Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 25CoE/86/2011 z 29. 11. 2011 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 29. novembra 2011, sp. zn. 25CoE/86/2011, ECLI:SK:KSNR:2011:4111208829.1 Krajský súd Nitra | 25CoE/86/2011 | ECLI:SK:KSNR:2011:4111208829.1 | 2011-11-29 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 41 ods. 1 EP, § 41 ods. 2 písm. d) EP, § 44 ods. 2 EP, § 45 ods. 1 písm. c) ZRK, § 45 ods. 2 ZRK Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/dbf5b769-c2d2-44b6-ad2c-efd626a2e06b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2011:4111208829.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoE/86/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111208829
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2011:4111208829.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Mliekarenská 10, IČO: 35 792 752, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Kubániho 16, proti povinnému: R. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. XXXX, o vymoženie
3.460,17 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa
07. 06. 2011 č. k. 25Er/254/2011-14, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora Mgr. Júliusa Rosinu,
so sídlom Exekútorského úradu v Topoľčanoch, Stummerova 1553, o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie v časti zmluvných pokút vo výške 1.244,91 eura, v časti úroku vo výške 9 % ročne zo sumy
1.244,91 eura od 15. 06. 2009 do 23. 06. 2010, zo sumy 1.244,91 eura od 24. 06. 2010 do 25.
07. 2010, zo sumy 1.244,91 eura od 26. 07. 2010 do 21. 09. 2010, zo sumy 1.244,91 eura od 22.
09. 2010 do zaplatenia. Vychádzal zo zistenia, že súdny exekútor na základe návrhu oprávneného
požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 3.460,17
eura s príslušenstvom. Za exekučný titul označil rozhodcovský rozsudok zo dňa 30. 04. 2010 sp. zn.
RK-318/10-MK, právoplatný dňa 21. 05. 2010 a vykonateľný dňa 25. 05. 2010. Zmluvný vzťah medzi
oprávneným a povinným, založený zmluvou o revolvingovom úvere, posúdil ako spotrebiteľský úver
podľa § 2 písm. a), b), § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a aplikoval
naň ust. § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 4 písm. k), 5, 6, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
ako i smernicu Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že povinnému ako dlžníkovi bol poskytnutý úver
vo výške 40.000,-Sk (1.327,76 eura) a za jeho poskytnutie sa zaviazal uhradiť zmluvnú odmenu
vo výške 46.976,-Sk (1.559,32 eura), pričom rozhodcovský súd ich zaviazal na úhradu istiny 3.520,17
eura, pozostávajúcu zo sumy 2.275,26 eura ako nesplatená časť istiny úveru a zo sumy 1.244,91 eura,
čo predstavuje zmluvné pokuty. Dospel k záveru, že priznaná zmluvná pokuta dohodnutá účastníkmi
konania je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Jej dojednanie považoval za duplicitné
sankcionovanie povinného za nesplnenie si povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy o revolvingovom úvere,
keď si oprávnený spolu s ňou uplatňoval ako sankciu aj 9 % ročný úrok z omeškania. Rozhodcovský
rozsudok tak zaväzuje povinného aj na plnenie, ktoré je právne nedovolené a v rozpore s príslušnými
ustanoveniami vnútroštátneho a európskeho práva o ochrane spotrebiteľa, ako i dobrými mravmi.
Záverom poukázal, že na spotrebiteľské právne vzťahy sa vždy aplikujú spotrebiteľské právne normy
bez ohľadu na to, podľa akých zákonov bola spotrebiteľská zmluva uzavretá a tiež, či došlo k tzv. voľbe
práva alebo či sa jedná o tzv. absolútny obchod. Z vyššie uvedených dôvodov preto žiadosť súdneho
exekútora Mgr. Júliusa Rosinu v časti zmluvných pokút vo výške 1.244,91 eura, v časti úroku vo výške
9 % ročne zo sumy 1.244,91 eura od 15. 06. 2009 do 23. 06. 2010, zo sumy 1.244,91 eura od 24. 06.



2010 do 25. 07. 2010, zo sumy 1.244,91 eura od 26. 07. 2010 do 21. 09. 2010, zo sumy 1.244,91 eura
od 22. 09. 2010 do zaplatenia zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa ním jeho zrušenia
a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil, že podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku je rozsah preskumávacej právomoci exekučného súdu vo vzťahu k exekučnému titulu
vymedzený len na preskúmanie materiálnej a formálnej vykonateľnosti exekučného titulu a na posúdenie
rozporu plnenia priznaného exekučným titulom ako plnenia objektívne možného, právom dovoleného
a v súlade s dobrými mravmi. Mal za to, že podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom
konaní sa rozsah preskumávacej činnosti exekučného súdu vzťahuje výlučne len na plnenie vyplývajúce
z exekučného titulu, a nie na právny dôvod, na základe ktorého sa v rozhodcovskom konaní plnenie
uplatnilo. V tejto súvislosti preto postup súdu, ktorým posudzoval zmluvné podmienky považoval v
rozpore so zákonom. Uviedol, že jedinou procesne relevantnou možnosťou z hľadiska zákona o
rozhodcovskom konaní by bolo preskúmanie rozsudku rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky
podľa čl. 18 zmluvy, alebo postup v rámci konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Tvrdenia súdu
prvého stupňa o neprijateľnosti ustanovení o zmluvných pokutách považoval za právne neopodstatnené,
keď zmluvná pokuta vznikla ako sankcia za porušenie základnej povinnosti tvoriacej podstatu celého
zmluvného vzťahu, a to splatenie dlhu v splátkach. V tejto súvislosti uviedol, že neplnenie povinností
prevzatých dobrovoľne na základe platného právneho úkonu nepredstavuje žiadne základné právo
spotrebiteľa. Súd mal podľa jeho názoru pri posudzovaní primeranosti zmluvných pokút vychádzať z
porovnania výšky sankcie a zabezpečenej povinnosti a zhodnotiť možnosť aplikácie tzv. moderačného
práva. Tiež uviedol, že samotná kumulatívnosť zmluvných pokút nespôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ale má iba zvýrazniť preventívny
účinok tohto inštitútu. Záverom poukázal, že nárok na zaplatenie úroku z omeškania požaduje od
povinného až od obdobia nasledujúceho potom, ako sa všetky záväzky zo zmluvy stali splatnými,
pričom zákaz uplatňovania zmluvnej pokuty a úroku z omeškania nevyplýva zo žiadnych ustanovení
upravujúcich záväzkové vzťahy, ani z noriem určených na ochranu spotrebiteľa. Súd tak podľa jeho
názoru svojim rozhodnutím zaviedol neprijateľný stav, kedy legalizuje skutočnosť, že povinný napriek
dlhodobému porušovaniu svojich záväzkov nemusí zaplatiť oprávnenému žiadne sankcie za omeškanie.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 OSP ) prejednal odvolanie
oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru,
že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušiť a vec vrátiť
tomuto súdu na ďalšie konanie.

Predmetom tohto konania je žiadosť súdneho exekútora Mgr. Júliusa Rosinu, so sídlom Exekútorského
úradu v Topoľčanoch, Stummerova 1553, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, predloženej súdu
prvého stupňa dňa 28. 03. 2011. Spolu s ňou bol predložený i návrh oprávneného, ktorým sa domáha od
povinného vymoženia sumy 3.460,17 eura, úroku vo výške 9 % ročne zo sumy 3.520,17 eura od 15. 06.
2009 do 23. 06. 2010, zo sumy 3.500,17 eura od 24. 06. 2010 do 25. 07. 2010, zo sumy 3.480,17 eura
od 26. 07. 2010 do 21. 09. 2010, zo sumy 3.460,17 eura od 22. 09. 2010 do zaplatenia, trov konania
vo výške 49,79 eura, kolkovej známky vo výške 16,50 eura a exekučný titul, ktorým je rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zo dňa 30. 04. 2010 sp. zn. RK-318/10-MK, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
21. 05. 2010 a vykonateľnosť dňa 25. 05. 2010, ako i zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX
uzatvorená účastníkmi tohto konania dňa 03. 03. 2008.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.

Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku).

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie



poverenia na vykonanie exekúcie, alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

Podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZRK), súd
príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka
konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia
alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského
konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak
zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom
stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným
podmienkam exekúcie patria spôsobilosť účastníkov, právomoc a príslušnosť súdu, ako i spôsobilý návrh
a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné predpoklady
exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a pokračovaniu
exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Dôvody zastavenia exekúcie uvedené v
ust. § 45 ods. 1 ZRK preto nie sú procesnými podmienkami exekučného konania, ale hmotnoprávnymi
predpokladmi prípustnosti exekúcie ako takej. Z toho plynie, že súlad rozhodcovského rozsudku ako
exekučného titulu s ust. § 45 ZRK je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Keďže ust.
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku zakotvuje pre exekučný súd povinnosť už pri rozhodovaní o udelení
poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, je preto povinný
aj v tejto fáze konania prihliadnuť na to, či sú tu dôvody neprípustnosti exekúcie vykonávanej na
základe rozhodcovského rozsudku, tak ako tieto vyplývajú z ust. § 45 ZRK. V prípade ich zistenia
preto súd musí žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť. Jediným obmedzením
exekučného súdu v tejto fáze je, že vzhľadom na neúčasť povinného v tejto etape konania, sa nemôže
zaoberať tými dôvodmi neprípustnosti exekúcie, na ktoré môže prihliadnuť len na návrh (§ 45 ods.
1 písm. a) v spojení s ods. 2 ZRK). Takýto postup je nielen v súlade so zásadou hospodárnosti
exekučného konania a logikou veci, ale je plne súladný i s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej
únie vo veci C-40/08 Asturcom Telecominicaciones SL proti Cristina Rodrígues Noguiera. V tejto veci
Súdny dvor zaujal stanovisko, podľa ktorého vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený
výkon právoplatného rozhodcovského nálezu, vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí aj bez návrhu
posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky, obsiahnutej v zmluve, uzavretej predávajúcim alebo
poskytovateľom so spotrebiteľom, a ak ide o neprimeranú doložku, prináleží tomuto súdu vyvodiť
všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že spotrebiteľ nebude
uvedenou doložkou viazaný.

Odvolací sud posudzujúc prejednávanú vec vo svetle zhora uvedených záverov, ako i citovanej právnej
úpravy, dospel k záveru o predčasnosti preskúmavaného rozhodnutia súdu prvého stupňa. Niet totiž
sporu o tom, že skutkový a právny základ exekučného titulu, ktorým je vyššie označený rozhodcovský
rozsudok, je práve zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, uzatvorená účastníkmi
konania dňa 03. 03. 2008. Nepochybne ide o zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, uzatvorenú štandardným formulárovým systémom, a preto aj bez návrhu a v súlade s
požiadavkou Európskej únie na “ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok“ ju bolo potrebné
tejto podrobiť. Keďže obsahom zmluvy okrem iných ujednaní je i rozhodcovská doložka (bod 18.
zmluvy), majúc na zreteli i hospodárnosť konania je nevyhnutné prioritne sa zamerať na vyhodnotenie
rozhodcovskej doložky z hľadiska jej neprijateľnosti ako zmluvnej podmienky. V tomto smere je nutné
posúdiť, či existujú okolnosti odôvodňujúce záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky ako zmluvnej
podmienky, ktorá je v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. V
takomto prípade totiž v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka ide o absolútne neplatnú zmluvnú
podmienku, na ktorú súd prihliada i bez návrhu. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu by bola



založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, rozhodcovský rozsudok ako celok by bol vydaný
v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého
by oprávnenému vznikol voči povinnému nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie
domáhať.

Z tohto pohľadu bolo preto nevyhnutné oboznámiť sa s obsahom dotknutej zmluvy o revolvingovom
úvere a túto vyhodnotiť a posúdiť komplexne i z hľadiska rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej
zmluvnej podmienky. Súd prvého stupňa v prejednávanej veci však vyššie naznačeným spôsobom
nepostupoval, keď žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol len
v časti zmluvných pokút a v časti úroku z omeškania, pričom právne posúdenie rozhodcovskej doložky
doposiaľ nebolo predmetom jeho interpretácie ani aplikácie.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods.
1 písm. f) OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP), v ktorom bude súd prvého
stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 OSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.