Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/280/2015 z 27. 9. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. septembra 2016, sp. zn. 2S/280/2015, ECLI:SK:KSBA:2016:1015202064.2 Krajský súd Bratislava | 2S/280/2015 | ECLI:SK:KSBA:2016:1015202064.2 | 2016-09-27 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 190 SSP, zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e25e5da9-e8ea-4292-a954-978cae7ebb6a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1015202064.2 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/280/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015202064
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015202064.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov
senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcov: 1/ Ing. S. C., nar.
XX.XX.XXXX, M. XXXXX/XX, C., 2/ P.. M. C., nar. XX.XX.XXXX, U. XXX/XX, D., obaja zastúpení: VRBA
& PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, Sliezska 9, Bratislava, v mene ktorej koná JUDr. Branko
Vrba, advokát a konateľ, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky,
Tomášikova 46, Bratislava, za účasti: 1/ MIDLE BAU s.r.o. (predtým Tom - Ferr Build, s.r.o.), IČO: 46
876 570, Čigérska 1838/36, Dunajská Streda, 2/ K. C., nar. XX.XX.XXXX, Z. u. 5, O., Z., 3/ Z. K., nar.
XX.XX.XXXX, F. XX, M. K., 4/ Q. H., nar. XX.XX.XXXX, D. XX, M. K., 5/ SOUTH DAM s.r.o., IČO: 44
135 319, Vysoká 14, Bratislava, 6/ Terézia K., nar. XX.XX.XXXX, D. XX, 7/ N. E., nar. XX.XX.XXXX,
D. XXX, pribratí účastníci 1/, 3/ a 4/ zastúpení advokátskou kanceláriou TORA Legal, s.r.o., Laurinská
18, Bratislava, v mene ktorej koná Mgr. Alexandra Čižmáriková, advokátka a konateľka, o preskúmanie
zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2015/49915-KAZ zo dňa 02.11.2015,
jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Pribratý účastník 1/ ako navrhovateľ žiadosťou zo dňa 12.02.2015 požiadal Obec Hamuliakovo
ako príslušný stavebný úrad (ďalej aj len „stavebný úrad“) o vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby
„Rodinný dvojdom A2-A s 2+2 B.J.“. Stavebný úrad listom zo dňa 09.03.2015 oznámil účastníkom
konania začatie územného konania o umiestnení stavby.

2. Žalobcovia podali dňa 18.03.2015 námietky a pripomienky k danej veci, ktoré sú obsahovo podobné s
námietkami uvedenými v žalobe. Dňa 19.03.2015 sa uskutočnilo ústne pojednávanie, na ktorom neboli
zo strany účastníkov vznesené ďalšie námietky.

3. Stavebný úrad rozhodnutím č. Výst. 110-13-H-15-Kš zo dňa 30.03.2015 (ďalej aj len „prvostupňové
rozhodnutie“) rozhodol o umiestnení stavby „Rodinný dvojdom A2-A s 2+2 B.J.“ na pozemkoch parc.
č. XXX/XXX, XXX/XXX a XXX/XXX (prípojky IS, účelová komunikácia), katastrálne územie D., pre
pribratého účastníka.

4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podali žalobcovia odvolanie. Namietali, že navrhované stavby
vytvárajú komplex budov, ktoré nie je možné považovať za jednotlivé rodinné domy a tiež, že termín



„rodinný dvojdom“ nie je v súlade so zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „stavebný zákon“). Zároveň
namietali, že do predmetných bytov nie je prístup z verejnej komunikácie a takýto bytový dom je v rozpore
so stavebným zákonom aj s Územným plánom obce Hamuliakovo, Zmeny a doplnky č. 2/2006 (ďalej aj
len „územný plán obce“) a urbanistickou štúdiou.

5. Dňa 28.04.2015 sa uskutočnilo ďalšie ústne pojednávanie, na ktorom žalobcovia uviedli, že trvajú na
svojich námietkach a pripomienkach.

6. Žalovaný rozhodnutím č. OU-BA-OVBP2-2015/49915-KAZ zo dňa 02.11.2015 (ďalej aj len „napadnuté
rozhodnutie“) zmenil výrokovú časť prvostupňového rozhodnutia tak, že v časti „5. Požiadavky
vyplývajúce zo stanovísk správcov sietí a stanovísk dotknutých orgánov štátnej správy - Okresný
úrad Senec“ doplnil podmienku vyplývajúcu z doplneného stanoviska Okresného úradu Senec, odboru
starostlivosti o životné prostredie. Žalovaný zároveň doplnil grafickú prílohu - overený situačný výkres
na podklade katastrálnej mapy so zakreslením predmetu územného rozhodnutia. V odôvodnení
napadnutého rozhodnutia konštatoval, že navrhovaná stavba nie je v rozpore s územným plánom
obce, vyhovuje príslušným ustanoveniam stavebného zákona, spĺňa požiadavky podľa osobitných
predpisov a stavebník doložil k návrhu na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby všetky
požadované doklady a pri dodržaní príslušných ustanovení stavebného zákona a správneho poriadku
podľa projektovej dokumentácie vypracovanej autorizovaným architektom Ing. arch. Csabom Ambrusom
nebol dôvod rozhodnúť o neumiestnení stavby.

II. Zhrnutie argumentov žalobcov

7. Včas podanou žalobou sa žalobcovia domáhali preskúmania zákonnosti postupu a
napadnutého rozhodnutia, ktoré žiadali zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Súd pre
prehľadnosť rozdelil námietky žalobcov do jednotlivých bodov.

Námietka č. 1:

8. Žalobcovia nesúhlasili s definíciou stavby ako dvojdomu so štyrmi bytovými jednotkami z dôvodu, že
danou štruktúrou stavby by došlo k zneužitiu výkladu stavebného zákona a vykonávacích predpisov.
Podľa nich ide o typ rodinného domu, ktorý môže mať najviac tri bytové jednotky, pričom popis stavby v
napadnutom rozhodnutí evokuje domnievať sa, že ide o dvojbytový rodinný dom. Štyri bytové jednotky
sú podľa delenia bytových budov v zmysle § 43b ods. 2 stavebného zákona v bytových budovách, nie
v rodinných domoch (dvojdomoch). Napadnuté rozhodnutie nerešpektuje zákon, nakoľko ide o rodinný
dom so štyrmi bytovými jednotkami, pričom každá bytová jednotka má svoj vlastný vstup zo súkromného
pozemku, ktorý svojím druhom nezodpovedá ceste.

9. Umiestnením stavby došlo aj k porušeniu záväznej časti územného plánu obce, str. 19-20, týkajúcej
sa rozvojových zámerov pre dané územie. Z uvedenej záväznej časti vyplýva, že na pozemkoch majú
byť hoc aj dvojdomy, ale ako uličná zástavba s vstupmi do dvojdomov z ulice. V danom prípade nejde
o uličnú zástavbu, ale o dvojdom, ktorý ma vybudovanú súkromnú príjazdovú cestu.

10. Predmetnú stavbu označili žalobcovia za určitý hybrid v rámci definícií rodinného a bytového domu.
Podľa záväznej časti územného plánu obce a projektovej dokumentácie ide o zneužitie skutočnosti, že
v danej lokalite nebol schválený územný plán zóny. Využívanie takýchto medzier v zákone je v rozpore
s dobrými mravmi.

Námietka č. 2:

11. Z projektovej dokumentácie je zrejmé, že do jednotlivých bytov sa vstupuje samostatnými vchodmi z
parcely č. XXX/XXX, ktorá nie je definovaná ako príjazdová cesta, čím dochádza k porušeniu územného
plánu obce, nakoľko z jeho regulatívov vyplýva štruktúra osadenia rodinných domov do okolia. Rovnako z
definície rodinného domu vyplýva, že vstup má byť zabezpečený z verejnej komunikácie. Je paradoxné,
že podľa výkresovej časti priloženej žalovaným k napadnutému rozhodnutiu majú byť na tak malej ploche
- cca vyše 3 000 m2 zasadené do prostredia tri dvojdomy spolu s 12 bytmi bez prístupu, resp. len s
dvoma vstupmi z verejnej komunikácie, jeden vstup pre 4 byty a jeden vstup pre 8 bytov.



12. Konštatovanie žalovaného v napadnutom rozhodnutí, že „... všetky stavby určené na bývanie v
danej lokalite by boli pri argumentácii žalobcov jedným bytovým domom s veľkým počtom bytových
jednotiek....“, je podľa žalobcov zľahčovaním problému. Parcela č. XXX/XX je síce súkromnou cestou,
ale zabezpečuje plynulú premávku a do každého rodinného domu sa vstupuje priamo z tejto cesty,
ktorá bola skolaudovaná ako verejná účelová komunikácia. Oproti tomu, v prípade dvojdomu sa vstup
zabezpečuje zo súkromnej parcely.

Námietka č. 3:

13. Správne orgány nesprávne posúdili hustotu zástavby, predimenzovanie ciest a problém s
parkovaním, čo je v rozpore so záväznou časťou územného plánu obce. Regulatív hustoty zástavby bol
stanovený na 25 až 50 obyvateľov na 1 ha. Uvedenú hustotu zástavby nie je možné priemerne vypočítať
pre celú lokalitu, ale vždy na konkrétny 1 ha pri posudzovaní uličnej zástavby pre rodinné domy, čo v
danom prípade je až 120 obyvateľov na 1 ha a nie maximálne 50 obyvateľov na 1 ha.

Námietka č. 4:

14. Parkovacie miesta boli vzhľadom na veľkosť plochy navrhované pre autá triedy 01 s najmenším
rozmerom. Vzhľadom na miesto pozemku a dvojdomu, ako aj ďalších plánovaných stavieb, nebude
v budúcnosti možné parkovať pri tak minimálnych výmerách parkovacích plôch pri dvojdome, ale na
verejnej komunikácii, čo zaťaží jej priechodnosť. Z projektovej dokumentácie vyplýva, že pri výpočte
plochy pre najmenšie vozidlo, aj toto vozidlo pri dodržaní polomeru otáčania, čo je 6 m, bude pri cúvaní
presahovať do chodníka oproti susednej nehnuteľnosti.

Námietka č. 5:

15. V zmysle záväznej časti územného plánu obce je regulatív minimálnej veľkosti pozemkov pre
dvojdomy a skupinové rodinné domy 500 m2. Medzi zapísanými a zakreslenými údajmi parciel v
katastrálnej mape je rozdiel. Podľa napadnutého rozhodnutia parcela č. XXX/XXX končí hranicou
medzi parc. č. XXX/XXX a parc. č. XXX/XXX, čo je v rozpore s vyznačením údajov v katastrálnej mape.
Z uvedeného vyplýva, že deklarovaná výmera 628 m2 pozemku parc. č. XXX/XXX bude v dôsledku
vedenia navrhovanej cesty a chodníka zmenšená. Minimálna výmera pre dvojdom je 500 m2 pozemku,
čo v danom prípade nie je dodržané.

Námietka č. 6:

16. S ohľadom na územný plán obce pre dané územie je nutné dodržať koridory verejného technického
vybavenia v uličnom priestore alebo v páse verejnej zelene, čo v tomto prípade nie je dodržané, nakoľko
tieto prechádzajú podľa projektovej dokumentácie cez súkromné pozemky.

17. Z hľadiska zásahu do práv žalobcov je potrebné uviesť, že vlastnia nehnuteľnosti, ktoré majú priamu
hranicu s dotknutými pozemkami. Vzhľadom na ráz miesta a ostatných nehnuteľností v danej lokalite nie
je možné akceptovať projekt, ktorého súčasťou je aj dvojdom. Počet bytových jednotiek v tomto dome je
neprípustný a v rozpore s územným plánom obce. Počet obyvateľov, dvojpodlažnosť spoločného vstupu
a priestranstva ako manipulačného priestoru pre všetkých z verejnej komunikácie len podporuje tvrdenia
žalobcov.

18. K súhlasným stanoviskám dotknutých orgánov žalobcovia uviedli, že tieto orgány posudzovali
problematiku iba čiastkovo s ohľadom na dodržanie konkrétnych právnych noriem a technických
parametrov so stanovením povinnosti stavebníkovi pri realizácii stavby dvojdomu.

19. Nárast počtu obyvateľov 2,8 násobne oproti regulácii osídlenia v danej lokalite bude mať negatívny
vplyv na životné prostredie, pričom aj územný plán obce pri stanovení regulácií inžinierskych sietí a
výmery stavebných pozemkov prihliada na prípustnosť noriem, čo v danom prípade nie je dodržané.
Súčasné napojenie na existujúce siete je v obci nedostatočné a napadnutým rozhodnutím bude
zhoršená kvalita života žalobcov.



III. Vyjadrenie žalovaného

20. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť.

21. Vyjadril názor, že napadnuté rozhodnutie vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a s
námietkami žalobcov sa vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. K jednotlivým námietkam
žalobcov uviedol:

K námietke č. 1, č. 2 a č. 3:
22. Napriek tomu, že v stavebnom zákone nie je definovaný pojem „dvojdom“, nemožno z toho vyvodiť,
že takáto stavba je v rozpore so stavebným zákonom. Podľa príslušného ustanovenia STN 734301/Z1
sa dvojdom zaraďuje medzi druhy rodinných domov.

23. V záväznej časti územného plánu obce je ako prípustné funkčné využitie daného územia uvedené
najmä bývanie v rodinných domoch samostatne stojacich, dvojdomoch, radových, prípadne átriových
domoch. Z uvedeného vyplýva, že s touto formou rodinných domov počíta technická norma aj územný
plán obce. Z názvu „dvojdom“ vyplýva, že sa jedná o dva rodinné domy radené na spoločnej hranici
pozemkov, pričom jednotlivo musia spĺňať zákonné parametre rodinných domov, t.j. maximálne dve
nadzemné podlažia a podkrovie a maximálne tri bytové jednotky. Rodinný dom umiestnený napadnutým
rozhodnutím spĺňa tieto parametre.

K námietke č. 4:

24. Pokiaľ ide o kapacitu, technické parametre komunikácií a statickú dopravu, žalovaný uviedol,
že projektová dokumentácia navrhovanej stavby bola odsúhlasená dotknutými orgánmi z hľadiska
nimi sledovaných záujmov podľa osobitných predpisov. K dopravno-bezpečnostnej situácii sa vyjadrilo
Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Senci, Okresný dopravný inšpektorát záväzným stanoviskom
zo dňa 11.02.2015. Žalovaný z dôvodu odvolacích námietok prerušil konanie a vyžiadal si od dotknutého
orgánu vyjadrenie, pričom tento zotrval na pôvodnom stanovisku. Toto záväzné stanovisko potvrdilo aj
krajské riaditeľstvo.

K námietke č. 5:

25. Žalovaný sa tiež zaoberal minimálnou výmerou pozemku a dospel k záveru, že umiestnená stavba
spĺňa regulatívy uvedené v územnom pláne obce. Stavebný pozemok č. XXX/XXX má výmeru 628 m2,
stavebný pozemok parc. č. XXX/XXX má výmeru 582 m2. Aj po realizácii prístupovej komunikácie na
časti pozemku parc. č. XXX/XXX ostane dostatočná výmera viac ako 500 m2 pre stavbu rodinného
domu.

K námietke č. 6:

26. Podobným spôsobom postupoval žalovaný aj vo veci námietok smerujúcich proti obsahu záväzných
stanovísk Okresného riaditeľstva životného prostredia, úsek ochrany prírody a krajiny a Okresného
riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Pezinku.

27. Pokiaľ ide o kapacitu inžinierskych sietí, žalovaný uviedol, že projektová dokumentácia navrhovanej
stavby bola odsúhlasená správcami inžinierskych sietí, Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou a.s. a
Západoslovenskou distribučnou a.s. Žalovaný tiež doplnil napadnuté rozhodnutie vo výrokovej časti o
podrobnejšie vysvetlenie možnosti odvádzania povrchových vôd vyplývajúce z doplneného stanoviska
Okresného riaditeľstva životného prostredia, úsek ochrany prírody a krajiny a o grafickú prílohu - overený
situačný výkres na podklade katastrálnej mapy.

28. Na záver žalovaný konštatoval, že predmetná stavba spĺňa kritériá všeobecných požiadaviek
na výstavbu, ako aj ďalšie podmienky z hľadiska hygienického, požiarneho, dopravného či ochrany
prírody, o čom svedčia kladné stanoviská a súhlasy dotknutých orgánov a správcov inžinierskych
sietí. Umiestnením stavby nedôjde k zásahu do práv a oprávnených záujmov vlastníkov susedných
nehnuteľností nad mieru primeranú pomerom.



IV. Vyjadrenie pribratých účastníkov 1/, 3/ a 4/

29. Pribratí účastníci 1/, 3/ a 4/ vo vyjadrení k žalobe navrhli túto zamietnuť. K jednotlivým námietkam
uviedli:

K námietke č. 1:

30. Citovali uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžp/3/2011 zo dňa 15.12.2011 namietajúc,
že napadnuté rozhodnutie nie je spôsobilé ukrátiť žalobcov na ich vlastníckom práve či spôsobiť
nimi namietané zníženie štandardu bývania, nakoľko ide o rozhodnutie, ktorým sa stavba nerealizuje.
Navrhovaná stavba podľa predloženej projektovej dokumentácie spĺňa definície rodinného domu.

31. Tvrdenie žalobcov, že Obec Hamuliakovo neprihliadla na žalobcami podané námietky, je nepravdivé,
nakoľko z prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, že stavebný úrad sa s ich námietkami vysporiadal.
Argumentácia žalobcov týkajúca sa charakteru stavby je nelogická, nakoľko v dôsledku nesprávnej
interpretácie stavebného zákona a STN považujú rodinný dvojdom s 2+2 bytovými jednotkami za jeden
rodinný dom so štyrmi bytovými jednotkami. V zmysle tejto interpretácie by sa za rodinný dom považoval
výlučne izolovaný dom, ktorý nemá viac ako tri byty, pričom radová zástavba štyroch rodinných domov,
každá s dvoma bytovými jednotkami s vlastným vchodom by bola považovaná za stavbu s ôsmimi
bytovými jednotkami, a teda by rovnako bola v rozpore s definíciou rodinného domu, ako aj bytového
domu v zmysle stavebného zákona.

K námietke č. 2:

32. Každá bytová jednotka má zabezpečený vstup z verejnej komunikácie, a to prostredníctvom účelovej
komunikácie nachádzajúcej sa na pozemku parc. č. XXX/XX vo vlastníctve pribratého účastníka 5/,
pričom v prospech vlastníkov pozemku parc. č. XXX/XXX a parc. č. XXX/XXX je zriadené vecné bremeno
- právo vstupu, prejazdu a prechodu cez pozemok. Rovnako nie je v rozpore s požiadavkou uličného
typu zástavby, ak vchod rodinného domu nie je „z ulice“.

K námietke č. 3:

33. Nie je možné tvrdiť, že výstavbou niekoľkých rodinných domov by došlo k nárastu hustoty zástavby,
ktorá by prekročila stanovené regulatívy. Hustota zástavby pre dané územie je stanovená v územnom
pláne obce na 25 až 50 obyvateľov na 1 ha územia, pričom je stanovená ako priemerná hustota pre
danú lokalitu v celkovej výmere 14,5 ha.

K námietke č. 4:

34. Parkovanie je zabezpečené na pozemku prislúchajúcom k rodinnému domu, a preto nie je dôvodná
obava žalobcov, že by motorové vozidlá vlastníkov či užívateľov predmetnej nehnuteľnosti v budúcnosti
znemožňovali prejazd verejnou komunikáciou. Navyše, prístup k rodinnému domu je zabezpečený
prostredníctvom účelovej komunikácie.

K námietke č. 5:

35. Záväzná časť územného plánu obce určuje výmeru stavebného pozemku pre dvojdomy na
minimálne 500 m2, pričom pozemok parc. č. XXX/XXX má výmeru 582 m2 a pozemok parc. č. XXX/
XXX má výmeru 628 m2, z čoho je zrejmé, že umiestnená stavba spĺňa regulatívy územného plánu
stanovené pre minimálnu výmeru stavebného pozemku.

K námietke č. 6:

36. Pribratí účastníci 1/, 3/ a 4/ sa stotožnili so záverom žalovaného, že rodinný dvojdom spĺňa
kritériá všeobecných požiadaviek na výstavbu, podmienky z hľadiska hygienického, požiarneho,
bezpečnostného, dopravného a ochrany prírody, o čom svedčia kladné stanoviská a súhlasy dotknutých
orgánov či správcov inžinierskych sietí.



V. Vyjadrenie žalobcov na pojednávaní

37. Žalobcovia na pojednávaní uviedli, že ide o bezprecedentné konanie správnych orgánov, ktoré
môže do budúcnosti založiť nežiaduci stav spočívajúci v tom, že v lokalite by mohli viacerí vlastníci
stavať dvojdomy, t.j. hybridy medzi obytným a rodinným domom. Žalobcovia vlastnia v blízkosti dva
pozemky, ktoré kupovali v čase, keď boli všetky pozemky približne v rovnakej výmere. Neskôr pán C.
účelovo zmenil výmeru a preparceloval pozemky tak, aby tam mohli stáť dvojdomy napojené na verejnú
komunikáciu súkromnou účelovou komunikáciou.

38. Vybudovanie parkovísk k týmto domom zníži územným plánom požadovanú minimálnu výmeru
pozemkov. Pri objekte A2-C, ktorý je v bezprostrednej blízkosti pozemku žalobcov parc. č. XXX/X, nový
vlastník pozemku zmenil zámer z dvojdomu na bungalov, na ktorý už má vydané aj stavebné povolenie,
čo žalobcom vyhovuje.

39. Žalobca 1/ uviedol, že problém je v tom, že v súčasnosti nie je vytvorená súkromná komunikácia,
ide o roľu, pričom zákon vyžaduje, aby rodinný dom bol napojený na verejnú komunikáciu, čo v danom
prípade nie je splnené. Dvojdom považuje za jeden dom, ktorý má štyri byty, t.j. už nejde o rodinný dom.
Ak by išlo o bytový dom, mal by mať spoločný komunikačný priestor, čo nemá, a preto je to hybrid.
Účelová komunikácia ešte neexistuje a nie je zahrnutá ani v územnom pláne.

VI. Vyjadrenie pribratých účastníkov 1/, 3/ a 4/ na pojednávaní

40. Pribratí účastníci 1/, 3/ a 4/ na pojednávaní poukázali na písomné vyjadrenie k žalobe a navrhli ju
zamietnuť. Napadnuté rozhodnutie považujú za zákonné a vecne správne a skutkový stav za dostatočne
zistený.

VII. Posúdenie veci

41. Podľa § 6 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej aj len „S.s.p.“), správne súdy v
správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy,
opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred
nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s
právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách §
6 ods. 1 S.s.p. súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a)
S.s.p. rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy
pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom
postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho
konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto
konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

42. K jednotlivým námietkam uvedeným v žalobe súd uvádza:

K námietke č. 1:

43. Medzi účastníkmi konania bol predovšetkým sporný charakter stavby, pričom podľa žalobcov je
predmetná stavba určitým hybridom v rámci zákonných definícií rodinného a bytového domu, nejde o
dvojdom ale o rodinný dom so štyrmi bytovými jednotkami.

44. V prvom rade je potrebné poukázať na zákonnú úpravu vzťahujúcu sa na danú problematiku.

45. Podľa § 39a ods. 1 stavebného zákona, rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný
pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa
požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa
vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia.

46. Podľa § 39a ods. 2 stavebného zákona, v podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky



a) na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie,
b) na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým
životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc
pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou
schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné
komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane
požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch,
c) vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti
d) vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov.

47. Podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Stavebný úrad v
územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb
požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi (územným
plánom) a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým
požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s
obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne
podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky
ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu,
lesného pôdneho fondu a podobne. Stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých
orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenia účastníkov a ich námietky. Neprihliada sa na námietky
a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územno-plánovacou dokumentáciou.

48. Podľa § 140b ods. 1 stavebného zákona záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto
zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy
chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah
záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia
záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.

49. Súd v prvom rade považoval za potrebné zodpovedať otázku, aký charakter má stavba umiestnená
napadnutým rozhodnutím.

50. Podľa § 43b ods. 1 stavebného zákona, bytové budovy sú stavby, ktorých najmenej polovica ich
podlahovej plochy je určená na bývanie. Medzi bytové budovy patria a) bytové domy, b) rodinné domy,
c) ostatné budovy na bývanie, napr. detské domovy, študentské domovy, domovy dôchodcov a útulky
pre bezdomovcov.

51. Podľa § 43b ods. 3 stavebného zákona, rodinný dom je budova určená na bývanie so samostatným
vstupom z verejnej komunikácie, ktorá má najviac tri byty, dve nadzemné podlažia a podkrovie.

52. Aj napriek tomu, že stavebný zákon nepozná pojem „dvojdom“, je potrebné vychádzať z STN, ktorá
tento druh rodinného domu pozná. Podľa bodu 6.61 STN 73 4301 „Delenie rodinných domov“ sa podľa
spôsobu zástavby a uplatnenia v urbanistickej štruktúre rozoznávajú tieto základné druhy rodinných
domov: a) izolované, b) dvojdomy, c) radové, d) átriové, e) terasové.

53. Rodinný dom je budova určená predovšetkým na rodinné bývanie so samostatným vstupom z
verejnej komunikácie, ktorá má najviac tri byty, dve nadzemné podlažia a podkrovie. Samostatne stojace
(tiež izolované alebo voľne stojace) domy patria k najstaršej forme zástavby, ktorá sa dodnes preferuje.
Dvojdom predstavuje horizontálne združenie rodinných domov samostatne prístupných z pozemku a
zároveň postavené na spoločnej hranici pozemkov. V každom rodinnom dome tvoriacom dvojdom môžu
byť umiestnené najviac tri byty, teda v dvojdome je prípustné situovať maximálne šesť bytov.

54. Z predloženej projektovej dokumentácie je podľa názoru súdu zrejmé, že predmetnou stavbou je
rodinný dvojdom, pričom v každom dome sú situované dve bytové jednotky. Tento druh stavby nemožno
charakterizovať ako izolovaný rodinný dom, pričom každý byt umiestnený v dvojdome má samostatný
vstup z verejnej komunikácie.

55. Vzhľadom na to, že Obec Hamuliakovo nemá schválený územný plán zóny, je potrebné vychádzať zo
schváleného a platného územného plánu obce. V zmysle § 37 ods. 1 stavebného zákona je územný plán



obce v danom prípade záväzným podkladom pri územnom rozhodovaní stavebného úradu o umiestnení
stavby. Nakoľko tento územný plán obce umožňuje zrealizovať stavbu dvojdomu až so šiestimi bytovými
jednotkami, správne orgány rozhodli o umiestnení stavby dvojdomu so štyrmi bytovými jednotkami v
súlade so zákonom a územným plánom. Táto možnosť je ustanovená v časti územného plánu obce
nazvanej „Funkčné využitie“, kde je uvedené medzi prípustnými možnosťami využitia územia okrem
iného aj bývanie v dvojdomoch.
56. Z podkladov, ktoré mali k dispozícii správne orgány, súd zistil, že obecné zastupiteľstvo uznesením č.
51-OZ/2012 odsúhlasilo prerozdelenie pozemkov parc. č. XXX/XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX,
XXX, XXX, XXX a XXX . a správne orgány boli povinné vychádzať pri rozhodovaní z aktuálnej kópie
katastrálnej mapy.

57. S ohľadom na to, že stavebný úrad v konaní o umiestnení stavby postupoval v súlade so
všeobecnými technickými požiadavkami na výstavbu, vyhláškou Ministerstva životného prostredia
SR č. 532/2002 Z .z., ako aj v súlade s platnými technickým normami a pri existencii súhlasných
stanovísk všetkých dotknutých orgánov a splnení všetkých zákonných podmienok, nebol dôvod nevydať
rozhodnutie o umiestnení stavby.

58. Súd čisto z ľudského hľadiska chápe žalobcov, že keď si postavili izolovaný rodinný dom, očakávali
najvyššiu intimitu bývania a rodinného života, ktoré tento typ rodinného domu poskytuje. Avšak, ani im
nič nebráni (nebránilo) postaviť si na ich pozemku dvojdom, nakoľko príslušná STN takúto možnosť
poskytuje a predpokladá to aj územný plán obce.

K námietke č. 2:

59. Súd nemohol vyhovieť námietke žalobcov týkajúcej sa toho, že predmetný dvojdom nedisponuje
samostatným vstupom z verejnej komunikácie, nakoľko vstup na pozemky parc. č. XXX/XXX a parc.
č. XXX/XXX, na ktorých je predmetná stavba umiestnená, je zabezpečený zo súkromnej účelovej
komunikácie nachádzajúcej sa na pozemku parc. č. XXX/XX. Nie je v rozpore s požiadavkou uličného
typu zástavby, aby bol rodinný dom, resp. dvojdom kolmo situovaný na verejnú komunikáciu a mal
priamy vstup na verejnú komunikáciu zabezpečený cez vlastný pozemok tvoriaci súkromnú účelovú
komunikáciu.

60. Je bežný štandard v slovenských obciach a mestách, že verejná komunikácia pri domoch je
iba jedna, ale účelové komunikácie v rámci uceleného a niekedy aj uzatvoreného areálu domov
sú súkromné, a tieto sú napojené na verejnú komunikáciu. Zákon nestanovuje povinnosť, aby bol
každý dom výlučne priamo napojený na verejnú komunikáciu (bez prostredníctva súkromnej účelovej
komunikácie, cesty, chodníka a podobne) a realizácia takejto požiadavky by bola vo väčšine prípadov
prakticky nemožná. Túto podmienku by napokon nespĺňali ani žalobcovia, keďže nemajú postavený dom
priamo pri verejnej komunikácii, ale ich vstup je primerane vzdialený od verejnej komunikácie, na ktorú
sa dostávajú po vlastnom „prístupovom“ pozemku.

K námietke č. 3:

61. Súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcov týkajúcou sa prekročenia hustoty zástavby v danej
lokalite. Hustota zástavby bola určená územným plánom obce na 25 obyvateľov na 1 ha až 50 obyvateľov
na 1 ha, avšak ide o priemernú hodnotu, ktorá sa vzťahuje na celú lokalitu o výmere približne 14,5 ha.
Prekročenie hustoty zástavby o niekoľko obyvateľov je prípustné vzhľadom na nemožnosť presného
vymedzenia jednotlivých hektárov plochy, na ktorej sa hustota vypočítava.

62. Nie je možné tvrdiť, že umiestnením predmetnej stavby sa prekročí regulatív hustoty zástavby určený
územným plánom obce. Ide o priemernú hustotu a nemožno s určitosťou predkladať, aký počet ľudí bude
žiť v jednotlivých bytových jednotkách. V jednom byte môže žiť iba jedna osoba, v ďalšom môže bývať
5-členná rodina, a preto sa súd stotožnil so záverom správnych orgánov vyjadreným v preskúmavaných
rozhodnutiach o dodržaní regulatívu hustoty zástavby.

K námietke č. 4:



63. Pri rozhodovaní o návrhu na umiestnenie stavby posudzoval stavebný úrad námietky vznesené
účastníkmi konania a podmienky uplatnené dotknutými orgánmi. Navrhovaný dvojdom bol umiestnený
po komplexnom zhodnotení vplyvu stavby na okolie. Z administratívneho spisu je nesporné, že z
vyjadrení a stanovísk dotknutých orgánov nevyplynula žiadna pochybnosť o nepriaznivom vplyve stavby
na riadne užívanie susedných nehnuteľností a to ani pokiaľ ide o dopravno-bezpečnostnú situáciu. K
projektovej dokumentácii sa vyjadrilo Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Senci, Okresný dopravný
inšpektorát záväzným stanoviskom č. ORPZ-SC-ODI-I-065/2015 zo dňa 11.02.2015 a ani v odvolacom
konaní svoje stanovisko nezmenilo. Toto stanovisko potvrdil aj nadriadený orgán.

64. Vzhľadom na súhlasné stanovisko dotknutého orgánu k riešeniu dopravy v súvislosti s navrhovaným
dvojdomom neobstojí námietka žalobcov o nedostatku parkovacích miest. Navyše, nemožno hovoriť
o nedostatku parkovacích miest aj z dôvodu, že parkovanie majú vlastníci, prípadne ich návštevy,
zabezpečené na pozemku prislúchajúcemu k rodinnému dvojdomu. Pokiaľ ide o prístup k dvojdomu,
tento je zabezpečený prostredníctvom účelovej komunikácie - príjazdovej cesty, a teda títo vlastníci
nebudú zaťažovať verejnú komunikáciu parkovaním motorových vozidiel na verejnej komunikácii.

65. Je potrebné dodať, že žalobcovia nie sú oprávnení posudzovať dopravno-bezpečnostnú situáciu,
nakoľko táto kompetencia patrí dotknutým orgánom, ktoré sú oprávnené a kompetentné posúdiť toto
odborné hľadisko.

K námietke č. 5:

66. Výmeru stavebných pozemkov považoval súd za dostatočnú. Minimálna výmera stavebného
pozemku pre dvojdomy je určená záväznou časťou územného plánu obce na minimálne 500 m2. Tento
regulatív výmery znamená, že na stavbu jednej časti rodinného dvojdomu spolu s jeho súčasťami, ako
sú napríklad prístupové chodníky či parkovacie státia, je potrebná uvedená výmera 500 m2.

67. Podmienka týkajúca sa minimálnej výmery predmetných stavebných pozemkov bola v tomto prípade
splnená. Pozemok parc. č. XXX/XXX má výmeru 582 m2 a pozemok parc. č. XXX/XXX má výmeru 628
m2.

K námietke č. 6:

68. Súd nemohol vyhovieť ani námietke žalobcov týkajúcej sa zelene a kapacity inžinierskych
sietí, nakoľko projektovú dokumentáciu navrhovanej stavby odsúhlasili dotknuté orgány a správcovia
inžinierskych sietí z hľadiska nimi sledovaných záujmov v zmysle osobitných predpisov.

69. Pokiaľ ide o požiarnu bezpečnosť navrhovanej stavby, k tomuto hľadisku sa vyjadrilo Okresné
riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Pezinku stanoviskom č. ORHZ-PK1-114-001/2015 zo
dňa 06.02.2015.

70. Z hľadiska starostlivosti o životné prostredie sa k navrhovanej stavbe vyjadril Okresný úrad
Senec, odbor starostlivosti o životné prostredie, úsek ochrany prírody a krajiny stanoviskom č. OU-SC-
OSZP/2015/3780 zo dňa 23.03.2015.

71. K hľadisku ochrany vodných pomerov sa k navrhovanej stavbe vyjadril Okresný úrad Senec,
odbor starostlivosti o životné prostredie, úsek štátnej vodnej správy stanoviskom č. OU-SC-
OSZP/2015/1975/V-18-Ad zo dňa 27.01.2015.

72. Aj k pripojeniu na rozvody vody, kanalizácie a elektriny sa vyjadrili správcovia IS, Bratislavská
vodárenská spoločnosť a.s. stanoviskom č. 9631/2015/Fj zo dňa 27.03.2015 a Západoslovenská
distribučná a.s. stanoviskom zo dňa 16.02.2015.

73. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že všetky vyššie uvedené stanoviská dotknutých orgánov
boli súhlasné. Vzhľadom na skutočnosť, že obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní
podľa staveného zákona záväzný, nie je v jeho kompetencii spochybňovať záväzné stanovisko alebo
polemizovať s ním, ak dotknutý orgán nezistí nedostatky. Správny orgán je však povinný zosúladiť
stanoviská s námietkami účastníkov konania, pokiaľ sú tieto právne relevantné.



74. Prvostupňový správny orgán sa s námietkami týkajúcimi sa stanovísk vysporiadal a z dôvodu
ich vznesenia prerušil konanie a listami zo dňa 30.06.2015 požiadal dotknuté orgány o vyjadrenie k
odvolaniu. Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Pezinku nezmenilo svoje stanovisko
a nadriadený správny orgán - Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov potvrdil záväzné
stanovisko Okresného úradu Senec, odboru starostlivosti o životné prostredie.

75. V súvislosti s námietkou týkajúcou sa zásahu do práv žalobcov súd poukazuje na uznesenie
Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 22/02 zo dňa 06.03.2002, ktorým bola odmietnutá ústavná sťažnosť z
dôvodu zjavnej neopodstatnenosti v časti o porušení základného práva na ochranu pred neoprávneným
zasahovaním do súkromného a rodinného života upraveného v čl. 19 ods. 2 Ústavy SR a v čl. 8
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj základného práva na priaznivé
životné prostredie upraveného v čl. 44 Ústavy SR rozhodnutím o umiestnení stavby. Ústavný súd SR
odôvodnil uznesenie tým, že rozhodnutím o umiestnení stavby nemôže reálne dôjsť k porušeniu práva
na priaznivé životné prostredie, pretože z charakteristiky rozhodnutia o umiestnení stavby vyplýva, že ide
o rozhodnutie, ktorým sa stavba priamo nerealizuje. Taktiež uviedol, že rozhodnutie o umiestnení stavby
reálne nezasahuje do narušenia práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného
a rodinného života.

76. Vzhľadom na to, že k realizácii stavby dochádza až na základe stavebného povolenia - osobitného
rozhodnutia vydaného v stavebnom konaní, resp. na základe ohlásenia stavebnému úradu v určitých
zákonom stanovených prípadoch, rozhodnutie o umiestnení stavby reálne do práva na ochranu
životného prostredia nezasahuje. Vytvára sa ním len právny základ pre rozhodnutie o realizácii stavby,
ku ktorej môže ale nemusí v budúcnosti dôjsť. Vyplýva to aj z časovej platnosti rozhodnutia o
umiestnení stavby. Ochrana práv a oprávnených záujmov týchto vlastníkov sa bude riešiť v následnom
samostatnom stavebnom konaní.

77. Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave k záveru, že žalobu je potrebné podľa §
190 S.s.p. zamietnuť, nakoľko preskúmavané rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom a námietky
žalobcov neodôvodňovali ich zrušenie.

78. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 S.s.p. a v konaní neúspešným žalobcom právo na
ich náhradu nepriznal, rovnako ani žalovanému a pribratým účastníkom 1/ až 7/, ktorí podľa ustálenej
judikatúry nemajú v takomto prípade právo na náhradu trov konania.

79. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3
ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,
na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods.
1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným
Centrum právnej pomoci.