{"guid": "a4fb54b4-2dc7-46bf-b47e-9dde05e30b07:b07e43ec-b9ae-4e60-b6c6-5596fc142941", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1106210274.1", "spisova_znacka": "4Co/400/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/400/2011 z 12. 3. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 12. marca 2013, sp. zn. 4Co/400/2011, ECLI:SK:KSBA:2013:1106210274.1", "identifikacne_cislo": "1106210274", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Darina Kriváňová", "sudca_id": 332, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-darina-krivanova-332", "datum_vydania": "2013-03-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/655/#paragraf-1.odsek-2", "nazov": "§ 1 ods. 2 zákona č. 655/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/655/#paragraf-1.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/655-2004/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-224.odsek-1", "nazov": "§ 224 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-224.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-224"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-142.odsek-1", "nazov": "§ 142 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-142.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-142"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-151.odsek-1", "nazov": "§ 151 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-151.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-151"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/2004/655#paragraf-1", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-224", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-142", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-151"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b07e43ec-b9ae-4e60-b6c6-5596fc142941", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1106210274.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2013:1106210274.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2013:1106210274.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/400/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1106210274
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1106210274.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej, členov
senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci navrhovateľky: J.. H. S.,
X. XX, U., proti odporkyni: J. U., X. R. Y. XXX, zast. Advokátskou kanceláriou Mišík, s.r.o., Prievozská
4B, Bratislava, o zaplatenie 1.161,79 eur s príslušenstvom, na odvolanie odporkyne proti rozsudku
Okresného Bratislava I zo dňa 26. mája 2011, č.k. 19C 8/2007-160, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti                                p
o t v r d z u j e.

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania    n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uložil súd prvého stupňa odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľke 660,56
eur do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, a v časti  istiny v sume 501,23 eur, ako aj
uplatneného úroku z omeškania vo výške 6% zo sumy 1.161,79 eur od 14.10.2005 do zaplatenia návrh
zamietol.

Vychádzal zo zisteného skutkového stavu, ktorý ustálil tak, že na základe predchádzajúceho
telefonického rozhovoru, udelila odporkyňa navrhovateľke ako advokátke pri stretnutí v advokátskej
kancelárii navrhovateľky dňa 20.09.2005 plnú moc na jej zastupovanie v konaní vedenom na Okresnom
súde Bratislava I pod sp.zn. 14C 172/96, ktoré prebiehalo už 9 rokov. Podľa tvrdenia navrhovateľky,
táto nevedela odporkyni pri osobnom stretnutí povedať výšku odmeny, vzhľadom na prebiehajúce
konanie, dĺžku konania a rozsah spisu. Navrhovateľka ako právna zástupkyňa odporkyne vstúpila do
konania, a na základe udelenej plnej moci bola dňa 20.09.2005 predmetný spis študovať v študovni
Okresného súdu Bratislava I., a dňa 23.09.2005 sa zúčastnila podľa zápisnice súdu pojednávania, pri
ktorom predložila súdu ňou vypracované písomné podanie, ktorým zároveň upravila petit návrhu       v
prospech odporkyne na sumu 744.791,- Sk s príslušenstvom. Po pojednávaní odporkyňa odovzdala
navrhovateľke zálohu 10.000,- Sk. V konaní nebolo sporné, že pri udelení plnej moci odporkyňou
navrhovateľke nedošlo k dohode o výške odmeny za poskytovanie právnych služieb. Výšku odmeny
oznámila navrhovateľka odporkyni po pojednávaní                   e-mailom dňa 29.09.2005, kde navrhla
hodinovú sadzbu za poskytnutie právnych služieb            v sume 2.000,- Sk, a zároveň jej zaslala aj
návrh zmluvy o poskytovaní právnych služieb. Odporkyňa reagovala e-mailom zo dňa 30.09.2005 tak,
že vyjadrila nesúhlas s navrhovanou hodinovou sadzbou za poskytnutie právnych služieb a zároveň
vypovedala navrhovateľke plnú moc na zastupovanie v konaní. Dňa 04.10.2005 došlo k odovzdaniu
dokladov                         k predmetnej veci. Odporkyňa v konaní rozporovala hodnotu sporu, z
ktorého                              si navrhovateľka uplatňovala tarifnú odmenu, jej vyčíslenie, i samotný



nárok navrhovateľky, keď považovala poskytnutú zálohu vo výške 10.000,- Sk za postačujúcu za právne
služby navrhovateľky.

Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi účastníčkami konania nedošlo k dohode o
odmene navrhovateľky ako advokátky za právne služby poskytnuté odporkyni ako klientovi. Po právnej
stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 730 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 6, § 9
ods. 1 a § 10 ods. 2 vyhl.č. 655/2004 Z.z.                     o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb, účinnej do 31.12.2005, keď dospel k záveru, že vzhľadom k tomu, že
medzi účastníčkami nedošlo k dohode o určení odmeny advokáta v zmysle § 1 ods. 2 vyhl.č. 655/2004
Z. z., prináleží navrhovateľke                   ako advokátke tarifná odmena podľa § 10 ods. 1, 2 vyhl.č.
655/2004 Z.z.

Z pripojeného spisu sp.zn. 14C 172/1996 ustálil, že v čase udelenia plnej moci navrhovateľke
odporkyňou na zastupovanie v konaní bola cena predmetu sporu pôvodne odporkyňou v konaní
uplatňovanou 355.200,- Sk, a následne na pojednávaní dňa 23.09.2005 doručila navrhovateľka písomné
podanie, ktorým vymedzila okruh účastníkov v súvislosti              s úmrtím E. G., a zároveň titulom
univerzálnej sukcesie upresnila aj petit návrhu v prospech odporkyne na sumu 744.791,- Sk, čo vyplýva
zo zápisnice z pojednávania dňa 23.09.2005. Vychádzajúc z uvedených skutočností potom pri stanovení
výšky odmeny              za jednotlivé úkony právnej pomoci pri prvých dvoch úkonoch (príprava a
prevzatie veci, vypracovanie podania na súd) vychádzal z ceny predmetu sporu 355.200,- Sk, t.j. 8.650,-
Sk za jeden úkon právnej pomoci, a pri treťom úkone (účasť na pojednávaní), kde došlo                 k
upresneniu petitu v prospech odporkyne na sumu 744.791,- Sk, zo sumy 744.791,- Sk,                  čo
predstavuje odmenu za úkon právnej pomoci sumu 12.150,- Sk. Námietku odporkyne,                 že
na tomto pojednávaní zmena petitu pripustená nebola, považoval za právne bezvýznamnú, nakoľko v
danom prípade k upresneniu petitu došlo na základe univerzálnej sukcesie a nebolo potrebné uznesenie
o zmene petitu. Vychádzajúc z uvedených skutočností a v súlade s § 10 ods. 1, 2 vyhl.č. 655/2004 Z.z.
stanovil odmenu za jednotlivé úkony právnej služby, ktoré vykonala navrhovateľka v prospech odporkyne
na dva úkony po 8.650,- Sk a jeden úkon               za 12.150,- Sk a 3x režijný paušál po 150,- Sk, čo
spolu prestavuje sumu 29.900,- Sk,                    od ktorej odpočítal poskytnutú zálohu vo výške 10.000,-
Sk, čím stanovil povinnosť odporkyne zaplatiť navrhovateľke 19.900,- Sk, po prepočítaní konverzným
kurzom 660,56 eur. Vo zvyšku považoval nárok navrhovateľky za nedôvodný a zamietol ho. Zamietol
aj navrhovateľkou uplatnený úrok z omeškania, keď mal za to, že odporkyňa sa doposiaľ               do
omeškania nedostala z dôvodu nesprávne stanovenej výšky odmeny za právne zastupovanie.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p, a nepriznal žiadnemu                        z účastníkov
právo na ich náhradu, keď vyhodnotil, že pomer úspechu obidvoch strán                       v konaní bol
zhruba rovnaký.

Proti tomuto rozsudku, v časti uloženia povinnosti odporkyni zaplatiť navrhovateľke sumu 660,56 eur,
podala včas odvolanie odporkyňa, ktorá žiadala rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmeniť
a návrh zamietnuť. Dôvodila tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, keď súd prvého stupňa neposudzoval súlad uzavretej príkaznej zmluvy s dobrými
mravmi. Poukázala na to,                       že vzhľadom na tieseň odporkyne a nedojednanie odmeny
za poskytovanie právnych služieb, ktoré navrhovateľka odsúvala, čím vyvolala v odporkyni omyl, že
odmena, ktorú bude požadovať, sa nebude líšiť od odmien doterajších právnych zástupcov v uvedenom
konaní,               je príkazná zmluva uzavretá v rozpore s dobrými mravmi. Za rozpor s dobrými mravmi
považovala, že navrhovateľka spôsobila nedorozumenie o výške odmeny, a toto využila               pre
vymáhanie fiktívnych nárokov, keď si ako advokátka nesplnila povinnosť                         pri konkludentnom
uzavretí príkaznej zmluvy jasne a zrozumiteľne upraviť spôsob určenia odmeny tak, aby obe strany
súhlasili. Dôvodila, že ak by jej bola známa výška odmeny, nepožiadala by navrhovateľku o poskytovanie
právnych služieb. Mala za to, že pri výkone advokácie nie je obvyklé od klienta, ktorý je zastupovaný,
požadovať tarifnú odmenu. Poukázala na to, že si plní svoje záväzky voči svojím právnym zástupcom,
ktorých mala v rôznych konaniach päť, ale záväzok voči navrhovateľke nepovažuje za vzniknutý v súlade
s dobrými mravmi, a zotrvala na svojom názore, že záloha vo výške 10.000,- Sk, ktorú navrhovateľke
poskytla, je dostačujúcou odmenou za jej právne služby.



I keď sama uviedla, že pri výkone advokácie nevystupuje klient advokáta v pozícii spotrebiteľa, rozsiahlo
argumentovala svojím obdobným postavením s použitím analógie, a okrem iného poukázala na právnu
úpravu poskytovania služieb na vnútornom trhu, ktorá               sa vzťahuje na výkon advokácie, a v tejto
súvislosti hlavne na ust. § 6 ods. 1 písm. i/, j/ zák.č. 136/2010 Z.z. o službách na vnútornom trhu. Mala
za to, že i keď predpisy o ochrane spotrebiteľa a o službách na vnútornom trhu nie je možné vzhľadom
na ich časovú, resp. vecnú pôsobnosť aplikovať, neznamená to, že ich pri určení pravidiel slušnosti a
poctivého jednania vo vzťahu medzi advokátom a klientom nemožno použiť.

V ďalšom dôvodila Uznesením predsedníctva Y. G. X. č. X                 zo dňa 11.03.2005, ktorým sa
upravuje postup pri preberaní odmeny za právne služby, a to čl. 2, že advokát je povinný pri preberaní
odmien za právne služby informovať klienta o dôvode a podmienkach platieb za poskytované právne
služby, ktoré je v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 zákona o advokácii pre advokáta záväzné.

Uviedla, že navrhovateľka využila svoje znalosti a poznatky prevyšujúce znalosti a poznatky odporkyne,
zámerne odmietla ujednať odmenu za poskytnutie právnych služieb, využila omyl a určitú tieseň na
strane odporkyne, a to s cieľom dosiahnuť neprimerané obohatenie na odmene advokáta. Príkaznú
zmluvu o poskytovaní právnych služieb považuje za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi a jej
neurčitosť, a z neplatného právneho úkonu nemožno priznať právo na zaplatenie odmeny.

Čo sa týka výšky tarifnej odmeny, poukázala na to, že ust. § 10 ods. 2 vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb jednoznačne určuje, že hodnota odmeny
za jeden úkon právnej služby sa určuje z ceny práva, určenej pri začatí poskytovania právnej služby.
Súd prvého stupňa nezdôvodnil prelomenie tejto normy v tom zmysle, že navýšenie ceny predmetu
sporu má vplyv na určenie ďalšej odmeny po navýšení. Mala za to, že ak raz súd stanovil, že pri začatí
poskytovania právnej služby bol jeden úkon právnej služby v hodnote 8.650,- Sk, mal aj tretí úkon právnej
služby ohodnotiť na 8.650,- Sk, keďže opačný postup je v príkrom rozpore s jasným znením citovanej
vyhlášky. Odhliadnuc od toho, uvedeným podaním nedošlo k navýšeniu ceny predmetu sporu, a taktiež,
posledný úkon mal byť v 1 tarifnej odmeny, nakoľko                         sa pojednávanie nekonalo, bolo
odročené.

Navrhovateľka odvolací návrh nepodala, a vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporkyne žiadala rozsudok
súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Argumentovala, že tvrdenia
odporkyne ohľadne jej neochoty určiť odmenu                     za právne služby a opakované odsúvanie
uzatvorenia dohody o právnych službách a tvrdenie, že navrhovateľka vyvolala u odporkyne omyl, že
odmena, ktorú bude požadovať, sa nebude líšiť od odmien doterajších právnych zástupcov sú účelové a
nezakladajú sa na pravde. Poukázala na to, že nemohla opakovane odsúvať určenie odmeny, nakoľko
pred predmetným pojednávaním sa s odporkyňou streda len raz, a potom až na pojednávaní, resp. tesne
pred ním, kde mala odporkyňa možnosť prečítať si ňou pripravené doplnenie návrhu a odsúhlasiť ho, čo
aj urobila. V prípade, že odporkyňa mala akékoľvek pochybnosti o jej morálnej bezúhonnosti a odbornosti
pri ich prvom stretnutí, stále mala možnosť si vybrať iného advokáta na zastupovanie, čo neurobila, hoci
mala do pojednávania štyri dni. Zhodnotila,                že okolnosti, uvádzané odporkyňou, týkajúce
sa rozporu platnosti uzatvorenia dohody o poskytovaní právnych služieb, a argumentácia odporkyne
s tým súvisiaca, sú v tomto konaní bezpredmetné, nakoľko nedošlo k uzatvoreniu písomnej dohody o
poskytovaní právnych služieb, čím jej vzniklo právo na uplatnenie si tarifnej odmeny v zmysle § 10 ods.
1 a 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov. Vyjadrila názor,                       že
odporkyňa sa účelovými argumentmi a úkonmi snaží predlžovať konanie v snahe vyhnúť sa zaplateniu
dlžnej sumy za poskytnuté právne služby.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa                 § 212
ods. 1 O.s.p. v rozsahu odvolania odporkyne, bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k
záveru, že odvolanie odporkyne nie je dôvodné. Rozsudok súdu                            je v napadnutom
výroku vecne správny, preto ho v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil,                    a keďže sa stotožňuje
i s odôvodnením napadnutého rozsudku, týmto naň poukazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Na zdôraznenie
správnosti už len dodáva nasledovné skutočnosti:



Z vykonaného dokazovania vyplýva, že odporkyňa sama vyhľadala navrhovateľku ako advokátku
a požiadala ju o poskytovanie právnych služieb, s čím navrhovateľka súhlasila, a že odporkyňa
jej udelila dňa 20.09.2005 plnomocenstvo na zastupovanie v konaní vedenom na Okresnom súde
Bratislava I pod sp.zn. 14C 172/96, ktoré navrhovateľka prijala. Vypracovala písomné vyjadrenie k
predmetu sporu a zúčastnila sa ako právna zástupkyňa odporkyne na pojednávaní pred súdom dňa
23.09.2005, teda vykonala tri úkony právnej služby. Možno konštatovať, že súd prvého stupňa vykonal
dostatočne rozsiahle dokazovanie na okolnosti, za ktorých vznikol právny vzťah medzi navrhovateľkou a
odporkyňou, a aký bol obsah tohto právneho vzťahu. Tu je nevyhnutné poukázať na to, že nedodržanie
písomnej formy zmluvy o poskytnutí právnych služieb nezakladá neplatnosť tohto právneho úkonu
(ustanovenia § 724 a nasl. Občianskeho zákonníka o príkaznej zmluve), a tiež na to,                       že
uzavretím zmluvy o právnych službách bol v danej veci založený medzi účastníčkami konania právny
vzťah advokáta a klienta, ktorého podstatným znakom je odplatnosť. V konaní bolo tiež preukázané,
a táto skutočnosť nebola sporná, že medzi účastníčkami konania nedošlo k dohode o odmene
navrhovateľky ako advokátky za právne služby poskytnuté odporkyni ako klientovi. Preto, ak za takto
zisteného skutkového stavu aplikoval súd prvého stupňa nevyvrátiteľnú domnienku, vyplývajúcu z ust. §
1 ods. 2 vyhl.č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb,
vec posúdil                 po právnej stránke správne.

Podľa ust. § 1 ods. 2 vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov                   za poskytovanie
právnych služieb, účinnej do 31.12.2005, sa odmena advokáta určuje               na základe dohody medzi
advokátom a jeho klientom (ďalej len zmluvná odmena);                    ak nedôjde k dohode, na určenie
odmeny advokáta sa použijú ustanovenia tejto vyhlášky                o tarifnej odmene (§ 9 až 14).

Tu je potrebné poukázať na to, že samotná vyhláška rieši situáciu, keď medzi advokátom a klientom
nedôjde k dohode o odmene advokáta. Vyhláška č. 655/2004 Z.z. rozlišuje zmluvnú a mimozmluvnú
odmenu advokáta. Pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí právnych služieb sa môže advokát dohodnúť
s klientom na spôsobe a výške zmluvnej odmeny (§ 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.). Výška zmluvnej
odmeny musí byť v súlade s dobrými mravmi. Ak nedôjde k dohode o zmluvnej odmene, na určenie
odmeny advokáta sa použijú ustanovenia tejto vyhlášky o tarifnej odmene. Je nepochybné, že advokát
poskytuje právne služby spravidla za odmenu, a právny vzťah zastúpenia klienta advokátom sa zakladá
zmluvou o poskytnutí právnych služieb. Pokiaľ v prípade niektorých iných zmlúv je absencia dohody
o konkrétnej odplate za poskytnuté plnenie spravidla sankcionovaná neplatnosťou zmluvy, v prípade
zmluvy o poskytnutí právnych služieb je tento následok vylúčený právnou úpravou, ktorá stanovuje
nevyvrátiteľnú domnienku dohody o tarifnej odmene advokáta.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa nezistil žiaden
navrhovateľkou tvrdený rozpor s dobrými mravmi, ani neplatnosť uzavretej zmluvy                  o
poskytnutí právnych služieb práve pre tento rozpor. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje,                  že
advokát a jeho klient sa môžu dohodnúť na odmene, ale nemusia tak urobiť. Bolo plne v dispozícii
odporkyne, ak navrhovateľka nevedela pred alebo pri uzavretí zmluvy spôsob a výšku odmeny určiť,
rokovať o odmene, trvať na dohode, prípadne z dôvodu absencie dohody o odmene advokátky zmluvu
neuzavrieť a vyhľadať právnu pomoc u iného advokáta. Na tvrdenú tieseň odporkyne taktiež nie je
možné prihliadať, keďže žiadnu tieseň nepreukázala, a ak nejakú časovú tieseň subjektívne pociťovala,
nemôže to byť na ujmu navrhovateľky, ktorú v tejto vlastnej časovej tiesni sama vyhľadala a požiadala
o poskytovanie právnych služieb. Naviac, žiadnu zmluvu s navrhovateľkou nebola nútená uzavrieť.
Nie je preto tiež možné prisvedčiť jej argumentácii v odvolaní, že ak by vedela, akú odmenu bude
navrhovateľka požadovať, zmluvu by neuzavrela, resp. že ju navrhovateľka nejakým spôsobom uviedla
do omylu ohľadom odmeny. Odvolací súd dáva do pozornosti odporkyne, že ako zmluvná strana si
mohla dohadovať podmienky ohľadom zmluvnej odmeny pri uzatváraní zmluvy, a ak tak neurobila,
musela byť vzhľadom na jednoznačné znenie vyhlášky č. 655/2004 Z.z. uzrozumená s tým, že v prípade
absencie dohody o zmluvnej odmene, sa na určenie odmeny navrhovateľky použijú ustanovenia tejto
vyhlášky o tarifnej odmene. Tu je potrebné poukázať i na to, že odporkyňa musela byť danej problematiky
znalá, keďže ako sama uviedla, v rôznych konaniach ju zastupovalo už päť advokátov. Skutočnosť,
že odporkyňa považuje preddavok 10.000,- Sk, zaplatený navrhovateľke, za dostačujúci za jej právne
služby, považuje odvolací súd za právne irelevantný.



K ďalším odvolacím námietkam odporkyne odvolací súd uvádza, že odporkyňa správne v odvolaní
skonštatovala, že na posudzovanú vec sa nevzťahujú ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa
(prípadne ďalších zákonov, ktoré v posudzovanom čase ešte neboli v platnosti), preto odvolací súd jej
podrobne odôvodnenú analógiu nevyhodnocoval, a obmedzil sa len na konštatovanie, že navrhovateľka
nie je v predmetnej veci v pozícii spotrebiteľa, a vzhľadom na vyššie uvedenú jednoznačnú právnu
úpravu a dôsledky z nej plynúce, je akákoľvek analógia vylúčená.

Odvolací súd tiež preskúmal námietky odporkyne ohľadom stanovenia tarifnej odmeny za jednotlivé
úkony právnej služby, v ktorých odporkyňa vyjadrila názor, že ak súd stanovil, že pri začatí poskytovania
právnej služby bol jeden úkon právnej služby v hodnote 8.650,- Sk, mal aj tretí úkon právnej služby
ohodnotiť na 8.650,- Sk, keďže ust. § 10 ods. 2 vyhl.č. 655/2004 Z. z. určuje, že hodnota odmeny za
jeden úkon právnej služby sa určuje z ceny práva, určenej pri začatí poskytovania právnej služby, a
taktiež tvrdila,                        že pojednávanie sa riadne nekonalo. Námietky odporkyne vyhodnotil ako
nedôvodné po tom, čo dospel k záveru, že súd prvého stupňa stanovil výšku tarifnej odmeny správne.
Odporkyňa v odvolaní nenamietala prvostupňovým súdom stanovenú výšku tarifnej odmeny za prvý a
druhý úkon právnej služby, namietala len, že tretí úkon má byť ohodnotený v rovnakej výške. V tejto
súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že na pojednávaní dňa 23.09.2005 (ktoré riadne prebehlo
v trvaní 25 minút) sa vzhľadom na upresnenie petitu v prospech odporkyne, o ktorom nemuselo byť
rozhodnuté z dôvodu univerzálnej sukcesie, konalo                  o sume 744.791,- Sk, z čoho potom
tarifná odmena advokáta za úkon právnej pomoci predstavuje sumu 12.150,- Sk. Pre účely určenia
výšky odmeny advokáta za ním poskytnutú právnu službu je rozhodujúci moment vykonania každého
jednotlivého úkonu právnej služby, teda nie moment, kedy advokát začal poskytovať právne služby
(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. mája 2012, sp.zn. 3 M Cdo 17/2010). Tarifná odmena bola preto
súdom prvého stupňa určená správne. Odvolací súd sa stotožňuje s výpočtom navrhovateľke priznaného
nároku, ktorý vykonal súd prvého stupňa, preto naň v ďalšom poukazuje.

Záverom odvolací súd už len uvádza, že navrhovateľka navrhla po vykonaní úkonov právnej služby
odporkyni doplatenie sumy 6.000,- Sk (199,16 eur), čo predstavuje menej              ako tretinu tarifnej
odmeny, a sumy priznanej v súdnom konaní, avšak odporkyňa ani na takúto odmenu nepristala, čo
vyvracia tvrdenie odporkyne, že ju navrhovateľka uviedla                 do omylu s cieľom dosiahnuť
neprimerané obohatenie na odmene advokáta.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219
ods. 1 ods. 2 potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa                § 224 ods.1 a § 142
ods. 1 O.s.p., v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.  a navrhovateľke, úspešnej               v odvolacom konaní,
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si ich náhradu neuplatnila.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "19C/8/2007", "guid": "c76ba020-42d7-446d-86f1-c58348588b9f:ceb1eb82-2557-4cd3-bd56-675aabf35ee5", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}