Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/12/2012 z 23. 4. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 23. apríla 2015, sp. zn. 6S/12/2012, ECLI:SK:KSBA:2015:1012201676.4 Krajský súd Bratislava | 6S/12/2012 | ECLI:SK:KSBA:2015:1012201676.4 | 2015-04-23 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: OSP, zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch, zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (zrušený) Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2ceb9f38-bb31-4a7f-bf20-97602a87cdc2 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1012201676.4 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/12/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201676
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1012201676.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členov
senátu JUDr. Soni Langovej a Mgr. Mariána Degmu, v právnej veci žalobcu: Tex - Press Slovakia s.r.o.,
so sídlom Vajnorská 137, 831 04 Bratislava, IČO: 35 872 331, v zastúpení: AK alter ego advocatus
bpm s.r.o., JUDr. Ing. Branislav Čipák PhD., advokát, so sídlom Vazovova 9/B, 811 07 Bratislava,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, so sídlom Lazovná č. 63, Banská Bystrica, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1020502/1/1032231/2012/5062-r zo dňa 26. júna 2012, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného č. 1020502/1/1032231/2012/5062-r zo dňa 26. júna
2012 z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c) a d) Občianskeho súdneho poriadku a vec v r a
c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 66,- € titulom náhrady súdneho poplatku a na účet právneho
zástupcu trovy právneho zastúpenia vo výške 682,58 €, všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozhodnutia na účet právneho zástupcu žalobcu č. XXXXXXXXXX/XXXX, E.:F. SK R., B. L.: SK
XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou osobne podanou tunajšiemu súdu dňa 14.9.2012 domáhal, aby súd zrušil
napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Daňového úradu
Bratislava, (správca dane) sp.zn. 9102403/1/312669/2012/Dub zo dňa 01.03.2012 a vec vrátil na ďalšie
konanie a náhrady trov konania.

Z dôvodov žaloby vyplýva, že správca dane vydal žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty
(DPH) dodatočný platobný výmer zo dňa 01.03.2012, ktorým vyrubil rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie
február 2009 v sume XX.XXX,- €. Proti tomuto platobnému výmeru podal žalobca odvolanie, kde
žalovaný rozhodnutím zo dňa 26.6.2012 potvrdil rozhodnutie správcu dane. Žalobca tvrdí, že obidve
rozhodnutia sú nesprávne a preto žiada preskúmať zákonnosť postupu správneho orgánu a to od
9.6.2009 do prerokovania protokolu do 17.6.2010.

Žalobca vidí porušenie nasledovných ustanovení:

- porušenie § 79 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH (ďalej len „zákon o DPH“) tým, že nadmerný
odpočet za zdaňovacie obdobie február 2009 nebol žalobcovi vrátený do 30 dní od podania daňového
priznania za zdaňovacie obdobie po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol,



- porušenie práva pred vydaním protokolu oboznámiť žalobcu s kontrolnými zisteniami a vyjadriť sa ku
skutočnostiam zistenými pri daňovej kontrole, konkrétne ustanovenie § 15 ods. 5 písm. f) zákona č.
511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (ďalej ZSDP),

- porušenie § 15 ods. 11 písm. h) ZSDP tým, že správca dane neuviedol v protokole zo dňa 5.5.2010
kontrolné zistenia viažuce sa na medzinárodné dožiadanie vykonané správcom dane za február 2009,

- porušenie lehôt na vykonanie daňovej kontroly, konkrétne § 15 ods. 17 ZSDP,

- porušenie § 30a ZSDP tým, že správca dane nereagoval, resp. správal sa pasívne,

- porušenie § 29 ods. 8 ZSDP.

Žalobca v žalobe tvrdí, že daňová kontrola trvala od 1.6.2009 do prerokovania protokolu do 17.6.2010,
t.j. 382 dní. V priebehu daňovej kontroly bol žalobca správcom dane upovedomený len o tom, že
daňovú kontrolu nie je možné ukončiť do 6 mesiacov od jej začatia. Súčasne mu bolo oznámené,
že lehota na vykonanie kontroly bola predĺžená nadriadeným orgánom do 8.6.2010. Dňa 12.2.2010
správca dane vydal rozhodnutie o prerušení kontroly z dôvodov medzinárodnej výmeny informácii. Dňa
19.12.2011 bol žalobcovi doručený podnet na prešetrenie - odpoveď Daňového riaditeľstva SR, odboru
vnútornej kontroly, v ktorom bol preverený postup zamestnancov správcu dane pri výkone daňových
kontrol. Z odpovede vyplynuli procesné nedostatky pri výkone kontroly zo strany zamestnancov správcu
dane. Napriek tomu, že žalobca žiadal žalovaného, aby mu predložil správu z vnútornej kontroly, kde
sú uvedené konkrétne porušenia pri výkone kontroly, toto mu do dnešného dňa nebolo umožnené.
Žalobca má podozrenie, že správca dane opäť vstúpil do konania podľa § 25a ods. 4 a aj napriek
prerušenému konaniu vykonával úkony. Žalobca uvádza, že ako sa uvádza v rozhodnutí o prerušení
konania, dôvodom malo byť uskutočnenie zdaniteľných obchodov za február 2009, pričom v danom
období žalobca neuskutočnil žiaden zdaniteľný obchod, iba prijal zdaniteľné plnenie.

Žalobca ďalej v žalobe žiadal vypočuť pracovníčky správcu dane (pani G.. R. a B.. G.), ktoré vykonávali
dožiadania, ktoré boli aj fyzicky prítomné v prevádzke DONNA K-9 s.r.o. (dodávateľ žalobcu).

Žalobca tvrdí, že neporušil § 51 ods. 2 zákona o DPH v nadväznosti na § 49 ods. 1 zákona o DPH.
Dodávateľ žalobcu DONNA K-9 s.r.o. nakupuje prírodný kameň od viacerých dodávateľov tuzemských
aj zahraničných. Následne tento tovar predáva. Poukázal na to, že v tejto spoločnosti boli robené viaceré
daňové kontroly zo strany Daňového úradu Bratislava II. a neboli jej vytknuté žiadne pochybenia.

Záverom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Sžf/16/2010 zo dňa 18.10.2010 a v
rámci neho na rozhodnutia Európskeho súdneho dvora (O.Ltd (C-354/03), F.E.Ltd C-353/03) a B.H.S.
Ltd (C-484/03), podľa ktorého: „uplatnenie nároku na odpočet dane na vstupe u osôb povinných k dani,
ktorých plnenia boli v rámci reťazca poskytnuté s úmyslom dopustiť sa podvodu, alebo pokiaľ ich plnenia
nasledovali v dodávateľskom reťazci, kedy tieto osoby o podvodnom konaní nevedeli, alebo nemohli
vedieť, nemôže byť týmto osobám odopretý.“

Žalovaný v písomnom stanovisku osobne podanom tunajšiemu súdu dňa 26.10.2012 navrhol žalobu v
plnom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že daňová kontrola bola začatá dňa 9.6.2009, predĺžená do 8.6.2010,
čo bolo žalobcovi oznámené. Rozhodnutím zo dňa 11.2.2010 bola kontrola prerušená, rozhodnutie
bolo žalobcovi doručené dňa 22.2.2010. Správca dane v kontrole pokračoval odo dňa 15.4.2010, o
čom doručil žalobcovi Oznámenie dňa 28.5.2010. Protokol o výsledku zistenia daňovej kontroly bol so
žalobcom prerokovaný dňa 17.6.2010. Výkon kontroly teda trval 322 dní. Podľa § 49 ods. 2 zákona
o DPH, platiteľ môže odpočítať z dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovaru a služieb, ktoré použije
na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Správca dane žiadal žalobcu, aby preukázal, aké zámery
má s tonami nakúpeného tovaru, v akom časovom horizonte predpokladá jeho predaj, či sú už známi
potenciálny odberatelia, či prebiehajú obchodné rokovania, ak áno tak s ktorými spoločnosťami a
zároveň žiadal predložiť listinné dôkazy z rokovaní, uzatvorených kúpnych zmlúv, prípadne objednávok
tovaru. V odpovedi žalobca uviedol, že obklad je určený pre predaj spoločnosti SINON Budapešť. Z



tohto dôvodu preveroval správca dane formou žiadosti o medzinárodnú výmenu informácii dodanie
tovaru do Maďarska a z tohto dôvodu bola kontrola prerušená. Uviedol, že správca dane nemôže
pri kontrole vychádzať len z predložených faktúr a preto považoval za potrebné preskúmať okolnosti
zdaniteľných obchodov žalobcu. Bolo potrebné preveriť skladovú evidenciu za jednotlivé roky tak
žalobcu, ako aj jeho dodávateľa, zmluvu o skladovaní, doklady potvrdzujúce objednávku a uskutočnenie
dopravy, faktúry za dopravu, prehľad úhrad faktúr za nákup, skladovanie, za prepravu kameňa, platby
za nákup tovaru. Tovar bol jednotlivými spoločnosťami deklarovaný a fakturovaný v rôznych merných
jednotkách (m2, kg, tony, palety). Informácie poskytnuté v odpovediach na dožiadania neboli pre správcu
dane postačujúce, v mnohých prípadoch boli len všeobecného charakteru bez predloženia vecnej
dokumentácie preukazujúcej ich tvrdenia, preto správca dane požiadal o doplnenie informácii. Žiadal
preveriť zmluvy o skladovaní aj iných spoločností u DONNA K-9 s.r.o.. Považoval odpovede právneho
zástupcu žalobcu za vyhýbavé, neposkytovali informácie k meritu veci. Je toho názoru, že preukazovanie
vzniku práva odpočítať daň je prvotne záležitosťou dokladovou.

Krajský súd ako súd ako vecne príslušný preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného,
ako aj rozhodnutie správcu dane a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, pretože žalovaný
nedostatočne zistil skutkový stav a rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov. Vydal rozhodnutie 6S 12/2012 -112 z 25.01.2013, ktoré Najvyšší súd SR uznesením 6
Sžf/38/2013 zo dňa 28.05.2014 zrušil a vrátil na ďalšie konanie.

Podľa názoru Najvyššieho súdu SR sa prvostupňový súd dostatočne nevysporiadal so všetkými
námietkami žaloby resp. ani argumentáciou žalovaného, čím zapríčinil nepreskúmateľnosť svojho
rozhodnutia. Úlohou preto je znovu vec preskúmať a riadne sa vysporiadať so žalobnými námietkami
vrátane odvolacích.

Súd pokračujúc v intenciách rozhodnutia Najvyššieho súdu SR opäť preskúmal rozhodnutia správnych
orgánov, pričom preskúmal, či tieto vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení
právneho názoru, že žalobca je povinný zaplatiť rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
február 2009 v sume XX.XXX,- € vyrubený dodatočným platobným výmerom podľa § 44 ods. 6 písm.
b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov ZSDP v
nadväznosti na § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a či svoje zistenie
aj dostatočne a dôveryhodne zdôvodnil.

Z obsahu súdneho a administratívneho spisu súd zistil, že Daňový úrad Bratislava III dňa 04.05.2009
upovedomil žalobcu o výkone kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu
za zdaňovacie obdobie február 2009 (doručil ho dňa 29.05.2009). Spísal zápisnicu o začatí daňovej
kontroly z 09.6.2009 (č.:602/321/55498/2009/Dub). S touto skutočnosťou bol oboznámený aj konateľ
spoločnosti - žalobca, keďže ústneho pojednávania sa zúčastnil osobne. Následne správca dane
vykonával rôzne súvisiace dožiadania u príslušných správcov dane.

Na základe žiadosti správcu dane z 08.09.2009 o predĺženie lehoty na výkon daňovej kontroly bola
Daňovým riaditeľstvom Slovenskej republiky dňa 06.10.2009 lehota predĺžená do 8.6.2010. O predĺžení
lehoty bol žalobca upovedomený správcom dane podaním z 12.10.2010 (doručené žalobcovi dňa
22.10.2009).

Rozhodnutím Daňového úradu Bratislava III č. 602/321/17620/2010/Dub zo dňa 11.02.2010 podľa § 25a
ods. 1 ZSDP prerušil kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2009 u žalobcu z dôvodu, že sa začalo konanie o iných
skutočnostiach rozhodujúcich pre vydanie rozhodnutia, ktorými je medzinárodná výmena informácií
vykonávaná v súlade s článkom 5 Nariadenia Rady č. 1798/2003 o administratívnej spolupráci v
oblasti DPH. Z administratívneho spisu vyplýva, že kontrola bola prerušená do ukončenia šetrenia
vykonávaného na základe žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií.



Daňový úrad Bratislava III podaním z 28.04.2010 a žalobcovi doručeným dňa 28.05.2010 oznámil
žalobcovi, že dňa 15.04.2010 pominuli prekážky, pre ktoré bola prerušená daňová kontrola dane z
pridanej hodnoty - február 2009 u žalobcu, začatá dňa 09.6.2009.

Dňa 05.05.2010 vyzvali žalobcu (doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 28.05.2010) na vyjadrenie
sa k protokolu a na jeho prerokovanie dňa 09.06.2010. V zmysle zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa
09.06.2010 bol predmetný protokol prerokovaný dňa 17.06.2010 spolu s dodatkom k protokolu č. 1, ktorý
bol vyhotovený na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu k protokolu zo dňa 08.06.2010. Z
obsahu dodatku vyplývajú námietky žalobcu voči obsahu protokolu zo dňa 05.05.2010. Dňa 18.06.2010
správca dane vydal dodatočný platobný výmer, kde vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie február 2009 v sume XX XXX,-€. Na odvolanie žalobcu Daňové riaditeľstvo
SR rozhodnutím I/222/15770-100078/2010/991050-r zo dňa 29.11.2010 zrušilo uvedené rozhodnutie a
vrátilo vec na ďalšie konanie a rozhodnutie správcovi dane.

Žalobca podal podnet na prešetrenie postupu správcu dane pri výkone daňovej kontroly, pričom
žiadosťou doručenou Daňovému riaditeľstvu SR dňa 14.11.2011 žiadal o poskytnutie informácie o konaní
o tejto sťažnosti. Ako vyplýva z odpovede Daňového riaditeľstva SR zo dňa 14.12.2011, boli preverené
skutočnosti uvedené v podnete žalobcu formou kontroly podľa zákona č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej
správe v znení neskorších predpisov a bolo zistené, že zo strany zamestnancov správcu dane došlo k
procesným pochybeniam, ktoré podľa žalovaného boli v priebehu kontroly odstránené. Zároveň Daňové
riaditeľstvo SR oznámilo žalobcovi, že o konkrétnych zisteniach ho nemôže informovať, pretože konanie
o kontrole v štátnej správe, nie je daňovým konaním a skutočnosti v ňom zistené, nie je možné podriadiť
režimu daňového tajomstva podľa ZSDP.

Žalobca predložil v konaní pred súdom kópiu odpovede Krajskej prokuratúry Bratislava zo dňa 14.1.2013
vo veci podnetu žalobcu o preskúmanie zákonnosti postupu a vydávania rozhodnutí správnych orgánov.
Z obsahu tejto odpovede vyplýva, že kontrola správcu dane bola vykonaná v čase od 22.6.2011 do
5.9.2011, za kontrolované obdobie rokov 2008 až 2011. Z tejto kontroly bol vypracovaný protokol
č. I/135/16757-89188/2011/PeMá-50 z 5.9.2011, podľa ktorého boli konštatované viaceré pochybenia
podľa ZSDP, ako aj interných predpisov Ministerstva financií SR, ako aj hmotnoprávne pochybenia vo
vzťahu k daňovým kontrolám vykonaným daňovým úradom voči žalobcovi a N-ESCOOP, s.r.o.

Po ďalších dožiadaniach a zisťovaniach správca dane vydal napadnutý dodatočný platobný výmer dňa
01.03.2012, ktorý žalovaný svojim rozhodnutím potvrdil dňa 26.06.2012.

Podľa § 15 ods. 1 ZSDP, daňovou kontrolou sa zisťuje, alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti
rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti a to u daňového subjektu alebo
na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje; pri správe daní vykonávanej daňovým úradom alebo colným
úradom daňovú kontrolu vykonáva zamestnanec správcu dane podľa §1a písm. j) prvého alebo
druhého bodu na základe poverenia miestne príslušného správcu dane. Daňová kontrola sa vykonáva
v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného
predpisu. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola na
zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona, alebo kontrola
uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, alebo kontrola použitia tovaru oslobodeného od
dane podľa osobitných zákonov.

Podľa § 15 ods. 5 ZSDP, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný
daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo:

a) na predloženie služobného preukazu zamestnancom správcu dane a písomného poverenia
zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly,

b) byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami,



c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, najneskôr v lehote podľa
odseku 10 druhej vety,

d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti
s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu,

e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní,

f) vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť,
aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim,

g) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.

Podľa § 15 ods. 10 ZSDP, o výsledku zistenia z daňovej kontroly alebo o určení dane podľa pomôcok
vyhotoví zamestnanec správcu dane protokol, ktorý doručí podľa § 17 alebo § 17a kontrolovanému
daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie; vo výzve určí
dátum prerokovania protokolu, pričom prerokovanie protokolu sa môže uskutočniť až po uplynutí lehoty
na vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k tomuto protokolu. Kontrolovaný daňový subjekt
je oprávnený písomne sa vyjadriť k protokolu najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa jeho
doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt písomne vzdá
práva na vyjadrenie k protokolu, alebo požiada správcu dane o prerokovanie protokolu v lehote kratšej,
ako je určená vo výzve na prerokovanie protokolu, môže zamestnanec správcu dane na požiadanie
kontrolovaného daňového subjektu prerokovať protokol aj v kratšej lehote. Ak sa kontrolovaný daňový
subjekt v deň určený vo výzve nemôže zúčastniť na prerokovaní protokolu, je povinný určiť si na tento
účel zástupcu. Správca dane je oprávnený na základe písomného vyjadrenia kontrolovaného daňového
subjektu alebo z vlastného podnetu v protokole opraviť chyby a iné nesprávnosti najneskôr v deň jeho
prerokovania s kontrolovaným daňovým subjektom alebo s jeho zástupcom. Vyjadrenie kontrolovaného
daňového subjektu k protokolu podľa druhej vety vrátane jeho vyhodnotenia správcom dane správca
dane zaznamená v dodatku k protokolu. Dodatok k protokolu je súčasťou protokolu.

Podľa § 15 ods. 13 ZSDP, daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu s kontrolovaným
daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Určenie dane podľa pomôcok (§ 29 ods. 6) je ukončené
dňom prerokovania protokolu s daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Určenie dane dohodou je
ukončené dňom spísania zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5). Dňom nasledujúcim po dni
prerokovania protokolu alebo dňom nasledujúcim po dni spísania zápisnice o dohode o výške dane (§
29 ods. 5) sa začína vyrubovacie konanie (§ 44) ; to neplatí, ak správca dane, ktorým je colný úrad,
daňovou kontrolou zistí, že daňovému subjektu, ktorý nemá povinnosť podávať daňové priznanie podľa
osobitných zákonov, 1b) za kontrolované zdaňovacie obdobie daňová povinnosť nevznikla. Doručenie
protokolu podľa odseku 12 alebo spísanie zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5) sa považuje
za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane (§ 45 ods. 2). Ak sa vykonáva daňová kontrola
na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní (odsek 3), za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo
rozdielu dane (§ 45 ods. 2) sa považuje spísanie zápisnice o začatí daňovej kontroly.

Podľa § 15 ods. 17 ZSDP, správca dane ukončí daňovú kontrolu do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia.
Orgán najbližšie nadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej vete v zložitých prípadoch pred
jej uplynutím primerane predĺžiť, najviac však o šesť mesiacov a ak ide o daňovú kontrolu zahraničných
závislých osôb, ktoré vyčísľujú rozdiel základu dane podľa osobitného zákona, najviac o 12 mesiacov.
Ak vykonáva daňovú kontrolu orgán podľa odseku 15, príslušným orgánom na predĺženie lehoty je
ministerstvo.

Podľa § 15 ods. 18 ZSDP, ak správca dane alebo orgán podľa odseku 15 nemôže daňovú kontrolu
ukončiť do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia a ak bola lehota predĺžená podľa odseku 17, je povinný
o tom s uvedením dôvodov písomne upovedomiť kontrolovaný daňový subjekt.



Podľa § 17 ods. 1 ZSDP, správca dane doručuje úradné písomnosti adresátovi spravidla poštou. Tieto
písomnosti však môže doručiť i svojimi zamestnancami.

Podľa § 17 ods. 4 ZSDP, ak adresát bezdôvodne odmietne prijať písomnosť, je táto doručená dňom,
kedy bolo prijatie odmietnuté; na to musí doručovateľ adresáta upozorniť.

Podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1. ZSDP, ak sa u daňového subjektu vykoná daňová kontrola alebo
opakovaná daňová kontrola, správca dane vydá do 15 dní od jej skončenia (§ 15 ods. 13) dodatočný
platobný výmer, ak sa daň zistená po daňovej kontrole odlišuje od dane uvedenej v daňovom priznaní
alebo dodatočnom daňovom priznaní alebo hlásení alebo dodatočnom hlásení, alebo ak sa daň zistená
po opakovanej daňovej kontrole, odlišuje od dane vyrubenej správcom dane po daňovej kontrole, alebo
ak sa odlišuje od rozdielu dane v dodatočnom platobnom výmere.

Vychádzajúc zo súdneho a administratívneho spisu po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu
správneho orgánu v medziach žaloby, súd dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu je
nedostačujúce na posúdenie veci a napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov
(§ 250j ods. 2 písm. c), d) OSP).

Je nesporné, že žalobca viackrát požadoval poskytnutie informácií o konaniach, ktoré súviseli s podnetmi
na prešetrenie postupu Daňového úradu Bratislava III pri výkone kontrol u žalobcu a N-ESCOOP,
s.r.o. (vnútornej kontroly vykonanej u správcu dane). Žalovaný správny orgán požadované informácie
žalobcovi nesprístupnil a výsledok vnútornej kontroly vykonanej u správcu dane nie je ani súčasťou
administratívneho spisu. Napriek právu garantovaného žalobcovi v zmysle vyššie citovanému ust. § 15
ods. 5 písm. d), f) g) ZSDP, podľa ktorého žalobca mal právo nahliadnuť do zápisnice z miestneho
zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u
žalobcu, vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole a aj nahliadnuť do zapožičaných
dokladov u správcu dane, žalovaný správny orgán požadované informácie žalobcovi nesprístupnil a
nemohol sa s nimi ani oboznámiť.

Krajský súd sa teda nemohol vôbec vysporiadať s procesnou námietkou žalobcu ohľadom údajnej
prekročenej dĺžky daňovej kontroly (či daňový subjekt, napriek prerušenému konaniu vykonával úkony
a opäť tým nevstúpil do konania), pretože v administratívnom spise sa nenachádza výsledok vnútornej
kontroly vykonanej u správcu dane, resp. protokol z tejto kontroly zo dňa 5.9.2011, na základe
ktorej mali vzniknúť procesné nedostatky zamestnancov správcu dane. V administratívnom spise sa
len nachádza odpoveď Daňového riaditeľstva SR, ktorá hovorí o procesných porušeniach a že boli
odstránené, nie je však zrejmé o aké porušenia ide a akým spôsobom boli následky odstránené. Ani
v rozhodnutí žalovaného sa vôbec žalovaný nezaoberá touto námietkou žalobcu. Krajský súd teda
nemohol preskúmať zákonnú dĺžku daňovej kontroly a tak tvrdenia účastníkov ostali iba v polohe tvrdenia
proti tvrdeniu. Táto otázka je o to dôležitejšia, že vplyv dĺžky daňovej kontroly na zákonnosť protokolu
ako dôkazného prostriedku v daňovom konaní je zásadný.

Ak dĺžka daňovej kontroly napriek skutočnosti, že kontrolovaný daňový subjekt neodopieral povinnú
súčinnosť orgánu daňovej správy, prekročila zákonom ustanovenú maximálnu dobu trvania, protokol z
takejto daňovej kontroly predstavuje nezákonne získaný dôkazný prostriedok, ktorý v daňovom konaní
nemôže byť použitý. (viď Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 24/2010 z 29. júna
2010).

V predmetnej veci senát krajského súdu dospel k záveru, že žalovaný správny orgán nepostupoval v
zmysle vyššie citovaných právnych noriem, tým vo veci nezistil riadne a úplne skutkový stav.

Tiež je možné konštatovať, že žalovaný, ako odvolací orgán nevenoval dostatočnú pozornosť
odôvodneniu svojho rozhodnutia, nakoľko v ňom nereagoval na všetky návrhy žalobcu uvedené v



odvolaní, v dôsledku čoho sa jeho rozhodnutie javí ako nezrozumiteľné, nevylučujúcim akékoľvek
pochybnosti.

Porušenie procesných práv žalobca namietal v priebehu celého daňového konania, pričom sa žalovaný
v preskúmavanom rozhodnutí dostatočne a vyčerpávajúcim spôsobom nevysporiadal s námietkami,
ktoré v konaní uplatnil žalobca. Preto súd námietky žalobcu o porušení práva pred vydaním protokolu
oboznámiť ho s kontrolnými zisteniami a vyjadriť sa ku skutočnostiam zistenými pri daňovej kontrole,
konkrétne ustanovenie § 15 ods. 5 písm. f) ZSDP, porušenie § 15 ods. 11 písm. h) ZSDP tým, že správca
dane neuviedol v protokole zo dňa 5.5.2010 kontrolné zistenia viažuce sa na medzinárodné dožiadanie
vykonané správcom dane za február 2009, či porušenie lehôt na vykonanie daňovej kontroly, konkrétne
§ 15 ods. 17 ZSDP, porušenie § 30a ZSDP tým, že správca dane nereagoval, resp. správal sa pasívne
ako aj porušenie § 29 ods. 8 ZSDP považuje za dôvodné.

Pokiaľ žalobca namietal porušenie § 79 ods. 1 zákona o DPH tým, že nadmerný odpočet za
zdaňovacie obdobie február 2009 nebol žalobcovi vrátený do 30 dní od podania daňového priznania za
zdaňovacie obdobie po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, súd uvádza, že túto
námietku považuje za irelevantnú v kontexte s preskúmavaným napadnutým rozhodnutím, lebo nijako
neovplyvňuje zákonnosť postupu alebo rozhodnutia vo veci vydaného dodatočného platobného výmeru.
Napokon nič nebráni žalobcovi, aby túto okolnosť riešil v inom konaní.

Pokiaľ išlo o návrhy na vypočutie svedkov v konaní pred súdom zo strany žalobcu - zamestnankýň
správcu dane, tomuto návrhu súd nevyhovel z dôvodu, že nepovažoval za potrebné vykonať
dokazovanie a takýto výsluch by nebol účelný a efektívny pre rozhodnutie vo veci.

V ďalšom konaní bude preto povinnosťou žalovaného vec opätovne dôsledne preskúmať, odstrániť
vytýkané nedostatky a zrozumiteľne sa vysporiadať so žalobnými námietkami žalobcu, znovu rozhodnúť
a svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodniť.

O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi
v konaní priznal náhradu trov konania, pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu vo
výške 66,- € a trov právneho zastúpenia vo výške 682,58 €. Advokát žalobcu vyčíslil trovy právneho
zastúpenia podľa § 11 ods. 4 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov a to za 5 úkonov právnej služby
nasledovne:

- príprava a prevzatie veci (rok 2012) + žaloba = 2 x 127,16 € + režijný paušál 2 x 7,63 € + 20% DPH;

- vyjadrenie sa k odvolaniu + pojednávanie dňa 25.1.2013 (rok 2013) = 65,08 € + 130,16 a režijný
paušál 2 x 7,81 €;

- pojednávanie dňa 24.04.2015 = 139,83 € + 8,39 € (rok 2015).

Súd vyčíslené trovy právneho zastúpenia priznal v celom rozsahu, t.j. spolu 682,58 €.

Právny zástupca žalobcu je platiteľom DPH od 01.07.2005, čo preukázal fotokópiou Osvedčenia o
registrácii pre daň z pridanej hodnoty.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011).

Poučenie:



Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa

doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má

popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie

alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.