39 € mesačne došlo k výraznej zmene jej pracovného
príjmu. Konštatovala, že príjem otca podľa zistenia súdu je takmer o 125 € vyšší, ako jej príjem a
kým otec žije zo svojho príjmu sám, ona musí vyžiť spolu s tromi maloletými deťmi. Zníženie príjmu
o necelých 8 €, ktoré otec posúdil ako zhoršenie jeho majetkových a zárobkových pomerov, chcel
kompenzovať podaním protinávrhu na zníženie výživného o 30 € mesačne. Vyššie náklady na bývanie
si zavinil sám svojvoľným odchodom zo spoločnej domácnosti a svoje majetkové pomery si môže
vylepšiť predajom bytu v S., ktorý podľa svojho priznania ani nepoužíva, prípadne predajom osobného
auta, ktoré nadobudol počas trvania ich manželstva a ktoré v súčasnosti využíva sám, resp. spolu so
svojou družkou. Vylepšiť svoju sociálnu situáciu môže prípadne aj obmedzením častého a nadmerného
požívania alkoholických nápojov, a ak prikročí k predaju auta, aj ušetrením peňazí vynaložených na
opravy po haváriách.

Kolízny opatrovník maloletých detí navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa o
zvýšení výživného v plnom rozsahu.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.
2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.



Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie (§ 219 O.s.p.), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Zmenou pomerov v zmysle tohto zákonného ustanovenia sa rozumie výrazná zmena tých okolností na
jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho
rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú
zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. V konaní o
zvýšení (znížení) výživného je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce
rozhodnutie o výživnom s pomermi v čase rozhodovania o návrhu na zmenu výživného. Aj pri
rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie
výživného. V danom prípade ide o ust. § 62 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že
plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti
nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj
na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti aj s konaním, ktoré mu
predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový
stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o zvýšení
výživného pre mal. I.. Súd prvého stupňa vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie, v súlade s
§ 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,
pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci
konania, v dôsledku čoho sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvého stupňa vo výroku o zvýšení
výživného pre mal. Martina, ktorý konštatoval podstatné zvýšenie odôvodnených potrieb maloletého
nástupom na strednú školu a nezmenené pomery rodičov. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami
otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a otec
ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok
iné rozhodnutie o rozsahu jeho vyživovacej povinnosti k mal. Martinovi. Odvolací súd poznamenáva,
že pomery otca, na ktoré sa odvoláva, sú vyjadrené v napadnutom rozsudku určením výživného len 80
€ mesačne, pretože odôvodnené potreby mal. Martina, ktorý je študentom strednej školy a pripravuje
sa na svoje budúce povolanie, sú rozhodne vyššie ako potreby rodičov, ktoré sú už stabilizované a
výživné, ktoré na jeden deň predstavuje 2,7 €, zohľadňuje iba časť nevyhnutných potrieb maloletého
vo veku intenzívneho fyzického rastu a psychického dospievania a je nepochybné, že matka dopĺňa
zdroj výživy maloletého na hranicu nevyhnutnú v rozsahu zodpovedajúcom jej príjmu, preto sú bez
právneho významu pomery matky (príjem), na ktoré otec poukazuje vo svojom odvolaní. Z vyššie
uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa o zvýšení
výživného od otca pre mal. Martina na 80 € mesačne od 1.3.2011 ako vecne správny potvrdil a v
odôvodnení sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219
ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd dôsledným porovnaním pomerov v čase predchádzajúcej úpravy výživného
s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania dospel k odlišnému záveru, ako súd prvého
stupňa v časti rozhodnutia, ktorým zvýšil výživné od otca pre mal. Marcela a pre mal. Miroslava, preto
podľa § 220 O.s.p. v tejto časti zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že návrh na zvýšenie výživného
pre mal. Marcela a mal. Miroslava zamietol. Odvolací súd posúdením všetkých vykonaných dôkazov a
relevantných skutočností dospel k presvedčeniu, že nebola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov
v tých skutočnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o rozsahu vyživovacej
povinnosti otca voči mal. Marcelovi a mal. Miroslavovi a neboli splnené zákonné podmienky pre zmenu
súdneho rozhodnutia podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine. V preskúmavanej právnej veci príjem otca v
čase poslednej súdnej úpravy predstavoval 465,85 € mesačne a v súčasnosti jeho príjem z pracovného
pomeru, ktorý je jediným zdrojom jeho príjmu, je 457,88 €. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že u otca
k žiadnej pozitívnej zmene pomerov odôvodňujúcej zmenu rozhodnutia nedošlo. Je potrebné pripustiť



mierny nárast odôvodnených potrieb maloletých detí Marcela a Miroslava od poslednej úpravy, ktoré
však nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie (zvýšenie) výživného, pretože možnosti, schopnosti
a majetkové pomery rodičov sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených
potrieb dieťaťa, ktoré môžu byť podstatne vyššie. Odvolací súd tiež poznamenáva, že súdna prax
ustálila, že k podstatným zmenám pomerov dieťaťa dochádza spravidla po uplynutí doby približne troch
rokov a to v súvislosti s vekom a rastom dieťaťa, pokiaľ nenastanú iné mimoriadne skutočnosti zvyšujúce
odôvodnené potreby dieťaťa. Od posledného rozhodnutia o výživnom 27.8.2009 (Okresný súd Rožňava
sp.zn. 4C 63/2009) ubehla ku dňu rozhodnutia súdu prvého stupňa doba iba dvadsať mesiacov, počas
ktorej sa rozsah odôvodnených potrieb maloletých detí Marcela a Miroslava, ktoré navštevujú základnú
školu, tak výrazne nezvýšil, aby bola odôvodnená zmena predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom
za skutkového stavu, že príjem otca dosahovaný v súčasnosti a porovnaný s jeho príjmom v čase
predchádzajúcej úpravy výživného, je takmer totožný (predstavuje nepatrné zníženie o 7,97 €), ktoré
rozhodne nemožno považovať za kvalifikovanú zmenu pomerov v súlade s ust. § 78 ods. 1 Zákona o
rodine odôvodňujúcu zmenu rozhodnutia. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa
vo výroku o zvýšení výživného pre mal. Marcela a pre mal. Miroslava zmenil podľa § 220 O.s.p. a
návrh na zvýšenie výživného voči týmto deťom zamietol. Toto súdne rozhodnutie nebráni žiadnemu z
účastníkov konania, po vzniku podstatnej a trvalej zmeny pomerov u niektorého z nich, podať návrh na
zmenu tohto súdneho rozhodnutia.

Vzhľadom na zmenu rozsudku o výživnom a s poukazom na § 154 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je
pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, t.j. súd prvého stupňa rozhodol o výživnom
12.4.2011, nemohol odvolací súd nepochybným spôsobom zistiť, ako si otec po vyhlásení napadnutého
rozsudku plnil vyživovaciu povinnosť a preto nebolo možné ani vyčísliť dlžné výživné podľa rozhodnutia
odvolacieho súdu. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. rozsudok
vo výroku o dlžnom výživnom zrušil a podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia vrátil vec v rozsahu
zrušenia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Bude povinnosťou konajúceho súdu zistiť rozsah
plnenia vyživovacej povinnosti otca voči maloletému I. od 1.3.2011 do rozhodnutia súdu prvého stupňa,
skutkové zistenia riadne vyhodnotiť, opäť rozhodnúť o dlhu na výživnom a spôsobe jeho zaplatenia
a rozhodnutie odôvodniť v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby bolo logicky správne a spätne
preskúmateľné.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.