Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4CoP/74/2016 z 1. 2. 2017 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 1. februára 2017, sp. zn. 4CoP/74/2016, ECLI:SK:KSTN:2017:3114220367.1 Krajský súd Trenčín | 4CoP/74/2016 | ECLI:SK:KSTN:2017:3114220367.1 | 2017-02-01 | Uznesenie Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 389 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b7b8bb96-1e13-4500-9cab-78262145fc02 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3114220367.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoP/74/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114220367
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Beňová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3114220367.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr. Oľgy
Lichnerovej a JUDr. Ivety Martinákovej vo veci starostlivosti o maloletého Y. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom
u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom E. práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov
T. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., L. B. XXXX/X, zastúpenej JUDr. Ing. P. W., advokátkou, so sídlom
O., B.. Sv. H. XXXX/XXA a T. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., P. X. XX, t. č. bytom XXX XX U. T. l Q., XX
rue J. G., K., o zvýšenie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa
09. septembra 2016, č.k. 34P/168/2014-141, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému Y. z
doterajšej sumy 150 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne, s účinnosťou od 01.09.2014, ktoré je otec
povinný prispievať k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Dlh otca na zameškanom výživnom
pre maloletého Y. za obdobie od 01.09.2014 do 31.08.2016 vo výške 660 Eur povolil otcovi splácať v
splátkach po 55 eur mesačne, spolu s bežným výživným, k rukám matky, až do úplného vyrovnania
dlhu s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Týmto
vo výrokovej časti o úprave vyživovacej povinnosti zmenil rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa
06.03.2012, č.k. 31P/288/2010-78. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania. Vychádzal zo zistenia, že maloletý Y. pochádza z mimomanželského
vzťahu jeho rodičov. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 19.02.2007, č.k. 30P/253/2006-25
bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky
a otec sa zaviazal prispievať na jeho výživu po 3.000,- Sk mesačne. Vyživovacia povinnosť otca k
maloletému bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 06.03.2012, č.k.
31P/288/2010-78, ktorým bola schválená rodičovská dohoda o zvýšení výživného zo sumy 3.000,- Sk
mesačne na sumu 150 eur mesačne. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
23.03.2012. V čase tejto poslednej úpravy výživného mal maloletý Y. 8 rokov a bol žiakom 2. ročníka
základnej školy. Bol zdravý, mal výdavky primerané jeho veku a potrebám, bol členom futbalového klubu,
kde mesačný poplatok predstavoval 15 eur. Matka maloletého bola v čase poslednej úpravy výživného
rozvedená, nezamestnaná, evidovaná na úrade práce, okrem prídavku na jedno dieťa nemala iné
príjmy. Okrem maloletého Y. nemala vtedy matka iné vyživovacie povinnosti. Otec maloletého bol v čase
poslednej úpravy výživného slobodný, okrem maloletého Y. nemal iné vyživovacie povinnosti. Už vtedy
otec pracoval ako mäsiar vo Francúzsku, kde dosahoval príjem 1.400 eur mesačne netto. Z pripojeného
spisu tamojšieho súdu, sp. zn. 31P/288/2010 bolo zistené, že už v uvedenom predchádzajúcom konaní
matka uvádzala, že maloletý navštevuje logopédiu, ortopédiu, vyčíslovala náklady na lieky 15 eur až
25 eur mesačne, náklady spojené s futbalom 70 eur dres, oblečenie 70 eur až 100 eur mesačne
(nepravidelne), cestovného náklady 40 eur až 60 eur mesačne, poistku 34 eur mesačne a pod. (č.l.
42 pripojeného spisu, sp. zn. 31P/288/2010). V čase podania tohto návrhu na zvýšenie výživného v
09/2014 mal maloletý Y. necelých 11 rokov a bol žiakom 5. ročníka základnej školy. V súčasnosti už má



12 a je žiakom 7. ročníka základnej škol. Jeho stravné v školskej jedálni predstavuje 20 eur mesačne,
cestovné výdavky 10 eur mesačne a náklady na telefón 12 eur mesačne. Z výpisov zo žiackej knižky
maloletého vyplynulo, že celkové výdavky v súvislosti so školou pre školský rok 2014/2015 predstavovali
76,30 eur ročne a v školskom roku 2015/2016 v sume 91,80 eur ročne. Maloletý v letnom období
navštevuje tábory v cene cca 200 eur. Matka maloletému platí úrazovú poistku so sporením 38 eur
mesačne. Maloletý je stále členom futbalového klubu AS O., kde mesačný poplatok predstavuje 15
eur, ročná lekárska prehliadka predstavuje 20 eur. Hráva aj za Západoslovenský futbalový zväz. Je
brankárom, má zvýšené výdavky so športovým ošatením (náklady na klubové ošatenie 100
eur a náklady na obuv, športové ošatenie a špeciálne brankárske potreby v období 2015 - 2016 spolu
v sume 1.030 eur) a náklady na turnaje. Matka maloletého na pojednávaní uvádzala vysoké výdavky
na turnaje (cestovné, ubytovanie a strava), ktoré ona vyčíslila sumou 400 eur ročne na domáce turnaje
a na zahraničné turnaje 600 eur ročne. Ohľadom turnajov matka predložila súdu doklady o účasti na
turnaji v 11/2015 v Maďarsku (Mór), 11/2015 v Zlatých Moravciach, 05/2016 v Gabčíkove, v 02/2015
v Kolíne (s tým, že cestovné je 30 eur, zvyšok dopláca AS O.) a ďalej uviedla turnaje v 06/2015 v
Maďarsku (Szombately - ubytovanie 18 eur dieťa, 26 eur dospelý, autobus 24 eur), v 06/2015 v Rakúsku
(Eisenstade - ubytovanie s raňajkami 25 eur osoba, doprava vlastná). V uvedených sumách matkou
vyčíslených výdavkov na turnaje sú však zahrnuté takéto výdavky aj pre doprovod, ktorým zväčša býva
manžel matky, pričom výdavky pre dospelú osobu sú vyššie ako pre dieťa. Je pravdou, že v súvislosti
s účasťou maloletého na turnajoch sú zvýšené výdavky, ale z predložených listín a výsluchu vyplýva,
že počas uvádzaných dvoch rokov nedosahujú až také vysoké výdavky, ako uvádzala matka. Maloletý
má výdavky aj v súvislosti so zdravotnou starostlivosťou, od roku 2012 je vedený v imunologickej a
alergiologickej ambulancii a užíva lieky v hodnote podľa udania matky 15 eur mesačne. Od januára
2016 nosí maloletý okuliare, ktoré mu matka zakupovala v hodnote 80 eur. Maloletý máva aj zranenia,
vtedy navštevuje chirurgickú ambulanciu a má výdavky na maste na zápaly a pod., ale pravdou je,
že v súvislosti so zraneniami mal vyplatené poistky cca 400 eur. Ďalej má maloletý výdavky primerané
jeho veku. Maloletý sa s otcom stretáva zriedka, naposledy pred 4 rokmi, nakoľko otec prichádza na
Slovensko len raz za 2 roky a aj to mu matka naposledy neumožnila stretnutie s maloletým a na tamojšom
súde podala dňa 03.10.2012 návrh na zákaz styku otca s maloletým, ktoré konanie bolo vedené tamojším
súdom pod sp. zn. 26P/322/2012 a nakoniec bolo uznesením zo dňa 19.06.2014 zastavené pre
späťvzatie návrhu. Otec určené výživné v súčasnosti platí riadne. V minulosti, v čase, kedy mu matka
neumožnila styk s maloletým, neplatil riadne zameškaný dlh a matka vtedy podala voči nemu návrh na
začatie exekučného konania. V súčasnosti otec riadne platí výživné a v 11/2014, po začatí tohto konania,
otec nad rámec výživného poslal matke pre maloletého sumu 540 eur, ktorú skutočnosť potvrdila i
matka maloletého. Matka maloletého je od 03/2013 vydatá, spolu s maloletým Y. býva v spoločnej
domácnosti s jej terajším manželom a ich maloletým synom Y., nar. XX.XX.XXXX. Bývajú v 4-izbovom
byte, ktorý je vo vlastníctve jej manžela. Ich náklady bývania predstavujú cca 270 eur mesačne. Manžel
matky zarába cca 1.000 eur mesačne netto. Matka maloletého je na rodičovskej dovolenke a poberá
rodičovský príspevok 203,20 eur mesačne a prídavky na dve deti spolu 47,04 eur mesačne. Titulom
dedenia je matka podielovou spoluvlastníčkou bytu, v ktorom býva jej otec a rodinného domu, v ktorom
býva jej starý otec a vlastní staršie auto zn. Fiat. Okrem maloletého Y. má matka vyživovaciu povinnosť
k maloletému K. T., nar. XX.XX.XXXX, pochádzajúcemu z jej terajšieho manželstva. Otec maloletého je
slobodný, je občanom Slovenskej republiky, ale býva a pracuje vo Francúzsku, na Slovensko prichádza
cca raz za 2 roky, podľa finančných možností. Otec maloletého býva v prenajatom byte, kde náklady
bývania predstavujú spolu 380 eur mesačne, náklady na telefón, internet platí 100 eur mesačne a
odvoz odpadu 120 eur polročne. Platí si zdravotné poistenie 50 eur mesačne a platí ročne dane 1.000
eur + 500 eur. Spláca úver po 140 eur mesačne, ktorý si vzal na zakúpenie zariadenia bytu. Otec
maloletého pracuje ako mäsiar. Uvádzal svoj priemerný čistý mesačný príjem 1.400 eur až 1.500 eur.
Priemerný čistý mesačný príjem otca podľa potvrdenia jeho zamestnávateľa, zisťovaný z obdobia od
12/2013 do 11/2014, predstavoval 1.568,12 eur, v období od 12/2014 do 11/2015 predstavoval spolu
s nemocenským (846,18 eur v mesiacoch 01 a 02/2015) v priemere 1.319,71 eur mesačne netto a
aktuálne za obdobie od 12/2015 do 06/2016 v priemernej výške 1.540,48 eur mesačne netto. Otec
vlastní auto zn. Audi r. v. 2004, iný majetok väčšej hodnoty nevlastní. Okrem maloletého Y. nemá otec
iné vyživovacie povinnosti. V danej veci mal súd prvej inštancie za preukázané, že návrh matky na
zvýšenie výživného je dôvodný, hoci nie v takom rozsahu, ako navrhovala matka. Vyživovacia povinnosť
otca k maloletému bola naposledy upravená rozsudkom zo dňa 06.03.2012 a už po dvoch rokoch si
matka podala návrh na zvýšenie výživného, ktorým sa domáhala podstatného zvýšenia výživného zo
sumy 150 eur mesačne na sumu 500 eur mesačne. Je pravdou, že od poslednej úpravy výživného
došlo k zmene pomerov ako na strane účastníkov konania, tak i objektívne rastom životných nákladov,



ale uvedené zmeny ešte neodôvodňujú také podstatné zvýšenie výživného, ako navrhovala matka. K
zmene pomerov došlo na strane maloletého dieťaťa, ktorý je vekovo starší a prešiel na druhý stupeň
základnej školy. Zatiaľ čo pri predchádzajúce súdnej úprave vyživovacej povinnosti mal maloletý Y. 8
rokov a bol žiakom 2. ročníka základnej školy a už vtedy bol členom futbalového klubu AS O., v čase
podania tohto návrhu mal necelých 11 rokov a bol žiakom 5. ročníka základnej školy a teraz má 12 rokov
a nastúpil do 7. ročníka základnej školy, stále je členom futbalového klubu AS O. a pribudla mu účasť aj
na turnajoch cez Západoslovenský futbalový zväz. Teda maloletý prešiel na druhý stupeň základnej školy
a čiastočne sa mu zvýšili výdavky v súvislosti s jeho športovou činnosťou, najmä výdavky v súvislosti
so špeciálnymi brankárskymi potrebami a s jeho účasťou na zvýšenom počte turnajov, pretože ostatné
výdaje na športové ošatenie a turnaje mal maloletý už aj predtým v čase poslednej úpravy výživného,
kedy sa na tieto výdavky tiež prihliadalo. Už vtedy matka vyčíslovala cestovné výdavky na turnaje 40 eur
až 60 eur mesačne + športové ošatenie a pod. Tiež sa maloletému čiastočne zvýšili výdavky v súvislosti
so zdravotným stavom, od 01/2016 nosí okuliare v hodnote 80 eur, užíva lieky na alergiu, hoci už
v predchádzajúcom konaní matka vyčíslovala náklady na lieky 15 eur až 25 eur mesačne nepravidelne.
K podstatnej zmene pomerov došlo aj na strane matky, tá sa medzičasom v roku 2013 vydala a pribudla
jej vyživovacia povinnosť k maloletému K.. Predtým so synom bývala u jej otca, teraz býva s manželom
a ich dieťaťom. V čase poslednej úpravy výživného bola matka nezamestnaná a bez akéhokoľvek
príjmu, poberala len prídavky na dieťa. Teraz je na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok
203,20 eur mesačne a prídavky na dve deti. Teda možno konštatovať, že jej príjmové pomery sa oproti
predchádzajúcej úprave neznížili, ale hoci poberá len rodičovský príspevok, jej príjmové pomery sú
predsa len vyššie ako v čase poslednej úpravy výživného, kedy bola bez akéhokoľvek príjmu. Na strane
otca nedošlo od poslednej úpravy výživného k žiadnej podstatnej zmene pomerov. Stále býva a pracuje
ako mäsiar vo Francúzsku a dosahuje približne rovnaký príjem. V čase poslednej úpravy výživného
otec zarábal 1.400 eur mesačne netto a hoci matka v návrhu tvrdila, že otec zarába cca 2.000 eur
mesačne a možno aj viac, toto jej tvrdenie sa nepreukázalo a z potvrdení zamestnávateľa otca bolo
zistené, že otec aktuálne dosahuje priemerný čistý mesačný príjem 1.540 eur, v minulom roku to bolo
dokonca menej, pretože býval aj práceneschopný a vtedy jeho priemerný čistý mesačný príjem spolu s
nemocenským predstavoval 1.319,71 eur. Počet vyživovacích povinností sa mu nezmenil. S poukazom
na takto zistené zmeny pomerov súd vyživovaciu povinnosť otca k maloletému súd nezvýšil na matkou
požadovanú sumu, ale výživné zvýšil zo sumy 150 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne, ktorú
sumu považoval za zodpovedajúcu zisteným zmenám pomerov a vyššie citovaným zákonným kritériám.
Matkou požadované vyššie výživné pre maloleté dieťa, ktoré je ešte len žiakom základnej školy, za
súčasného stavu nepovažoval súd za dôvodné. Súd zobral do úvahy vek maloletého, jeho odôvodnené
potreby, prechod maloletého na druhý stupeň základnej školy a zvýšené výdavky v súvislosti s jeho
športovou činnosťou, schopnosti a možnosti oboch rodičov a zmeny pomerov na ich strane a mal za
to, že zvýšené výživné je týmto zmenám zodpovedajúce a súčasne je v schopnostiach a možnostiach
otca, ktorý okrem maloletého Y. nemá iné vyživovacie povinnosti. Je pravdou, že výdavky maloletého v
súvislosti s jeho športovou činnosťou sú pomerne vysoké, ale na mnohé tieto výdavky sa prihliadalo už
pri predchádzajúcej súdnej úprave výživného v roku 2012 a na ďalších zvýšených výdavkoch sú povinní
podieľať sa obaja rodičia a nielen otec, ako to matka požadovala vo svojom návrhu, ktorým žiadala
neúmerné zvýšenie výživného. Súd prihliadol aj na to, že je pravdou, že matke pribudla vyživovacia
povinnosť, ale súčasne sa zvýšili jej príjmové pomery, pretože tá síce poberá len rodičovský príspevok,
ale v čase poslednej úpravy výživného bola nezamestnaná a vtedy nemala žiaden príjem, poberala len
prídavky na dieťa. Na strane otca nedošlo k žiadnej podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala
matkou požadované podstatné zvýšenie výživného a súd je toho názoru, že vyššie výživné by už nebolo
v jeho súčasných schopnostiach a možnostiach. Otec síce aktuálne zarába 1.540 eur mesačne netto,
ale treba brať do úvahy, že otec dieťaťa býva vo Francúzsku, kde sú čiastočne vyššie životné náklady
ako na Slovensku a jeho životná úroveň nie je taká vysoká, že by bolo v jeho schopnostiach platiť
matkou požadované výživné. Súd mal za to, že zvýšené výživné je zodpovedajúce veku a potrebám
maloletého, ktorý je ešte len žiakom základnej školy, a to aj s prihliadnutím na jeho nákladnú športovú
činnosť. Vyživovaciu povinnosť otca k maloletému súd v zmysle návrhu matky zvýšil s účinnosťou od
01.09.2014, v ktorom mesiaci bolo začaté toto súdne konanie a kedy maloletý prešiel na druhý stupeň
základnej školy. V súvislosti so zvýšením vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu v zmysle
rozsudku, s prihliadnutím na plnenie otca v sume 540 eur mimo výživného v 11/2014, vznikol otcovi dlh
na zameškanom zvýšenom výživnom za obdobie od 01.09.2014 do 31.08.2016 vo výške 660 eur (24
mesiacov á 50 eur - 540 eur), ktorú sumu súd povolil otcovi splácať v splátkach po 55 eur mesačne spolu
s bežným výživným tak, aby dlh bol vyrovnaný do jedného roka, pod následkom straty výhody splátok.
Právne rozhodnutie odôvodnil ust. § 62 ods. 1-5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 veta prvá, ods. 2 a 3 Zákona



o rodine, § 217 ods. 2, § 232 ods. 4 CSP. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 58 v spojení s § 52
CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého s poukazom na ust. § 365
ods. 1 písm. d), f) CSP. Navrhla ho zmeniť tak, že výživné zo strany otca na maloletého Y. bude zvýšené
na 250 eur mesačne. Dôvodila, že súd prvej inštancie pochybil pri rozhodovaní o zvýšení výživného,
keď nedostatočne vyhodnotil potreby maloletého dieťaťa, možnosti a schopnosti jeho rodičov na plnenie
vyživovacej povinnosti, pričom úplne opomenul výlučnú starostlivosť matky o maloletého. Poukázala
na to, že od poslednej úpravy výživného došlo v športovej činnosti maloletého k výraznému posunu.
Výdavky, ktoré súd hodnotil predtým, boli výdavky člena FK AS O. v prípravke na pozícii bežného
hráča s minimom absolvovaných zahraničných turnajov (cca 1 x ročne). Uviedla, že maloletý nebol
v tom čase ani viazaný povinnosťou nosiť na zápasy klubové oblečenie, ktorého zakúpenie je v réžii
rodičov. Ďalej poukázala na to, že v súčasnej dobe je maloletý stále hráčom FK AS O., pričom však
postúpil medzi mladších žiakov, aktuálne od júla 2016 medzi starších žiakov, má povinnosť nosiť na
zápasy klubové oblečenie, ktoré bola nútená zakúpiť. Naviac, maloletý je brankárom, s čím sú spojené
výdavky na potreby brankára. Ďalej špecifikovala jednotlivé výdavky spojené s členstvom vo futbalovom
klube. Taktiež uviedla, že maloletý je zároveň v slovenskom reprezentačnom výbere (čo predtým nebol),
organizovaným Západoslovenským futbalovým zväzom, s čím sú spojené ďalšie výdavky s cestami
na sústredenia. Ďalej dôvodila, že u maloletého došlo aj k posunu pri liečbe alergie - v súčasnosti je
nastavený na alergénovú imunuterapiu (liek STALORAL), ktorý sa vyrába vo Francúzsku a zhotovuje
presne pre jednotlivca, pre zohľadnenie jeho zdravotných problémov. Táto liečba je finančne náročnejšia
ako predchádzajúca. Naviac, maloletý od januára 2016 nosí okuliare, s čím sú spojené ďalšie výdavky,
čo riadne súdu preukázala. Pokiaľ otec deklaroval svoje mesačné príjmy na úrovni 1.400 eur - 1.500
eur, pri detailnejšom prehľade faktúr za telefón a internát vo výške 100 eur mesačne, je zrejmé, že
v 3/2016 otec z faktúry 76,41 eur zaplatil sumu 37,44 eur za platené zoznamky siete Badoo Twoo.
Vo faktúre za apríl 2016 platil za tieto zoznamky dokonca sumu 60,91 eur, v máji sumu 52,42 eur, v
júni 60,91 eur, v júli 2016 sumu 48,43 eur, v auguste sumu 64,90 eur, v septembri sumu 50,92 eur.
Naviac otec platí úver vo výške 140 eur mesačne, podľa jeho vyjadrenia na zariadenie bytu, ktorý má v
nájme. Toto všetko pokladala za výdavky, ktoré nie je zo strany otca nevyhnutné vynaložiť. Namietala,
že zdravotné problémy, ktoré otec deklaroval v prvoinštačnom konaní, ničím nepodložil. Naviac, ako
vyplynulo z prehľadu jeho mesačnej mzdy, ktorú súdu predložil, jednalo sa o zdravotné problémy ešte v
mesiacoch január a február 2015. Od tejto doby zrejme PN nebol, keďže jeho mzda je približne rovnaká
každý mesiac. Pokiaľ sa týka styku otca s maloletým, otec bol so synom naposledy pred štyrmi rokmi
a za synom prišiel po pojednávaní dňa 25.05.2016. Počas obdobia, čo bol otec na Slovensku, strávil
so synom čas cca 4 hodiny, pričom mu doniesol sladkosti. Ako ale vyplýva zo správ na www.puchov.eu
, dňa 12.06.2016 bol pri bežnej cestnej kontrole podrobený dychovej skúške,
pričom mu bol nameraný výsledok 2,5 promile. Je teda zrejmé, že otcovi ani počas jeho pobytu na
Slovensku nebol prednejší syn, ktorého štyri roky nevidel. Je evidentné, že ona zabezpečuje všetku
starostlivosť o syna. Poukázala na to, že vyživovacia povinnosť má viacero foriem. Je plnená jednak
osobnou starostlivosťou, čo v prípade vykonáva výlučne ona, alebo tiež poskytovaním vecných plnení,
čo tiež zabezpečuje ona.

3. Otec v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť. Pokiaľ sa týka styku so synom v rozsahu štyroch hodín, poukázal na to, že tento rozsah mu
vymedzila matka maloletého, čím neustále porušuje rozhodnutie súdu o úprave styku. K vyjadreniu
pripojil maródne listy, pretože od 12.10.2016 je práceneschopný, ďalšiu návštevu u lekára má až
19.11.2016, na čo mu idú nemalé finančné prostriedky. Ďalej zaslal súdu faktúry daní z práce, za
apartmán a používanie multimédií. Pokiaľ sa týka faktúr za sociálne siete, uviedol, že ich využíva, no
to je bežná komunikácia s priateľmi. Matka maloletého tým, že sleduje bežné profily a sleduje jeho e-
maily, porušuje zákon.

4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky písomne nevyjadril.

5. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového
poriadku (ďalej len CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a
dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b)
CSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 391 ods. CSP).



6. V danej veci súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom právnom závere, že vyživovacia
povinnosť otca k maloletému bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa
06.03.2012, č.k. 31P/288/2010-78, ktorým bola schválená rodičovská dohoda o zvýšení výživného zo
sumy 3.000,- Sk mesačne na sumu 150 eur mesačne. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
23.03.2012. V čase tejto poslednej úpravy výživného mal maloletý Y. 8 rokov a bol žiakom 2. ročníka
základnej školy. Bol zdravý, mal výdavky primerané jeho veku a potrebám, bol členom futbalového klubu,
kde mesačný poplatok predstavoval 15 eur. Matka maloletého bola v čase poslednej úpravy výživného
rozvedená, nezamestnaná, evidovaná na úrade práce, okrem prídavku na jedno dieťa nemala iné
príjmy. Okrem maloletého Y. nemala vtedy matka iné vyživovacie povinnosti. Otec maloletého bol v čase
poslednej úpravy výživného slobodný, okrem maloletého Y. nemal iné vyživovacie povinnosti. Už vtedy
otec pracoval ako mäsiar vo Francúzsku, kde dosahoval príjem 1.400 eur mesačne netto. Z pripojeného
spisu tamojšieho súdu, sp. zn. 31P/288/2010 bolo zistené, že už v uvedenom predchádzajúcom konaní
matka uvádzala, že maloletý navštevuje logopédiu, ortopédiu, vyčíslovala náklady na lieky 15 eur až
25 eur mesačne, náklady spojené s futbalom 70 eur dres, oblečenie 70 eur až 100 eur mesačne
(nepravidelne), cestovného náklady 40 eur až 60 eur mesačne, poistku 34 eur mesačne a pod. (č.l. 42
pripojeného spisu, sp. zn. 31P/288/2010). Pokiaľ sa týka zvýšenia výživného zo strany otca k maloletému
Y., mal za to, že s poukazom na takto zistené zmeny pomerov súd vyživovaciu povinnosť otca k
maloletému súd nezvýšil na matkou požadovanú sumu, ale výživné zvýšil zo sumy 150 eur mesačne
na sumu 200 eur mesačne, ktorú sumu považoval za zodpovedajúcu zisteným zmenám pomerov a
vyššie citovaným zákonným kritériám. Matkou požadované vyššie výživné pre maloleté dieťa, ktoré
je ešte len žiakom základnej školy, za súčasného stavu nepovažoval súd za dôvodné. Súd zobral do
úvahy vek maloletého, jeho odôvodnené potreby, prechod maloletého na druhý stupeň základnej školy a
zvýšené výdavky v súvislosti s jeho športovou činnosťou, schopnosti a možnosti oboch rodičov a zmeny
pomerov na ich strane a mal za to, že zvýšené výživné je týmto zmenám zodpovedajúce a súčasne
je v schopnostiach a možnostiach otca, ktorý okrem maloletého Y. nemá iné vyživovacie povinnosti.
Je pravdou, že výdavky maloletého v súvislosti s jeho športovou činnosťou sú pomerne vysoké, ale
na mnohé tieto výdavky sa prihliadalo už pri predchádzajúcej súdnej úprave výživného v roku 2012
a na ďalších zvýšených výdavkoch sú povinní podieľať sa obaja rodičia a nielen otec, ako to matka
požadovala vo svojom návrhu, ktorým žiadala neúmerné zvýšenie výživného. Súd prihliadol aj na to, že
je pravdou, že matke pribudla vyživovacia povinnosť, ale súčasne sa zvýšili jej príjmové pomery, pretože
tá síce poberá len rodičovský príspevok, ale v čase poslednej úpravy výživného bola nezamestnaná a
vtedy nemala žiaden príjem, poberala len prídavky na dieťa. Na strane otca nedošlo k žiadnej podstatnej
zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala matkou požadované podstatné zvýšenie výživného a súd je
toho názoru, že vyššie výživné by už nebolo v jeho súčasných schopnostiach a možnostiach. Otec síce
aktuálne zarába 1.540 eur mesačne netto, ale treba brať do úvahy, že otec dieťaťa býva vo Francúzsku,
kde sú čiastočne vyššie životné náklady ako na Slovensku a jeho životná úroveň nie je taká vysoká,
že by bolo v jeho schopnostiach platiť matkou požadované výživné. Súd mal za to, že zvýšené výživné
je zodpovedajúce veku a potrebám maloletého, ktorý je ešte len žiakom základnej školy, a to aj s
prihliadnutím na jeho nákladnú športovú činnosť.

7. Matka v odvolaní namietala, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, a že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam.

8. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že konanie je postihnuté vadou, ktorá má za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP). Jej dôsledkom je vecná
nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v civilnom
súdnom konaní. Takouto vadou v preskúmavanej veci bola okolnosť, že súd prvej inštancie vykonal
dôkaz listinou, ktorá je napísaná v cudzom jazyku. Súd prvej inštancie pochybil, keď v danej veci najskôr
neprizval prekladateľa na preklad listinných dôkazov predložených do súdneho spisu otcom maloletého
Y. vyhotovených vo francúzskom jazyku, čím došlo k porušeniu ustanovenia § 51 ods. 5 vyhlášky MS
SR č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské
súdy, špeciálny súd a vojenské súdy, podľa ktorého súd priberie prekladateľa aj na
preklad listinných dôkazov predložených do súdneho spisu účastníkmi konania vyhotovených v inom
ako štátnom jazyku s výnimkou českého jazyka. Uvedenú povinnosť má totiž súd bez ohľadu na to, či
dôkaz listinou vykoná, alebo ho nevykoná, pretože právom účastníka je vyjadriť sa k návrhom na dôkazy,
t. j. či a prípadne z akých dôvodov súd má alebo nemá určitý dôkaz vykonať (čl. 9 CSP). O vykonaní,
resp. nevykonaní dôkazu rozhoduje súd, a preto týmto postupom sa účastníkovi nemôže odňať právo



konať pred súdom. Zo zápisnice o pojednávaní pred súdom prvého stupňa dňa 25.05.2016 vyplýva,
že boli vykonané aj listinné dôkazy napísané vo francúzskom jazyku, a to ich oboznámením. Z obsahu
spisu ale nevyplýva, že by listinné dôkazy, predložené otcom, ktorými poukazoval na svoje zárobkové a
majetkové pomery, a ktoré súd vykonal, boli súdom preložené do štátneho jazyka. Nie je potom
zrejmé, ako pri vykonaní týchto dôkazov súd prvého stupňa postupoval, v akom jazyku ich oboznámil.
Súd prvej inštancie uvedené pojednávanie odročil za účelom doplnenia dokazovania s tým, že otcovi
maloletého uložil povinnosť predložiť súdu doklady o jeho všetkých príjmoch od septembra 2014 do
termínu pojednávania, t. j. do 09.09.2016, aj s prekladom do slovenského jazyka. Do 09.9.2016 predložil
otec listinný dôkaz o jeho príjme vo francúzskom jazyku bez jeho prekladu do slovenského jazyka.

9. Podľa § 155 ods. 2 CSP, ak podanie alebo dôkaz nie je v štátnom jazyku, súd vyzve toho, kto ich
predložil, aby v určenej lehote zabezpečil preklad podľa osobitného predpisu, inak ho zabezpečí sám.

10. Keďže súd prvej inštancie nepostupoval v zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia,
odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b) a § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie.

11. V ďalšom konaní súd prvej inštancie opätovne vypočuje účastníkov konania, vykoná listinné dôkazy
predložené otcom vo francúzskom jazyku v súlade s ust. § 155 ods. 2 CSP a čl. 9 CSP a vyporiada sa
aj s námietkami matky, uvádzanými v odvolaní.

12. Vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie viazaný (§ 391
ods. 2 CSP).

13. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).