Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 25Co/609/2016 z 2. 5. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 2. mája 2017, sp. zn. 25Co/609/2016, ECLI:SK:KSNR:2017:4313205784.2 Krajský súd Nitra | 25Co/609/2016 | ECLI:SK:KSNR:2017:4313205784.2 | 2017-05-02 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/518c853b-6ad3-4a5d-afea-d37d855d3fc2 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2017:4313205784.2 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/609/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4313205784
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4313205784.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senát JUDr. Márie Malíkovej a sudkýň JUDr. Lýdie
Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických
vězňů 1272/21, Nové Město, Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpený: Fridrich Paľko,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, za ktorú koná doc. JUDr. Branislav
Fridrich, PhD., proti žalovanému: L. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. XXX, o zaplatenie zmenkového
príslušenstva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 18. mája 2016 pod č.k.
12C/389/2013-121 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, ktorú podal formou tlačiva podľa
nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 o zaplatenie zmenkového úroku 0,25%
denne, 6% ročného úroku zo zmenkovej sumy, zmenkovej odmeny a náhrady trov konania. Žalovanému
náhradu trov konania nepriznal s odkazom na ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
(zákon číslo 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, účinný do 30. 06. 2016, ďalej len „OSP“), s
odôvodnením, že mu žiadne trovy nevznikli. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil podľa ustanovení § 52
ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere
(zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), § 53 ods. 4 písm. k), písm. l), § 39 Občianskeho
zákonníka, § 2 písm. b), § 3 ods. 1, ods. 2, § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 265 Obchodného
zákonníka (zákon číslo 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov), a čl. I § 10, § 11 ods. 1, § 14
ods. 1, § 17 zákona č. 191/1950 Zb. zákona zmenkového a šekového v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Zmenkový a šekový zákon“). Na základe vykonaného dokazovania zistil, že dňa 14. 04.
2009 uzatvorila spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., so žalovaným Zmluvu o úvere č. 4371587 (ďalej
len „zmluva o úvere“), na základe ktorej bol odporcovi poskytnutý úver vo výške 500 eur a žalovaný
sa zaviazal zaplatiť požičanú sumu zvýšenú o poplatok 484 eur, spolu 984 eur v 12 mesačných
splátkach po 82 eur počnúc dňom 25. 04. 2009. Zmluva neobsahovala údaj o úrokoch z úveru, ročnú
priemernú mieru nákladov (ďalej len „RPMN“), či priemernú RPMN. V zmluve bolo uvedené, že finančné
prostriedky boli poskytnuté na výkon povolania a v článku 17 všeobecných podmienok poskytnutia
úveru bola obsiahnutá dohoda o vyplnení zmeniek, podľa ktorej „na zabezpečenie peňažného záväzku
dlžníka vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil dlžník (vystaviteľ)
dve zmenky, v ktorých nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy.
Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa stane
celý dlh splatný okamžite, zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov



veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky a dátum začiatku úročenia
zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa stal splatný celý dlh.“ Zo
zmenky vystavenej žalovaným dňa 14. 04. 2009 na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., zistil, že do zmenky bola
vpísaná suma 844,45 eura a zmenkový úrok 0,25 % denne od 04. 03. 2010. Zmenka bola splatná pri
predložení s doložkami "bez protestu" a "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Práva
vyplývajúce z predmetnej zmenky boli spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., prevedené rubopisom na
žalobcu. Oboznámením sa s obsahom exekučného spisu Okresného súdu Levice sp.zn. 10Er/35/2011
zistil, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola zamietnutá.

2. Súd prvej inštancie k argumentácii žalobcu, že mal postupovať výlučne podľa procesných pravidiel
nariadenia č. 861/2007 zdôraznil, že nariadenie žiadne pravidlá o prípustnosti dôkazov neobsahuje, a
v súlade s ustanovením čl. 5, 19 tohto nariadenia je potrebné riadiť sa procesným právom Slovenskej
republiky, povinnosťou súdu je ex offo skúmať, či nejde o spotrebiteľský vzťah. V tejto súvislosti poukázal,
že žiadne ustanovenie nariadenia nevylučuje takéto skúmanie spotrebiteľského charakteru právneho
vzťahu, ktorý je predmetom konania a to aj v prípade, ak je žalovaný nečinný. Preto vo veci nariadil
pojednávanie za účelom zistenia, či sa nejedná o spotrebiteľský právny vzťah. Vzhľadom na ustanovenie
bodu 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru (dohoda o vyplnení zmenky), ako aj vzhľadom na
zhodu čísla uvedeného na zmenke s číslom zmluvy o úvere, zhodu údajov o vystaviteľovi a pôvodnom
remitentovi zmenky s údajmi o veriteľovi a dlžníkovi v zmluve o úvere a na zhodu dátumu vystavenia
zmenky s dátumom podpisu zmluvy o úvere dospel k záveru, že zmenka bola vystavená žalovaným
ako zabezpečovacia zmenka k zmluve o úvere, konkrétne ako blankozmenka. Zmluvu o úvere, ktorú
uzavrel žalovaný s právnym predchodcom žalobcu, vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu, napĺňajúcu
znaky uvedené v ustanovení § 52 Občianskeho zákonníka. Vychádzal z toho, že uvedený úver bol
poskytnutý na súkromné účely. Veriteľ, ktorý má v prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú
zmluvu, dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy, tieto pochybnosti
neodstránil. Po preskúmaní zmluvy o úvere a všeobecných podmienok dospel k záveru, že zmluva je
koncipovaná tak, že je v nej hrubým spôsobom narušená rovnováha medzi právami a povinnosťami
zmluvných strán a to nielen v zabezpečovacích prostriedkoch (notárska zápisnica prostredníctvom
splnomocnenca, záložná zmluva uzavretá prostredníctvom splnomocnenca, niekoľkonásobné zmluvné
pokuty, blankozmenka) a zároveň je celá zmluva a podmienky koncipované výlučne na prospech
veriteľa, obsahuje iba povinnosti dlžníka a práva a výhody veriteľa. Takáto nerovnosť podmienok
účastníkov zmluvy sa prieči dobrým mravom a je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Z
tohto dôvodu preto spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o., ako veriteľovi zo zmluvy o úvere nemohlo vzniknúť
ani právo na vyplnenie blankozmenky podľa článku 17 všeobecných podmienok. Ak teda bola zmenka
vyplnená napriek tomu, že právo na jej vyplnenie nevzniklo, nie je možné sa na základe takto vyplnenej
zmenky úspešne domáhať akýchkoľvek práv. Záverom konštatoval, že ustanovenie čl. 17 všeobecných
podmienok poskytnutia úveru je jednoznačne v rozpore s ustanovením § 3 Občianskeho zákonníka ako
aj s ustanoveniami Občianskeho zákonníka na ochranu spotrebiteľa a spôsobuje značnú nerovnováhu
medzi účastníkmi tohto záväzkového vzťahu a preto zmenku, ktorá bola vystavená na základe tohto
zmluvného dojednania vyhodnotil ako neplatnú, pretože samotná dohoda o vyplnení zmenky je
neplatná. Ďalej uviedol, že ak by zmluva o úvere bola platná, právo na vyplnenie blankozmenky nemohlo
vzniknúť, pretože dohoda o vyplnení zmenky ako súčasť všeobecných podmienok poskytovania úveru
nebola so žalovaným individuálne dojednaná a, preto prestavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. V
zmysle § 53 ods-5 OZ je absolútne neplatná. V čase vystavenia zmenky bolo prípustné jej vystavenie,
ale veriteľ ju nemohol prijať, pretože bola vystavená podstatne vyššou zmenkovou než pripúšťalo
ustanovenie § 4 ods. 6 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Preto dospel k záveru o neplatnosti zmluvy
o úvere, dohody o vypĺňacom práve, nemožnosti predloženia zmenky ako zabezpečovacieho inštitútu. Z
uvedených dôvodov žalobu zamietol. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože mu v konaní
žiadne nevznikli (142 ods. 1 OSP).

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Žiadal napadnutý rozsudok
zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Uviedol, že súd prvej inštancie mu svojím postupom
odňal možnosť konať pred súdom, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Napadnuté rozhodnutie
je prekvapivé, čo predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom, lebo žalovaný uplatnený nárok
nepoprel a je tu aj rozpor s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Namietal, že strany
sporu nenavrhli dokazovanie úverovou zmluvou, exekučným spisom, či ďalšími listinnými dôkazmi,
pričom dokazovanie je podľa § 120 OSP ovládané prejednacou zásadou. Predložil ako dôkaz o svojich



nárokoch platnú zmenku, preukazujúcu jasne, úplne a zrozumiteľne jeho právo na úhradu zmenkovej
sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovaného neboli žiadne námietky,
a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov. Súd prvej inštancie
mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky.
Žalovaný mohol na základe čl. 5 ods. 3 a 6 Nariadenia č. 861/2007 vzniesť námietky voči zmenke. Ak
tak neurobil, akékoľvek iné námietky musia byť odmietnuté z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady
konštruovanej Nariadením. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vykonával a hodnotil dôkazy
na skutočnosti, ktoré netvrdila žiadna strana sporu, preto dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie
nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a
práva Európskej únie. Poukázal na rozhodnutia iných súdov, ktoré rozhodli v obdobných veciach v jeho
prospech. Trval na tom, že je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom žiadneho
spotrebiteľského vzťahu. Predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. S
odkazom na ustanovenie § 17 Zmenkového a šekového zákona žalovaný nie je oprávnený vznášať tzv.
kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jej vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky.
Súd prvej inštancie porušil poučovaciu povinnosť obmedzenú ustanovením § 5 ods. 1 OSP. Kauzálne
námietky sú po indosovaní v zásade neprípustné a zmluvný vzťah medzi žalovaným a remitentom
je irelevantný. Nie je mu známy obsah údajného zmluvného vzťahu. Ďalej namietal, že dohoda o
vyplňovacom práve nemohla byť neplatnou ani neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože právna
úprava spotrebiteľských úverov explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. Limitovaná bola len
výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase vyplnenia zmenky. Záväzky zo zmenky,
aj keď vznikli z konkrétnych zmluvných záväzkov, sú záväzkami samostatnými. Nesúhlasil s názorom
súdu, že sú závislé na úverovom vzťahu. Ak je návrhom uplatnený nárok zo zmenky, nie je možné bez
ďalšieho v takomto konaní rozhodovať o záväzkoch zo zmluvy, ani keď je nepochybné, že s danou
zmenkou súvisia. Na podporu svojich argumentov poukázal na rozhodnutia iných súdov, a to Krajského
súdu v Banskej Bystrici zo dňa 21. 11. 2013, č.k. 43CoZm/10/2013, Krajského súdu v Prešove zo dňa
05.09.2016 sp.zn. 10 Co79/2013 rozhodnutia NS ČR a Ústavného súdu ČR.

4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - zákon číslo 160/2015 Z.z.,
ďalej len „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania
žalobcu podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, súc viazaný dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 379, §
380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, za splnenia podmienok uvedených v ustanovení §
219 ods. 3 CSP, dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené a preto napadnutý rozsudok
vo veci samej ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a podľa § 387 ods. 2 CSP, keďže
sa v plnom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdom prvej inštancie, na tieto ďalej
iba poukazuje.

6. V predmetnej veci súd prvej inštancie rozhodol podľa procesných ustanovení zákona číslo 99/1963
Zb., Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol účinný do 30. 06. 2016. Od 01. 07. 2016 nadobudol
účinnosť zákon číslo 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.
V danej veci odvolací súd rozhodoval o odvolaní podanom žalovaným proti rozsudku súdu prvej
inštancie, v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku.

7. Predmetom konania pred súdom prvého stupňa je návrh na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“). Na jeho základe sa navrhovateľ domáhal
zaplatenia uvedenej zmenkovej sumy s príslušenstvom a trov konania. Podľa predloženého návrhu je
navrhovateľ ako indosatár nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila odporkyňa, pričom



indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od
vystavenia“. Indosant predložil zmenku na zaplatenie, lebo vystaviteľ pohľadávku doposiaľ neuhradil.

8. Žalobca v odvolaní namietal vadu konania, spočívajúcu v prekvapivom rozhodnutí súdu prvej
inštancie, čo považoval za vadu konania, majúcu za následok odňatie možnosti konať pred súdom.
Odvolací súd preto, predtým, ako preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, skúmal, či konanie
zaťažil vadou konania namietanou žalobcom. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca reagujúc písomným
podaním na predvolanie na pojednávanie, namietal postup súdu v súvislosti s vytýčením pojednávania,
ex offo skúmaním daného vzťahu z hľadiska spotrebiteľského a trval na posúdení jeho nároku zo
zmenky a nariadeného pojednávania sa nezúčastnil. Okrem toho súd prvej inštancie aj v dôvodoch
svojho písomného rozhodnutia, konštatoval svoj postup a postup žalobcu, preto námietka žalobcu o
prekvapivom rozhodnutí, je nepravdivá a tým účelová. Odvolací súd nezistil žiadne vady konania, pre
ktoré by bolo potrebné napadnutý rozsudok zrušiť, preto pristúpil k meritórnemu prejednaniu veci.
9. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol dňa 18. 05. 2016. V Zbierke súdnych rozhodnutí SR bolo pod
číslom 93/2015 publikované spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia zo
dňa 20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo
zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa v nasledovnom znení:
I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že:
1/ pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ:
2/ pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.
II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.
III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky ( bez ohľadu na to,
či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

Spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu bolo
publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky - v zákonom
stanovenom osobitnom médiu so špeciálnym zameraním a účelom, pod R 93/2015. Uvedeným
postupom plnil najvyšší súd zákonom stanovenú povinnosť dbať o jednotný výklad a jednotné používanie
zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov (§ 16 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch
a sudcoch). Táto povinnosť mu v súčasnosti vyplýva z ustanovenia § 8 ods. 3 zákona č. 757/2004
Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. O publikovaní predmetného rozhodnutia bolo
rozhodnuté v rámci zákonom upraveného mechanizmu zabezpečujúceho koherentnosť judikatúry (IV.
ÚS 60/2010). Osobitný proces, výsledkom ktorého bolo publikovanie spoločného stanoviska oboch
kolégií v zbierke ako R 93/2015, priznáva tomuto stanovisku osobitný význam. Výklad najvyššieho
súdu, ktorý v ňom podal, nie je síce právne (de iure) záväzný, fakticky (de facto) má ale vysokú
vecnú autoritu. I keď judikatúra najvyššieho súdu nie je formálne záväzná, ipso iure normatívnu silu
má, a to tak vo vertikálnej línii (voči súdom nižších stupňov), ako aj v horizontálnej línii (medzi
jednotlivými senátmi a kolégiami najvyššieho súdu navzájom). Nemožno prehliadať podstatný rozdiel
medzi rozhodnutím nepublikovaným v zbierke (ďalej len „nepublikované rozhodnutie“) a rozhodnutím,
ktoré bolo na podklade zákonom určenej procedúry navrhovania a schvaľovania osobitným orgánom
najvyššieho súdu uverejnené v zbierke (ďalej len „publikované rozhodnutie“). Pokiaľ nepublikované
rozhodnutie najvyššieho súdu vyjadruje názor členov senátu (resp. väčšiny členov senátu) najvyššieho
súdu v individuálne ním prejednávanej veci, názor vyjadrený v publikovanom rozhodnutí je zároveň
zovšeobecňujúcim názorom (relevantnej väčšiny) členov kolégia najvyššieho súdu, ktoré vždy tvorí
viacero senátov. Názor vyjadrený v nepublikovanom rozhodnutí sa v tomto zmysle prípadne (ak vec
prejednávajúci senát dospeje k záveru, že sú pre to splnené podmienky) môže odkloniť či odchýliť od
názoru vyjadreného v publikovanom rozhodnutí, tým ale ešte bez ďalšieho nedochádza k „prekonaniu“
názoru, na ktorom spočíva publikované rozhodnutie. Zákon č. 191/1950 Sb. a OSP reagovali na prijaté
rozhodnutie zákonom č. 438/2015 Z.z. účinným od 23.12.2015. Doplnil v čl. II. Zákon č. 191/1950 Sb.



v §17 ods.1 o novú vetu a doplnil odsek 2. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že ak je žalovaným
zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno
majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystavovateľovi alebo k
predošlým majiteľom vždy. V konaní v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej
povinnosti prihliada na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný
zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho záväznosť zo zmluvy vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
Poznámka pod čiarou odkazuje príkladmo na § 52 OZ, § 5a zákona č. 250/2007 Z.z. Tento zákon v čl.
I. zmenil a doplnil OSP v § 79 o odseky 3, 4, § 114 ods. 2 OSP, v ktorých upravil náležitosti návrhu
na začatie konania pri nároku uplatnenom zo zmenky a sankciu za nesplnenie povinnosti spočívajúcej
v posudzovaní nároku titulom spotrebiteľskej zmluvy a poučenie žalovaného o možnosti uplatňovania
námietok.

10. Odvolací súd, riadiac sa judikátom R 93/2015, by preto v zásade nemusel vysvetľovať, prečo
tento judikát považuje za opodstatnený (platí totiž zásada, že len ten, kto volí odklon od judikatúry,
musí náležite vysvetliť, prečo sa neriadi judikátom). Napriek tomu však viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania k jednotlivým odvolacím dôvodom žalobcu, spočívajúcim predovšetkým v zdôraznení platnosti
príslušnej zmenky a nepripustení akéhokoľvek súdneho prieskumu okolností vzniku zmenky a vykonania
dokazovania v tomto smere udáva, že sa nestotožnil s jeho argumentáciou spochybňujúcou postup
súdu pri vykonávaní dôkazov. Pri postupe podľa nariadenia je súd povinný rešpektovať právo na
spravodlivý súdny proces a zásadu kontradiktórneho konania, najmä pri rozhodovaní o potrebe ústneho
pojednávania a o spôsobe a rozsahu dokazovania, ktoré je nevyhnutné pre vydanie rozhodnutia.
Z článku 19 nariadenia vyplýva, že pokiaľ nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo
veciach s nízkou hodnotou sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.
Nariadenie nekladie žiadne prekážky v možnosti preskúmať doložené listiny súdom a je možné aplikovať
procesnoprávne predpisy použiteľné v slovenskom právnom poriadku, predovšetkým aplikáciu znalostí
určitých okolností súdu z jeho činnosti a zohľadnenie ochrany slabšieho v konaní, či ochrany dobrých
mravov. Občiansky súdny poriadok, v znení neskorších predpisov, ako základný procesný predpis platný
na území Slovenskej republiky do 30. 06. 2016, dôkaznú povinnosť upravoval v ustanovení § 120, kde
v tretej vete odseku 1 umožňoval súdu výnimočne vykonať aj iné, než účastníkmi navrhnuté dôkazy, ak
je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Úvaha týkajúca sa prieskumu uplatneného nároku
s oporou v doloženej zmenke nemôže byť ovplyvňovaná povahou použitého procesného nástroja.
Skúmanie prípadne absolútnej neplatnosti úkonu, ku ktorej súd pristupuje ex offo nie je nariadením
vylúčená. Súd prvej inštancie preto správne vykonal dokazovanie v súlade s ustanovením § 120 OSP,
správne v súlade s ustanovením § 132 OSP vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania a vyhodnotil
skutkový stav, na ktorý aplikoval správne ustanovenia zákona v správnej interpretácii. Napriek tomu,
že dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesný poriadok - Civilný sporový poriadok, v
zmysle prechodných ustanovení odvolací súd postup súdu prvej inštancie posudzoval podľa ustanovení
doterajších, t.j. podľa Občianskeho súdneho poriadku. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na neplatnosti
zmluvy o úvere pre hrubé narušenie rovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán, a to najmä
v ustanoveniach o zabezpečovacích prostriedkoch. Zmluvu vyhodnotil ako absolútne neplatný právny
úkon, z ktorého veriteľovi nemohlo vzniknúť právo na vyplnenie blankozmenky. Žalobca v dôvodoch
odvolania neuviedol k právnemu posúdeniu veci nič, argumentoval len tým, že prvostupňový súd
nemohol založiť svoj názor na skúmaní tohto právneho úkonu, ktorého nebol účastníkom konania a mal
rozhodovať len na základe ním predloženej zmenky. Vzhľadom na vyššie uvedené, prijaté stanovisko
NS SR v judikáte R 93/2015, odvolací súd považuje tento odvolací dôvod za bezpredmetný.
11. Súd prvej inštancie vyhodnotil dohodu o vyplnení blankozmenky ako neplatnú dohodu, pretože
pôvodnému remitentovi vôbec nevzniklo právo na vyplnenie blankozmenky. Pôvodný remitent nemal
práva a povinnosti zo zmenky, preto ich nemohol indosamentom previesť na navrhovateľa. Žalobca v
odvolaní poukázal na zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý pripúšťal vystavenie zmenky. Uviedol, že
limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia a bolo
pripustené vypĺňať ich dodatočne po ich vystavení. V tejto časti odcitoval celý rozsudok Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp.zn. 43 CoZm 10/2013 z 21.11.2013, na záveroch ktorého založil svoje tvrdenie a
uznesenie Krajského súdu v Prešove 10Co/79/2013 zo dňa 05.09.2013. Odvolací súd poznamenáva,
že uvedené rozhodnutia nie sú záväzné, vyjadrujú názor dvoch senátov obchodných kolégií odvolacích
súdov, nesúladných s judikátom R 93/2015. Žalobca okrem citácii týchto rozhodnutí, neuviedol žiadne
okolnosti ozrejmujúce, v čom nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Iba z obsahu predložených
rozhodnutí odvolací súd vyvodil, že podľa jeho názoru, súd prvej inštancie bol oprávnený skúmať len



to, či zmenka obsahuje všetky náležitosti, ktoré sa musia pre jej platnosť zo zákona do nej uviesť. S
uvedenými dôvodmi sa odvolací súd vyporiadal vo vyššie uvedených dôvodoch.

12. V závere odvolací súd dodáva, že jednou zo základných zásad práva Európskej únie je zásada,
podľa ktorej sú členské štáty povinné zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a zároveň sú
povinné zabezpečiť, aby sa nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách neuplatňovali, resp. neboli
záväzné. Vzhľadom na to aplikáciou procesného práva má súd túto povinnosť naplniť, čo znamená,
že v prípade uplatnenia nároku zo zmenky súd musí ex offo skúmať, či vystaviteľom zmenky nie je
spotrebiteľ. Aj keď vnútroštátna právna úprava platná do 31. 12. 2010 umožňovala používať zmenky aj
v spotrebiteľskom vzťahu, použitie zmenky ako takej v spotrebiteľskom právnom vzťahu v skutočnosti
nie je úplne v súlade s právom EÚ na ochranu spotrebiteľa. Vnútroštátna právna úprava do 31. 12. 2010
nezabezpečila vhodnú ochranu spotrebiteľa na základe Smernice 87/102/EHS v konaní o nároku zo
zmenky a zákonodarca túto skutočnosť zmenil až zrušením dovtedajšieho zákona o spotrebiteľských
úveroch č. 258/2001 Z.z. a prijatím nového zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom od
01. 01. 2011 do 30. 04. 2014. S účinnosťou od 01. 05. 2014 je táto ochrana zabezpečená v zákone
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Zmenkové právo ako také v súdnom konaní znevýhodňuje
žalovaného zmenkového dlžníka a keďže podľa článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky právo EÚ
má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, vnútroštátna právna úprava, ktorá umožnila za istých
okolností do 31. 12. 2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských vzťahoch môže byť nepoužiteľná. Na
podklade takejto úvahy vyvstáva aj právny záver o tom, že z takej zmenky nemohol vzniknúť platný
zmenkový záväzok.

13. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací podľa ustanovení § 396 a § 262 ods. 1 CSP,
úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. O výške trov odvolacieho
konania rozhodne podľa § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).