Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 4S/11/2012 z 7. 11. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 7. novembra 2012, sp. zn. 4S/11/2012, ECLI:SK:KSPO:2012:8012200307.1 Krajský súd Prešov | 4S/11/2012 | ECLI:SK:KSPO:2012:8012200307.1 | 2012-11-07 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (zrušený), ZKR, zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8b5675e6-8db8-4bca-8e5a-61823f0f8752 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8012200307.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4S/11/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8012200307
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8012200307.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a sudkýň
Mgr. Magdalény Želinskej a JUDr. Evy Slávikovej v právnej veci žalobkcu JUDr. K. I., G. XX, XXX XX
Z., ako správcu úpadcu Ultraglass, a.s. v konkurze, Poľná 2, 068 01 Medzilaborce proti žalovanému
Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Vazovova 2, 815 11 Bratislava o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 16. marca 2012 č. 1040507/1/383168/ 2012 na základe žaloby
takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 16.03.2012 č. 1040507/1/383168/ 2012 a rozhodnutie
Daňového úradu Humenné zo dňa 28.11.2011 č. 703/230/52103/SurT a podľa § 250j ods. 2 písm. d)
O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 02.05.2012 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 16.03.2012 č.
1040507/1/383168/2012 a rozhodnutia Daňového úradu Humenné zo dňa 28.11.2011 č. 703/230/52103/
SurT a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. V dôvodoch žaloby namietal, že rozhodnutie bolo
vydané voči správcovi v konkurznom konaní, čo je v rozpore s ust. § 100 ods. 2 písm. c) zákona č.
7/2005 Z.z. („z uspokojenia v konkurze sú vylúčené aj mimozmluvné alebo zmluvné sankcie postihujúce
majetok úpadcu, ak nárok na ne vznikol, boli uložené alebo prirástli po vyhlásení konkurzu), teda
uplatňovaná pohľadávka je vylúčená z uspokojovania v konkurznom konaní, ďalej, že správca koná
podľa § 44 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. za úpadcu od vyhlásenia konkurzu na jeho majetok do budúcna;
nemôže teda zodpovedať za predchádzajúce obdobia a povinnosti úpadcu vzniknuté v predošlých
obdobiach, že správcovi navyše neboli odovzdané žiadne motorové vozidlá (štatutárny orgán úpadcu
dokonca v zozname majetku úpadcu doručeného súdu pred vyhlásením konkurzu nijaké motorové
vozidlo nespomína), preto ani nie sú žiadne motorové vozidlá zaradené do súpisu majetku úpadcu
zverejneného v obchodnom vestníku č. 147/2008; z toho dôvodu teda došlo zo strany správcu dane
k omylu v skutkovom stave pri vydaní napádaného rozhodnutia, nakoľko žiaden predmet dane, o
ktorý správca dane opiera u konkurzného správcu nikdy neexistoval; že zistenie skutkového stavu, z
ktorého vychádzalo Finančné riaditeľstvo SR pri svojom rozhodnutí je v rozpore s obsahom spisov; že
rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok
dôvodov.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na obsah
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa odvolací orgán úplne vysporiadal so všetkými
argumentmi odvolávajúceho sa uvedenými v odvolaní, s ktorými sú žalobné námietky totožné. Odmietol



tvrdenie žalobcu, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre
nedostatok dôvodov. Zároveň nesúhlasil s tým, že zistený skutkový stav je v rozpore s obsahom
spisov. Uviedol, že práve obsah spisového materiálu svedčí o tom, že sú preukázané všetky vecné
skutočnosti, preukazujúce správnosť záverov daňových orgánov. Za preukázanú považuje skutočnosť,
že daňový subjekt k 01.01.2008 používal na podnikanie 7 vozidiel, a preto bol povinný platiť štvrťročné
preddavky na daň. Práve preddavok za III. štvrťrok 2008 v lehote splatnosti (do 30.09.2008, teda v
čase, keď daňový subjekt už ako úpadca bol v konkurze) nebol uhradený. Správca dane bol preto
povinný vyrubiť sankčný úrok správcovi v konkurznom konaní, ktorý koná za úpadcu od vyhlásenia
konkurzu. Povinnosti boli porušené v čase od vyhlásenia konkurzu, a nie v predchádzajúcich obdobiach,
tak ako to tvrdí žalobca. Správca dane pri vyrubení spornej sankcie vychádzal predovšetkým zo
skutočnosti, že daňový subjekt evidentne porušil svoje povinnosti v čase po vyhlásení konkurzu na
úpadcu. V nadväznosti na túto skutočnosť je potom v takýchto prípadoch nutné posúdiť, do akej miery
správca dane môže pre účely vyrubenia sankcií osobitné ustanovenia zákona č. 511/1992 Zb. v znení
neskorších predpisov pre konkurz a reštrukturalizáciu, vzhľadom na ich vecno-právny a procesno-
právny obsah aplikovať. Správne postupoval správca dane a odvolací orgán sa s tým stotožnil, keď
za uvedené porušenie povinnosti daňového subjektu vyrubil sankčný úrok podľa § 35b ods. 1 písm.
e) zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Namietal, že zodpovednosť žalobcu je v
tomto určená jednak ako zodpovednosť za splnenie povinnosti (vystupuje ako hrozba sankciou) a je
daná aj ako zodpovednosť za porušenie povinnosti (vystupuje ako realizácia sankcie). Zároveň ide aj
o zodpovednosť objektívnu, zákonodarca totiž nestanovil žiadne liberačné dôvody, ktoré by umožňovali
žalobcovi ubrániť sa hrozbe, teda vyrubeniu sankcie. Takým liberačným dôvodom nie je ani vyhlásenie
konkurzu na žalobcu. Legislatívno-právna zodpovednosť za tento skutkový stav je na strane žalobcu Iný
postup daňových orgánov - nevyrubenie sankčného úroku by bolo preto mimo rámca ich povinností v
daňovom konaní. Zdôraznil, že správca dane sankčný úrok ešte len vyrubil. A to je povinný, bez ohľadu,
v akej situácii sa daňový subjekt nachádza. Vyrubenie sankčného úroku je pre správcu dane obligatórny
procesný krok, ktorý navyše nie je upravený v osobitných ustanoveniach o konkurze a reštrukturalizácii
tohto zákona, a aj preto nie je ich možné v štádiu vyrubenia sankčného úroku aplikovať rozsahom a
obsahom mieneným žalobcom. Postup daňových orgánov pri vyrubení sankčného úroku bol právne
správny, logicky a právne vyargumentovaný. Vo vzťahu k tejto veci prihlásenie alebo neprihlásenie tejto
pohľadávky, jej uhradenie alebo neuhradenie, jej zaradenie, resp. nezaradenie ako pohľadávky proti
podstate ničím neovplyvňuje opodstatnenosť vyrubenia tohto sankčného úroku.

Krajský súd podľa § 244 a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu
a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 250j ods. 1 O.s.p.), ako aj konaniu, ktorému predchádzalo, vypočul
účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívnych spisov a ostatným spisovým materiálom
a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy (piata časť, prvá hlava, § 244 ods. 1 O.s.p.).
Limitom súdneho prieskumu je zákonnosť. Zákonnosťou rozhodnutia a postupov je súlad týchto
rozhodnutí a postupov s platným právnym poriadkom Slovenskej republiky. Konanie o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia a postupu podľa piatej časti O.s.p. je špecifickým konaním a nie pokračovaním
administratívneho konania. Preto správny súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a
postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný
právny predpis.

Podľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový
stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na
preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

Pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred
správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).

Žalobca vytýka žalovanému nesprávne právne posúdenie veci, nepreskúmateľnosť, nezrozumiteľnosť
a nezákonnosť spočívajúcu v tom, v tom, že daňové orgány konali v rozpore s ust. § 100 ods. 2 písm. c)



zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii. Zároveň namietal nedostatočne zistený skutočný
stav veci.

Z pripojeného administratívneho spisu bolo zistené, že Daňový úrad Humenné rozhodnutím zo dňa
28.11.2011 č. 703/230/52088/11/SurT podľa § 35b ods. 1 písm. e) zákona č. 511/1992 Zb. o správe
daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov
vyrubil daňovému subjektu K. I., G. XX, Z. 2 ako správcovi konkurznej podstaty - úpadcu Ultraglass, a.s.
v konkurze, Poľná 2, Medzilaborce, IČO: 31727743, DIČ: 2020511548 sankčný úrok v sume 22,20 Eur
za nezaplatenie preddavku na daň z motorových vozidiel podľa § 91 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z. v
znení neskorších predpisov v zákonnej lehote v správnej výške za tretí štvrťrok 2008 v sume 383,39 Eur.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie.

O odvolaní rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím tak, že rozhodnutie Daňového úradu Humenné
č. 703/230/52088/11/SurT zo dňa 28.11.2011, ktorým bol vyrubený sankčný úrok v sume 22,20 Eur podľa
§ 35b ods. 1 písm. e) zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov za nezaplatenie preddavku
na daň z motorových vozidiel podľa § 91 ods. 1 zákona č. 582/2011 Z.z. o miestnych daniach a miestnom
poplatku a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov v zákonnej lehote v správnej výške
za tretí štvrťrok 2008 daňovému subjektu, správcovi v konkurznom konaní JUDr. K. I., G. XX Z., ako
úpadcovi Ultraglass, a.s. v konkurze potvrdil.

Výrok rozhodnutia odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Prešov, spis. značka 2K/16/2008 bol
dňa 02.07.2008 vyhlásený konkurz na majetok dlžníka Ultraglass, a.s. so sídlom Poľná 2, Medzilaborce.
Za správcu v konkurznom konaní bol ustanovený JUDr. K. I., G. XX, XXX XX Z.. Správca dane z
evidencie daní zistil, že výška predpokladanej dane z motorových vozidiel na zdaňovacie obdobie 2008
bola u daňového subjektu 46 200 Sk. Podľa § 91 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z. v znení neskorších
predpisov bol daňovník povinný platiť štvrťročné preddavky na daň do konca príslušného kalendárneho
štvrťroka vo výške 11 550 Sk, t. j. 383,39 Eur. Daňovník preddavok na daň z motorových vozidiel za
tretí štvrťrok 2008 v sume 383,39 Eur, ktorého splatnosť bola 30.09.2008 nezaplatil. Správca dane
vyrubil preto správcovi v konkurznom konaní sankčný úrok 22,20 Eur podľa § 35b ods. 1 písm. e)
zákona č. 511/1992 Zb. Na daňový subjekt, ktorý je v konkurze sa vzťahujú ustanovenia § 95 až 95a a
pokiaľ niektorá otázka nie je upravená v týchto ustanoveniach, použijú sa ostatné ustanovenia zákona
č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Osobitné ustanovenia pre konkurz a reštrukturalizáciu
sú rozdelené do dvoch samostatných ustanovení, každý s osobitným názvom a zároveň aj poslaním.
Ustanovenie § 95 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov sa týka len prihlasovania
daňových pohľadávok a ničoho iného. Ustanovenie § 95a vyššie uvedeného zákona rieši účinky
vyhlásenia konkurzu a povolenia reštrukturalizácie. Na všetky ostatné situácie je potrebné použiť ostatné
ustanovenia zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, a teda aj na vyrubenie sankčného
úroku je potrebné použiť ust. § 35b vyššie uvedeného zákona. V prípade, že správca dane vyrubí
sankčný úrok v čase po vyhlásení konkurzu z dôvodu porušenia ustanovení osobitného zákona, ktoré
nastalo po vyhlásení konkurzu, sankčný úrok je sankciou ako takou, uloženou podľa § 35b zákona č.
511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov nespadá pod § 95 vyššie uvedeného zákona, ale vzťahuje
sa na ňu definícia dane, daňovej pohľadávky a následne po zaplatení aj definícia daňového nedoplatku
uvedená v § 1a zákona. V prípade vyrubenia sankčného úroku podľa § 35b ods. 1 písm. e) zákona
č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov ide o daňové konanie, ktoré sa vyhlásením konkurzu
neprerušuje, čo vyplýva jednak z § 95a ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov
a jednak z § 47 ods. 2 zákona č. 7/2005 v znení neskorších predpisov. Skutočnosť, že správca dane
vyrubí daňovému subjektu sankčný úrok so zákona ešte neznamená, že si ho uplatňuje ako daňovú
pohľadávku v konkurze. Tým, že si správca dane v tomto konaní neuplatňuje sankčný úrok ako daňovú
pohľadávku v konkurze, nemohol porušiť ani ust. § 100 ods. 2 písm. c) zákona č. 7/2005 Z.z. v znení
neskorších predpisov tak, ako to uvádza žalobca. Bolo obligatórnou povinnosťou správcu dane vyrubiť
sankčný úrok za nezaplatenie preddavku na dňa z motorových vozidiel v lehote splatnosti, a túto
povinnosť si správca dane rozhodnutím aj splnil. Neobstojí námietka odvolávajúceho sa, že povinnosť
zaplatiť preddavok na daň z motorových vozidiel za tretí štvrťrok 2008 do 30.09.2008 bola jednoznačne
povinnosťou správcu v konkurznom konaní, a nie úpadcu. Skutočnosť, že správcovi neboli odovzdané



úpadcom žiadne motorové vozidlá neznamená, že daňový subjekt v roku 2008 nemal povinnosť platiť
štvrťročné preddavky na daň z motorových vozidiel na základe výšky predpokladanej dane k 01.01.2008.
Preddavok za tretí štvrťrok 2008 daňový subjekt v lehote splatnosti, t. j. do 30.09.2008 nezaplatil, a táto
skutočnosť bola dôvodom vyrubenia sankčného úroku. Až následne požiadal správcu dane o zrušenie
preddavkov na daň z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie 2008. Pretože žiadosť bola doručená
v októbri 2008, správca dane žiadosti vyhovel a rozhodnutím zo dňa 11.11.2008 č. 703/230/48333/08/
Bre určil platenie preddavkov vo výške 0,00 Sk, ale len za štvrtý štvrťrok 2008.

Podľa § 35b ods. 1 písm. e) zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v
sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov sankčný úrok vyrubí správca dane
daňovému subjektu, ak preddavok na daň nebol zaplatený v lehote alebo vo výške podľa osobitného
zákona; pri preddavkoch na daň sa sankčný úrok vyrubí do dňa platby vrátane, najdlhšie do uplynutia
lehoty na podanie daňového priznania.

Podľa § 35b ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov správca dane vyrubí sankčný
úrok z dlžnej sumy vo výške štvornásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej
v deň vzniku daňového nedoplatku alebo v deň nasledujúci po dni, v ktorom mal byť preddavok na daň
zaplatený alebo odvedený alebo splátka dane zaplatená alebo v deň vrátenia nadmerného odpočtu,
ktorý správca dane vrátil daňovému subjektu. Ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej
centrálnej banky nedosiahne 15 %, pri výpočte sankčného úroku sa namiesto štvornásobku základnej
úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použije ročná úroková sadzba 15 %. Správca dane vyrubí
sankčný úrok za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni splatnosti
dane alebo rozdielu dane až do dňa platby vrátane alebo do "dňa použitia preplatku alebo vykonania
kompenzácie podľa § 63; ak daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie alebo dodatočné
hlásenie, sankčný úrok sa vyrubí do dňa podania dodatočného daňového priznania alebo dodatočného
hlásenia z dlžnej sumy uvedenej v daňovom priznaní alebo hlásení alebo v poslednom opravnom
daňovom priznaní, alebo v predchádzajúcom dodatočnom daňovom priznaní, alebo v dodatočnom
hlásení. Sankčný úrok sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou s výnimkou uvedenou v
odseku 1 písm. e). Sankčný úrok sa nevyrubuje zo sankčného úroku, úroku a pokuty.

Podľa § 95a ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov v daňovom konaní sa v
čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu správca v konkurznom konaní stáva účastníkom
daňového konania namiesto daňového subjektu; v čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu
sa správca v konkurznom konaní považuje za daňový subjekt. V čase od vyhlásenia konkurzu do
zrušenia konkurzu sa na správcu v konkurznom konaní vzťahujú všetky ustanovenia tohto zákona a
osobitných zákonov, ktoré upravujú práva a povinnosti daňového subjektu. Daňové priznania, daňové
doklady a iné písomnosti, ktoré majú význam pre určenie práv a povinností daňového subjektu a
iných fyzických osôb, alebo právnických osôb podľa tohto zákona alebo osobitných zákonov, vystavené
správcom v konkurznom konaní namiesto daňového subjektu sa považujú za doklady vystavené
daňovým subjektom.

Podľa § 1a písm. a) zákona o správe daní na účely tohto zákona sa daňou rozumie daň podľa osobitných
zákonov vrátane sankčného úroku a úroku, ako aj pokuty a poplatky ustanovené zákonom, ktoré
spravuje správca dane.

Podľa § 95 (nazvaný „Prihlasovanie daňových pohľadávok“) ods. 1 Ôsmej časti zákona o správe daní
upravujúcej osobitné ustanovenia pre konkurz a reštrukturalizáciu na účely konkurzu a reštrukturalizácie
sa za daňovú pohľadávku považuje nezaplatená suma dane, pri ktorej daňová povinnosť vznikla podľa
tohto zákona alebo osobitných zákonov. Za daňovú pohľadávku sa považuje aj daňová pohľadávka,
ktorá nebola priznaná daňovým subjektom alebo vyrubená správcom dane. Pokuty, sankčný úrok, úrok
(ďalej len „sankcia“) sa považujú za daňovú pohľadávku len vtedy, ak mohli byť správcom dane vyrubené
do vyhlásenia konkurzu alebo do povolenia reštrukturalizácie.



Podľa § 95 ods. 8 zákona o správe daní po vyhlásení konkurzu alebo po povolení reštrukturalizácie
správca dane prihlási daňovú pohľadávku podľa odsekov 1, 3, 6 a 7 spôsobom a v lehote ustanovenej
v osobitnom predpise.

Podľa § 95a (nazvaný „Účinky vyhlásenia konkurzu a povolenia reštrukturalizácie“) ods. 1 Ôsmej časti
zákona o správe daní upravujúcej osobitné ustanovenia pre konkurz a reštrukturalizáciu vyhlásením
konkurzu sa daňové konanie neprerušuje. Na majetok daňového subjektu podliehajúci konkurzu
nemožno počas konkurzu začať daňové exekučné konanie alebo výkon daňovej exekúcie; už začaté
daňové exekučné konanie alebo výkon daňovej exekúcie sa vyhlásením konkurzu zastavujú.

Podľa § 95a ods. 3 zákona o správe daní v čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu nemožno
začať daňové exekučné konanie na daňové nedoplatky vzniknuté po vyhlásení konkurzu.

Podľa § 95a ods. 4 zákona o správe daní v čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu lehoty
ustanovené pre premlčanie alebo zánik daňových pohľadávok a daňových záväzkov neplynú.

Podľa § 95 a ods. 5 zákona o správe daní v daňovom konaní sa v čase od vyhlásenia konkurzu
do zrušenia konkurzu správca v konkurznom konaní stáva účastníkom daňového konania namiesto
daňového subjektu, v čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu sa správca v konkurznom
konaní považuje za daňový subjekt. V čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu sa na správcu
v konkurznom konaní vzťahujú všetky ustanovenia tohto zákona a osobitných zákonov (poznámka pod
čiarou odkazuje okrem iného aj na zákon č. 222/2004 Z. z. o DPH), ktoré upravujú práva a povinnosti
daňového subjektu. Daňové priznania, daňové doklady a iné písomnosti, ktoré majú význam pre určenie
práv a povinností daňového subjektu alebo iných fyzických osôb, alebo právnických osôb podľa tohto
zákona alebo osobitných zákonov, vystavené správcom v konkurznom konaní namiesto daňového
subjektu sa považujú za doklady vystavené daňovým subjektom.

Podľa § 47 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ ZKR“) vyhlásením konkurzu sa neprerušuje daňové
konanie, colné konanie, konanie o výživnom pre maloleté deti, ani trestné konanie, pričom v trestnom
konaní nemožno rozhodnúť o náhrade škody, tým nie sú dotknuté ustanovenia § 48.

Podľa § 87 ods. 2 ZKR pohľadávky proti podstate sú tiež pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu,
ako dane, poplatky, clá, poistné na zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie, mzdy alebo
platy zamestnancov úpadcu a ďalšie nároky zamestnancov úpadcu z pracovných zmlúv alebo dohôd
o prácach uzatvorených mimo pracovného pomeru. Ak správca prevádzkuje podnik úpadcu alebo jeho
časť, tieto pohľadávky sa považujú za pohľadávky z prevádzkovania podniku.

Podľa § 100 ods. 2 písm. c) ZKR z uspokojenia v konkurze sú vylúčené aj mimozmluvné alebo zmluvné
sankcie postihujúce majetok úpadcu, ak nárok na ne vznikol, boli uložené alebo prirástli po vyhlásení
konkurzu.

Preskúmaním veci súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, pretože rozhodnutie
žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Konanie o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia a postupu podľa piatej časti O.s.p. je špecifickým konaním a nie pokračovaním
administratívneho konania.

Žalovaný v odvodnení preskúmavaného rozhodnutia síce poukazuje na dikciu zákona, avšak z neho
nevyplýva, prečo správca dane vyrubil žalobcovi sankčný úrok, ktorý nemožno považovať za daňovú
pohľadávku (§ 95 ods. 1 zákona o správe daní a poplatkov). Ak dospel k záveru, že správca dane mal
zo zákona povinnosť vyrubiť sankčný úrok, aké účinky má takéto rozhodnutie po vyhlásení konkurzu vo
vzťahu ku konkurznej podstate, zvlášť, ak bol sankčný úrok vyrubený správcovi konkurznej podstaty a



uložená sankcia je vylúčená z uspokojenia z majetku úpadcu tvoriaceho konkurznú podstatu, a takúto
pohľadávku je potrebné považovať za nevymožiteľnú v rámci konkurzného konania.

Z týchto podstatných dôvodov krajský súd rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým správnym
rozhodnutím podľa § 250j ods. 2 písm.d) O.s.p. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, keďže dospel k
záveru, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného postupovať v naznačenom smere, vo veci opätovne
rozhodnúť, prihliadnuť aj na žalobné námietky a rozhodnutie odôvodniť tak, aby z neho jasne, určité
a zrozumiteľné.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi nepriznal náhradu
trov konania z dôvodu, že tento si neuplatnil včas nárok na ich náhradu. Žalovaný zo zákona nemá nárok
na náhradu trov konania.

Senát krajského súdu vo veci rozhodol jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doru-

čenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu

v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.