Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 27Sp/11/2016 z 23. 5. 2016 Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica z 23. mája 2016, sp. zn. 27Sp/11/2016, ECLI:SK:KSBB:2016:6016200459.1 Krajský súd Banská Bystrica | 27Sp/11/2016 | ECLI:SK:KSBB:2016:6016200459.1 | 2016-05-23 | Rozhodnutie Oblasť práva: Správne právo – Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov Citované ustanovenia: § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z., § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d864d3d6-34cf-486b-b0cd-e12082fe0de4 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6016200459.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 27Sp/11/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200459
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6016200459.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci
navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 proti odporcovi:
Okresný úrad Brezno, katastrálny odbor, Brezenská 4, 977 01 Brezno za účasti: R. T., rod. G.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom J. E. XXX, XXX XX E. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č.
V-122/2015 zo dňa 02.11.2015 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporcu č. V-122/2015 zo dňa 02.11.2015 p o t v r d z u j e.
Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 35,- Eur v lehote troch dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ - Pohotovosť, s.r.o., Bratislava sa návrhom, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu
správneho orgánu, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia odporcu č. V-122/2015 zo dňa
02.11.2015. Predmetným rozhodnutím odporca zamietol návrh na vklad záložného práva s poukazom
na § 31 ods. 3 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „Katastrálny zákon“). Z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia vyplýva, že na základe návrhu na povolenie vkladu záložného práva do
katastra nehnuteľností doručeného odporcovi dňa 22.01.2015 odporca preskúmal návrh a jeho prílohy
a po zistení nedostatkov podania konanie dňa 19.02.2015 prerušil a vyzval navrhovateľa na predloženie
požadovaných listín. Prihliadajúc na skutočnosti zistené z administratívneho spisu následne dospel
k záveru, že návrh je potrebné zamietnuť z dôvodu, že predložená záložná zmluva a dohoda o
splnomocnení sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi (§ 37 a § 39 OZ) a tiež vzhľadom na
rozpor medzi záujmami zástupcu a zastúpeného. Taktiež poukázal na § 5a ods. 4 zák. č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01.05.2014. Zastúpenie na základe plnomocenstva
vyžaduje, aby zástupca a zastúpený uzatvorili dohodu o plnej moci - dvojstranný právny úkon medzi
splnomocniteľom a splnomocnencom o poverení a prijatí zastupovania a jeho rozsahu. Pre jej platnosť
sa vyžaduje súlad s ust. § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. V prejednávanom prípade záložcovi
predloženú dohodu o splnomocnení, ktorá je vyhotovená vo forme predtlače s vopred vyznačeným
splnomocnencom a vopred vyznačeným obsahom a predmetom plnomocenstva (v zmysle, ktorého je
vopred uvedené zastupovanie záložcu - splnomocniteľa v súvislosti so zmluvou o úvere uzatvorenou
so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. podpísanou záložcom v ten istý deň, ako zmluvu o úvere), je možné
posúdiť podľa obsahu ako návrh na uzatvorenie dohody. Podľa § 45 OZ prejav vôle pôsobí voči
neprítomnej osobe až od okamihu, keď jej dôjde. Na vážnosť prejavu vôle urobeného v neprítomnosti
druhej strany preto nepostačuje písomná forma, je nevyhnuté, aby splnomocniteľ takto prejavenú vôľu
skutočne druhej strane adresoval, teda odoslal, alebo urobil úkony nevyhnutné k tomu, aby mohla
byť takto prejavená vôľa odoslaná a doručená, či už poverením druhej osoby, podaním na pošte,
osobným odovzdaním, alebo iným spôsobom. Vzhľadom na skutočnosť, že záložcovi boli mandatárom
Pohotovosti s.r.o. naraz poskytnuté všetky zmluvy/písomnosti na podpis (t.j. spolu so zmluvou o úvere



mu dala daná dohoda o splnomocnení s vopred vyznačeným obsahom a predmetom splnomocnenia),
nemal možnosť slobodne prejaviť vôľu pri výbere splnomocnenca. Keďže dohoda o splnomocnení mu
bola predložená spolu so zmluvou o úvere bez možnosti výberu splnomocnenca, možno predpokladať
vzťah, resp. kontakt medzi záložným veriteľom a splnomocnencom. Vzhľadom na uvedené mal odporca
dôvodnú pochybnosť o tom, či záujmy splnomocnenca nie sú v rozpore so záujmami zastúpeného
(záložcu). Odporca dohodu o splnomocnení posudzoval v celom kontexte uzatvárania zmluvy o úvere,
dohody o splnomocnení a záložnej zmluvy s tým, že dohodu o splnomocnení posudzoval v kontexte
s tzv. úverovým balíkom, resp. spotrebiteľským balíkom (pokiaľ by nedošlo k uzatvoreniu úverovej
zmluvy ako spotrebiteľskej zmluvy, tak by nedošlo ani k uzatvoreniu dohody o splnomocnení). Dohodu
o plnej moci vpísanú do formulárovej dohody nie je podľa odporcu možné považovať za individuálne
dohodnutú, nakoľko bola vopred navrhnutá a pripravená, záložca nemal možnosť ovplyvniť možnosť
výberu iného zástupcu, čo v konečnom dôsledku spôsobilo nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech záložcu ako spotrebiteľa a je zrejmé, že k výberu splnomocnenca nedošlo
z jeho vôle, ale z vôle záložného veriteľa. Z toho dôvodu je podľa odporcu dohoda o splnomocnení
neprijateľnou (nekalou) podmienkou, teda je neplatná podľa § 53 ods. 5 OZ. Odporca v odôvodnení
uviedol, že pri posudzovaní platnosti záložnej zmluvy prihliadal aj na ust. § 39 OZ, podľa ktorého je
neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza,
alebo sa prieči dobrým mravom a na ust. § 39a OZ, podľa ktorého neplatný je právny úkon urobený
fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť,
rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej
strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom
na vzájomné plnenie v hrubom nepomere. Z predloženej záložnej zmluvy je zrejmé, že záložné právo
malo byť zriadené na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa - istiny vo výške 1.000,- Eur a
poplatku 872,- Eur (t.j. spolu 1.872,- Eur) a príslušenstva pohľadávky, pričom v prejednávanom prípade
sa nerešpektuje vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy a predmetom záložnej zmluvy, ktorá sa
týka nehnuteľností vo vlastníctve záložcu v nepochybne vyššej hodnote, ako je výška plnenia záložcu,
čím sa záložná zmluva prieči dobrým mravom. Odporca poukázal na ust. § 3 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, § 32
ods. 1, 2 Správneho poriadku, § 22 ods. 1, 2, § 23, § 37 ods. 1, 2, 3, § 39, § 39a, § 52 ods. 1, 2, 3
a § 5a ods. 4 OZ.

Proti predmetnému rozhodnutiu odporcu podal v zákonnej lehote navrhovateľ - odvolateľ odvolanie,
pričom žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie. Odvolanie
odôvodnil tým, že správny orgán nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s návrhom a jeho
prílohami, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo nesprávne právne posúdil. Podľa
odvolateľa bola dohoda o splnomocnení uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami OZ.
Tvrdenie odporcu o tom, že navrhovateľ vopred určil zástupcu pre dlžníka, považoval odvolateľ za ničím
nepodložené predpoklady, ktoré nevychádzajú z objektívne zisteného skutkového stavu. To, že odporca
vychádzal len z predpokladov vyplýva aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Veriteľ sa nepodieľal
na uzatváraní dvojstranného právneho úkonu medzi dlžníkom a jeho zástupcom. Ak odporca z toho, že
dohoda o plnej moci bola uzavretá na predtlačenom formulári, kde bol uvedený zástupca vyvodil záver,
že dlžníkovi zástupcu určil záložný veriteľ, takýto záver podľa odporcu nemá oporu v listinách tvoriacich
obsah spisu. Naopak, medzi dlžníkom a jeho zástupcom neexistuje reálny rozpor a plnomocenstvo je
platné. Nestačí pochybnosť o objektivite zastupovania, rozpor medzi záujmami zástupcu a zastúpeného
musí reálne existovať. Námietka o rozpore medzi záujmami zástupcu a zastúpeného je podľa odvolateľa
nesprávnym právnym posúdením, ktoré vychádza z nespoľahlivo zisteného skutkového stavu. Dohoda
o plnej moci je podľa odvolateľa platná a rozhodnutie je v tejto časti zmätočné a nepreskúmateľné.
Navrhovateľ namietal, že dohodu o splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné zastupovania
splnomocniteľa splnomocnencom, nie je možné posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu, a teda sa na ňu
nemôžu vzťahovať ust. § 53 OZ o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
na ktoré ustanovenie odkazuje odporca v napadnutom rozhodnutím. Navrhovateľ ďalej namietal, že
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, keďže nemá
náležitosti podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Z odôvodnenia nie je zrejmé, čo konkrétne z úverovej
zmluvy je v rozpore s dobrými mravmi, t.j. či je to výška poplatku za úver, alebo výška úroku z omeškania.
Poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu ČR, ako aj Najvyššieho súdu SR.

Krajský súd v Banskej Bystrici prejednal vec v neprítomnosti účastníkov konania podľa § 250g ods. 2 O.
s. p., v spojení s § 250l ods. 2 O. s. p. a v zmysle § 244 ods. 1 a § 250l ods. 1 O. s. p. preskúmal zákonnosť
napadnutého rozhodnutia odporcu, pričom sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu, preskúmal



pripojenú zmluvu o zriadení záložného práva, návrh na vklad záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností
s prílohami, overenú fotokópiu dohody o splnomocnení zo dňa 26.11.2013 a overenú fotokópiu zmluvy
o spotrebiteľskom úvere zo dňa 26.11.2013.

Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu odporcu podľa § 250l a nasl. O.s.p. v medziach
a výlučne z dôvodov uvedených v odvolaní dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľ podal dňa 22.01.2015 návrh na vklad záložného
práva do katastra nehnuteľností podľa Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-RAČ zo
dňa 08.12.2014, ktorá bola uzavretá medzi záložným veriteľom Pohotovosť, s.r.o., Bratislava a
záložcom R. T., E., zastúpenou spoločnosťou DSS Nestor o.z. Zázrivá (predtým ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci, Bratislava) na základe dohody o splnomocnení. Predmetom zálohu boli
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX nachádzajúce sa v k. ú. E.. Podľa článku II. citovanej záložnej
zmluvy záložné právo malo byť zriadené na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa
voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 26.11.2013
uzavretej medzi záložným veriteľom a záložcom na strane dlžníka. Z návrhu na vklad súd zistil, že
jeho prílohami boli: záložná zmluva, kolky, oznámenie o zamýšľanom návrhu na vklad do katastra
nehnuteľností a overená fotokópia dohody o splnomocnení.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že odporca rozhodnutím zo dňa 19.02.2015 prerušil
katastrálne konanie a vyzval účastníkov konania o.i. na predloženie listiny preukazujúcej existenciu
pohľadávky zabezpečenej záložným právom.

Z administratívneho spisu ďalej vyplýva, že navrhovateľ - odvolateľ k návrhu na vklad predložil Zmluvu o
zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-RAČ zo dňa 08.12.2014, ktorú za záložcu podpísalo združenie
DSS Nestor o.z. Zázrivá (predtým ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava) ako jeho
zástupca na základe k návrhu priloženej dohody o splnomocnení. Z overenej fotokópie dohody o
splnomocnení bod 3 vyplýva, že splnomocniteľka R. T. udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na
uzavretie záložnej zmluvy podľa § 552 OZ v znení neskorších predpisov v mene splnomocniteľa k
nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo
spoluvlastníctve a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia
splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere uzatvorenej spoločnosťou Pohotovosť s.r.o.
č. zmluvy XXXXXXXXX. V bode 4 predmetnej dohody sú bližšie špecifikované nehnuteľnosti vo
vlastníctve splnomocniteľa, pričom porovnaním písma uvedeného v záhlaví predmetnej dohody a v bode
4 predmetnej dohody o splnomocnení je zrejmé, že ide o evidentne rozdielne typy písma. V prípade
dohody o splnomocnení sa jedná o formulárovú zmluvu, kde názov zástupcu je už vopred predtlačený a
ručne dopisované sú údaje o splnomocniteľovi, zástupcovi splnomocnenca a špecifikácia nehnuteľností
v bode 4. Dohoda o plnej moci k zmluve č. XXXXXXXXX bola splnomocniteľkou podpísaná v Brezne dňa
26.11.2013, pričom jej podpis bol notársky overený. Splnomocnený zástupca datoval podpis predmetnej
dohody dňa 26.11.2013, avšak v Bratislave. Z uvedeného vyplýva, že splnomocnenec nebol dňa
26.11.2013 osobne prítomný pri podpise návrhu na uzavretie dohody o splnomocnení dlžníčkou dňa
26.11.2013 v Brezne. Zo overenej fotokópie zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej medzi R. T.
ako spotrebiteľom a spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. Bratislava ako veriteľom dňa 26.11.2013 vyplýva, že
túto zmluvu vypisovala mandatárka veriteľa spoločnosti Pohotovosť s.r.o. p. T.. Porovnaním typu písma
uvedeného v záhlaví zmluvy o úvere ako aj v záhlaví dohody o splnomocnení zo dňa 26.11.2013 je
zrejmé, že sa jedná o ten istý typ písma, t.j. písmo p. T., mandatárky veriteľa. Zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere ďalej vyplýva, že táto zmluva č. XXXXXXXXX bola dlžníčkou podpísaná 26.11.2013, t.j. v ten istý
deň, ako dohoda o splnomocnení.

Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie odporcu, ktorým zamietol návrh na vklad záložného
práva do katastra nehnuteľností s odôvodnením, že nie sú splnené podmienky vkladu podľa § 31 ods. 1
Katastrálneho zákona. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov uvedených v odvolaní súd
dospel k záveru, že odporca vydal zákonné rozhodnutie, ak návrh na vklad podľa predloženej zmluvy
o zriadení záložného práva zamietol.

Podľa § 4 ods. 1 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv
k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "vklad"), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej
len "záznam") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len "poznámka").



Podľa § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo
zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 3 Katastrálneho zákona právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného
rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.

Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania (§ 30 ods. 2 Katastrálneho zákona),
ktorým je účastník právneho úkonu, na základe ktorého má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo
k nehnuteľnosti (§ 30 ods. 1 Katastrálneho zákona). V zmysle § 30 ods. 4 Katastrálneho zákona sa
návrh na vklad podáva písomne a podľa § 5 d citovaného zákona prílohou návrhu na vklad je okrem
iných aj dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom, pričom podpis
splnomocniteľa musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3 citovaného
zákona.

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí;
inak návrh zamietne.

Podľa § 22 ods. 2 OZ zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý
ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 OZ zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné
zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 31 ods. 1 OZ pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou.
Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah
splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 39a OZ neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom niekto
zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú
závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť
plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere.

Podľa § 43a ods. 1 OZ prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým
určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva
z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

Podľa § 5a ods. 4 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení zák. č. 102/2014 Z.z. účinného
od 01.05.2014 právny úkon, ktorým spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na uzavretie dohody o
zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v mene spotrebiteľa, je neplatný.

Podľa § 43a ods. 2 OZ návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Návrh, aj keď je
neodvolateľný, môže navrhovateľ zrušiť, ak dôjde prejav o zrušení osobe, ktorej je určený, skôr alebo
aspoň súčasne s návrhom.



Podľa § 45 ods. 1 OZ prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.

Zastúpenie na základe plnomocenstva vyžaduje, aby zastúpený a zástupca uzatvorili dohodu o plnej
moci. Dohoda o plnomocenstve je dvojstranný právny úkon medzi splnomocnencom a splnomocniteľom
o poverení a prijatí zastupovania a jeho rozsahu. Pre jej platnosť sa vyžaduje súlad ust. § 34 a
nasl. OZ. Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv a
povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Konanie subjektu, ktoré tejto definícii
nezodpovedá, nemožno považovať za právny úkon. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne,
určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Následkom neplatnosti právneho úkonu je o. i., že nemá právne
účinky, t. j. nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností. Súd, ako aj iný štátny
orgán, musí na absolútnu neplatnosť právneho úkonu prihliadať ex offo. Návrhom na uzatvorenie
zmluvy je len taký prejav vôle, ktorý je adresovaný druhej zmluvnej strane. Podľa § 45 OZ prejav vôle
pôsobí voči neprítomnej osobe až od okamihu, keď jej dôjde. Na vážnosť prejavu vôle, ktorým je návrh
zmluvy urobený v neprítomnosti druhej strany, nestačí písomná forma. Je nevyhnuté, aby konajúci takto
písomne prejavenú vôľu skutočne druhej strane adresoval, to znamená odoslal alebo urobil úkony, ktoré
sú nevyhnutné k tomu, aby mohla byť takto prejavená vôľa odoslaná a doručená, či už poverením
inej osoby alebo podaním na pošte, osobným doručením druhej strane, alebo iným spôsobom. Z
predloženej dohody o splnomocnení je nepochybné, že dlžníčka podpísala túto dohodu v neprítomnosti
splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci. Z tejto listiny nevyplýva, že dlžníčka
dostala, alebo že by disponovala vyhotovením predmetnej listiny. Z uvedeného teda nie je nepochybné,
že dlžníčka sama odoslala návrh dohody o plnomocenstve druhej zmluvnej strane - občianskemu
združeniu ProHelp, alebo že by tým poverila navrhovateľa. Navrhovateľom - odvolateľom predložená
dohoda o splnomocnení, ktorá je vyhotovená formou predtlače s vopred vyznačeným splnomocnencom
ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava, ako aj s vopred vyznačeným obsahom
a predmetom plnomocenstva, v zmysle ktorého je vopred uvedené zastupovanie splnomocniteľa v
súvislosti so zmluvou o úvere uzatvorenou so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. Bratislava, ktorá bola
splnomocniteľkou podpísaná v Brezne dňa 26.11.2013 (t.j. v deň uzavretia zmluvy o úvere medzi
spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. Bratislava ako veriteľom a R. T. ako dlžníčkou na vopred pripravenom
tlačive), je možné podľa obsahu posúdiť ako návrh na uzatvorenie dohody o plnomocenstve. Z toho,
že takto vopred pripravená dohoda bola zo strany vopred vyznačeného splnomocnenca ProHelp -
združenie občianskoprávnej pomoci podpísaná síce v deň podpisu dohody splnomocniteľkou, teda
26.11.2013, avšak v Bratislave, vyplýva, že zástupca splnomocnenca ProHelp nebol osobne prítomný pri
podpise dohody splnomocniteľkou v Brezne dňa 26.11.2013. K návrhu nie sú pripojené žiadne dôkazy,
z ktorých by bolo jednoznačné, že prijatie návrhu bolo urobené včas a nebolo prezentované ani to, že
takéto prijatie nadobudlo účinnosť v zmysle § 43c ods. 2 OZ.

Súd sa stotožnil so záverom odporcu, ktorý v súvislosti s uzatvorením dohody o splnomocnení
konštatoval rozpor s § 22 ods. 2 OZ z dôvodu rozporu záujmov zástupcu a zastúpeného. Skutočnosť,
že vopred pripravené tlačivo s textom dohody o splnomocnení s vopred predtlačeným názvom
splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci predložila ďalšej účastníčke zástupkyňa
veriteľa (p. T.), ako aj ostatné okolnosti uzavretia tejto dohody (neprítomnosť druhej zmluvnej strany pri
podpise dohody, jej podpis splnomocniteľkou v deň uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, rovnaké
písmo mandatárky veriteľa Pohotovosť s.r.o., ktorým bolo vypísané záhlavie dohody o splnomocnení
ako aj zmluvy o spotrebiteľskom úvere) sú skutočnosťami, ktoré nasvedčujú tomu, že uzavretie úverovej
zmluvy bolo podmieňované podpísaním dohody o splnomocnení, ako aj obsah predmetnej dohody
o splnomocnení a jej účel spochybňujú konanie splnomocnenca v záujme splnomocniteľa. Rovnako
skutočnosť, že osoba splnomocnenca viac krát, resp. opakovane vystupuje v úverových obchodoch
navrhovateľa, čo vyplýva z podkladov a informácií tak správneho orgánu z iných konaní v obdobných
prípadoch, ako aj z rozhodovacej činnosti súdu, vyvoláva pochybnosti, či výkon práv a povinností
splnomocnenca je v medziach riadneho zastupovania záujmov úverového dlžníka, resp. záložcu.
Správny orgán preto správne vyhodnotil dohodu o splnomocnení ako absolútne neplatnú pre jej rozpor
s § 22 ods. 2 OZ. Súd sa nestotožnil s tvrdením odvolateľa, že právny úkon v danom prípade bol
urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Zo samotného dojednania podmienok obsiahnutých v
dohode o splnomocnení vyplýva, že účelom uzavretia dohody o splnomocnení je sledovanie návratnosti
poskytnutého úveru navrhovateľovi, t.j. zástupca koná v záujme navrhovateľa, čo spochybňuje, resp.
vylučuje jeho konanie zároveň v záujme zastúpeného. Nasvedčuje tomu aj skutočnosť, že dlžníčka
podpísala dohodu o splnomocnení bez toho, aby bol zástupca splnomocnenca prítomný pri podpísaní
tejto dohody a odvolateľ nepreukázal ani skutočnosť, že záložca si splnomocneného zástupcu sám



vybral, požiadal o zastupovanie, resp. že záložca bol poučený o jeho právach vyplývajúcich z tohto
právneho úkonu. Dohoda o splnomocnení bola zachytená do formulárovej - predtlačenej listinnej podoby,
kedy dlžníčka (záložca) nemohla ovplyvniť obsah takejto dohody, a preto jej možnosť, aby vopred
určeného zástupcu, ktorý by za ňu uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by skutočne svedomito hájil záujmy
splnomocniteľky, bola obmedzená, resp. odňatá.

Úlohou súdneho konania je nielen v zmysle § 1 O. s. p. chrániť práva zaručené slovenským právnym
poriadkom, ale aj práva s charakterom úniovým, v zmysle zásady lojality (§ 4 ods. 3 Zmluvy o EÚ) v
spojení s rozsudkami Súdneho dvora EÚ.

Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice 93/13/EHS sa považuje za nekalú zmluvná podmienka, ktorá nebola
individuálne dohodnutá, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Odporca ako príslušný správny orgán podľa osobitných predpisov je povinný realizovať záväzky
štátu vyplývajúce zo Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola premietnutá do OZ a do zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa a vo svojom rozhodnutí správne poukázal na povinnosť poskytnutia ochrany spotrebiteľovi
a to v súvislosti s posúdením dohody o splnomocnení v kontexte ostatných uzatvorených zmlúv (zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o zriadení záložného práva) vo vzťahu k posúdeniu zmluvných
dojednaní ako neprijateľných zmluvných podmienok v zmysle § 53 ods. 1 a § 53 ods. 5 OZ. Predmetná
dohoda o splnomocnení bola správne posúdená v intenciách ust. § 53 OZ ako neplatná z dôvodu, že
spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52a ods. 1, 2 O.s.p. OZ (1) Ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní
alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne.
(2) Ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich
uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv
je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením
alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými
právnymi účinkami.

Podľa § 53 ods. 1 OZ Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 4 písm. s/ OZ v znení účinnom od 13.06.2014 za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú, aby spotrebiteľ poskytol
zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku
vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku
spotrebiteľa.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 6 OZ ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí



peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia
a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Pre úplnosť súd uvádza, že úlohou súdneho konania je nielen v zmysle § 1 O. s. p. chrániť práva
zaručené slovenským právnym poriadkom, ale aj práva s charakterom úniovým v zmysle zásady lojality
(§ 4 ods. 3 zmluvy o EÚ [v spojení s rozsudkami Súdneho dvora EÚ]).

Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice 93/13/EHS sa považuje za nekalú zmluvná podmienka, ktorá nebola
individuálne dohodnutá, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Odporca ako príslušný správny orgán podľa osobitných predpisov je povinný realizovať záväzky
štátu vyplývajúce zo Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola premietnutá do OZ a do zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa.

Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V preskúmavanom prípade má súd za to, že na prejednávaný prípad je potrebné aplikovať aj ust. §
52 - § 54 OZ. Z textu dohody o splnomocnení vyplýva, že bola uzatvorená v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvorila dlžníčka so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. (bod 1 dohody o
splnomocnení) a plnomocenstvo bolo udelené na uzatvorenie záložnej zmluvy ako formy zabezpečenia
splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere (bod 3 dohody). Z uvedeného
je zrejmé, že dohoda o splnomocnení bola súčasťou tzv. „úverového balíka“. Je nepochybné, že zmluva
o spotrebiteľskom úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. OZ, preto aj súvisiacu
dohodu o splnomocnení je potrebné podriadiť pod režim ochrany spotrebiteľa a je potrebné zaoberať
sa tým, či takáto dohoda nevykazuje znaky neprijateľných podmienok uvedených v § 53 ods. 1 OZ.
Dohoda o splnomocnení, ako aj zmluva o zriadení záložného práva, majú vo vzťahu k zmluve o
spotrebiteľskom úvere subsidiárny a akcesorický vzťah, keďže ich existencia je vyvolaná finančnými
aktivitami navrhovateľa, potrebou zabezpečenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Odporca postupoval
v súlade s právnou úpravou obsiahnutou v ust. § 52 a nasl. OZ, ako aj Smernicou 93/13/EHS, keď
v podstate prihliadol aj na nekalý charakter zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Dohoda o
splnomocnení nebola riadne uzatvorená aj pre rozpor s § 53 ods. 1 OZ, keďže bola napísaná vo forme
predtlače (formulára), v ktorej bol už splnomocnenec vopred vpísaný a dlžníčka (záložca) nemohla
ovplyvniť obsah takejto dohody. V tom, že dlžníčke bola odňatá možnosť zvoliť si zástupcu, ktorého by



si sama vybrala, resp. určila, možno vidieť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Keďže vopred pripravená dohoda o splnomocnení bola predložená
dlžníčke formou pripraveného formulára zástupcom veriteľa, nejedná sa ani o individuálne dojednanú
zmluvnú podmienku, čo má za následok výluku spod súdnej kontroly. Dohoda o splnomocnení, podľa
ktorej mal dlžníčku zastupovať jej vopred určený zástupca mimo jej slobodnú voľbu, je potrebné
považovať za neprijateľnú (nekalú) zmluvnú podmienku, a teda za absolútne neplatnú podľa § 53
ods. 5 OZ. Z uvedeného vyplýva, že zástupca DSS Nestor o.z. Zázrivá (predtým ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci, Bratislava) nemohol ani z uvedeného dôvodu platne uzavrieť záložnú zmluvu
v mene splnomocniteľky. Z uvedených dôvodov záver správneho orgánu o splnení podmienok na
zamietnutie návrhu na vklad takejto záložnej zmluvy je v súlade s § 31 ods. 1 a 3 Katastrálneho zákona.

Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho SR, napr. rozsudky sp.
zn. 8Sžo/17/2007 (R 42/2008), sp. zn. 1Sžr/37/2012 zo dňa 10.07.2012, sp. zn. 10Sžr/136/2012 zo dňa
15.03.2013 a sp. zn. 1Sžr/135/2012 zo dňa 11.06.2013.

Súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach dôvodov uvedených v odvolaní
dospel k záveru, že rozhodnutie a postup odporcu sú v súlade so zákonom, odporca dostatočne
zistil skutkový stav a dohodu o splnomocnení ako aj záložnú zmluvu správne právne posúdil. Keďže
podmienky na vklad neboli splnené, odporca postupoval v súlade so zákonom, ak takýto návrh na vklad
zamietol. Súd preto napadnuté rozhodnutie odporcu s poukazom na § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.

Navrhovateľ v konaní nebol úspešný, a preto mu nevzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 250k
ods. 1 O.s.p. Z uvedeného dôvodu súd navrhovateľovi - odvolateľovi náhradu trov konania nepriznal.

Súd zároveň rozhodol o povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok podľa zák. č. 71/1992 Zb.
vo výške 35,- Eur stanovenej Sadzobníkom súdnych poplatkov v položke 10 písm. b/, nakoľko je
poplatníkom, keďže podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol
úspešný (§ 2 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb.). Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. poplatky vyberané súdmi,
orgánmi štátnej správy súdov a orgánmi prokuratúry sa platia v hotovosti, platobnou kartou, poštovým
poukazom, platbou prostredníctvom krátkej textovej správy (SMS) alebo prevodom z účtu v banke
alebo v pobočke zahraničnej banky. Prostredníctvom technického vybavenia právnickej osoby so 100-
percentnou majetkovou účasťou štátu, ktorá je prevádzkovateľom systému (ďalej len "prevádzkovateľ
systému") sa poplatky platia v hotovosti, platobnou kartou alebo platbou prostredníctvom krátkej textovej
správy (SMS), ak má na to príslušný orgán vytvorené podmienky. V hotovosti sa môžu platiť poplatky,
ak súdy, orgány štátnej správy súdov a orgány prokuratúry majú pre tento spôsob platby poplatku
vytvorené podmienky a ak v jednotlivom prípade poplatok neprevyšuje 300 eur, okrem poplatku podľa
položky 17, ktorý je možné platiť v hotovosti, aj keď prevyšuje 300 eur. Ak je súd, orgán štátnej správy
súdov a orgán prokuratúry zapojený do centrálneho systému evidencie poplatkov, poplatky platené
poštovým poukazom, prevodom z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky sa platia na účet
prevádzkovateľa systému.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo,
prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.