Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/69/2012 z 28. 5. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 28. mája 2018, sp. zn. 5S/69/2012, ECLI:SK:KSBA:2018:1012200311.5 Krajský súd Bratislava | 5S/69/2012 | ECLI:SK:KSBA:2018:1012200311.5 | 2018-05-28 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 190 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7c9a9a1a-6fb2-4984-bc8b-d6d6bc8d91f1 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1012200311.5 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/69/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200311
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1012200311.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek
senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Evy Fulcovej, v právnej veci žalobcu: EURO-BUILDING, a.s.,
Podunajská 23, Bratislava, IČO: 35 683 066, zastúpený: MST PARTNERS, s. r. o., Zámocké schody
2/A, Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Dunajská 68, Bratislava, za účasti
pribratého účastníka konania: Mesto Košice, Trieda SNP 48/A, 040 11 Košice, o preskúmanie zákonnosti
postupu a rozhodnutia žalovaného č. 1319-6000/2011-ON/431 zo dňa 03.02.2012, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1/ Vo vestníku verejného obstarávania č. č. 232/2011 zo dňa 30.11.2011 zn. 10257-MUP Mesto Košice,
ako verejný obstarávateľ oznámilo vyhlásenie verejného obstarávania na užšiu súťaž „Rekonštrukcia a
zmena využitia výmenníkových staníc na Kultúrno-spoločenské centrá, Ľ. L.., Š. L.., M. L.., G. ul.

2/ V bode II.2.1. „Celkové množstvo alebo rozsah“ oznámenia o verejnom obstarávaní je okrem iného
uvedené, cit.: „Predpokladaná hodnota zákazky bez DPH: Hodnota: 1 050 000,0000 EUR“

3/ V bode III.2.3. „Technická alebo odborná spôsobilosť“ oznámenia o verejnom obstarávaní je
okrem iného uvedené nasledovné, cit.: „Záujemca predloží zoznam stavebných prác v kategórii
pozemných stavieb, uskutočnených za predchádzajúcich päť rokov (2006-2010), doplnený potvrdeniami
o uspokojivom vykonaní stavebných prác (kvalifikovanými referenciami)“. Minimálne požiadavky, cit.:
„Záujemca predloží zoznam aj potvrdenia o uskutočnení stavebných prác v kategórii pozemných stavieb
(kvalifikované referencie) s minimálnou celkovou zmluvnou cenou XXX XXX,- EUR bez DPH za každú
uvedenú stavbu v zozname stavebných prác a v kvalifikovanej referencii, uskutočnených záujemcom za
uskutočnených za obdobie predchádzajúcich 5 rokov (2006-2010)“.

V bode IV.1.2. „Obmedzenie počtu záujemcov, ktorí budú vyzvaní na predloženie ponuky alebo na účasť
na dialógu“ oznámenia o verejnom obstarávaní je okrem iného uvedené, cit.: „Predpokladaný počet
dodávateľov: Hodnota: 10. Objektívne kritéria na výber obmedzeného počtu záujemcov: Kritérium č. 1:
Finančný objem vyjadrený súčtom celkových zmluvných cien za uskutočnenie zmluvne dohodnutých
stavebných prác uvedených v zozname stavebných prác, uskutočnených za predchádzajúcich päť rokov
(2006-2010) maximálny počet bodov 70. Kritérium č. 2: Počet potvrdení o uskutočnení stavebných prác
(kvalifikovaných referencií) s minimálnou celkovou zmluvnou cenou XXX XXX,- EUR bez DPH za každú



kvalifikovanú referenciu, uskutočnených v predchádzajúcich piatich rokoch (2006-2010)-maximálny
počet bodov 30“.

4/ Dňa 04.01.2012 oznámil verejný obstarávateľ žalovanému, že dňa 28.12.2011 mu bola doručená
námietka v rámci zadávania podlimitnej zákazky „Rekonštrukcia a zmena využívania výmenníkových
staníc na Kultúrno-spoločenské centrá, Ľ. L.., Š. L.., M. L.., G. L..“ proti podmienkam uvedeným
v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania v súlade s § 138 ods. 2 písm. a) ZoVO od
navrhovateľa: EURO-BUILDING, a.s., Družstevná 2, 831 04 Bratislava. Verejný obstarávateľ s
námietkami navrhovateľa nesúhlasí, pretože mal za to, „že kritéria na výber obmedzeného počtu
záujemcov sú určené a budú hodnotené s ohľadom na princípy zadávania zákaziek tak, aby bol dodržaný
rovnaký prístup ku všetkým záujemcom. Rozsah a obsah požiadaviek vyžaduje v súlade so zákonom č.
25/2006 Z.z. a podmienky účasti sú primerané požadovanému predmetu zákazky, v plnej miera súvisia
s predmetom zákazky a sú proporčne zvolené tak, aby nediskriminovali žiadneho zo záujemcov.“

5/ Dňa 27.12.2011 obdržal žalovaný od žiadateľa v uvedenom verejnom obstarávaní námietky a mal
za to, že bod IV.1.2. oznámenia o verejnom obstarávaní a ňom stanovených kritérií sú voči záujemcom
diskriminačné. Zároveň navrhol žalovanému, aby zrušil diskriminačné podmienky účasti nastavením
bodového hodnotenia v súlade s princípom nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania.

6/ Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 1319-6000/2011-ON/431 zo dňa 03.02.2012 námietky
navrhovateľa zamietla podľa § 139 ods. 4 ZoVO. V rozhodnutí uviedol, že:
„Komisia úradu má za to, že práve stanovením dvoch kritérií je možné zabezpečiť, aby nedochádzalo
k zvýhodňovaniu alebo diskriminácii niektorých záujemcov, a to tých, ktorí realizovali stavebné práce a
dôrazom na počet zmlúv, ale aj tých, ktorí realizovali stavebné práce s dôrazom na objem stavebných
prác.
Vo vzťahu k navrhovateľom namietanej skutočnosti ohľadom počtu bodov 70 pre záujemcu s najlepšou
hodnotou kritéria č. 1 „celkový finančným objem stavebných prác“ a počtu bodov 30 pre záujemcu
s najlepšou hodnotou kritéria č. 2 „celkový počet ukončených stavebných prác“ resp. pomeru ich
bodového hodnotenia 70/30, komisia úradu uvádza, že zvolenie kritérií na výber obmedzeného počtu
záujemcov a pomeru ich bodového ohodnotenia je v kompetencii verejného obstarávateľa za dodržania
základných princípov verejného obstarávania, ktoré sú uvedené v § 9 ods. 4 zákona o verejnom
obstarávaní ich riadneho odôvodnenia. K tvrdeniu navrhovateľa, že kontrolovaný mal pristúpiť k
rovnomernému bodovému hodnoteniu týchto kritérií, t.j. 50/50, komisia úradu uvádza, že skutočnosť,
že kontrolovaný takéto bodové hodnotenie pomeru nestanovil, nemôže škodiť, resp. nemôže byť na
ujmu transparentnému výberu vhodného záujemcu. Súlad so zákonom o verejnom obstarávaní, a aj s
princípom transparentnosti je uplatňovaný aj v prípade stanovenia pomeru bodového hodnotenia 70/30,
t.j. tak, ako stanovil kontrolovaný. Okrem posúdenia súladu stanovených kritérií na výber obmedzenia
počtu záujemcov a ich bodového hodnotenia s princípom transparentnosti, komisia úradu posúdila
aj ich súlad s princípom nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania, pričom dospela k záveru, že
odôvodnenia kontrolovaného, že záujemca s vyšším objemom realizácie zákaziek mu dáva väčšiu istotu,
že zabezpečí verejné obstarávanie riadne a včas, pokladá za opodstatnené aj s ohľadom ku skutočnosti,
že takýto záujemca má viac prestavaných stavebných prác....
... Komisia úradu má za to, že kontrolovaný sa v nadväznosti na predmet zákazky a
predpokladanú hodnotu zákazky, stanovil kritéria na výber obmedzeného počtu záujemcov primerane
a nediskriminačne, podľa svojich odôvodnených požiadaviek a v súlade so zákonom o verejnom
obstarávaní.“

II.
Zhrnutie argumentov žalobcu

7/ Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 17.02.2012 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 1319-6000/2011-ON/431 zo dňa 03.02.2012, ktorým žalovaný podľa § 109 v spojení
s § 137 ods. 2 písm. a/, b/ zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „ZoVO“) vo veci námietok záujemcu
EURO-BUILDING, a.s. proti podmienkam uvedeným v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania v
užšej súťaži na predmet zákazky "Rekonštrukcia a zmena využitia výmenníkových staníc na Kultúrno -
spoločenské centrá, Ľ. L.., Š. L.., M. L.., G. L..“, vyhlásenej verejným obstarávateľom Mesto Košice vo



Vestníku verejného obstarávania č. 232/2011 dňa 30.11.2011, rozhodol tak, že námietky žalobcu podľa
§ 139 ods. 4 ZoVO zamietol.

8/ Nezákonnosť rozhodnutia videl v nesprávnom právnom posúdení veci s tým, že rozhodnutie porušilo
jeho právo na účasť vo verejnom obstarávaní bez diskriminačných podmienok a pri dodržaní princípu
rovnakého zaobchádzania (§ 9 ods. 4 ZoVO). V súvislosti s kritériami na výber obmedzeného počtu
záujemcov, ktorí budú vyzvaní na predloženie ponuky, uvedenými v bode IV.1.2. oznámenia o vyhlásení
verejného obstarávania (ďalej aj len oznámenie) uviedol, že verejný obstarávateľ kladie vyšší dôraz
finančnému objemu zrealizovaných stavebných prác na úkor počtu týchto prác. Žalobca už v námietkach
uviedol, že nadradením finančného objemu (s bodovým hodnotením 70) nad počet zrealizovaných
prác (s bodovým hodnotením 30), sú diskriminovaní tí záujemcovia, ktorí zrealizovali stavebné práce
celkom nižšieho finančného objemu, avšak na základe vyššieho počtu zmlúv. Vyslovil názor, že verejný
obstarávateľ mal pristúpiť k rovnomernému bodovému hodnoteniu, t.j. 50/50 a napriek zadefinovaniu
minimálnej úrovne štandardov, túto nepremietol do bodového hodnotenia tak, aby šancu uspieť mali
aj záujemcovia s nižším finančným objemom zmluvných cien. Žalovaný napadnutým rozhodnutím
námietky žalobcu zamietol s odôvodnením, že kontrolovaný (Mesto Košice) využili zákonnú možnosť
obmedzenia počtu záujemcov, ktorých vyzve na predloženie ponuky. Účelom stanovenia kritérií na výber
obmedzeného počtu záujemcov v užšej súťaži je objektívny výber tých záujemcov, ktorí majú najväčšie
skúsenosti s realizáciou rovnakého alebo podobného predmetu zákazky. Práve v stanovení dvoch kritérií
je možné zabezpečiť, aby nedochádzalo k zvýhodňovaniu alebo diskriminácii niektorých záujemcov, a
to tých, ktorí realizovali stavebné práce s dôrazom na počet zmlúv, ale zároveň aj tých, ktorí realizovali
stavebné práce s dôrazom na objem stavebných prác.

9/ Žalobca poukázala na ust. § 9 ods. 4, § 24 ods. 3, § 32 ods. 6, § 52 ods. 1, 2 ZoVO, ktoré
aj odcitoval a vyslovil názor, že žalovaný sa týmito ustanoveniami neriadil. Z hľadiska interpretácie
pravidiel vyhodnocovania kritérií na výber obmedzeného počtu záujemcov platí, že musia byť určené
a hodnotené s ohľadom na princípy zadávania zákaziek tak, aby bol dodržaný rovnaký prístup ku
všetkým záujemcom, dodržaný princíp nediskriminácie a transparentnosti stanovený v § 9 ods. 4 ZoVO.
Kritériá na výber obmedzeného počtu záujemcov musia mať objektívny charakter. Účelom stanovenia
kritérií na výber obmedzeného počtu záujemcov v užšej súťaži je objektívny výber záujemcov, ktorí
majú napr. najväčšie potrebné predchádzajúce skúsenosti s realizáciou rovnakého alebo podobného
predmetu zákazky. Za zákazky podobné charakteru predmetu zákazky sa dajú považovať aj zákazky
s nižším finančným objemom, ako je predpokladaná hodnota predmetnej zákazky, za predpokladu, že
obsahujú niektoré z obstarávaných činností. Poukázal na to, že žalovaný vo svojej praxi už dospel
k záveru o neprípustnosti kritérií na výber obmedzeného počtu záujemcov v prípade, ak bolo viac
týchto kritérií (uplatňoval sa bodový systém ich hodnotenia), pričom ich uplatnenie viedlo k stavu,
kedy jedna skupina záujemcov, pre ktorú bolo výhodné jedno kritérium na výber obmedzeného počtu
záujemcov, bola neúspešná v porovnaní s druhou skupinou záujemcov, pre ktorú bolo výhodné iné
kritérium na výber obmedzeného počtu záujemcov (rozhodnutie žalovaného č. 1229-185-7000/2009 zo
dňa 28.12.2009). V danom prípade žalovaný dospel k záveru, že odôvodnenie verejného obstarávateľa,
že záujemca s vyšším objemom realizácie zákaziek mu dáva väčšiu istotu, že zabezpečí verejné
obstarávanie riadne a včas, pokladá za opodstatnené aj vzhľadom ku skutočnosti, že takýto záujemca
má viac prestavaných stavebných prác. Tento záver žalovaného je však arbitrárny a predstavuje prejav
svojvôle pri výklade a aplikácii ZoVO. Argument žalovaného, že záujemca s vyšším objemom realizácie
zákaziek má prestavaných viac stavebných prác je bezpredmetný a navyše výslovne špekulatívny,
nakoľko možno rozumne predpokladať, že viac prestavaných stavebných prác môže mať aj záujemca,
ktorý predloží viac kvalifikovaných referencií (počet stavebných prác). Tento argument žalovaného je
zároveň predčasný, nakoľko v tejto fáze obstarávania nie je zrejmé, či viac prestavaných stavebných
prác budú mať záujemcovia spĺňajúci skôr kritérium objemu realizácie zákaziek alebo záujemcovia, pre
ktorých je schodnejšie kritérium počtu zrealizovaných prác - kvalifikovaných referencií. Ak by malo mať
prednosť kritérium vyššieho objemu realizácie zákaziek z dôvodu viac prestavaných stavebných prác,
tak druhé kritérium - počet zrealizovaných prác - kvalifikovaných referencií, by bolo zbytočné.

10/ Žalobca uviedol, že obstarávateľom stanovené rozdielne váhy kritérií na výber obmedzeného
počtu záujemcov sú diskriminačné v rozpore s princípom rovnakého zaobchádzania a teda odporujúce
ustanoveniu § 9 ods. 4 ZoVO. Neboli stanovené objektívne tak, aby boli vybratí záujemcovia, ktorí majú
najväčšie potrebné predchádzajúce skúsenosti s realizáciou rovnakého alebo podobného predmetu
zákazky. Tým, že žalovaný akceptoval v rozhodnutí ako správne diskriminačné kritériá na výber



obmedzeného počtu záujemcov a teda aj protizákonný postup kontrolovaného, je nezákonným aj
napadnuté rozhodnutie. Záverom poukázal na súvisiace rozhodnutia žalovaného č. 1315-6000/2011-
ON/433 a č. 1318-6000/2011-ON/432, obidve zo dňa 03.02.2012, ktoré sa týkajú rovnakého skutkového
a právneho problému, proti ktorým podal tiež žaloby.

III.
Vyjadrenie žalovaného

11/ Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 18.06.2012 navrhol túto ako nedôvodnú
zamietnuť alebo konanie o nej zastaviť. Žalobca nespĺňa definičné znaky aktívne legitimovaného
subjektu na podanie správnej žaloby s poukazom na čl. 46 Ústavy SR, § 250 ods. 1, 2 O.s.p. a
na uznesenia NS SR napr. sp. zn. 6Sžf/36/2010 zo dňa 26.10.2011a sp. zn. 6Sžo/227/2010 zo dňa
26.10.2011. Zdôvodnil tak, že znakom aktívnej legitimácie žalobcu je skutočnosť, že žalobou napadnuté
rozhodnutie zasiahlo do sféry subjektívnych práv a právom chránených záujmov žalobcu. V tejto
súvislosti zdôraznil, že žalobca podal námietky podľa § 138 ods. 2 písm. a/ ZoVO proti podmienkam
uvedeným v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, pričom úlohou žalovaného bolo vyhodnotiť,
či obstarávateľ stanovil predmetné kritériá užšieho výberu v súlade so ZoVO. Žalovaný teda na základe
žalobcom podaných námietok neposudzoval konkrétny zásah obstarávateľa do sféry subjektívnych práv
žalobcu, ku ktorému dochádza napríklad v prípade vylúčenia uchádzača z postupu zadávania zákazky.
Žalobca v žalobe nekonkretizuje, akým spôsobom sa napadnuté rozhodnutie dotklo jeho subjektívnych
práv vychádzajúcich z konkrétneho právneho predpisu. Žalobca mohol a mal preukázať, že kritériá
užšieho výberu, ktoré považoval za diskriminačné, ho z konkrétnych dôvodov diskriminovali (napr. z
dôvodu, že v minulosti realizoval práve väčší počet stavebných zákaziek s nižším finančným objemom).
Nekonkretizoval, či sa ním tvrdená diskriminácia dotýka aj jeho samotného ako záujemcu v predmetnej
užšej súťaži. Žalobcovi pritom nič nebránilo do predmetného postupu zadávania zákazky predložiť
žiadosť o účasť spolu so zoznamom stavebných prác tak, ako to napríklad urobil v inom verejnom
obstarávaní („Rekonštrukcia a modernizácia ZpS a DSS Trebišov“, v rámci ktorého boli stanovené
identické kritériá užšieho výberu).

12/ Argumenty žalobcu za predčasné, nakoľko v „súčasnej" fáze obstarávania nie je zrejmé, či
viac prestavaných stavebných prác budú mať záujemcovia spĺňajúci skôr kritérium objemu realizácie
zákaziek alebo záujemcovia, pre ktorých je schodnejšie kritérium počtu zrealizovaných prác.

13/ Žalovaný poukázal na znenie § 2 ods. 1, 2 ZoVO ako aj bod IV.1.2. oznámenia s tým, že účelom
stanovenia a hodnotenia kritérií pre výber obmedzeného počtu záujemcov v užšej súťaži je z okruhu
záujemcov, ktorí preukázali splnenie podmienok účasti, hodnotením kritérií, ktoré sa viažu, napr. na
status a spôsobilosť záujemcov, vyselektovať záujemcov, ktorí dosahujú najvyššie bodové hodnotenie
a ktorí budú následne vyzvaní na predloženie ponuky.

14/ Princíp nediskriminácie, na ktorý v súvislosti s koncepciou kritérií užšieho výberu stanovených v bode
IV.1.2. oznámenia poukazuje žalobca, nemožno hodnotiť v absolútnom ponímaní, nakoľko v podstate
každá podmienka účasti týkajúca sa či už finančného a ekonomického postavenia, technickej a odbornej
spôsobilosti, diskriminuje určitý okruh záujemcov, t.j. konkrétne tých, ktorí obstarávateľom stanovenú
minimálnu úroveň finančného a ekonomického postavenia alebo technickej spôsobilosti nedosahujú
resp. nedosiahli, napr. výšku obratu, minimálny finančný objem stavebných prác realizovaných v
predchádzajúcich 5 rokoch a podobne. Analogicky je potrebné posudzovať kritériá užšieho výberu,
nakoľko každé kritérium užšieho výberu zvýhodňuje tých záujemcov, ktorí dosahujú v konkrétnom kritériu
(napr. finančný objem realizovaných zákaziek) vyššie hodnoty v porovnaní s ostatnými záujemcami,
ktorých zároveň konkrétne kritérium užšieho výberu z uvedeného dôvodu znevýhodňuje. Vyselektovanie
užšieho okruhu záujemcov z tých, ktorí preukázali splnenie podmienok účasti, je však primárnym účelom
inštitútu kritéria užšieho výberu v užšej súťaži. Žalovaný na ilustráciu poukázal na eventualitu, ak by
si obstarávateľ v rámci užšej súťaže stanovil len jedno kritérium užšieho výberu a to finančný objem
realizovaných zákaziek za 5 rokov, (ktoré si v predmetnej užšej súťaži stanovil ako kritérium č. 1).
V takom prípade by objektívne na základe tohto kritéria užšieho výberu obstarávateľ vyselektoval
z okruhu uchádzačov, ktorí preukázali splnenie podmienok účasti min. 10 záujemcov s najvyšším
finančným objemom zákaziek zrealizovaných za predchádzajúcich 5 rokov. Uvedená eventualita by
však v intenciách argumentácie a logiky žalobcu zakladala diskrimináciu a nerovnaké zaobchádzanie



vo vzťahu k záujemcom, ktorí dosiahli nižší finančný objem zrealizovaných zákaziek ako záujemcovia,
ktorí sa na základe tohto kritéria dostali do užšieho výberu. Takýto pohľad by však podľa žalovaného
spôsoboval neprípustnosť akéhokoľvek kritéria užšieho výberu a v konečnom dôsledku obsolentnosť §
52 ods. 1 ZoVO a užšej súťaže ako takej.

15/ V súvislosti s uvedeným príkladom je potrebné akcentovať, že obstarávateľ tým, že stanovil popri
kritériu užšieho výberu „finančný objem vyjadrený súčtom celkových zmluvných cien za realizáciu
stavebných prác uskutočnených za predchádzajúcich 5 rokov" aj kritérium užšieho výberu „počet
potvrdení o uskutočnení stavebných prác“, ktorému v porovnaní s predchádzajúcim kritériom stanovil
nižší počet bodov, v žiadnom prípade nemohol porušiť princíp nediskriminácie. Naopak tým, že popri
kritériu celkový finančný objem referencií určil ako kritérium užšieho výberu aj ich počet, umožnil získať
záujemcom s celkovým nižším finančným objemom referencií (v porovnaní s ostatnými zúčastnenými
záujemcami) taktiež body za počet referencií.

16/ Žalovaný tiež poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S 42/2011 zo dňa
19.05.2011, v ktorom sa súd zaoberal prípustnosťou stanovenia kritéria užšieho výberu v podobe
hodnoty dosiahnutého Altmanovho Z-Score. Tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/35/2011.

17/ Žalovaný uviedol, že verejným obstarávateľom stanovené kritériá výberu neboli koncipované
diskriminačne, nakoľko obstarávateľ predmetné kritériá užšieho výberu stanovil jasne a jednoznačne
spolu s bodovým ohodnotením tak, že tieto nie sú objektívne spôsobilé obmedzovať konkrétneho
záujemcu v jeho práve zúčastniť sa verejného obstarávania, nakoľko každý záujemca, ktorý splní
podmienky účasti stanovené v predmetnej užšej súťaži, je spôsobilý zúčastniť sa po vyhodnotení
splnenia podmienok účasti nasledujúceho užšieho výberu na základe vyššie uvedených kritérií.

18/ Dňa 11.09.2012 obdržal súd Stanovisko žalobcu k vyjadreniu žalovaného zo dňa 18.06.2012
v ktorom uviedol, že súdny prieskum rozhodnutí žalovaného vydaných v konaní o námietkach je
upravený v § 140 ods. 4 ZoVO a podľa prvej vety tohto ustanovenia je rozhodnutie žalovaného o
námietkach preskúmateľné súdom. Keďže ZoVO na žiadnom mieste nerozlišuje medzi rozhodnutiami
žalovaného o námietkach, proti ktorým žaloba prípustná je a proti ktorým nie je, platí, že súdnemu
prieskumu podliehajú rozhodnutia žalovaného vo všetkých typoch konania o námietkach. Tento záver
potvrdzuje aj čl. 2 bod 8 Smernice Rady z 21.12.1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a
správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania
tovarov a prác (89/665/EHS). Táto európska legislatíva, na základe ktorej treba vykladať aj ustanovenia
slovenského práva, vyžaduje zabezpečenie preskúmania zákonnosti každého rozhodnutia žalovaného
v konaní o námietkach. Prihliadať by sa malo aj na ustanovenie § 138 ods. 2 ZoVO, z ktorého na účely
podania námietok vyplýva prezumpcia o tom, že práva alebo právom chránené záujmy uchádzača,
záujemcu, či účastníka boli alebo mohli byť postupom kontrolovaného dotknuté, čo pochopiteľne zároveň
zakladá prezumpciu o zásahu do ich práv v prípade zamietavého rozhodnutia žalovaného o námietkach
(rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžf/57/2009 zo dňa 21.01.2010).

19/ Argumentácia žalovaného o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu je založená na účelových
a formálnych argumentoch, pričom samotná jeho prax smeruje práve k zamedzovaniu formalizmu
v procese verejného obstarávania. Nakoľko má právo na účasť vo verejnom obstarávaní bez
diskriminačných podmienok a pri dodržaní princípu rovnakého zaobchádzania procesný charakter
(právo na zákonný a spravodlivý priebeh verejného obstarávania), k porušeniu tohto práva záujemcu
dochádza už v prípade, ak podmienky verejného obstarávania, v danom prípade kritériá výberu do
užšej súťaže, sú stanovené diskriminačne a nie až napr. v čase rozhodovania obstarávateľa o užšom
výbere (rozhodnutia žalovaného č. 1447-6000/2012-ON/376 z 04.04.2013, č. 707-6000/2011-ON/258
z 18.01.2012). Argumentáciu žalovaného vo vyjadrení k žalobe označil za špekulatívnu a zároveň
predčasnú s tým, že žalovaný navyše nijako nespochybnil žalobcov názor o arbitrárnosti posúdenia
veci žalovaným. Poukaz žalovaného na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S 42/2011 je
bezpredmetný, nakoľko závery súdu sa tu nijako netýkajú hodnotenia diskriminácie z hľadiska rozdielnej
váhy dvoch (prípadne viacerých) kritérií výberu záujemcov v užšej súťaži.



20/ Žalobca doručil dňa 06.05.2013 stanovisko, v ktorom poukázal na rozhodnutia žalovaného
č. 707-6000/2011-ON/258 zo dňa 18.01.2012 a č. 1447-6000/2012-ON/376 zo dňa 04.04.2013 a
zopakoval svoju výhradu k žalovanému spochybneniu jeho aktívnej legitimácie na podanie žalobcu.

21/ Žalobca doručil súdu dňa 14.08.2013 stanovisko, v ktorom odôvodňuje svoj názor o diskriminačnom
charaktere kritérií užšieho výberu stanovených kontrolovaným v bode IV.1.2. oznámenia o vyhlásení
verejného obstarávania, a to konkrétne čo sa týka spôsobu prideľovania bodov za tieto kritériá. Zároveň
v ňom poukázal na ďalšie rozhodnutia žalovaného, v ktorých dospel k iným záverom, ako v napadnutom
rozhodnutí.

22/ Žalovaný k stanoviskám žalobcu zo dňa 11.09.2012, 06.05.2013 a 14.08.2013 sa písomne nevyjadril.

IV.
Pribratie účastníka

23/ Uznesením č.k. 5S 69/2012-268 zo dňa 20.08.2013 súd pribral do konania účastníka správneho
konania - Mesto Košice, ktorý má vo veci postavenie kontrolovaného. Pribratý účastník doručil
tunajšiemu súdu dňa 06.02.2014 vyjadrenie k žalobe v ktorom uviedol, že kritériá na výber obmedzeného
počtu záujemcov boli určené a hodnotené s ohľadom na princípy zadávania zákaziek tak, aby bol
dodržaný rovnaký prístup ku všetkým záujemcom. Rozsah a obsah požiadaviek sa vyžadoval v súlade
so ZoVO a podmienky účasti boli primerané požadovanému predmetu zákazky, v plnej miere súviseli
s predmetom zákazky a boli proporčne zvolené tak, aby nediskriminovali žiadneho zo záujemcov.
Žalobca nepreukázal žiadnym dostatočným spôsobom a dôkazom, že má byť zaradený medzi vybratých
záujemcov k predloženiu ponuka a vzhľadom na uvedené navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

24/ Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 5S/69/2012 zo dňa 08.07.2014 zamietol žalobu žalobcu
a nepriznal žalobcovi náhradu trov konania. Proti uvedenému rozsudku doručil súdu dňa 22.08.2014
odvolanie, ktoré zdôvodnil nepreskúmateľnosťou tohto rozhodnutia. Najvyšší súd SR uznesením sp.
zn. 6Sžf/119/2014 zo dňa 27.01.2016 rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S/69/2012-293 zo
dňa 08.07.2014 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V uznesení uviedol, že bude povinnosťou
prvostupňového súdu dôsledne preskúmať postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti
Občianskeho súdneho poriadku zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného správneho orgánu
prejednať vec v medziach podanej žaloby, vysporiadať sa so žalobnými námietkami žalobcu, znovu
o nej rozhodnúť ba svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodniť. Súčasne bude povinnosťou
súdu prvého stupňa sa vysporiadať s návrhom žalobcu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm.
c/ O.s.p. a predloženie veci Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na rozhodnutie o predbežných
otázkach, navrhovaných v odvolaní.

V.
Pojednávanie

25/ Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015
Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) v spojení s § 9 ods. 1 SSP a § 246 ods. 1, § 246a
ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2016 rozhodol
na pojednávaní dňa 29.05.2018 v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a poverenej zástupkyne
žalovaného rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil.

VI.
Relevantné právne predpisy

26/Podľa § 2 ods. 1, ods. 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté
rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej



správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto
zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

27/ Podľa § 3 ods. 1 písm. b/ SSP, rozhodnutím orgánu verejnej správy sa rozumie správny akt vydaný
orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo
je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva,
právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka.

28/ Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či
žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými
administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie,
ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu
jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych
správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný
vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má
zákonom predpísané náležitosti.

29/ Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku -
O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku
súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa
správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom - SSP
(zákon č. 162/2015 Z.z.). Oba zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí
správnych orgánov, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu na návrh účastníka správneho konania.

30/ Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z.z., pri zadávaní zákaziek sa musí uplatňovať princíp rovnakého
zaobchádzania, princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp transparentnosti a princíp
hospodárnosti a efektívnosti.

31/ Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 25/2006 Z.z., užšia súťaž sa vyhlasuje pre neobmedzený počet
záujemcov. Verejný obstarávateľa a obstarávateľ môže obmedziť počet záujemcov, ktorých vyzve na
predloženie ponuky.

32/ Podľa § 32 ods. 6 zákona č. 25/2006 Z.z., podmienky účasti, ktoré verejný obstarávateľ určí
na preukázanie finančného a ekonomického postavenia a technickej spôsobilosti alebo odbornej
spôsobilosti, musia byť primerané a musia súvisieť s predmetom zákazky. Verejný obstarávateľ a
obstarávateľ v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania odôvodní primeranosť každej určenej
podmienky účasti vo vzťahu k predmetu zákazky a potrebu jej zahrnutia medzi podmienky účasti.

33/ Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z.z., verejný obstarávateľ môže obmedziť počet záujemcov,
ktorých vyzve na predloženie ponuky, a to najmenej na 10 a najviac na 20 tak, aby umožnil hospodársku
súťaž.

34/ Podľa § 52 ods. 2 zákona č. 25/2006 Z.z., v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania verejný
obstarávateľ určí najmä
a) lehotu na predloženie žiadostí o účasť,
b) obmedzenie počtu záujemcov, ak sa uplatňuje,
c) pravidlá na vyhodnotenie splnenia podmienok účasti.

VI.
Posúdenie veci správnym súdom

35/ Úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 1319-6000/2011-ON/431 zo dňa
03.02.2012, ktorý podľa § 139 ods. 4 ZoVO s konečnou platnosťou rozhodol o zamietnutí námietok



žalobcu, ktorými namietal zákonnosť verejného obstarávania vyhláseného verejným obstarávateľom -
Mesto Košice na predmet zákazky „Rekonštrukcia a zmena využitia výmenníkových staníc na Kultúrno-
spoločenské centrá, Ľ. L.., Š. L.., M. L.., G. L..“
36/ Správny súd konštatuje, že ide o obdobnú vec, ktorá bola predmetom konania pred Krajským súdom
v Bratislave (v konaní pred senátom 1S, a 2S), a v ktorom rovnako ako v tejto veci (sp. zn. 5S/69/2012)
žalobca a žalovaný je totožný.

37/ Je potrebné zdôrazniť, že povinnosťou všetkých orgánov štátnej moci je svojou činnosťou napĺňať
legitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je právna
istota a s princípom právnej istoty logicky korešponduje zásada rozhodovať v obdobných veciach
rovnako.

38/ Uvedená zásada je pre oblasť správneho súdnictva legitímne zakotvená prostredníctvom § 140 SSP,
podľa ktorého ak krajský súd rozhoduje v obdobnej veci, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku
správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.

39/ Na základe ust. § 140 SSP správny súd uviedol, že na Krajskom súde v Bratislave podal
žalobca žalobu vedenú pod sp. zn. 2S 70/12 proti žalovanému, ktorou sa domáhal preskúmania
zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 1315-6000/2011-ON/433 zo dňa 03.02.2012, ktorým
žalovaný vo veci námietok záujemcu EURO-BUILDING, a.s. proti podmienkam uvedeným v oznámení
o vyhlásení verejného obstarávania v užšej súťaži na predmet zákazky „Rekonštrukcia a modernizácia
Malej scény Štátneho divadla v Košiciach“, vyhlásenej verejným obstarávateľom (Ministerstvo kultúry
SR) vo Vestníku verejného obstarávania č. 237/2011 dňa 07.12.2011, rozhodol tak, že námietky
žalobcu podľa § 139 ods. 4 ZVO zamietol. Žalobca v súvislosti s kritériami na výber obmedzeného
počtu záujemcov, ktorí budú vyzvaní na predloženie ponuky, uvedenými v bode IV.1.2. oznámenia
o vyhlásení verejného obstarávania uviedol, že obstarávateľ kladie vyšší dôraz finančnému objemu
zrealizovaných stavebných prác na úkor počtu týchto prác. Uviedol, že nadradenie finančného objemu
(s bodovým hodnotením 70) nad počet zrealizovaných prác - kvalifikovaných referencií (s bodovým
hodnotením 30) je podľa jeho názoru diskriminačné, škodiace transparentnému výberu vhodného
záujemcu a v rozpore s princípom rovnakého zaobchádzania. Žalobca zároveň uviedol, že jasnosť
a zrozumiteľnosť stanovených kritérií a pravidiel ich vyhodnotenia nerozporuje. Žiadal, aby žalovaný
nariadil obstarávateľovi zrušiť diskriminačné podmienky účasti nastavením bodového hodnotenia v
súlade s princípom nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania (50/50).

40/ Súd rozhodnutie okrem iného zdôvodnil tak, že cit.: „Ako už súd uviedol, že základnou
povinnosťou obstarávateľa je pri zadávaní zákaziek uplatňovať princíp rovnakého zaobchádzania,
princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp transparentnosti a princíp hospodárnosti
a efektívnosti, ktoré musí obstarávateľ dodržiavať pri všetkej svojej činnosti v rámci verejného
obstarávania. Ustanovenie § 9 ods. 4 ZVO je kľúčové pre postup obstarávateľa podľa zákona ako
aj z hľadiska výkladu jednotlivých ustanovení ZVO. Tieto zásady (princípy) majú zabezpečiť voľnú a
efektívnu súťaž dodávateľov o zákazky, ktoré sú financované z verejných zdrojov, t.j. prvotný je záujem
na efektívnej konkurencii s tým, že záujem na účelnom vynakladaní verejných prostriedkov pristupuje
až následne, keď tento cieľ má byť dosiahnutý práve prostredníctvom zabezpečenia nediskriminačného
a transparentného zaobchádzania so všetkými dodávateľmi, ktorí sú vzájomnými konkurentmi. Zásada
rovnakého zaobchádzania je pritom určitou špecifikáciou všeobecnejšej zásady nediskriminácie.
Podstatou tejto zásady je pravidlo, že žiadny z dodávateľov, záujemcov alebo uchádzačov nesmie
byť priamo alebo nepriamo, vedome alebo nevedome zvýhodnený alebo nezvýhodnený oproti
iným subjektom v rovnakom postavení. Pojem diskriminácia nie je definovaný pre účely verejného
obstarávania. Zákon tento pojem nijako nevymedzuje a ani nepodáva bližší návod pre jeho interpretáciu.
Pri interpretácii tohto pojmu je potrebné vychádzať z obsahu už uvedených smerníc, ktoré boli
implementované do ZVO. Prax tiež ukázala, že výklad tohto pojmu je potrebné urobiť v kontexte
predpisov z oblasti ochrany hospodárskej súťaže, nakoľko práve do tejto oblasti právo verejného
obstarávania svojou povahou patrí (keďže cieľom zákona je aj zabezpečenie spravodlivej a otvorenej
súťaže o verejné zákazky). V priamo aplikovateľnom predpise - ZFEÚ (článku 102, predtým článku
82 Zmluvy ES), je za diskrimináciu označované konanie spočívajúce v uplatňovaní rozdielnych
podmienok voči jednotlivým účastníkom trhu pri zhodnom (porovnateľnom) plnení, čím dochádza k ich
znevýhodňovaniu v hospodárskej súťaži. Aj keď čl. 102 ZFEÚ nedopadá expressis verbis na oblasť



verejných zákaziek, možno ho pre účely interpretácie pojmu diskriminácia per analogiam použiť i pre
túto oblasť. Ide totiž o princíp aplikovateľný pre celú oblasť súťažného práva.
Kritériá obmedzenia počtu záujemcov teda nemôžu byť a priori diskriminačné. Samotná konštrukcia
užšej súťaže totiž určitú diskrimináciu predpokladá, nakoľko tu dochádza k vylúčeniu záujemcov,
ktorí, rovnako ako vybraní záujemcovia, samotnú kvalifikáciu (podmienky účasti) spĺňajú. Na druhej
strane však nemožno pripustiť stanovenie takých kritérií, ktoré by viedli k tým najzávažnejším
formám diskriminácie („hard core diskriminácia“), napríklad k diskriminácii zahraničných záujemcov, k
diskriminácii podľa sídla záujemcov a pod. V súvislosti s koncepciou podmienok účasti a teda v tomto
prípade predovšetkým kritérií užšieho výberu, teda nemožno hodnotiť ich zákonnosť spôsobom, ako
to uviedol žalobca. Správne žalovaný uviedol, že kritéria užšieho výberu v danom prípade nemožno
hodnotiť v absolútnom ponímaní, nakoľko v podstate každá podmienka účasti diskriminuje určitý
okruh záujemcov, t.j. konkrétne tých, ktorí obstarávateľom stanovenú minimálnu úroveň finančného
a ekonomického postavenia alebo technickej spôsobilosti nedosahujú (napr. výšku obratu, minimálny
finančný objem stavebných prác...). Je logické, že každé kritérium užšieho výberu zvýhodňuje tých
záujemcov, ktorí dosahujú v konkrétnom kritériu (napr. finančný objem zrealizovaných zákaziek)
vyššie hodnoty v porovnaní s ostatnými záujemcami, ktorých zároveň konkrétne kritérium užšieho
výberu z uvedeného dôvodu znevýhodňuje. Vyselektovanie užšieho okruhu záujemcov z tých, ktorí
preukázali splnenie podmienok účasti, je však základným účelom inštitútu kritéria užšieho výberu v
užšej súťaži. Žalovaný správne poukázal na možnú eventualitu, ak by si obstarávateľ v rámci užšej
súťaže stanovil len jedno kritérium a to finančný objem realizovaných zákaziek (v danom prípade ako
kritérium č. 1) a v takom prípade by objektívne na základe tohto jediného kritéria užšieho výberu
vyselektoval z okruhu uchádzačov, ktorí preukázali splnenie podmienok účasti, minimálne 10 záujemcov
s najvyšším finančným objemom zákaziek zrealizovaných za predchádzajúcich 5 rokov. Tento postup by
samozrejme znamenal diskrimináciu a nerovnaké zaobchádzanie vo vzťahu k záujemcom, ktorí dosiahli
nižší finančný objem zrealizovaných zákaziek, ale treba povedať, že takáto diskriminácia je z vyššie
uvedených dôvodov celkom legitímna. Opačný záver by totiž spôsoboval neprípustnosť stanovenia
akéhokoľvek kritéria užšieho výberu a v konečnom dôsledku obsolentnosť § 52 ods. 1 ZVO a inštitútu
užšej súťaže ako takej.
Je potrebné ešte uviesť, že obstarávateľ tým, že stanovil popri kritériu užšieho výberu „finančný
objem“ vyjadrený súčtom celkových zmluvných cien.... aj kritérium užšieho výberu “počet potvrdení o
uskutočnení stavebných prác“, ktorému v porovnaní s kritériom č. 1 stanovil nižší počet bodov, nemohol
porušiť princíp nediskriminácie v zmysle § 9 ods. 4 ZVO. Súd je názoru, že práve stanovením dvoch
kritérií bolo zabezpečené, aby nedochádzalo k zvýhodňovaniu alebo diskriminácii niektorých záujemcov
a to tých, ktorí realizovali stavebné práce s dôrazom na počet zmlúv, ale zároveň aj tých, ktorí realizovali
stavebné práce s dôrazom na objem stavebných prác. Samotné odlišné bodové ohodnotenie týchto
dvoch kritérií vzhľadom na vyššie uvedené nemohlo znamenať porušenie princípov stanovených v § 9
ods. 4 ZVO.
Napokon treba spomenúť, že stanovením predmetných kritérií užšieho výberu nebolo obmedzené právo
žalobcu na účasť v užšej súťaži, t.j. žalobcovi nič nebránilo do predmetného postupu zadávania zákazky
predložiť žiadosť o účasť spolu so zoznamom stavebných prác a údajmi spĺňajúcimi kritéria užšieho
výberu.“

41/ Rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S 70/12 zo dňa 12.06.2013 bol potvrdený rozsudkom
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/117/2013 zo dňa 24.11.2014.
42/ Na Krajskom súde v Bratislave podal žalobca žalobu vedenú pod sp. zn. 1S/50/2012 proti
žalovanému, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. č.
1318-6000/2011-ON/432 zo dňa 3.2.2012, ktorým žalovaný vo veci námietok záujemcu EURO-
BUILDING, a.s. proti podmienkam uvedeným v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania v užšej
súťaži na predmet zákazky „Rekonštrukcia a modernizácia ZpS a DSS Trebišov“ vyhlásenej verejným
obstarávateľom Košickým samosprávnym krajom vo vestníku verejného obstarávateľa č. 233/2011 zo
dňa 1.12.2011 pod značkou 10343-MUP, rozhodol tak, že námietky žalobcu podľa § 139 ods. 4 ZVO
zamietol. Rozsudku sp. zn. 1S/50/2012 zo dňa 05.09.2013 súd uviedol totožné dôvody, ako sú uvedené
v rozsudku Krajské súdu v Bratislave 2S 70/12 zo dňa 12.06.2013.
43/ Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 3Sžf/120/2013 zo dňa 07.10.2014 potvrdil rozsudok Krajské
súdu v Bratislave sp. zn. 1S/50/2012 zo dňa 05.09.2013, s ktorými dôvodmi sa v plnom rozsahu senát
najvyššieho súdu stotožnil v rozsudku sp. zn. 3Sžf/117/2013 zo dňa 24.11.2014 aj a preto senát
tunajšieho súdu poukazuje na text jeho odôvodnenia nasledovne:



„Preskúmaním veci najvyšší súd zistil, že spor medzi účastníkmi konania spočíva vo výklade ustanovenia
§ 52 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z.z., ktorý umožňuje verejnému obstarávateľovi obmedziť počet
záujemcov, ktorých vyzve na predloženie ponuky. Žaloba spornou urobil právnu otázku, či i v procese
obmedzenia počtu záujemcov sa uplatňujú základné princípy pri zadávaní zákaziek, a to najmä
princíp rovnakého zaobchádzania a princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov a princíp
transparentnosti (§ 9 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z.z.).
Senát najvyššieho súdu potvrdzuje, že zmienené princípy rovnakého zaobchádzania a princíp
diskriminácie sa uplatňujú i v procese obmedzenia počtu záujemcov. Rozhodujúce je však správne
určenie medzí a limitov uplatnenia týchto princípov. Ustanovenie § 9 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z.z.
kogentne vymedzuje princípy pri zadávaní zákaziek a neustanovuje hierarchiu jednotlivých princípov.
Sú rovnocenné a navzájom sa obmedzujú. Vymenované princípy musia byť pri aplikácii ustanovenia
§ 52 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z.z. vo vzájomnej rovnováhe. Vymenované princípy nachádzajú svoje
vyjadrenie v explicitných ustanoveniach zákona.
Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z.z. v znení účinnom ku dňu vyhlásenia súťaže verejný obstarávateľ
môže obmedziť počet záujemcov, ktorých vyzve na predloženie ponuky, a to najmenej na 10 a najviac
na 20 tak, aby umožnil hospodársku súťaž.
Explicitné oprávnenie verejného obstarávateľa obmedziť počet uchádzačov je prejavom princípov
hospodárnosti a efektívnosti. Zákon explicitne ustanovuje, že počet záujemcov možno obmedziť.
Princípy rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie v tomto prípade nachádzajú svoje vyjadrenie v
druhej časti ustanovenia, kde sa stanovuje minimálny počet uchádzačov, najmenej 10, aby umožnil
hospodársku súťaž. Uvedené princípy znamenajú, že v rámci obmedzeného počtu uchádzačov nie je
prípustné, aby jednotliví uchádzači mali stanovené rozdielne podmienky. To v danom prípade naplnené
nebolo.
Aplikácia princípov vždy vyžaduje použitie správnej úvahy u aplikujúceho správneho orgánu. V prípade
súdneho preskúmavania rozhodnutí vydaných na základe povoľnej správnej úvahy sa uplatňuje
ustanovenie § 245 ods. 2 O.s.p. „Pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom
povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí
a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia“.
Senát najvyššieho súdu dospel k záveru, že správna úvaha komisie úradu v napadnutom rozhodnutí
nevybočila z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. V konaní bolo preukázané, že ani jedno
z dvoch kritérií pre obmedzenie počtu uchádzačov nebolo a priori diskriminačné. Túto skutočnosť
nespochybňoval ani žalobca. Záver senátu je, že stanovenie pomeru medzi kritériami (ktoré samy o
sebe netrpia znakmi diskriminácie) nie je spôsobilé pre vznik diskriminácie. Správny je preto záver
komisie úradu, že v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní a aj s princípmi je aj prípad stanovenia
bodového hodnotenia v pomere 30/70, t.j. tak ako ho stanovil kontrolovaný. Komisia úradu správne
uviedla, v súlade s princípmi hospodárnosti a efektivity, že aj keby kontrolovaný stanovil rovnomerné
bodové hodnotenie kritérií v pomere 50/50, môže nastať situácia, kedy viacerí záujemcovia by mali
rovnaký počet bodov a teda kontrolovaný by musel znova pristúpiť k zvýhodneniu jedného z dvoch kritérií
a musel by určiť, ktorému kritériu dáva väčšiu váhu a ktoré je teda dôležitejšie.“

44/ Správny súd, zhodne s uvedenými rozsudkami krajského súdu a rozsudkami najvyššieho súdu, s
ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje, rozhodol podľa § 190 SSP tak, že žalobu žalobcu zamietol.

45/ O trovách konania rozhodol správny súd tak, že žalovanému podľa § 168 SSP a ďalšiemu účastníkovi
konania podľa 169 SSP právo na náhradu trov konania nepriznal.

46/ Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský
súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 145 ods. 2 písm. b/ SSP). Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440



SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným
Centrum právnej pomoci.