Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/135/2015 z 11. 11. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 11. novembra 2015, sp. zn. 2Cob/135/2015, ECLI:SK:KSBA:2015:1113221323.1 Krajský súd Bratislava | 2Cob/135/2015 | ECLI:SK:KSBA:2015:1113221323.1 | 2015-11-11 | Uznesenie Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: OSP, § 221 ods. 1 písm. f) OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3f04586e-ee87-444e-b533-e791b57af356 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1113221323.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/135/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113221323
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1113221323.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa v 1. rade: COMP-LET, s.r.o., Letisko Senica, Hlboké,
IČO: 36 218 022, v 2. rade: V.. I. Y., C. Y. XXXX, Š. - G., v 3. rade: V.. D. C., Y. XXX, G. proti odporcovi:
Tatra banka, a.s., Hodžovo námestie 3, Bratislava, IČO: 00 686 930 o zrušenie rozhodcovského
rozsudku a o návrhu na odklad jeho vykonateľnosti, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného
súdu Bratislava I č.k. 30Cb/120/2013-41 zo dňa 10.3.2015 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 30Cb/120/2013-41 zo dňa
10.3.2015 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave sp. zn. II/2012-3471 zo dňa
20.04.2013, do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa
20.06.2013 sa navrhovatelia domáhajú vydania rozsudku, ktorým by Okresný súd Bratislava I. zrušil
rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v
Bratislave sp. zn. II/2012-3471 zo dňa 20.04.2013.

Navrhovatelia podali na súd návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle ust. § 40 ods. 1
písm. c), d), g), j) zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z. a zároveň požiadali súd o odklad
vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 2 cit. zákona.

Navrhovatelia v odôvodnení návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku uvádzajú, že
prípadný výkon citovaného rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu a vymáhanie trov konania
bude mať pre navrhovateľa v 1. rade likvidačné následky, navrhovateľ v 1. rade bude nútený podať
návrh na vyhlásenie konkurzu, čím dôjde k ukončeniu výroby navrhovateľa v 1. rade, k poškodeniu
obchodných partnerov a zákazníkov ako aj ďalších osôb. Navrhovateľ v 1. rade teda nebude schopný
uspokojovať svojich súčasných veriteľov. Pokiaľ ide o navrhovateľov v 2. rade a v 3. rade, na tých bude
mať rovnako vymáhanie tejto pohľadávky likvidačné následky. Navrhovatelia ďalej uviedli, že podľa ich
názoru je žaloba podaná dôvodne a v záujme predchádzaniu vzniku ujmy na majetku navrhovateľov
ako aj vzhľadom na nemožnosť navrátenia do pôvodného stavu po vykonaní exekúcie navrhujú povoliť
odklad vykonateľnosti napadnutého rozsudku

Súd odloží vykonateľnosť napadnutého rozhodcovského rozsudku, ak dôvody na podanie žaloby o
zrušenie rozhodcovského rozsudku uvedené v § 40 ods. 1 svedčia o tom, že napadnutý rozhodcovský
rozsudok môže byť zrušený.



Zo spisového materiálnu doručeného Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie súd
zistil, že rozhodcovský rozsudok bol doručený navrhovateľovi v 1. rade dňa 27.05.2013, navrhovateľovi
v 2. rade dňa 23.05.2013 a navrhovateľovi v 3. rade dňa 24.05.2013. Z uvedeného vyplýva, že žaloba
o zrušenie napadnutého rozhodcovského rozsudku podaná dňa 20.06.2013 bola podaná v zákonom
stanovenej 30 dňovej lehote.

Súd posúdil dôvody, pre ktoré navrhovatelia žiadali odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodcovského
rozsudku za natoľko dostačujúce, že pristúpil k povoleniu odkladu vykonateľnosti predmetného
rozhodcovského rozsudku. Prihliadol pritom najmä na výšku istiny priznanú rozhodcovským rozsudkom
(180.076,- EUR s príslušenstvom) a na skutočnosť, že v prípade ak by súd v konaní vo veci samej
rozhodcovský rozsudok zrušil, došlo by k ťažko napraviteľnému stavu.

Proti tomuto rozsudku sa v zákonnej lehote odvolal odporca. Poukázal na skutočnosť, že podanú žalobu
považuje za účelovú, nedôvodnú a súdom vydané napádané rozhodnutie za nedostatočne odôvodnené,
vydané na základe nepravdivých skutočností uvedených v žalobe.

Podľa ust. § 41 ods. 1 veta prvá zák. č. 244/2002 Z.z. žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku
možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského
konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 40 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní č.244/2002 Z.z. v platnom znení ak podá
účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok
zostáva právoplatný. Súd ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku odložiť.

Súd odloží vykonateľnosť napadnutého rozhodcovského rozsudku, ak dôvody na podanie žaloby o
zrušenie rozhodcovského rozsudku uvedené v § 40 ods. 1 citovaného zákona svedčia o tom, že
napadnutý rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený.

Navrhovatelia v žalobe ako dôvody zrušenia Rozhodcovského rozsudku uviedli že:
- rozhodcovská doložka dohodnutá v Zmluve o použití zmenky je neprijateľnou podmienkou v zmysle §
53 ods. 4 písm. r) zák. č. 40/1964 Zb. v znení neskorších právnych predpisov
- k vydaniu rozhodcovského rozsudku došlo na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
- došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov konania.

Zákonné ustanovenie na ktoré sa navrhovatelia odvolávajú v žalobe sa týka spotrebiteľských zmlúv
a nie zmlúv uzatvorených medzi navrhovateľmi a odporcom ako právnickými osobami. Podľa § 52
ods. 1 zák. č. 40/1964 Z.z. v znení neskorších právnych predpisov spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, pričom spotrebiteľom
je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svoje
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, t.j. navrhovateľmi uvedený dôvod na zrušenie
Rozhodcovského rozsudku je nedôvodný.

V konkrétnom prípade Tatra banka a.s. ako veriteľ uzatvorila dňa 18.8.2008 so spoločnosťou COMP-
LET s.r.o. ako dlžníkom Zmluvu o splátkovom úvere č. 3617/08 na základe ktorej jej poskytla splátkový
úver vo výške 448.117,90 eur, t.j. nejde o spotrebiteľskú zmluvu.

Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere sú VÚP Tatra banky, a.s., zo dňa 14.2.2002 v znení neskorších
dodatkov.

Za účelom zabezpečenia splatenia celkovej pohľadávky veriteľa Tatra banka, a.s. uzatvorila dňa
15.7.2003 s navrhovateľmi Zmluvu o použití zmenky, v znení jej neskorších dodatkov. V bode 1.7 Zmluvy
o použití zmenky V.. I. Y., V.. D. C. v súlade s § 303 Obch. zák. vyhlásili, že v prípade ak spoločnosť
COMP-LET s.r.o., nezaplatí celkovú pohľadávku veriteľa riadne a včas zaplatia ju za spoločnosť COMP-
LET s.r.o., keďže títo ručitelia sú spoločníkmi tejto spoločnosti.

Ručiteľské vyhlásenie obsiahnuté v Zmluve o použití zmenky obsahuje všetky zákonom stanovené
náležitosti. Ide o jednostranný právny úkon, ktorý zakladá vznik ručenia.



Nakoľko navrhovatelia si nesplnili svoj záväzok zo Zmluvy o úvere Tatra banka, a.s. bola nútená za
účelom vymoženia svojej pohľadávky podať žalobu o zaplatenie, predmetné konanie bolo vedené na
Stálom rozhodcovskom konaní SBA pod č. k. II/2012-3471 a v danom konaní bol vydaný Rozhodcovský
rozsudok.

Poukázal tiež na to, že vo vzťahu k navrhovateľom v 2. a v 3. rade predmetná zmluva nemá charakter
spotrebiteľskej zmluvy. V tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Európskeho súdneho dvora z 17.3.1998
vo veci C 45/96.

Tatra banka a.s., považuje dôvody pre odklad vykonateľnosti za absurdné a zavádzajúce, podľa jej
zistení spoločnosť COMP-LET s.r.o. nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť, nevytvára žiaden zisk, z
ktorého by mohli byť uspokojení jej veritelia, práve naopak predmetnými obštrukciami sa snaží účelovo
vyhýbať splateniu svojich záväzkov.

Účastník, ktorý žiada o odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku musí v odôvodnení návrhu
uviesť vážne dôvody na odloženie vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, teda musí uviesť také
dôvody, ktorými by presvedčil súd, že nejde o odďaľovanie výkonu exekúcie, ale o skutočnosti, pre ktoré
vykonanie exekúcie na jeho majetok môže viesť k takej situácii, že po zrušení rozhodcovského rozsudku
nebude schopný vrátiť veriteľovi plnenie pre nemajetnosť, čo navrhovatelia v žalobe súdu nepreukázali.

Tatra banka a.s., považuje odôvodnenie súdu prvého stupňa za nedostatočné, súd v ňom konkrétne
neuviedol, ktoré sú to tie „dostačujúce dôvody“, ktoré viedli súd aby vyhovel návrhu na odklad
vykonateľnosti Rozhodcovského rozsudku.

Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o návrhu na odklad vykonateľnosti nezobral do úvahy skutočnosť že:
1) Tatra banka, a.s., poskytla spoločnosti COMP-LET s.r.o splátkový úver vo výške 448.117,90 eur, ktorý
navrhovatelia od roku 2009 nesplácajú, pričom tento záväzok navrhovateľ v 1. rade eviduje vo svojom
účtovníctve a navrhovatelia v 2. a 3. rade súd jeho spoločníkmi a teda majú vedomosť o splácaní/
nesplácaní úveru,
2) Tatra banka, a.s., za účelom vymoženia svojej pohľadávky bola nútená zaplatiť súdny poplatok vo
výške 6.513,60 eur za podanú žalobu na Stály rozhodcovský súd SBA, čím sa zvýšila jej pohľadávka,
3) spoločnosť COMP-LET s.r.o. nepreukázala súdu žiaden majetok z ktorého by mohla byť uspokojená
pohľadávka Tatra banky a.s.,
4) predmetným rozhodnutím došlo k zvýhodneniu iných veriteľov navrhovateľov, nakoľko Tatra banka
a.s., nemôže vymáhať svoju pohľadávku v exekučnom konaní,
5) od podania žaloby už uplynulo viac ako 20 mesiacov a ešte nerozhodol ani prvostupňový súd,
6) navrhovatelia nijakým spôsobom nepreukázali súdu tvrdenie, že v prípade ak by súd v konaní vo veci
samej zrušil Rozhodcovský rozsudok došlo by k ťažko napraviteľnému stavu,
7) navrhovatelia nepreukázali súdu svoju bonitu, majetok z ktorého by sa mohla judikovaná pohľadávka
Tatra banky a.s., uspokojiť,
8) Tatra banka, a.s., do dnešného dňa nepodala návrh na vykonanie exekúcie, ktorej podkladom by bol
Rozhodcovský rozsudok,
9) k dnešnému dňu navrhovatelia neuhradili odporcovi ani časť z pohľadávky priznanej odporcovi na
základe Rozhodcovského rozsudku,
10) navrhovatelia účelovo opomenuli uviesť v žalobe, že k dnešnému dňu Tatra banka a.s. eviduje voči
spoločnosti COMP-LET s.r.o. pohľadávku v súčte vo výške 881.807,01 eur.
11) z registra účtovných závierok verejne dostupných na internete vyplýva, že spoločnosť COMP-LET
s.r.o., na základe výkazu ziskov a strát vypracovanom k 30.6.2014 má výsledok hospodárenia za účtovné
obdobie po zdanení vo výške -787.617,- eur, čiže tvrdenia navrhovateľov uvedených v žalobe ohľadne
dôvodov odkladu vykonateľnosti Rozhodcovského dôvodu sú nepravdivé a zavádzajúce.

Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh
navrhovateľov na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu
Slovenskej bankovej asociácie zamietne.

K odvolaniu odporcu sa vyjadrili navrhovatelia v 1., 2., a v 3. rade.



Zdôraznili, že návrhom na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, ktorú by mohol odporca
ako oprávnený viesť proti navrhovateľom v 1., 2., a v 3. rade ako povinným na podklade vykonateľného
exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku môžu predísť exekúcií.

Súdne konanie pod sp. zn. 30Cb/120/2013, vedené na OS BA I, o zrušenie rozhodcovského rozsudku,
nebolo do dnešného dňa právoplatne skončené. Z uvedených dôvodov považujú navrhovatelia prípadné
exekučné vymáhanie pohľadávky vo výške 180.076,- eur spolu s príslušenstvom za likvidačné.

V prípade úspechu navrhovateľov v tomto súdnom konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, by
došlo k zrušeniu exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku - a na strane spoločnosti Tatra banka
a.s., by vzniklo bezdôvodné obohatenie v zmysle ust. § 451 a nasl. Obč. zák. Bezdôvodné obohatenie
by následne musela spoločnosť Tatra banka a.s., vydať navrhovateľom, na úkor ktorých ho získala.

Odklad vykonateľnosti by vylúčil riziko vedenia ďalších súdnych sporov medzi účastníkmi tohto konania.
V priebehu súdneho konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku môže kedykoľvek odporca podať
návrh na vykonanie exekúcie proti navrhovateľom v 1. až 3. rade ako povinným. Takéto konanie odporcu
bude mať pre navrhovateľov likvidačné následky, navrhovateľ v 1. rade bude nútený podať návrh na
vyhlásenie konkurzu, čím dôjde k ukončeniu výroby navrhovateľa v 1. rade, poškodeniu obchodných
partnerov a zákazníkov navrhovateľa v 1. rade, ako aj ďalších osôb. Navrhovateľ v 1. rade teda nebude
schopný uspokojiť ani odporcu ani žiadnych iných svojich veriteľov.

Navrhovatelia poukazujú na skutočnosť, že v rozhodcovskom konaní, týkajúcom sa vymáhania
pohľadávky zo zmenky, sa nevykonalo dokazovanie a konanie sa obmedzilo len na posúdenie platnosti
a náležitosti zmenky. V zmluve o použití zmenky navrhovatelia udelili odporcovi zmenkové vyplňovacie
právo. Podstatou zmenkovej obligácie je, že ide o abstraktný záväzkový vzťah, preto súd neskúma
existenciu kauzy. Navrhovatelia v 2. a 3. rade ako avalisti vyhlásili, že v prípade ak dlžník nezaplatí
zabezpečovanú pohľadávku riadne a včas, zaplatia ju veriteľovi v súlade so zmluvou o použití zmenky.
Zmluva o použití zmenky bola uzavretá v zmysle ust. § 269 ods. 2 Obch. zák. ako nepomenovaná
zmluva a jej obsahom bola dohoda zmluvných strán o obsahu vyplňovacieho práva veriteľa k vlastnej
biankozmenke. Veriteľ Tatra banka a.s.. nedoplnil na biankozmenke údaje v súlade s ust. čl. II
Zmluvy o použití zmenky, a teda už v rozhodcovskom konaní nebol oprávnený požadovať plnenie od
navrhovateľov v 2. a v 3. rade.

Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave, zrušenia rozhodcovského
rozsudku ktorého sa navrhovatelia v 1. až 3. rade domáhajú v tomto súdnom konaní, vôbec nezohľadnil
námietky navrhovateľov k žalovanému právnemu titulu, k sume istiny a príslušenstva žalovanej
pohľadávky, vec nesprávne a nedostatočne skutkovo aj právne posúdil a vyhodnotil a na základe
nesprávneho skutkového a právneho posúdenia veci vydal nezákonný rozhodcovský rozsudok, ktorý je
t.č. právoplatným a vykonateľným exekučným titulom.

Na základe vyššie uvedených skutočností žiadali, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa ako vecne správne potvrdil.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie odporcu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru,
že odvolanie je dôvodné.

Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že podľa ust. § 40 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní
č.244/2002 Z.z. v platnom znení ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde,
napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh
účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Súd odloží vykonateľnosť napadnutého rozhodcovského rozsudku, ak dôvody na podanie žaloby o
zrušenie rozhodcovského rozsudku uvedené v § 40 ods. 1 citovaného zákona svedčia o tom, že
napadnutý rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený.

Navrhovatelia podali návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku zmysle ust. § 40 ods. 1 písm. c),
zak. č. 244/2002 Z.z. podľa ktorého účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na
príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak jeden z účastníkov



rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, podľa písm. d) z dôvodu, že sa
rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania
túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, podľa písm. g) bola porušená zásada rovnosti
účastníkov rozhodcovského konania a podľa písm. j) boli porušené všetky právne predpisy na obranu
práv spotrebiteľa.

Odvolací súd poukazuje v tejto súvislosti na ust. § 157 ods. 2 O.s.p. podľa ktorého v odôvodnení
rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril
odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti
považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v odôvodnení rozsudku (uznesenia) je veľmi významné z
hľadiska presvedčivosti, logickej konzistentnosti a preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia.

Práve v odôvodnení súdneho rozhodnutia sa prejavuje výchovná funkcia civilného súdneho
rozhodovania a v jeho presvedčivosti spravodlivá ochrana práva a oprávnených záujmov účastníkov. V
odôvodnení rozhodnutia je potrebné právne posúdenie veci. Pod právnym posúdením veci sa rozumie
proces tzv. subsumcie t.j. podriadenia súdom zisteného stavu pod hypotézu príslušnej právnej normy.

V odôvodnení musí súd uviesť podľa akej právnej normy vec posúdil, teda pod hypotézu akej právnej
normy subsumoval ním zistený skutkový stav.

V danom prípade odvolací súd má za to, že súd v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p. nepostupoval.
Z odôvodnenia napadnutého uznesenia nie je zrejmé, prečo súd prvého stupňa vyhovel návrhu
navrhovateľov v 1. až 3. rade na odklad vykonateľnosti súdneho rozhodnutia, čím náležite zistil skutkový
stav veci ako aj dôvody a skutočnosti o ktoré navrhovatelia opierali návrh na odklad vykonateľnosti
súdneho rozhodnutia a ako sa vysporiadal s námietkami zo strany odporcu.

Odvolací súd má za to, že z uvedených dôvodov nie je rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmateľné
a preto napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa z tohto dôvodu s poukazom na ust. § 221 ods. 1
písm. f) O.s.p. zrušil.

Úlohou súdu prvého stupňa bude pri opätovnom rozhodnutí vo veci zhodnotiť celý skutkový stav veci,
zhodnotiť okolnosti, ktoré viedli k vydaniu rozhodcovského rozsudku a či sú tu dané dôvody na odklad
vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, vysporiadať sa s námietkami odporcu v podanom odvolaní a
až na základe objektívneho zhodnotenia skutkových okolností za akých došlo k vydaniu rozhodcovského
rozsudku, k podaniu návrhu na jeho zrušenie, opätovne rozhodnúť v predmetnej veci. Úlohou súdu bude
svoje rozhodnutie náležite odôvodniť.

Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.