Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžk/10/2016 z 12. 12. 2017
Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 12. decembra 2017, sp. zn. 10Sžk/10/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:5015200729.1
Najvyšší súd | 10Sžk/10/2016 | ECLI:SK:NSSR:2017:5015200729.1 | 2017-12-12 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 88a ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb., § 88a ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb., § 6 zákona č. 532/2002 Z. z., § 88a ods. 7 zákona č. 50/1976 Zb., § 88a ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/aeb051ff-05ee-43e9-827e-77832c106a09
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:5015200729.1

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10Sžk/10/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015200729
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Ďurišová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:5015200729.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej
a členov senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci žalobcu
1/ E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. a žalobkyne 2/ H. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., obaja
zastúpení advokátkou JUDr. Zuzanou Baloghovou, Madačova 7, 034 01 Ružomberok, proti žalovanému
Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, Andreja Kmeťa č. 17, Žilina, za účasti pribratých
účastníkov konania 1/ Ing. C. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., 2/ Ing. J. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom F.,
právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Kováčik Legal, s.r.o., so sídlom Radlinského 1729, Dolný
Kubín, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: OU-ZA-OVBP2-2015/12968/KRA zo dňa
15.05.2015, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/112/2015-81 zo dňa
15. júna 2016, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/112/2015-81 zo dňa 15.
júna 2016 v spojení s opravným uznesením č. k. 21S/112/2015-107 zo dňa 6. októbra 2016   m e n í
tak, že žalobu   z a m i e t a .

Účastníkom náhradu trov konania   n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 250j ods. 2 písm. d) a e) zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného  č. OU-ZA-
OVBP2-2015/12968/KRA zo dňa 15.05.2015 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobcom priznal
náhradu trov konania v celkovej výške 854,48 Eur.

V odôvodnení rozhodnutia krajský súd uviedol, že jeho úlohou bolo postupom podľa ustanovení
druhej hlavy piatej časti O.s.p. preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného správneho
orgánu o dodatočnom povolení stavby upravenom v § 88a Stavebného zákona. Z ods. 1 a 2 tohto
ustanovenia vyplýva, že dôkazné bremeno preukázať, že ďalšia existencia nepovolenej stavby alebo
stavby uskutočnenej v rozpore so stavebným povolením nie je v rozpore s verejnými záujmami spočíva
na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona. Vlastník stavby na základe výzvy stavebného
úradu si sám a na vlastné náklady musí zaobstarať všetky potrebné doklady, t. j. rozhodnutia, stanoviská
a vyjadrenia dotknutých orgánov štátnej správy a obce. Posúdenie súladu s verejným záujmom
vykonáva stavebný úrad ako príslušný prvostupňový orgán štátnej správy. Rozsah požadovaných
dokladov nie je taxatívne vymedzený, ale stavebný úrad pri jeho určení vychádza predovšetkým z ust. §
126 Stavebného zákona. Predpokladom úspešnosti stavebníka v konaní o dodatočnom povolení stavby
v zmysle citovaného ust. § 88a ods. 1 Stavebného zákona je preukázanie skutočností, že dodatočné
povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými Stavebným zákonom.



Na základe vykonaného súdneho prieskumu dospel krajský súd k záveru, že žaloba je dôvodná, nakoľko
napadnuté druhostupňové rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia nie je možné zistiť, čo odvolací orgán považoval za spoľahlivo zistený stav
veci, ako vyhodnotil už vykonané stavebné úpravy, ako aj predloženú projektovú dokumentáciu a na
základe akých konkrétnych podkladov rozhodol tak, že prvostupňové rozhodnutie zmenil. V konaní
druhostupňového správneho orgánu bol zistený aj závažný procesný nedostatok, keď žalovaný nedoručil
žalobcom 1/ a 2/ odborný posudok Ing. L. N., čím im odňal právo uplatniť proti nemu kvalifikované
námietky.

Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie s odôvodnením, že krajský
súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O. s. p.). Nesúhlasí
s konštatovaním súdu, že z odôvodnenia jeho rozhodnutia nie je možné zistiť, čo odvolací orgán
považoval za spoľahlivo zistený stav veci, ani s konštatovaním, že nedoručenie odborného posudku
Ing. L. N. žalobcom bolo  závažným procesným nedostatkom. Svetlo-technický posudok bol súčasťou
odvolania, teda bol predložený až po vydaní prvostupňového rozhodnutia, pričom sami žalobcovia
priznávajú, že s ním boli oboznámení. Žalovaný na tento dôkaz ani neprihliadal, keďže mal za to, že
na základe ostatných podkladov bolo možné námietku stavebníčky proti nariadeniu odstrániť časť múru
jednoznačne a vierohodne vyhodnotiť a o nej rozhodnúť.

Poukázal na skutočnosť, že predmetom odvolacieho konania bolo rozhodnutie stavebného úradu,
ktorý dodatočne povolil zmenu stavby - nadstavbu rodinného domu a prístavbu schodiska, avšak
súčasne nariadil aj čiastočné odstránenie schodiskového múru, ktorý stavebníci uskutočnili v rozpore
so stavebným povolením, vydaným v roku 2003. Stavebný úrad pri nariadení odstránenia časti múru
prihliadal iba na námietky žalobcov ako účastníkov konania, ktorí s výškou schodiskového múru zo
západnej strany nesúhlasili, pretože im bráni vo výhľade. Hoci stavebný úrad vyhodnotil, že stavba
nie je v rozpore s verejnými záujmami ani s územnoplánovacímí podkladmi, žiadosti žalobcov vyhovel
bez predloženia akýkoľvek dôkazov o opodstatnenosti ich námietky. Žalovaný zistil, že takto uložená
podmienka podľa § 88a ods. 4 stavebného zákona pre dokončenie stavby je neopodstatnená a je v
rozpore so samotným ustanovením, pretože nariadenie odstránenia časti múru zo západnej strany nie
je možné považovať za nariadenú úpravu už zrealizovanej stavby, ale za nariadenie jej odstránenia.
Z predložených dokladov ale vyplynulo, že predmetná stavba neodporuje verejným záujmom a preto
nariadenie jej odstránenia (časti schodiskového múru) iba na základe žiadosti účastníkov konania,
ktorí ako dôvod uviedli zachovanie výhľadu a neznižovanie hodnoty ich domu považoval žalovaný za
neopodstatnené a žiadnym dôkazom nepreukázané; žalovaný preto odvolaniu stavebníkov v tejto časti
vyhovel.

Schodiskový múr tvorí zo statického a konštrukčného riešenia neoddeliteľnú súčasť pristavanej terasy
a garáže. Stavebníci uskutočnili výšku schodiskového múru zo západnej strany do úrovne +5,345 m
od úrovne podlahy garáže (± 0,000), čím neporušili žiadnu podmienku riadneho stavebného povolenia,
pretože výška múru nebola stanovená, čo potvrdil aj stavebný úrad v závere svojho odôvodnenia.
Žalovaný mal v odvolacom konaní za preukázané, že odstupovú vzdialenosť posudzovaného
schodiskového múru a rodinného domu žalobcov je dostatočná (5,553 m), aby nedošlo k zatieneniu ich
obytnej kuchyne. Vychádzal z podkladov, ktoré boli postačujúce pre riadne zistenie skutkového stavu.
Nemôže súhlasiť s odôvodnením rozsudku krajského súdu o nepreskúmateľnosti jeho rozhodnutia pre
nedostatok dôvodov, keď navyše z neho nie je zrejmé, aké ďalšie skutkové dôvody by mal v novom
konaní doplniť. Má za to, že dôvodom pre zrušenie jeho rozhodnutia mala byť iba taká vada, ktorá mohla
mať vplyv na vecnú správnosť a zákonnosť rozhodnutia. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského
súdu zmenil tak, že žalobu zamietne a predmetné rozhodnutie žalovaného potvrdí.

Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedli, že majú za to, že odvolacie dôvody uvádzané
žalovaným nie sú dané. Súhlasia so záverom krajského súdu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia
žalovaného, nakoľko z neho nie je zrejmé, prečo zmenil prvostupňové rozhodnutie, čo nevedel vysvetliť
ani na pojednávaní. Nie je pravdou, že žalobcovia boli oboznámení so svetlo-technickým posudkom Ing.
N., oboznámili sa s  ním až pri nahliadnutí do spisu počas súdneho konania. Na zmenu prvostupňového
rozhodnutia neexistoval žiadny zákonný dôvod, išlo o svojvôľu v konaní druhostupňového správneho
orgánu. Na preukázanie tvrdenia, že stavba je v rozpore s verejným záujmom pripojili k odvolaniu
záväzné stanovisko mesta Ružomberok k projektovej dokumentácii a stanovisko odborného konzultanta



k odbornému posudku. Žiadajú, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil a priznal žalobcom
náhradu trov odvolacieho konania podľa pripojeného vyčíslenia v celkovej výške 151,58 €.

K odvolaniu sa vyjadril aj pribratý účastník konania Ing. J. J., ktorý uviedol, že sa stotožňuje s dôvodmi
odvolania. Má za to, že žalovaný spoľahlivo zistil skutkový stav veci a vo veci správne rozhodol, keďže
skutočnosť, že výstavbou oporného múru nedochádza k zatieneniu rodinného domu žalobcov bola
potvrdená v odvolacom konaní svetlo-technickým posudkom Ing. L. N.. Nedoručenie tohto posudku
žalobcom bolo jedným z dôvodov na zrušenie rozhodnutia žalovaného krajským súdom, avšak tento
posudok bol súčasťou odvolania zúčastnených osôb proti rozhodnutiu Mesta Ružomberok a majú za
to, že bol žalovaným zasielaný žalobcom spolu s výzvou na vyjadrenie k odvolaniu. Navyše, žalobcom
nič nebránilo, aby sa s ním oboznámili nahliadnutím do spisu žalovaného, takže mali možnosť uplatniť
kvalifikované námietky v odvolacom konaní. Okrem toho takúto námietku žalobcovia neuplatnili v žalobe,
preto sa súd touto skutočnosťou nemal dôvod zaoberať. Navrhol preto, aby najvyšší súd napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského
súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.) dospel
k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa ustanovenia § 250ja ods. 3 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne
päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 13. decembra 2017 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).

Predmetom odvolacieho konania v predmetnej veci bolo rozhodnutie krajského súdu, ktorým tento podľa
§ 250j ods. 2 písm. d) a e) O.s.p., teda z dôvodu nepreskúmateľnosti a vady v konaní žalovaného, ktorá
mohla mať vplyv  na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného
a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej
republiky ako súd odvolací preskúmal  rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,
pričom  v rámci odvolacieho konania skúmal odvolacie dôvody žalovaného najmä z toho pohľadu, či boli
spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

Z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis, odvolací súd zistil, že Mesto
Ružomberok ako príslušný stavebný úrad podľa § 117 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a
stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov vydal dňa 29.02.2012 oznámenie o
začatí konania podľa § 88 ods. 1 písm. b) a § 88a stavebného zákona o odstránení, resp. o dodatočnom
povolení stavby „Nadstavba podkrovia a prístavba schodiska k rodinnému domu rod. J.“, realizovanej
v rozpore so stavebným povolením. Konanie na prvostupňovom správnom orgáne bolo ukončené
vydaním rozhodnutia č. j. OSS-360/1083/2015-TXl-BA zo dňa 02.01.2015, ktorým Mesto Ružomberok
vydalo podľa § 88a ods. 4 stavebného zákona dodatočné povolenie predmetnej stavby pre pribratých
účastníkov ako stavebníkov a na dokončenie stavby určilo podmienky, z ktorých pre toto konanie je
relevantná podmienka uvedená pod bodom 1. - stavebný úrad nariaďuje stavebníkom odstránenie časti
múru zo západnej strany pri schodoch č. 1.11 podľa výkresu č. 3, vyhotoveného z HLX betónových
tvaroviek, ktorý je zrealizovaný do výšky +5,345 m , t. j. cez 2 nadzemné podlažia na úroveň +2,831 m v
lehote podľa podmienky, uvedenej v bode 3 rozhodnutia. Dôvodom určenia tejto podmienky boli námietky
žalobcov ako vlastníkov susednej stavby, že múr im zatieňuje výhľad a znehodnocuje hodnotu ich domu.
Stavebný úrad pri určení tejto podmienky uviedol, že nepovolenou zmenou stavby pred dokončením
došlo k porušeniu ustanovenia § 6 ods. 3 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., preto bolo potrebné nariadiť úpravu
už zrealizovanej stavby odstránením časti múru ako bolo uvedené vyššie.

Proti tomuto rozhodnutiu v časti určenej podmienky pod bodom 1. podala stavebníčka Ing. C. J.
odvolanie z dôvodu nesprávnych podmienok dokončenia stavby, ktoré určil stavebný úrad.  Poukázala
na ustanovenie § 6 ods. 5 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., z ktorého vyplýva, že nemusia byť vždy dodržané
odstupy stavieb, pokiaľ výpočty a merania preukážu splnenie požiadaviek na vzájomné odstupy podľa §
6 ods. 1 vyhlášky. K odvolaniu pripojila odborný posudok Ing. L. N., potvrdzujúci, že realizovaná výstavba
neovplyvní svetelnosť rodinného domu vo vlastníctve žalobcov tak, aby došlo k porušeniu technickej
normy.

O odvolaní rozhodol žalovaný preskúmavaným rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2015/012968/KRA zo
dňa 15.05.2015 tak, že rozhodnutie Mesta Ružomberok zmenil tak, že vo výrokovej časti rozhodnutia, v



ktorej stavebný úrad uviedol podmienky pre dokončenie stavby, vypustil podmienku uvedenú v bode č. 1
- nariadenie odstrániť časť múru zo západnej strany ako bolo uvedené vyššie. V dôvodoch rozhodnutia
na odôvodnenie tejto zmeny po citácii relevantných ustanovení § 88a ods. 1, 2, 4 a 7 stavebného zákona
o. i. uviedol, že zdôvodnenie nariadenia odstránenia časti stavby odvolaním sa iba na nedodržanie § 6
ods. 3 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., ktorý stanovuje veľkosť voľného priestoru medzi domami, vyhodnotil
vzhľadom na vzájomné už jestvujúce umiestnenie oboch rodinných domov, ich stavebnotechnické a
architektonické riešenie, orientáciu obytných miestností k svetovým stranám a pod. ako nedostatočné,
bez preukázania opodstatnenosti takto nariadenej úpravy stavby. Ustanovenie § 6 ods. 5 vyhlášky č.
532/2002 Z. z. pripúšťa aj iné podmienky pre umiestnenie stavieb a ich vzájomné odstupy, podľa ktorých
možno stavbu umiestniť aj v inej vzdialenosti od susedného RD ako 7 m. Ďalej uviedol, že „Stavebný
úrad v tomto prípade posudzoval stavbu uskutočnenú v rozpore s vydaným stavebným povolením,
t. j. nepovolenú zmenu stavby, pozostávajúcu z rozšírenia pôvodne povolenej prístavby vonkajšieho
schodiska a spevnenej plochy, určenej na parkovanie o prístavbu garáže, prestrešenej pochôdznou
strechou nad novovzniknutou garážou a múru, situovaného západne popri vonkajšom schodisku na
terasu na 2. N.P., zrealizovanom do výšky +5,345 m. Podľa pôvodného navrhovaného riešenia bol
vzájomný odstup RD E. od prístavby vnútorného schodiska RD J. cca 8,5 m, avšak postavením múru
popri vonkajšom schodisku v rozpore s vydaným stavebným povolením sa táto vzdialenosť skrátila
na 5,55 m, s ktorou manželia E. ako vlastníci susedného RD nesúhlasili z dôvodu, že ich kuchyňa
na II. N.P. bude zatienená, nebudú mať výhľad a ich dom stratí hodnotu. Nariadením odstránenia
časti múru Stavebný úrad postupoval v rozpore s ustanovením § 32 Správneho poriadku, pretože sa
sústredil iba na námietky účastníka konania bez toho, aby toto tvrdenie o nedostatočnej vzájomnej
vzdialenosti oboch stavieb vyhodnotil v zmysle vyššie uvedených požiadaviek § 6 vyhlášky č. 532/2002
a odstránenie časti múru nariadil bez dôkazov, či skutočne dôjde k zhoršeniu požiadaviek na denné
osvetlenie a preslnenie susednej stavby RD manželov E.. Nariadenie čiastočného odstránenia múru
predstavuje technicky a finančne náročný zásah do už uskutočnenej stavebnej konštrukcie - odstránenie
železobetónového muriva v dĺžke cca 7 m x výške 2,50 m - s čím stavebníci nesúhlasili a sami predložili
v odvolaní dôkaz o neopodstatnenosti takto uloženého nariadenia predložením svetlotechnického
posudku, ktorým preukázali, že požiadavke vlastníkov susedného rodinného domu nebolo opodstatnené
vyhovieť, pretože už uskutočnenou stavbou schodiskového múru do výšky 5,345 m nedôjde k zatieneniu
miestnosti kuchyne na II. N.P. ani k zníženiu pohody bývania. Odvolací orgán posúdením všetkých
predložených podkladov zistil, že už uskutočnený múr do výšky +5,345 m v porovnaní so vzdialenosťou
RD E. od neho, ktorá je 5,55 m, logicky nemôže zhoršiť svetlotechnické podmienky v obytnej kuchyni na
II. N.P. namietateľov, pretože tento odstup je väčší ako výška posudzovaného múru schodiska, a teda k
tieneniu obytnej miestnosti - kuchyne na II. N.P. - dôjsť nemôže, čo preukázal aj stavebníkmi predložením
„Odborný posudok posúdenia hygienických a fyzikálnotechnických požiadaviek na preslnenie bytu v
rodinnom dome manželov E. na parc. č. KN C 2948 v k. ú. K.“.  Žalovaný v závere svojho rozhodnutia
konštatoval, že stavebný úrad rozhodol vecne správne o dodatočnom povolení predmetnej stavby podľa
§ 88a ods. 4 stavebného zákona, pretože už uskutočnená nepovolená zmena stavby nie je v rozpore s
verejnými záujmami, ale odstránenie časti muriva schodiska bolo nariadené bez dostatočne zisteného
skutkového stavu veci a bez relevantných dôkazov o jej opodstatnenosti.

Na základe vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že dôvody, pre ktoré krajský súd zrušil
rozhodnutie žalovaného, neboli dané. Záver krajského súdu, že v konaní žalovaného bol zistený závažný
procesný nedostatok, keď žalovaný nedoručil žalobcom odborný posudok Ing. L. N., čím im odňal
právo uplatniť kvalifikované námietky voči posudku, vyvracia obsah administratívneho spisu. Je v ňom
založené vyjadrenie žalobcu v 1. rade k odvolaniu Ing. J. (č. l. 62) voči rozhodnutiu Mesta Ružomberok, v
ktorom okrem iného reaguje na tento posudok s tým, že sa netýka ustanovenia § 6 ods. 3 vyhlášky, ktorý
je podstatný pri posudzovaní situácie; je teda zrejmé, že posudok mal v tom čase k dispozícii. Navyše
žalobcovia túto skutočnosť v žalobe ani nenamietali, pričom súd preskúmava postup a rozhodnutie
žalovaného iba v medziach žaloby (§ 250j ods. 1 a 3 O.s.p.).

Odvolací súd nesúhlasí ani so záverom krajského súdu, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne a zrozumiteľne
odôvodnil svoj záver, že prvostupňový správny orgán rozhodol vo veci z hľadiska jeho vecnej správnosti
v rozpore s predloženými podkladmi, čo bolo dôvodom pre zmenu výrokovej časti napadnutého
rozhodnutia v odvolacom konaní.



Pretože odvolací súd nezistil ani iný zákonný dôvod, pre ktorý by malo byť rozhodnutie žalovaného
zrušené, dospel k záveru, že žalovaný rozhodol v súlade so zákonom, keď rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu v napadnutej časti zmenil. Preto v zmysle § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. a § 220
O.s.p. napadnutý rozsudok Krajského súdu v Žiline zmenil tak, že žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 2 a § 246c ods. 1 O.s.p. s poukazom na
§ 250k ods. 1 O.s.p., tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, pretože žalobcovia nemali v konaní
úspech, žalovanému zákon priznanie trov konania neumožňuje a pribratí účastníci konania si náhradu
trov neuplatnili.

S poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval
odvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku   n i e   j e   prípustný opravný prostriedok.