Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 4Co/79/2012 z 12. 3. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 12. marca 2013, sp. zn. 4Co/79/2012, ECLI:SK:KSPO:2013:8207203622.1 Krajský súd Prešov | 4Co/79/2012 | ECLI:SK:KSPO:2013:8207203622.1 | 2013-03-12 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ea8af115-e8b3-4693-a613-79b57c06cb18 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8207203622.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/79/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8207203622
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8207203622.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a
sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci žalobcu JUDr. Jána Juhásza,
advokáta, Advokátska kancelária Palárikova 2, Košice, proti žalovanému PhDr. W. D., bytom J. X. XX,
A., v konaní o zaplatenie 1 423,50 Eur istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Bardejov č. k. 1C 46/2008-242 zo dňa 19. 03. 2012 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania žalovanému nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu o zaplatenie 1 423,50 Eur so 6 % úrokom z
omeškania od 17. 05. 2005 do zaplatenia zamietol. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 1 423,50 Eur so 6 %
úrokom z omeškania od 17. 05. 2005 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania z dôvodu, že žalovaný
si u neho objednal právne služby v trestnej veci vedenej pod č. ČVS: KUV-18/OVEK-2000 na základe
plnomocenstva zo dňa 13. 11. 2003. Za poskytnuté služby žalobca vyfaktúroval žalovanému faktúrou č.
20040006 zo dňa 21. 04. 2004 sumu 56 875,50 Sk a faktúrou č. 20050008 zo dňa 09. 05. 2005 sumu 42
884,50 Sk s dátumom splatnosti 16. 05. 2005. Žalovaný uhradil prvú faktúru, druhú faktúru nezaplatil.

Súd poukázal na výsledky vykonaného dokazovania, stanovisko účastníkov konania s tým, že žalovaný
tvrdil, že sa dohodli na odmene za právne zastúpenie, ktorá odmena mala byť „symbolická“. Potvrdil, že
zaplatil žalobcovi 56 875,- Sk. Namietal výšku primeranosti vyúčtovanej odmeny s tým, že žalobca sa
po zaplatení prvej faktúry mal vyjadriť, že po ukončení právneho zastúpenia mu po zvážení okolností
budú nejaké peniaze vrátené. Žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku.

Ďalej súd poukázal na obsah svedeckej výpovede P. D., ako aj Q. D., ktorí boli prítomní na stretnutí
ohľadne dohody o výške odmeny za zastupovanie v trestnej veci žalobcu žalovaným.

Následne súd citoval ust. §§ 24 ods. 1, 3, 83 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii v znení neskorších
predpisov, ako aj ust. § 2 ods. 1, 2, 5 vyhlášky MS SR č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb a uviedol, že žaloba nie je dôvodná. Advokát má právo
na odmenu za poskytnuté právne služby v prípade neexistencie dohody o odmene medzi advokátom a



klientom. K preukázaniu skutočnosti, že došlo k vzniku dohody o odmene advokáta postačuje vzájomné
dojednanie, ktoré obsahuje dohodu o výške odmeny, za ktorú bude právna služba poskytnutá, alebo
spôsobu jej určenia. Takáto dohoda môže byť uzavretá písomne, ústne alebo konkludentne, a to v
priebehu poskytovania právnej pomoci. Zakotvenie zmluvnej pokuty je výrazom zmluvnej voľnosti strán,
až keď sa zmluvné strany nedohodnú, nastupuje nevyvrátiteľná domnienka, že sa dohodli na tarifnej
odmene.

Súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania považoval za preukázané, že medzi účastníkmi
konania došlo k uzavretiu dohody o výške odmeny za právne služby poskytnuté žalobcom žalovanému.
I napriek tomu, že nedošlo k určeniu presnej výšky odmeny za poskytnutie právnej služby v priebehu
trvania ich zmluvného vzťahu, došlo k vzniku dohody o odmene, pričom medzi účastníkmi bola presne
špecifikovaná aj výška, ktorá bola žalovaným preukázateľne splnená. Žalovaný zaplatil žalobcovi za
poskytnuté služby sumu 56 875,- Sk a táto skutočnosť medzi účastníkmi sporná nebola. Vznik dohody o
odmene potvrdili aj svedecké výpovede vypočutých svedkov P. D. a Q. D.. Ďalším dôkazom existencie
dohody o výške odmeny je aj konanie žalobcu, ktoré nasledovalo po zaplatení odmeny žalovaným,
kedy žalovanému v priebehu dlhého obdobia po realizácii ešte ďalších úkonov právnej služby, kedy
žalovaného vôbec nevyzýval na plnenie sumy, ktorá by predstavovala tarifnú odmenu tak, ako to
tvrdil žalobca. K účtovnej realizácii týchto úkonov došlo až po uplynutí jedného kalendárneho roka po
poskytnutí úkonov právnej služby. Nárok na zaplatenie úkonov právnej služby v zmysle tarifnej odmeny
tak, ako si uplatnil žalobca, súd vzhľadom k existencii dohody o odmene medzi účastníkmi konania
považoval za nedôvodný. Z tohto dôvodu žalobu zamietol. Žalobca neuniesol dôkaznú povinnosť,
nepredložil súdu relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali jeho tvrdenia o existencii oprávnenosti jeho
nároku na zaplatenie tarifnej a nie dohodnutej odmeny. Dôkazy, ktoré predložil, súd nepovažoval za
dostatočné. Z dôvodu nedôvodnosti uplatneného nároku súd sa nezaoberal vznesenou námietkou
premlčania žalovaným.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že žalovanému,
ktorý bol v konaní úspešný náhradu trov konania nepriznal, lebo mu preukázateľne žiadne trovy konania
nevznikli.

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca. Namietal nesprávne zistený
skutkový stav veci. Poukázal na to, že z obsahu podpísaného plnomocenstva, ako aj prehlásenia
žalovaného vyplýva, že je povinný zaplatiť za poskytnutie právnej služby odmenu za zastupovanie spolu
s výdavkami, náhradou za stratu času, miestne telekomunikačné výdavky, miestne prepravné v súlade
s vyhláškou MS SR č. 163/2002 Z. z.. Zdôraznil, že výška uplatnenej odmeny je primeraná poskytnutým
právnym službám, ako aj v súlade s dobrými mravmi z dôvodu, že dňa 26. 01. 2006 bol žalovaný
písomne uzrozumený, že suma za poskytnuté právne služby vo výške 88 982,- Sk bola znížená len
na sumu 42 884,50 Sk, čo považoval za primerané k vykonaným právnym úkonom. Ďalej namietal, že
súd rozhodol bez jeho výpovede s tým, že bol na pojednávania riadne predvolaný, ale zo zdravotných
dôvodov ospravedlnil neúčasť. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a žalobe vyhovieť. Uplatnil si náhradu
trov konania.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že súd prvého stupňa vo veci rozhodol správne na základe
predložených dôkazov. K neúčasti žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalobca sa stále ospravedlňoval
z neprítomnosti na nariadenom pojednávaní a za seba vysielal koncipienta. Podotkol, že žalobca bol
v tom čase jeho priateľom, ktorý mu sľuboval rýchly a finančne nenákladný bezproblémový proces. I
napriek tomu za jeho služby poctivo zaplatil, hoci tvrdil, že náklady budú minimálne, a to iba za bežné
výdaje ako je benzín, telefón a iné, nie ako uvádza žalobca.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona č.
99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len O. s. p.), vzhľadom
na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p., bez nariadenia pojednávania s
nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, o ktorom boli účastníci písomne upovedomení,



ako aj bol oznámený na úradnej tabuli súdu (§ 214 ods. 2 v spojení s ust. § 156 ods. 3 O. s. p.) a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého
stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva
ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny
predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Z obsahu spisu, ako aj odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, výsledkov vykonaného dokazovania
odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne
právne vec posúdil (§ 153 ods. 1 O. s. p.). Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
uvedeným súdom prvého stupňa.

K odvolaniu uvádza, že v občianskom súdnom konaní posilnenom zásadou kontradiktórnosti majú
účastníci dôkaznú povinnosť vyplývajúcu z ust. § 120 ods. 1 O. s. p., t. j. povinnosť nielen tvrdenia, ale
aj preukázania nimi tvrdených skutočností. Nesplnenie dôkaznej povinnosti má za následok neunesenie
dôkazného bremena.

Namietané nesprávne skutkové zistenia súdom prvého stupňa neboli opodstatnené, lebo súd vyhodnotil
jednotlivé vykonané dôkazy v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov vyplývajúcou z ust. §
132 O. s. p. jednotlivo aj v ich vzájomnej súvislosti. Hodnotenie dôkazov je vecou súdu a nie účastníkov
konania. Nie je porušením práva účastníka na súdnu ochranu zaručeného Ústavou Slovenskej republiky
ani práva na spravodlivý súdny proces zaručeného Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná (čl. 6 ods. 1), iné hodnotenie dôkazov ako podľa návrhu,
resp. názoru účastníka, ktorý navrhol dôkaz vykonať alebo dôkaz predložil. Taktiež obsahom práva
účastníka na spravodlivý súdny proces a na súdnu ochranu nie je právo, aby sa súd stotožnil s právnym
názorom účastníka sporového konania, s jeho navrhovaním a hodnotením dôkazov, resp., aby bol v
konaní úspešný (IV ÚS 252/04, I ÚS 50/2004).

Vo vzťahu k namietanému rozhodnutiu bez vypočutia žalobcu, odvolací súd poukazuje na to, že
súd prvého stupňa vo veci riadne nariaďoval pojednávania, na ktoré sa žalobca opakovane písomne
ospravedlňoval z dôvodu plnenia iných služobných povinností, najmä kolízie pojednávaní. Na nariadené
pojednávanie na 25. 07. 2008 bol žalobca riadne predvolaný. Na pojednávaní bol zastúpený Mgr. Q. V.,
advokátskym koncipientom (č. l. 85 spisu). Na ďalšie nariadené pojednávanie na termín 01. 10. 2008
bol taktiež riadne predvolaný s tým, že sa na pojednávanie nedostavil. Ďalej na pojednávanie nariadené
na 27. 09. 2011 bol riadne predvolaný s tým, že na pojednávaní nebol prítomný, avšak bol zastúpený
JUDr. V. Q., advokátskym koncipientom na základe predloženej plnej moci. Pojednávanie nariadené
na 01. 12. 2011 bolo odročené z dôvodu neprítomnosti oboch účastníkov konania i napriek riadne
vykázaným doručeniam na základe ich žiadostí. Na ďalšie nariadené pojednávanie na deň 07. 03. 2012
sa žalobca písomne ospravedlnil z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu podaním v spise na č. l.
234 zo dňa 20. 02. 2012. Neúčasť z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu len ospravedlnil. Nežiadal
o odročenie pojednávania. Z tohto dôvodu po splnení zákonných procesných podmienok vyplývajúcich
z ust. § 101 ods. 2 O. s. p., súd prvého stupňa vo veci pojednával v neprítomnosti žalobcu. Následne
pojednávanie bolo odročené za účelom vyhlásenia rozhodnutia na deň19. 03. 2012. Takýto postup
súdu prvého stupňa nemožno považovať za porušenie práva účastníka byť v konaní vypočutý. Žalobca
mal možnosť opakovane sa na nariadené pojednávania dostaviť a vypovedať v predmetnej veci. Svoje
stanovisko však predkladal v písomnej forme. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že výsluch
účastníka je len jedným z dôkazných prostriedkov. Nevykonanie dôkazu výsluchom účastníka konania
nie je postupom, ktorým by súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom (ZSP č. 26/2000). Z tohto
dôvodu ani túto námietku odvolací súd nepovažoval za opodstatnenú.



Na základe správnych skutkových záverov súd prvého stupňa preto správne dospel k záveru, že nárok
žalobcu nie je dôvodný. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno o preukázaní ním tvrdených skutočností.

Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v súlade s ust. § 219 ods.
2 O. s. p., lebo sa stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia po skutkovej, ako aj právnej stránke.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust.
§ 142 ods. 1 O. s. p. tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, lebo
návrh na priznanie predložený nebol (§ 151 ods. 1 O. s. p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.