Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 24S/175/2013 z 26. 2. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 26. februára 2014, sp. zn. 24S/175/2013, ECLI:SK:KSBB:2014:6013200852.1 Krajský súd Banská Bystrica | 24S/175/2013 | ECLI:SK:KSBB:2014:6013200852.1 | 2014-02-26 | Uznesenie Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c6641127-4780-4cfa-970a-b65b1c6732d6 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6013200852.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/175/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013200852
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6013200852.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: Centrum ekologických informácií, so sídlom Suché
Mýto 19, 811 03 Bratislava, IČO: 42 268 559, zast. spoločnosťou Bardač s.r.o., advokátska kancelária
so sídlom Búdková č. 4, 811 04 Bratislava, IČO: 47 243 252 proti žalovanému: Obec Uzovská Panica,
so sídlom Uzovská Panica 95, 980 22 Veľký Blh, IČO: 319163 o preskúmanie zákonnosti fiktívneho
rozhodnutia žalovaného takto

r o z h o d o l :

Konanie z a s t a v u j e.

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou 20.05.2013 domáhal, aby súd zrušil prvostupňové fiktívne rozhodnutie
žalovaného, doručené žalobcovi dňa 09.03.2013, ktorým žalovaný odmietol prístup k informáciám
požadovaným žalobcom, ako aj odvolacie fiktívne rozhodnutie žalovaného, doručené žalobcovi dňa
07.04.2013 a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadal žalovaného nahradiť žalobcovi
trovy konania vo výške 275,94 Eur. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovanému, ako povinnej osobe podľa
§ 2 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zák. č. 211/2000 Z.z.“) zaslal e-mailom žiadosť podpísanú zaručeným elektronickým podpisom dňa
22.02.2013, v ktorej žiadal sprístupnenie nasledovných informácií:

1. údaj o počte obyvateľov obce k 31.12.2011 a k 31.12.2012,

2. údaj o rozlohe obce,

3. údaj o počte a zoznam území chránených Ramsarským dohovorom o mokradiach a území
zaradených do sústavy chránených území NATURA 2000, nachádzajúcich sa na území obce (v
členení na osobitne chránené územia - Special Protection Areas a osobitné územia ochrany - Special
Areas of Conservation). Žalovaný v zákonom stanovenej 8-dňovej lehote od doručenia žiadosti (t.j.
najneskôr do 06.03.2013) požadované informácie žalobcovi nesprístupnil, ani nevydal rozhodnutie o
odmietnutí prístupu k týmto informáciám. V zmysle § 18 ods. 3 zák. č. 211/2000 Z.z. preto došlo k
vydaniu fiktívneho prvostupňového rozhodnutia. K doručeniu prvostupňového rozhodnutia v zmysle
zákona došlo 09.03.2013. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie e-mailom dňa
21.03.2013, pričom aj toto podanie bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Odvolací
orgán obce v 15-dňovej lehote od doručenia odvolania o tomto odvolaní nerozhodol, preto sa má
podľa § 19 ods. 3 zák. č. 211/2000 Z.z. za to, že žalovaná obec vydala fiktívne rozhodnutie, ktorým
odvolanie žalobcu zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila (§ 19 ods. 3 zák. č. 211/2000 Z.z.).
Za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje deň 07.04.2013. Žalobca v žalobe uviedol, že má
za to, že napadnutým rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach a to tým, že žalovaná odmietla
žalobcovi prístup k informáciám bez toho, aby mala na to zákonnú oporu. Žalobca ako hlavný dôvod
nezákonnosti uviedol skutočnosť, že žalovaná obec v napadnutých rozhodnutiach vec nesprávne



právne posúdila a že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Informácie
požadované žalobcom nespadajú do rámca § 8 až § 11 zák. č. 211/2000 Z.z., pretože nešlo o
utajované skutočnosti týkajúce sa osobnosti a osobných údajov, obchodné tajomstvo, či niektoré ďalšie
informácie, ku ktorým možno prístup obmedziť podľa § 11 zák. č. 211/2000 Z.z.. Žalobca tvrdil, že
z týchto dôvodov sú napadnuté rozhodnutia v rozpore s § 3 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z.z., keďže
žalovaná obec požadovanými informáciami disponuje a súčasne neexistuje žiaden zákonný dôvod pre
ich nesprístupnenie. Z uvedeného dôvodu je preto podľa žalobcu daný dôvod na zrušenie napadnutých
rozhodnutí podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p.. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov odôvodnil
žalobca tým, že ak mala žalovaná obec za to, že je daný dôvod pre odmietnutie prístupu k požadovaným
informáciám, mala o tom vydať rozhodnutie, ktoré by obsahovalo odôvodnenie podľa § 47 ods. 3 zák.
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) umožňujúce žalobcovi oboznámiť sa s
dôvodmi pre odmietnutie prístupu k informáciám. To sa však nestalo, pretože došlo k vydaniu fiktívnych
rozhodnutí v oboch stupňoch podľa § 18 ods. 3, resp. § 19 ods. 3 zák. č. 211/2000 Z.z.. Z uvedených
dôvodov sú podľa žalobcu splnené predpoklady pre zrušenie napadnutých rozhodnutí podľa § 250j ods.
2 písm. d/ O.s.p..

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 10.06.2013 potvrdil, že dňa 22.02.2013 mu bola
doručená e-mailom v elektronickej forme správa, avšak táto bola doručená vo formáte, ktorý sa
nepodarilo otvoriť a zistiť jej obsah. Žalovaný sa až z doručenej žaloby dozvedel o tom, že malo ísť o
žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácií. Keďže žalobcovi nebola doručená zo strany žalobcu žiadosť,
s obsahom ktorej nebolo možné sa oboznámiť pre technickú nemožnosť správu otvoriť, žalovaný
nemohol sprístupniť požadované informácie a nemohlo dôjsť ani k vydaniu fiktívneho prvostupňového
rozhodnutia. Žalovaný po doručení predmetnej správy žalobcu elektronickou formou oznámil žalobcovi
nemožnosť zistenia obsahu správy a požiadal žalobcu o zaslanie správy v inom formáte. Žalobca na
túto žiadosť žalovaného nereagoval. Žalovaný nepoprel, že aj dňa 21.03.2013 obdržal od žalobcu e-
mailovú správu, s jej obsahom sa však nemohol oboznámiť z dôvodu technickej nemožnosti jej otvorenia.
Až zo žaloby sa žalovaný dozvedel o tom, že malo ísť o odvolanie žalobcu proti údajnému fiktívnemu
prvostupňovému rozhodnutiu. Žalovaný opäť žalobcovi oznámil skutočnosť, že správu nemohol otvoriť,
avšak žalobca opäť nereagoval. Keďže žalobca žalovanému nedoručil e-mailovou správou podpísanou
zaručeným elektronickým podpisom žiadosť o sprístupnenie informácií, ani odvolanie v elektronickom
formáte podporovanom výpočtovou technikou žalovaného a s obsahom ktorých by bolo v možnostiach
žalovaného sa oboznámiť, nemohol byť žalobca ukrátený na svojich právach tým, že by mu bol zo strany
žalovaného odmietnutý prístup k informáciám bez toho, aby mal na to zákonnú oporu. Žalovaný navrhol
žalobu zamietnuť.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a

§ 246a ods.1 O.s.p. so súhlasom účastníkov konania prejednal vec bez nariadenia pojednávania, pričom
dospel k záveru, že žaloba smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania
súdom z dôvodu, že nebolo vydané.

Podľa § 244 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. (ďalej len O.s.p.) v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na
základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi
v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a
povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu
sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 250d ods. 3 O.s.p. súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju
podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania
súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému
vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§
250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.



Podľa § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej aj „zákon o slobode
informácií“) osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len "povinné osoby")
sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon
zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti
verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

Podľa § 14 zákona o slobode informácií (1) Žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou
poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom. (2) Zo žiadosti musí byť zrejmé, ktorej povinnej
osobe je určená, meno, priezvisko, názov alebo obchodné meno žiadateľa, jeho adresa pobytu alebo
sídlo, ktorých informácií sa žiadosť týka a aký spôsob sprístupnenia informácií žiadateľ navrhuje.
(3) Ak žiadosť nemá predpísané náležitosti uvedené v odseku 2, povinná osoba bezodkladne vyzve
žiadateľa, aby v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako sedem dní, neúplnú žiadosť doplnil.
Poučí žiadateľa aj o tom, ako treba doplnenie urobiť. Ak napriek výzve povinnej osoby žiadateľ žiadosť
nedoplní a informáciu nemožno pre tento nedostatok sprístupniť, povinná osoba žiadosť odloží. (4)
Žiadosť je podaná dňom, keď bola oznámená povinnej osobe príslušnej vo veci konať. (5) Na žiadosť
povinná osoba písomne potvrdí podanie žiadosti a oznámi predpokladanú výšku úhrady za sprístupnenie
informácie.

Podľa § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií, ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti
neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala
rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade
považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 17).

Podľa § 22 ods. 1 zákona o slobode informácií, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na
konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 28)

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 215/2002 Z.z. v znení účinnom do 31.10.2013 tento zákon upravuje
vzťahy vznikajúce v súvislosti s vyhotovovaním a používaním elektronického podpisu, práva a povinnosti
fyzických osôb a právnických osôb pri používaní elektronického podpisu, hodnovernosť a ochranu
elektronických dokumentov podpísaných elektronickým podpisom.

Podľa § 2 zákona č. 215/2002 Z.z. v znení účinnom do 31.10.2013 na účely tohto zákona sa
rozumie a) dokumentom ľubovoľná konečná neprázdna postupnosť znakov, b) digitálnym dokumentom
číselne kódovaný dokument, c) elektronickým dokumentom digitálny dokument uchovávaný na fyzickom
nosiči, prenášaný alebo spracúvaný pomocou technických prostriedkov v elektrickej, magnetickej,
optickej alebo inej forme, d) podpísaným elektronickým dokumentom elektronický dokument, pre
ktorý bol vyhotovený elektronický podpis, ak je tento elektronický dokument dostupný spolu s
elektronickým podpisom daného dokumentu, e) súkromným kľúčom tajná informácia, ktorá slúži
na vyhotovenie elektronického podpisu elektronického dokumentu, f) verejným kľúčom informácia
dostupná overovateľovi, ktorá slúži na overenie správnosti elektronického podpisu vyhotoveného
pomocou súkromného kľúča patriaceho k danému verejnému kľúču, g) prostriedkom na vyhotovenie
elektronického podpisu technické zariadenie alebo programové vybavenie, alebo algoritmy, alebo
ich kombinácia, ktorých prostredníctvom môže podpisovateľ vyhotoviť na základe elektronického
dokumentu a súkromného kľúča podpisovateľa elektronický podpis elektronického dokumentu,
h) bezpečným zariadením na vyhotovenie elektronického podpisu prostriedok na vyhotovenie
elektronického podpisu, ktorý spĺňa požiadavky tohto zákona a ktorý slúži na vyhotovovanie zaručených
elektronických podpisov, i) prostriedkom na overenie elektronického podpisu technické zariadenie
alebo programové vybavenie, alebo algoritmy, alebo ich kombinácia, ktorých prostredníctvom môže



overovateľ na základe podpísaného elektronického dokumentu a verejného kľúča patriaceho k
súkromnému kľúču, ktorý bol použitý na vyhotovenie elektronického podpisu, overiť správnosť
elektronického podpisu, j) uzavretým systémom systém slúžiaci výlučne pre vlastné potreby jeho
účastníkov, ktorý vznikol na základe dohody účastníkov systému a ku ktorému majú prístup len
účastníci systému, uzavretým systémom nie je informačný systém verejnej správy, 1) k) certifikačnou
službou najmä vydávanie certifikátov, zrušovanie platnosti certifikátov, poskytovanie zoznamu zrušených
certifikátov, potvrdzovanie existencie a platnosti certifikátov, vyhľadávanie a poskytovanie vydaných
certifikátov, l) akreditovanou certifikačnou službou 1. vydávanie kvalifikovaných certifikátov, zrušovanie
platnosti kvalifikovaných certifikátov, poskytovanie zoznamu zrušených kvalifikovaných certifikátov,
potvrdzovanie existencie a platnosti kvalifikovaných certifikátov, vyhľadávanie a poskytovanie vydaných
kvalifikovaných certifikátov (ďalej len "správa kvalifikovaných certifikátov"), 2. dlhodobé uchovávanie
elektronických dokumentov podpísaných zaručeným elektronickým podpisom, 3. vydávanie časových
pečiatok, m) certifikačnou činnosťou poskytovanie certifikačných služieb, prijímanie žiadostí o vydanie
certifikátu, vedenie evidencie, prevádzka potrebných technických zariadení a iná činnosť potrebná
na zabezpečenie poskytovania certifikačných služieb, n) správou certifikátov vydávanie, overovanie
platnosti, zrušovanie, archivovanie certifikátov a certifikačné činnosti s tým spojené, o) produktmi pre
elektronický podpis technické zariadenia a programové vybavenie alebo ich relevantné časti, ktoré
sú určené pre poskytovateľov certifikačných služieb na vykonávanie certifikačných činností alebo
sú určené na vyhotovovanie a overovanie elektronických podpisov, p) poskytovateľom certifikačných
služieb fyzická osoba - podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá vykonáva certifikačné služby, q)
certifikačnou autoritou poskytovateľ certifikačných služieb, ktorý spravuje certifikáty podľa písmena n),
r) akreditovanou certifikačnou autoritou certifikačná autorita, ktorá poskytuje akreditované certifikačné
služby podľa tohto zákona a ktorá má na poskytovanie týchto služieb akreditáciu Národného
bezpečnostného úradu 2) (ďalej len "úrad"), s) registračnou autoritou poskytovateľ certifikačných
služieb, ktorý v mene certifikačnej autority vykonáva vybrané certifikačné činnosti a sprostredkúva
služby certifikačnej autority držiteľom certifikátov a žiadateľom o vydanie certifikátu, t) podpisovateľom
fyzická osoba, ktorá je držiteľom súkromného kľúča a je schopná pomocou tohto kľúča vyhotoviť
elektronický podpis elektronického dokumentu, u) vydavateľom certifikátu certifikačná autorita alebo
úrad, v) držiteľom certifikátu 1. fyzická osoba, ktorej bol certifikačnou autoritou na základe tohto zákona
vydaný certifikát, 2. certifikačná autorita, 3. úrad, w) overovateľom elektronického podpisu fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá pomocou prostriedku na overenie elektronického podpisu, verejného
kľúča, podpísaného elektronického dokumentu a elektronického podpisu tohto dokumentu môže overiť
platnosť daného elektronického podpisu, x) bezpečným zariadením na vyhotovovanie časovej pečiatky
technické zariadenie a programové vybavenie, ktoré spĺňa požiadavky tohto zákona a prostredníctvom
ktorého možno na základe časového údaja, elektronického dokumentu a na tento účel určeného
súkromného kľúča vyhotoviť časovú pečiatku daného elektronického dokumentu, y) elektronickou
podateľňou technické zariadenie slúžiace najmä na prijímanie, odosielanie a potvrdzovanie prijatia
elektronických dokumentov, elektronických dokumentov podpísaných elektronickým podpisom a
elektronických dokumentov podpísaných zaručeným elektronickým podpisom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 215/2002 Z.z. v znení účinnom do 31.10.2013 elektronický podpis je
informácia pripojená alebo inak logicky spojená s elektronickým dokumentom, ktorá musí spĺňať
tieto požiadavky: a) nemožno ju efektívne vyhotoviť bez znalosti súkromného kľúča a elektronického
dokumentu, b) na základe znalosti tejto informácie a verejného kľúča patriaceho k súkromnému kľúču
použitému pri jej vyhotovení možno overiť, že elektronický dokument, ku ktorému je pripojená alebo
s ním inak logicky spojená, je zhodný s elektronickým dokumentom použitým na jej vyhotovenie, c)
obsahuje údaj, ktorý identifikuje podpisovateľa.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 215/2002 Z.z. v znení účinnom do 31.10.2013 podpisovateľ vyhotoví
elektronický podpis elektronického dokumentu tak, že na základe svojho súkromného kľúča a
elektronického dokumentu vyhotoví nový údaj, ktorý spĺňa podmienky podľa odseku 1.

Podľa § 4 zákona č. 215/2002 Z.z. v znení účinnom do 31.10.2013. (1) Zaručený elektronický podpis
je elektronický podpis, ktorý musí spĺňať podmienky podľa § 3: a) je vyhotovený pomocou súkromného
kľúča, ktorý je určený na vyhotovenie zaručeného elektronického podpisu, b) možno ho vyhotoviť len
s použitím bezpečného zariadenia na vyhotovovanie elektronického podpisu podľa § 2 písm. h), c)



spôsob jeho vyhotovovania umožňuje spoľahlivo určiť, ktorá fyzická osoba zaručený elektronický podpis
vyhotovila, d) na verejný kľúč patriaci k súkromnému kľúču použitému na vyhotovenie zaručeného
elektronického podpisu je vydaný kvalifikovaný certifikát. (2) Zaručený elektronický podpis je platný,
ak a) existuje kvalifikovaný certifikát verejného kľúča patriaceho k súkromnému kľúču použitému
pri vyhotovení daného elektronického podpisu, b) je preukázateľné, že kvalifikovaný certifikát podľa
písmena a) bol platný v čase vyhotovenia daného elektronického podpisu, c) elektronický dokument,
ku ktorému je zaručený elektronický podpis pripojený alebo s ním inak logicky spojený, je zhodný
s dokumentom použitým na jeho vyhotovenie, čo sa overilo použitím verejného kľúča uvedeného v
kvalifikovanom certifikáte podľa písmena a). (3) Podpisovateľ vyhotoví zaručený elektronický podpis
elektronického dokumentu tak, že na základe svojho súkromného kľúča a daného elektronického
dokumentu vyhotoví pomocou bezpečného zariadenia na vyhotovenie elektronického podpisu nový
údaj, ktorý spĺňa podmienky podľa odseku 1. (4) Formát a spôsob vyhotovovania zaručeného
elektronického podpisu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad. (5) Verejný
kľúč patriaci k súkromnému kľúču určenému na vyhotovovanie zaručeného elektronického podpisu
úradu je zverejnený spôsobom, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.
(6) Zaručený elektronický podpis úradu je platný, ak elektronický dokument, ku ktorému je zaručený
elektronický podpis pripojený alebo s ním inak logicky spojený, je zhodný s dokumentom použitým na
jeho vyhotovenie, čo sa overilo použitím verejného kľúča úradu zverejneného spôsobom podľa odseku 5.

Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 215/2002 Z.z. v znení účinnom do 31.10.2013 ústredným orgánom štátnej
správy pre elektronický podpis je úrad.

Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 215/2002 Z.z. v znení účinnom do 31.10.2013 úrad plní tieto úlohy:
a) vykonáva kontrolu dodržiavania tohto zákona (§ 11), b) posudzuje žiadosti certifikačných autorít
pôsobiacich na území Slovenskej republiky o akreditáciu, udeľuje a odníma certifikačným autoritám
akreditáciu a vydáva osvedčenia o akreditácii, c) vydáva certifikáty verejných kľúčov podľa § 6 ods.
7 ním akreditovaným certifikačným autoritám, d) zverejňuje vlastný verejný kľúč podľa § 4 ods. 5 a
vydáva certifikát svojho vlastného verejného kľúča podľa § 6 ods. 9, e) vydáva certifikáty verejných
kľúčov zahraničným certifikačným autoritám podľa § 17 ods. 1 písm. a) a c), f) eviduje certifikačné
autority pôsobiace v Slovenskej republike, g) vedie zoznam akreditovaných certifikačných autorít
pôsobiacich na území Slovenskej republiky a zoznam certifikačných autorít, ktorým odňal akreditáciu;
tento zoznam úrad zverejňuje na svojom webovom sídle, h) zrušuje certifikát, ktorý vydal akreditovanej
certifikačnej autorite, ak akreditovanej certifikačnej autorite odníme akreditáciu alebo ak táto ukončí
svoju činnosť, i) vedie register zahraničných certifikačných autorít, ktorých certifikáty boli úradom uznané
na použitie v Slovenskej republike, j) certifikuje produkty pre elektronický podpis, najmä bezpečné
zariadenia na vyhotovovanie elektronického podpisu a bezpečné zariadenia na vyhotovovanie časových
pečiatok, vydáva odporúčania, štandardy a smernice z oblasti elektronického podpisu, k) plní ďalšie
úlohy, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona; na plnenie svojich úloh môže požiadať o spoluprácu aj iné
štátne orgány a ďalšie fyzické osoby a právnické osoby, l) poskytuje akreditované certifikačné služby
príslušníkom a zamestnancom úradu a na požiadanie príslušníkom Policajného zboru a zamestnancom
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pre plnenie úloh ustanovených osobitným predpisom, 2e)
príslušníkom ozbrojených síl a zamestnancom Ministerstva obrany Slovenskej republiky pre plnenie
úloh ustanovených osobitným predpisom, 2f) príslušníkom a zamestnancom Slovenskej informačnej
služby, zamestnancom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, súdom Slovenskej republiky
a prokuratúre pre plnenie úloh ustanovených osobitnými predpismi, 2g) m) vedie zoznam všetkých
vydaných kvalifikovaných certifikátov spolu s informáciami o ich platnosti zaslaných podľa § 14 ods. 3
písm. e) a poskytuje z neho informácie, n) vydáva certifikáty ním akreditovaným certifikačným autoritám
pre službu časovej pečiatky podľa § 2 písm. l) tretieho bodu, o) poskytuje Európskej komisii a členským
štátom Európskej únie zoznamy akreditovaných certifikačných autorít pôsobiacich na území Slovenskej
republiky, zoznamy certifikačných autorít, ktorým odňal akreditáciu, údaje z registra zahraničných
certifikačných autorít, ktorých certifikáty boli úradom uznané na použitie v Slovenskej republike a
bezodkladne im oznamuje každú zmenu a doplnenie poskytovaných informácií, p) vedie zoznam
elektronických adries umiestnenia elektronických podateľní orgánov verejnej moci, ktorý zverejňuje na
svojom webovom sídle.



Podľa § 25a zákona č. 215/2002 Z.z. o elektronickom podpise orgány verejnej moci sú povinné
bezodkladne oznamovať úradu elektronickú adresu umiestnenia elektronickej podateľne, na ktorej
prijímajú podania vo forme elektronických dokumentov podpísaných elektronickým podpisom alebo
elektronických dokumentov podpísaných zaručeným elektronickým podpisom a každú zmenu jej
umiestnenia.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 275/2006 Z.z. za vytváranie, správu a rozvoj informačného systému verejnej
správy zodpovedá povinná osoba, ktorá je správcom, zabezpečujúca výkon verejnej správy na určenom
úseku verejnej správy podľa osobitného predpisu. 1)

Podľa § 3 ods. 6 písm. e) zákona č. 275/2006 Z.z. povinné osoby sú ďalej povinné zverejniť adresu
elektronickej podateľne na svojom webovom sídle, ak ho majú zriadené a ak využívajú elektronickú
podateľňu.

Súd zo žalobcom predložených dôkazov zistil, že J. B. z adresy a@b.c 22. februára
2013 elektronicky zaslal žalovanému elektronickú poštu s textom: Dobry den, v prilohe Vám posielam
ziadost o informacie, podpisanú zarucenym elektronickym podpisom. S pozdravom. J. B.. Pocet priloh:
2 C._BB_priloha.zep 150K a C._BB_ziadost.zep 49K. Ďalej poštu z adresy a@b.c s
predmetom odvolanie (BR) zo dňa 21. marca 2013 bez textu s prílohou C._BB_odvolanie.zep 48K.
Žalobca k žalobe, ktorú podal elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom pripojil aj súbory, ktoré
mali tvoriť uvedené prílohy k žiadosti a to žiadosť o sprístupnenie informácií spolu s rozdeľovníkom, v
ktorej žiada informácie a údaje o počte obyvateľov k 31. decembru 2011 a k 31. decembru 2012, rozlohe
obce, počte a zozname území chránených Ramsarským dohovorom o mokradiach a území zaradených
do sústavy chránených území NATURA 2000 nachádzajúcich sa na území obce (v členení na osobitne
chránené územia - Special Protection Areas a osobitné územia ochrany - Special Areas of Conservation.
Žiadal ich sprístupniť v elektronickej podobe na e-mailovú adresu žiadateľa: a@b.c .
Ďalej pripojil aj text odvolania proti fiktívnemu rozhodnutiu spolu s rozdeľovníkom, komu bolo takéto
odvolanie zo dňa 21. marca 2013 elektronickou poštou odosielané.

Žalovaný v konaní nenamietal skutočnosť, že je povinnou osobou podľa § 2 ods. 1 zák.č. 211/2000
Z.z. a že má e-mailovú adresu, prostredníctvom ktorej komunikuje. Nepoprel ani skutočnosť, že J. B.
doručil oznámenie, že v prílohe mu zasiela žiadosť o informácie podpísanú zaručeným elektronickým
podpisom. Namietal však, že žiadosť mu nebola doručená v súlade s § 14 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z.z.,
nakoľko nebola doručená technicky vykonateľným spôsobom.

Medzi účastníkmi bolo sporné, či žalobca podal žalovanému žiadosť o sprístupnenie informácií tak, ako
to tvrdí v žalobe a či jeho žiadosť bola podaná tak, ako to upravuje § 14 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z..
Podľa žalobcom predložených dôkazov bola elektronická správa odoslaná žalovanému 22. februára
2013 p. J. B. z jeho e-mailovej adresy. Táto obsahovala dve prílohy podpísané zaručeným elektronickým
podpisom. Prvá z nich mala obsahovať plnú moc, ktorú žalobca udelil kancelárii Bardač s.r.o. 19.
februára 2013 a druhá mala byť žiadosť, ktorú v mene žalobcu podala advokátska kancelária Bardač
s.r.o. a v ktorej žalobca žiadal poskytnúť informácie podľa zákona č. 211/2000 Z.z..

Žalovaný nepotvrdil, že mu žalobca oznámil žiadosť o sprístupnenie konkrétnych informácií. Potvrdil len
to, že mu bola doručená správa p. J. B. o tom, že mu v prílohe zasiela žiadosť o informácie podpísané
zaručeným elektronickým podpisom. Pokiaľ žalovaný nepotvrdil, že mu bola oznámená žalobcova
žiadosť o poskytnutie informácií, nie je možné zo žalobcom navrhnutých a predložených dôkazných
prostriedkov dokázať, že sa tak stalo. To znamená stotožniť obsah príloh e-mailu p. B. žalovanému
len podľa názvu príloh s obsahom príloh žaloby, medzi ktorými bola aj žiadosť o poskytnutie informácií
podpísaná zaručeným elektronickým podpisom žalobcu a plná moc podpísaná zaručeným elektronickým
podpisom žalobcom. Je tomu tak práve z dôvodu, že ako dôkaz oznámenia žiadosti žalovanému žalobca
predkladá e-mail p. B. týmto osobám s označením názvov príloh. Žalobca v zmysle § 14 ods. 2 zák. č.
211/2000 Z.z. musí preukázať, že žiadosť bola povinnej osobe oznámená, nakoľko až od oznámenia
žiadosti začnú povinnej osobe plynúť lehoty na vydanie rozhodnutia. Z uvedeného vyplýva, že v konaní



nebolo preukázané, že žalovaný vydal zamietavé fiktívne rozhodnutie, nakoľko nebolo preukázané, že
mu bola oznámená žiadosť žalobcu o poskytnutie konkrétnych informácií podľa zák. č. 211/2000 Z.z..

Z vyššie citovaných ustanovení zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám vyplývajú
podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám, pričom oprávnená osoba v zmysle
§ 3 ods. 1 cit. zákona - žiadateľ o poskytnutie informácie môže požiadať o sprístupnenie informácií
povinnú osobu spôsobom upraveným v § 14 a nasl. zák. č. 211/2000 Z.z.. Toto ustanovenie upravuje
spôsob a formu podania žiadosti o sprístupnenie informácií, pričom z ods. 1 cit. ustanovenia vyplýva, že
žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným
spôsobom. Náležitosti žiadosti sú upravené v § 14 ods. 2 cit. zákona, pričom podľa § 14 ods. 4 cit.
zákona je žiadosť podaná dňom, keď bola oznámená povinnej osobe príslušnej vo veci konať.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca nepodal povinnej osobe svoju žiadosť spôsobom, ktorý je
upravený v citovanom § 14 zák. č. 211/2000 Z.z.. Je nepochybné, že toto ustanovenie zákona obsahuje
úpravu žiadosti o sprístupnenie informácií a preto sa na toto podanie podľa citovaného § 22 ods. 1
zák. č. 211/2000 Z.z. nevzťahuje správny poriadok. Ten sa vzťahuje len na postup, ktorý nie je osobitne
upravený v zákone o slobode informácií. Postup pri podávaní žiadosti o poskytnutie informácií, spôsob
jej podania, ako aj náležitosti sú predmetom špeciálnej úpravy obsiahnutej vo vyššie citovanom § 14
zák. č. 211/2000 Z.z.. Na takúto žiadosť sa preto nevzťahuje § 19 správneho poriadku, z ktorého žalobca
odvodzuje svoje právo urobiť podanie voči povinnej osobe aj elektronicky so zaručeným elektronickým
podpisom. Treba uviesť, že ak účastník správneho konania má v zmysle § 19 ods. 1 zákona č.
71/1967 Zb. o správnom konaní právo obrátiť sa na správny orgán s podaním urobeným elektronicky
s elektronicky zaručeným podpisom, potom tomuto právu na strane správneho orgánu zodpovedá
povinnosť takéto elektronické podanie prijať (viď napr. nález Ústavného súdu SR II.ÚS 150/08 z
24.6.2008). To sa však nevzťahuje na tento prípad, nakoľko žalovaný v tomto konaní vystupuje ako
povinná osoba v zmysle zákona o slobode informácií, pričom na žiadosť sa vzťahuje výlučne ustanovenie
§ 14 zák. č. 211/2000 Z.z.. V zmysle tohto zákona žiadateľ nie je oprávnený podávať žiadosti podpísané
elektronicky zaručeným podpisom, a preto povinné osoby nie sú povinné zriadiť elektronickú podateľňu
za účelom, aby mohli čítať žiadosti podané takýmto spôsobom. Žiadosť je v zmysle § 14 ods. 4 podaná
vtedy, keď bola oznámená povinnej osobe. Podľa § 14 ods. 2 žiadateľ tak môže urobiť rôznymi spôsobmi,
pričom pre prípad elektronickej komunikácie s povinnou osobou zákon zvolil ten najjednoduchší spôsob
elektronickej komunikácie tým, že nevyžaduje, aby boli žiadosti podpísané elektronickým podpisom a
ani aby boli podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Zákon pritom medzi náležitosťami žiadosti
nevyžaduje, aby bola podpísaná žiadateľom. Stačí, ak má tie náležitosti, ktoré uvádza ods. 2 citovaného
§ 14 zák. č. 211/2000 Z.z.. Zákon totiž nekladie zbytočné prekážky vyžadovaním zložitých postupov
pri uplatňovaní práva na informácie, ktoré je zaručené Ústavou Slovenskej republiky práve z dôvodu,
že ide o právo, ktoré patrí každému. Žalobca tvrdí, že žiadosť podal v elektronickej forme podpísanej
zaručeným elektronickým podpisom pre vylúčenie pochybností. V konaní podľa zákona o slobode
informácií však nemôžu vzniknúť pochybnosti o tom, kto je žiadateľom práve z toho dôvodu, že stačí,
aby bol žiadateľ v žiadosti identifikovaný svojimi identifikačnými údajmi. Nevyžaduje sa jeho podpis
na žiadosti a ani len to, aby v prípade podávania žiadostí elektronickou formou túto žiadateľ podal zo
svojej vlastnej e-mailovej adresy. Samozrejme, v prípade sporu či žiadosť podal, musí byť spôsobilý
preukázať, že žiadosť bola povinnej osobe oznámená. Na webovej stránke Národného bezpečnostného
úradu, ktorý vedie zoznam elektronických podateľní orgánov verejnej moci podľa § 10 ods. 2 písm. p/
zák. č. 215/2002 Z.z. bolo možné zistiť, že žalovaná obec je orgánom verejnej moci, ktorý nemá zriadenú
elektronickú podateľňu a zák. č. 211/2000 Z.z. mu ako povinnej osobe v súvislosti s plnením povinností v
zmysle tohto zákona neukladá povinnosť takúto podateľňu zriadiť. Z uvedeného teda vyplýva, že pokiaľ
bolo žalovanému odoslané elektronické podanie podpísané zaručeným elektronickým podpisom na inú
e-mailovú adresu ako adresu elektronickej podateľne, nie je možné takúto žiadosť považovať za žiadosť
podanú v súlade s § 14 zák. č. 211/2000 Z.z.. Podanie žalobcu, ktoré mohol urobiť elektronicky, alebo
technicky vykonateľným spôsobom, preto nemohlo mať za následok doručenie obsahu takéhoto podania
žalovaným, keďže žiadosť o poskytnutie informácií je podľa § 14 ods. 4 zák. č. 211/2000 Z.z. podaná až
dňom, keď bola oznámená povinnej osobe príslušnej vo veci konať. Nepostačuje preto, aby sa povinná
osoba dozvedela o podaní takejto žiadosti, pretože z ust. § 14 ods. 4 cit. zákona vyplýva, že žalovanému
by musela byť takáto žiadosť oznámená, čo predpokladá, že povinná osoba musela poznať obsah takejto
žiadosti. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca v konaní nepreukázal, že žiadosť o sprístupnenie
informácií oznámil žalovanému a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v konaní nepreukázal,



že žalobca požiadal o sprístupnenie informácií žalovaného a že tak urobil spôsobom stanoveným v zák.
č. 211/2000 Z.z.. Preto žalovanému nevznikla povinnosť postupovať podľa zákona o slobode informácií
a teda neplatí právna domnienka, že existuje rozhodnutie podľa § 18 ods. 3 zák. č. 211/2000 Z.z..
Nemohla nastúpiť fikcia, že povinná osoba vydala rozhodnutie, ktorým odmietla sprístupniť informácie.
Z citovaného § 14 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z.z. vyplýva, že zákon ako alternatívu k spôsobu podania
žiadostí, medzi ktoré menovite stanovil: 1. podanie žiadosti prostredníctvom faxu a 2. elektronickou
poštou, stanovil každý iný spôsob, ktorý je technicky vykonateľný. Vzhľadom na stanovenú formu
podania, ktorá môže byť tak ústna ako aj písomná, potom iný technicky vykonateľný spôsob môže
byť napr. podanie žiadosti prostredníctvom poštových služieb, t.j. listom, služieb mobilných operátorov,
t.j. SMS správou, telefonicky. Zákon z možností elektronickej komunikácie vybral ako spôsob podania
žiadosti jednoduchú elektronickú komunikáciu a teda nie zabezpečenú elektronickú komunikáciu. Preto
komunikácia zabezpečená elektronickým podpisom alebo elektronickým zaručeným podpisom nie je
alternatívou k elektronickej komunikácii len z dôvodu, že ide o technicky vykonateľný spôsob.

Vykonaným dokazovaním, ktoré súd vykonal na zistenie existencie podmienok tohto konania súd zistil,
že žalobca nepreukázal, že žalovanému oznámil obsah žiadosti o poskytnutie informácií, nakoľko
žiadosť nepodal žiadnym zo spôsobov stanovených v § 14 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z.z.. V tomto
konaní sa teda nepreukázalo, že bolo vydané rozhodnutie, ktorého zrušenia sa žalobca v žalobe
domáhal. Rozhodnutie, o ktorom v konaní nebolo preukázané, že bolo vydané, nemôže byť predmetom
preskúmania, čím je naplnený dôvod na zastavenie konania uvedený v § 250d ods. 3 O.s.p..

Neexistencia rozhodnutia je zároveň takým nedostatkom podmienok konania podľa piatej časti
Občianskeho súdneho poriadku, ktorý nemožno odstrániť a preto súd konanie podľa § 104 ods. 1 O.s.p.
v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. zastavil.

Na záver súd uvádza, že na rozdiel od rozhodnutí vydaných v konaniach o obdobných žalobách žalobcu
sp. zn. 24S/71/2013 a 24S/79/2013, v ktorých bolo na základe vyššie uvedenej argumentácie rozhodnuté
meritórnym rozhodnutím (žaloby boli zamietnuté) práve z dôvodu, že medzi účastníkmi bolo sporné, či
bolo vydané napadnuté rozhodnutie, súd akceptoval právny názor vyslovený v obdobnej veci Najvyšším
súdom Slovenskej republiky v konaní č. 7Sži/7/2013, podľa ktorého neexistencia rozhodnutia, ktoré má
byť predmetom preskúmania podľa piatej časti O.s.p. je neodstrániteľnou prekážkou konania.

Žalobca podal žalobu podľa piatej časti O.s.p., preto súd o trovách konania rozhodol podľa § 250k ods.
1 O.s.p. tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v zmysle tohto ustanovenia v konaní
podľa piatej časti O.s.p. pri preskúmaní rozhodnutí správnych orgánov má žalobca právo na náhradu
trov konania len v prípade, že je celkom alebo sčasti úspešný. Osobitná úprava náhrady trov konania
obsiahnutá v piatej časti O.s.p. pre konania pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov
nepriznáva právo na náhradu trov konania správnemu orgánu v žiadnom prípade, teda ani v prípade,
kedy žalobca nie je úspešný. Takáto úprava potom neodrádza žalobcov od uplatňovania svojich práv
pokiaľ sa domnievajú, že boli porušené ich práva nezákonnosťou postupov a rozhodnutí správnych
orgánov, že v prípade že nebudú úspešní, budú musieť hradiť správnemu orgánu jeho trovy. Výnimku
z tohto pravidla tvorí úprava náhrady trov obsiahnutá v § 250h ods. 2 O.s.p. a to v prípade, že žalobca
zoberie svoju žalobu späť pred rozhodnutím súdu a žalovanému správnemu orgánu medzitým vzniknú
trovy konania. V takom prípade súd rozhodne o ich náhrade.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa

jeho doručenia, písomne, dvojmo, na tunajšom súde.



V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.