{"guid": "a2a9e54e-2c16-4f97-ab80-5b667e0093c2:302e005f-9dd8-4323-b7fc-7f00a586074b", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1308207115.1", "spisova_znacka": "5Co/31/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/31/2017 z 27. 2. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. februára 2017, sp. zn. 5Co/31/2017, ECLI:SK:KSBA:2017:1308207115.1", "identifikacne_cislo": "1308207115", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Roman Tóth", "sudca_id": 92, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-roman-toth-92", "datum_vydania": "2017-02-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Pracovné právo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/302e005f-9dd8-4323-b7fc-7f00a586074b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1308207115.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2017:1308207115.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2017:1308207115.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/31/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1308207115
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1308207115.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu
JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Milana Chalupku v právnej veci žalobkyne: K.. Q. I., R.. XX. XX.
XXXX, D. C. D., K. Č.. XX, zastúpenej JUDr. Miroslavom Králikom, advokátom so sídlom v Bratislave,
Grösslingova č. 4, proti žalovanému: Domov seniorov ARCHA, so sídlom v Bratislave, Rozvodná č. 25,
zastúpenému JUDr. Jelou Mikuškovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Račianska č. 66, o určenie
neplatnosti výpovede z pracovného pomeru a náhradu mzdy, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 1. decembra 2010 č. k. 12C 78/08 - 164 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému priznáva náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v rozsahu    100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa
domáhala určenia neplatnosti výpovede z pracovného pomeru zo dňa   31. 01. 2008, uloženia povinnosti
umožniť žalobkyni výkon práce a zaplatiť jej náhradu mzdy v nešpecifikovanej výške odo dňa 31. 03.
2008 do dňa, kedy jej umožní pokračovať v práci.

2/ Na základe vykonaného doplneného dokazovania v intenciách záverov odvolacieho súdu dospel
k záveru, že riaditeľke žalovaného, ako jeho štatutárnemu orgánu, nevyplývala výslovná povinnosť
ani zo zriaďovacej listiny účinnej odo dňa 01. 01. 2010, ani z vtedy platného organizačného poriadku
účinného odo dňa 01. 10. 2006 žiadať o predchádzajúci súhlas zriaďovateľa - primátora Hl. mesta
Bratislavy, s plánovanou organizačnou zmenou zo dňa 12. 12. 2007. Túto povinnosť mal žalovaný iba
pri vydávaní organizačného poriadku.     K organizačnému poriadku, účinnému odo dňa 01. 10. 2006,
predchádzajúci písomný súhlas Magistrátu Hl. mesta SR Bratislavy zamestnávateľ mal, a to zo dňa 29.
09. 2006, č. j.       MAG - 2006 - 2977/64687/1308. Toto vyplýva i z podania informácie samotného
magistrátu pre žalobkyňu zo dňa 01. 12. 2008,  kde je výslovne uvedené, že primátor hlavného mesta
dňa 29. 09. 2006 v zmysle zriaďovacej listiny účinnej od 1. 1. 2000 v znení jej dodatkov udelil odporcovi
predchádzajúci súhlas na vydanie organizačného poriadku pre Domov seniorov Archa a tento súhlas sa
i nachádza predmetnom spise. Súd sa plne stotožnil s vyjadrením žalovaného, že o súhlas mal vopred
žiadať primátora hlavného mesta iba pri prijímaní organizačného poriadku, čo však nie je tento prípad,
kedy riaditeľka  nevydávala nový organizačný poriadok, ale prijímala iba organizačnú zmenu, a to dňa
12. 12. 2007, o zlúčení dvoch úsekov, bez následkov prepúšťania zamestnancov a iných faktických
personálnych zmien, teda aktivačný úsek sa včlenil do úseku opatrovateľsko-ošetrovateľského. A hoci
jej to zo žiadneho interného predpisu priamo nevyplývalo, napriek tomu informovala o tomto kroku
primátora, ktorý súdu opakovane potvrdil, že o tomto zámere bol vopred informovaný a predchádzajúci
súhlas k tomu dal. To, že žalobkyňa odmietla ponuku na výkon práce na novovytvorenom úseku,



s možnosťou práce na plný úväzok, nie je porušením povinností žalovaného, ale jej slobodného
rozhodnutia, za ktoré musí znášať sama dôsledky.

3/ S poukazom na rozhodnutie súdu v určovacej časti návrhu súd zamietol i návrh v časti o
zaplatenie náhrady mzdy z dôvodu neplatného rozviazania pracovného pomeru, keďže predpokladom
pre rozhodovanie súdu o peňažných nárokoch podľa § 78 Zák. práce je výrok súdu o určení neplatnosti
rozviazania pracovného pomeru.

4/ Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa namietajúc, že hoci zriaďovacia listina priamo
neupravuje, aby predchádzajúci súhlas primátora bol písomný, takáto potreba vzhľadom na povahu
veci daná je, keď nejde o vyjadrenie či súhlas súkromnej osoby, ale voleného verejného činiteľa, tiež
pre potreby transparentnosti a dodatočnej kontroly. V tejto súvislosti poukázala na riadne písomne
udelený súhlas primátora z roku 2006 v súvislosti s prijatím organizačného poriadku. Zaujala názor,
že pri zmene organizačného poriadku účinného od 1. 1. 2008 odporca vyžiadať predchádzajúci súhlas
primátora hlavného mesta Bratislavy jednoducho zabudol. Ak je v spise založené písomné stanovisko,
podľa ktorého primátor bol o zmenách u zamestnávateľa informovaný, resp. s realizáciou týchto udelil
súhlas ústnou formou, toto nenapĺňa požiadavky vyjadrené v pôvodnej zriaďovacej listine. Odvolateľka
tiež upozornila na stanovisko hlavného mesta z 1. 12. 2008, ktoré existenciu súhlasu primátora k
organizačnej zmene účinnej od 1. 1. 2008 vylúčilo.

5/ Rovnako dôvodila tým, že podľa výsledkov vykonaného dokazovania zámerom organizačnej zmeny
účinnej od 1. 1. 2008 bolo zachovanie všetkých pracovných miest, teda žalobkyňa sa ani podľa
žalovaného nadbytočnou nestala. V tomto smere namietala nevykonanie navrhnutých dôkazov majúcich
preukázať, že iná pracovníčka v skutočnosti vykonáva prácu pôvodne vykonávanú žalobkyňou, resp.
majúcich preukázať, či činnosť opatrovateľky je zlučiteľná s činnosťou ergoterapeutky (znalecké
dokazovanie). Navrhla preto zmenu napadnutého rozsudku a vyhovenie jej žalobe.

6/ Odporca vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na to, že v dôsledku organizačných zmien sa funkcia
žalobkyne tak, ako bola s touto dohodnutá, stala nadbytočnou, nie je možné tolerovať, aby si
zamestnanec vynucoval obsah a miesto výkonu práce na zamestnávateľovi. Uviedol tiež, že organizačný
poriadok prijatý po predchádzajúcom písomnom súhlase primátora v roku 2006 bol celkom novým
organizačným poriadkom, u čiastkovej zmeny organizačného poriadku prijatej odporcom v roku 2008
takýto súhlas už potrebný nebol.

7/ Odvolací súd rozsudkom zo dňa 3. apríla 2012 sp. zn. 5Co/340/2011 rozhodol o odvolaní žalobkyne
tak, že v časti určenia neplatnosti výpovede rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a určil, že výpoveď
daná dňa 31. 1. 2008 je neplatná, a v časti náhrady mzdy zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie. V zmeňujúcej časti rozhodnutie odôvodnil tým, že organizačná zmena z 12. decembra
2007 je neplatná, nakoľko k nej nebol daný súhlas primátora zriaďovateľa žalovaného. Podľa čl. V
ods. 2 zriaďovacej listiny je súhlas primátora ako zriaďovateľa potrebný nielen pri vydávaní nového
organizačného poriadku, ale aj pri jeho každej organizačnej zmene, pričom je nevyhnutné, aby bol
daný písomne. Vyplýva to jednak z ustanovenia § 12 ods. 4 zák. č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste
Slovenskej republiky Bratislave, podľa ktorého je primátor mesta v administratívnych vzťahoch správnym
orgánom, ako aj z § 5 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, podľa ktorého je vydávanie ústneho
stanoviska správneho orgánu vylúčené. Keďže existencia písomného súhlasu primátora zriaďovateľa s
organizačnou zmenou u odporcu sa nepreukázala, je potrebné vychádzať z toho, že taký súhlas nebol
daný vôbec; organizačná zmena je tak neplatná, rovnako ako na nej založená výpoveď.

8/ Na dovolanie žalovaného dovolací súd uznesením zo dňa 27. júna 2013 č. k.           3Cdo/335/2012-223
uvedený rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu vady konania,
spočívajúcej v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia. Odvolaciemu súdu vytkol, že svoje rozhodnutie
založil na právnom závere, že podmienkou platnosti zmeny organizačného poriadku žalovaného je
predchádzajúci súhlas primátora jeho zriaďovateľa na základe ustanovenia § 12 ods. a yák. č. 377/1990
Zb. a § 5 ods. 1 Správneho poriadku bez toho, aby uviedol, z akých dôvodov posúdil vzťah medzi
odporcom a jeho zriaďovateľom ako  administratívnoprávny. Nevysvetlil, aké dôvody ho viedli k zaujatiu
právneho názoru, podľa ktorého je vydanie ústneho stanoviska správneho orgánu vylúčené.



9/ Odvolací súd následne rozsudkom zo dňa 26. 1. 2016 č. k. 5Co/477/13-233 opätovne zmenil
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a výpoveď určil za neplatnú, zotrvajúc na argumentácii v
odôvodnení zrušeného rozsudku a opätovne poukázal na ustanovenie § 12 ods. 4 zák. č. 377/1990
Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave, podľa ktorého primátor je štatutárnym orgánom
Bratislavy v majetkovoprávnych vzťahoch Bratislavy a v pracovnoprávnych vzťahoch pracovníkov
magistrátu Bratislavy; v administratívnoprávnych vzťahoch je správnym orgánom s odkazom na ust.
§ 5 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, v rámci ktorého je vydávanie ústneho stanoviska orgánu
vylúčené resp. celkom irelevantné. Správnosti uvedeného záveru nasvedčuje skutočnosť existencia
písomného, nie ústneho, súhlasu primátora s vydaním organizačného poriadku účinného odo dňa 01.
10. 2006  zo dňa 29. 09. 2006, č. MAG - 2006 - 2977/64687/1308, ako ako aj stanovisko Magistrátu
hlavného mesta SR Bratislavy č. MAGS OSV - 53030/2008-339523/1035 z 1. 12. 2008, podľa ktorého k
žiadnej zmene či dodatku organizačného poriadku u odporcu nedošlo a stále platí organizačný poriadok
z októbra 2006, kde v organizačnej štruktúre Domova seniorov Archa (ku dňu 1. 12. 2008) figuruje
aj aktivačný úsek. Administratívny vzťah odporcu a jeho zriaďovateľa podľa názoru odvolacieho súdu
vyplýva z právnej normy, na základe ktorej si obec pre plnenie svojich úloh v oblasti verejnej správy
na úseku sociálnych vecí odporcu zriadila. Touto normou bol zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej
pomoci, ktorý je nepochybne normou verejného práva v oblasti verejnej správy na úseku sociálnych
vecí. Rovnako vyplýva z ustanovenia § 3 a 21 zák. č. 523/2001 Z. z. o rozpočtových pravidlách
verejnej správy, z ktorých nesporne vyplýva, že odporcu i jeho zriaďovateľa treba považovať za subjekty
verejnej správy. Keďže pre absenciu písomného súhlasu zriaďovateľa nedošlo k organizačnej zmene
na základe rozhodnutia riaditeľky s účinnosťou od 1. 1. 2008, výpovedi nepredchádzala organizačná
zmena opodstatňujúca postup zamestnávateľa podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce.

10/ Na v poradí druhé dovolanie žalovaného dovolací súd opätovne zrušil rozsudok odvolacieho súdu
a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa jeho záverov u žalovaného došlo už 1. januára 2008 k
organizačnej zmene, ku ktorej dal súhlas primátor, na rozhodnutí ktorého bolo, v akej forme súhlas udelí.

11/ Odvolací súd opätovne prejednal vec v rozsahu a z dôvodov vymedzených odvolateľkou (§ 470 ods.
1, § 379 a 380 ods. 1 CSP) a vychádzajúc z preň záväzného názoru dovolacieho súdu toto nepovažoval
za opodstatnené.

12/ Podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z
dôvodov, ak  sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa
alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s
cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.

13/ Podľa § 63 ods. 2  Zák. práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď
pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z
dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak

a) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v
mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce,

b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol
v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave
na túto inú prácu.

14/ Predpokladom použitia výpovedného dôvodu podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce je existencia
organizačnej zmeny, nadbytočnosť zamestnanca a príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou a
nadbytočnosťou zamestnanca.

15/ O nadbytočnosť zamestnanca ide vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej
zamestnávať prácami a za podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve. Skončenie pracovného pomeru
pre nadbytočnosť nie je podmienené absolútnym znížením celkového počtu zamestnancov, môže k
nemu dôjsť aj pri jeho zvyšovaní. Pre zamestnávateľa nie je totiž dôležitý len počet zamestnancov, ale
aj ich celková skladba z hľadiska profesií a kvalifikácie. Nie je teda vylúčené, aby zamestnávateľ pri
nedostatku zamestnancov určitej profesie alebo kvalifikácie uzavieral pri organizačných zmenách nové
pracovné pomery a tým zvyšoval počet zamestnancov a súčasne by mal nadbytok zamestnancov iných



povolaní alebo na inom úseku pracovnej činnosti. O nadbytočnosť zamestnanca s kratším pracovným
úväzkom môže ísť tiež v prípade, keď v súvislosti s organizačnou zmenou žalobca potrebuje výkon práce
na plný úväzok a takýto zamestnanec s plným úväzkom nesúhlasí.

16/ Príčiny, pre ktoré nemôže ďalej zamestnávateľ zamestnávať zamestnanca prácami podľa pracovnej
zmluvy nesmú spočívať v jeho osobe (napr. nespôsobilosť vykonávať dojednané práce, porušovanie
pracovnej disciplíny a pod.), ale v tom, že zamestnávateľ ďalej nepotrebuje práce vykonávané
zamestnancom.

17/ Ďalšou hmotnoprávnou podmienkou platnosti výpovede z pracovného pomeru je splnenie povinnosti
zo strany zamestnávateľa v zmysle ust. § 63 ods. 2 Zák. práce, teda preukázanie nemožnosti
zamestnanca ďalej zamestnávať v mieste dojednanom ako miesto výkonu práce, a to ani  na kratší
pracovný čas, prípadne že zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú
mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť
predchádzajúcej príprave na túto inú prácu.

18/ Rozhodnutie o organizačnej zmene, v dôsledku ktorej sa zamestnanec stane nadbytočným, musí
zamestnávateľ urobiť písomne, na to oprávneným orgánom. Zákon nevyžaduje, aby sa organizačná
zmena realizovala v čase, keď sa zamestnancovi dáva výpoveď. Musí však byť o nej určeným spôsobom
rozhodnuté, aby bolo nepochybné, že zamestnanec sa v istom okamihu v dôsledku jej realizácie stane
pre zamestnávateľa nadbytočným. Nadbytočnosť musí byť v príčinnej súvislosti so zmenami v úlohách
zamestnávateľa, jeho technického vybavenia alebo inými organizačnými zmenami, alebo musí súvisieť
s rozhodnutím o znížení stavu zamestnancov, ktoré má zvýšiť efektívnosť práce. Výpovedný dôvod by
nebol daný, ak by u zamestnávateľa na určitom pracovisku síce prebiehali vnútorné organizačné zmeny,
avšak zamestnávateľ by pracovný pomer chcel skončiť so zamestnancom na úplne odlišnom pracovisku
alebo so zamestnancom vykonávajúcim práce, ktoré s týmito zmenami nesúvisia. Zamestnávateľ
nemôže tento výpovedný dôvod použiť ani v takom prípade, ak nadbytočnosť nevznikla v dôsledku
vnútorných organizačných zmien u zamestnávateľa, ale v príčinnej súvislosti s uzavieraním pracovných
pomerov s novými zamestnancami.

19/ V súdenej veci (podľa záverov dovolacieho súdu) došlo s účinnosťou od 1. 1. 2008 k organizačnej
zmene (v zmysle písomného rozhodnutia o organizačnej zmene z                  12. decembra 2007), ktorou
sa zrušil aktivačný úsek, náplň práce ktorého sa včlenila do opatrovateľsko-ošetrovateľského úseku, a to
s cieľom zvýšiť efektívnosť práce a zlepšiť formu spolupráce medzi pracovníčkami opatrujúcimi seniorov
v zariadení žalovaného, pričom zmena vychádzala aj z potreby vzniknutej presťahovaním zariadení
opatrovateľskej služby do novovybudovaných priestorov.

20/ Keďže žalobkyňa, pôvodne zaradená na aktivačnom úseku na dvadsaťhodinový pracovný týždeň,
odmietla vykonávať prácu ergoterapeutky na novozriadenom opatrovateľsko-ošetrovateľskom úseku
na plný pracovný úväzok (uzavrieť dohodu o zmene pracovnej zmluvy), stala sa pre zamestnávateľa
nadbytočnou na zrušovanom úseku, a to bez ohľadu na skutočnosť, že žalovaný potreboval na
novozriadenom úseku obsadiť pracovné miesto s obdobným výkonom práce, avšak na plný pracovný
úväzok. Pre odmietnutie ponúknutej práce žalobkyňou, žalovaný v záujme zabezpečenia sociálnych
služieb svojim klientom pravdepodobne musel riešiť vzniknutú situáciu zmenou pracovnej zmluvy u iného
zamestnanca, na ktorú skutočnosť v súvislosti s ňou zaškoľovanou K.. O. N. žalobkyňa poukazovala.
Táto okolnosť však nemôže mať vplyv pre možnosť postupu žalovaného podľa § 63 ods. 1 písm. b/
Zák. práce.

21/ Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil
(§ 387 ods. 1 CSP).

22/ Žalovanému, ktorý dosiahol v odvolacom i dovolacom konaní plný úspech, odvolací súd priznal ich
plnú náhradu (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1, § 453 ods. 3 CSP.

23/ Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednomyseľne.



Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}