Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoE/30/2013 z 19. 3. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 19. marca 2013, sp. zn. 43CoE/30/2013, ECLI:SK:KSBB:2013:6109206470.1 Krajský súd Banská Bystrica | 43CoE/30/2013 | ECLI:SK:KSBB:2013:6109206470.1 | 2013-03-19 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: EP, § 57 ods. 1 písm. g) EP, § 57 ods. 2 EP, OZ, § 52 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/25d9e14c-c53d-401b-90ba-d043174a21de Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6109206470.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoE/30/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6109206470
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6109206470.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného BENCONT
INVESTMENTS, s. r. o., so sídlom Astrová 2/A, 821 01 Bratislava, IČO: 36 432 105, zastúpeného
spoločnosťou ADVOKÁTI s.r.o., so sídlom Klariská 7, 811 03 Bratislava, IČO: 36 715 638 proti povinnému
O. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. E. N. XXX/XX, XXX XX S., vykonávanej súdnym exekútorom
JUDr. Ľubomírom Pekárom, so sídlom Exekútorského úradu Šaľa, P. Pazmaňa 49/3, 927 01 Šaľa, pod
sp. zn. EX 1311/09 pre vymoženie pohľadávky vo výške 1.427,44 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2Er/423/2009-12 zo dňa 4. októbra
2011 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2Er/423/2009-12 zo dňa 4. októbra 2011 v znení
opravného uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2Er/423/2009-37 zo dňa 5. decembra 2011
potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením, ktoré vydal vyšší súdny úradník, vyhlásil okresný súd exekúciu zastavil.

Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa domáha vykonania exekúcie na základe
exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri
spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom v Bratislave, IČO: 35 862
882, vydaný dňa 06.03.2009 pod sp. zn. B1208276. Z predložených listinných dôkazov zistil, že dňa
18.09.2006 bola medzi právnym predchodcom oprávneného spoločnosťou K. G., a.s., IČO: XX XXX
XXX a povinným uzavretá zmluva o úvere. V článku 9.2 obchodných podmienok si zmluvné strany
dohodli rozhodcovskú doložku.

Súd posudzoval rozhodcovskú doložku, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc podľa
kritérií, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky, a teda, či rozhodcovská doložka
v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v
neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Pritom vychádzal zo záveru, že právny
vzťah medzi právnym predchodcom oprávneného ako veriteľom a povinným ako dlžníkom je právnym
vzťahom medzi dodávateľom a spotrebiteľom, a to vzhľadom na povahu zmluvných strán a obsah
zmluvného záväzku. Pre posúdenie okolností, či sa jedná o spotrebiteľský úver nie je dôležitá právna
forma spotrebiteľského úveru, ale je dôležité, či sa jedná o odplatné poskytnutie peňažných prostriedkov
v prospech spotrebiteľa. Na predmetný právny vzťah preto aplikoval aj normy spotrebiteľského práva,
predovšetkým § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej Občiansky zákonník), ktorých použitie nie
je prekážkou dohody zmluvných strán o aplikácii Obchodného zákonníka. Ďalej prvostupňový súd
poukázal na Smernicu Rady ES 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z
5. apríla 1993 a na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, ako aj na judikatúru Súdneho dvora
Európskej únie, ktorého konštatovania a právne závery si osvojil.



Uviedol, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul znemožňuje voľbu
spotrebiteľa dosiahnuť rozhodnutie pred všeobecným súdom, ak by v konaní vystupoval na strane
žalovaného. Túto skutočnosť je potrebné podľa názoru súdu prvého stupňa považovať za neprijateľnú
podmienku dohodnutú v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ si rozhodcovskú doložku osobitne
nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami.
Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým zmluvným podmienkam,
a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovský súd je paušálnym spôsobom zakotvený v
zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy. V subjektívne nearbitrabilnej
(spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu.
Rozhodcovskú doložku teda prvostupňový súd vyhodnotil ako neprijateľnú, pretože spôsobuje hrubý
nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa
tým, že nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť
rozhodcovskému konaniu. Poukázal ďalej na novelu Občianskeho zákonníka vykonanú zákonom č.
568/2007 Z.z., účinným od 1. januára 2008, ktorá do § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka zaviedla
písmeno r) v znení, že za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve sa považuje ustanovenie,
ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom
riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Nakoľko sa neprijateľná rozhodcovská doložka prieči dobrým
mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, v danej veci boli splnené
podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 45 ods. 1 písm. c) a ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zmenil tak, že poverí súdneho exekútora vykonaním exekúcie.

V odvolaní uviedol, že povinnému boli na základe zmluvy o úvere poskytnuté dohodnuté peňažné
prostriedky. Povinný si svoj záväzok zo zmluvy o úvere nesplnil, a to aj napriek zasielaným upomienkam.
Z tohto dôvodu oprávnený v súlade so zmluvou o úvere vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a uplatnil
svoju splatnú pohľadávku voči povinnému žalobou na rozhodcovskom súde. Rozhodcovský súd žalobu
aj s prílohami zaslal na vyjadrenie povinnému, ktorý svoje právo vyjadriť sa k žalobe nevyužil.

Namietal, že okresný súd nesprávne aplikoval ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka na daný
prípad, teda na právne skutočnosti a právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti zákona
č. 568/2007 Z.z., ktorým bolo toto ustanovenie zavedené do Občianskeho zákonníka. Poukázal na
dôvodovú správu k ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka z ktorej vyplýva, že ak niektoré z
ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom
konaní, navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenia za neprijateľné, čo však nemá za následok
zrušenia platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi ostáva možnosť
riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže
svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak
sa tak rozhodne v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v
zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Uvedené ustanovenie teda v žiadnom
prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky a nebráni dlžníkovi, aby si svoje práva
voči veriteľovi uplatnil na príslušnom všeobecnom súde. Oprávnený ďalej poukázal ustanovenie §
93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého
v čase uzavretia zmluvy o úvere bol dokonca pôvodný veriteľ povinný ponúknuť svojim klientom
neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z
obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom. V nadväznosti na
uvedené ustanovenie si oprávnený predložením návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy súčasne s
úverovou zmluvou plnil povinnosť, ktorá mu vyplýva z ust. § 93b ods. 1 zákona o bankách.

Oprávnený v odvolaní poukázal aj na viaceré jazykové verzie článku 3 ods. 3 bod 1 písm. q) Smernice
Rady 93/13/EHS a ich rozdielne významy. Upozornil tiež na ust. § 35 zákona č. 244/2002 Z.z., podľa
ktorého doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa ust. § 37 má pre
účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Má za to, že
rozhodcovský rozsudok tak predstavuje prekážku res iudicata a je záväzný aj pre exekučný súd s



výnimkou, ktorú predstavuje § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní, podľa ktorých exekučný
súd môže aj bez návrhu zastaviť exekučné konanie, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporujúce
dobrým mravom. Nedovolenosť plnenia, resp. rozpor s dobrými mravmi, by mal skúmať z hľadiska
predmetu záväzku, a nie z hľadiska platnosti alebo neplatnosti jednotlivých ustanovení zmluvy o úvere
a všeobecných obchodných podmienok. Vo zvyšku, vrátane posúdenia obsahu zmluvy o úvere a
všeobecných obchodných podmienok predstavuje právoplatný rozhodcovský rozsudok pre exekučný
súd prekážku res iudicata. V tejto súvislosti dal oprávnený do pozornosti rozhodnutie Súdneho dvora
ES vo veci C-40/08 zo dňa 29.01.2008 Astrucom Telecomunicationes SL proti Cristina Rodríguez
Nogueira. Ďalej uviedol, že zákon o rozhodcovskom konaní umožňuje povinnému podať žalobu na
zrušenie rozhodcovského rozsudku v lehote 30 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku, povinný
však nevyvinul žiadnu aktivitu za účelom ochrany svojich práv. Namietal, že okresný súd neuviedol na
zákonné ustanovenie, z ktorého by vyplývala exekučnému súdu povinnosť skúmať ex offo neprijateľnosť
zmluvnej podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere. Z ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
vyplýva iba povinnosť exekučného súdu skúmať súlad exekučného titulu zo zákonom, tj. formálnu a
materiálnu stránku vykonateľnosti tohto titulu, a nie jednotlivé ustanovenia zmluvy o úvere, a teda nie
je oprávnený skúmať ani povahu rozhodcovskej doložky vzhľadom na právoplatnosť a vykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku. Predložený exekučný titul je podľa oprávneného spôsobilý na vykonanie
exekúcie.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Sudca nemienil odvolaniu
vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods.4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil odvolaciemu súdu na
rozhodnutie.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 OSP
bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodne podané.

Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že v predmetnom prípade je exekučným titulom rozhodcovský
rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a
MEDIAČNÁ, a.s. dňa 06.03.2009 pod sp. zn. B1208276. Oprávnený pohľadávku, ktorá je predmetom
výkonu rozhodnutia nadobudol postúpením. Pôvodným oprávneným bola spoločnosť K. G., a.s., ktorá
s povinným uzavrela dňa 18.09.2006 zmluvu o úvere. Zmluvné strany si v obchodných podmienkach
pre úver dohodli riešenie sporov.

V článku 9 bode 2 Obchodných podmienok pre úver si zmluvné strany dohodli riešenie sporov a
rozhodcovskú doložku tak, že akékoľvek spory vzniknuté z zmluvy o úvere a Obchodných podmienok
budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody klient prijal návrh K. G. na riešenie vzájomných
sporov na základe alebo v súvislosti so zmluvou o úvere a obchodnými podmienkami, vrátane sporov
o platnosť, výklad a zánik zmluvy o úvere alebo obchodných podmienok, v rozhodcovskom konaní
pred stálym rozhodcovským súdom zriadenom pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ
a.s. podľa jeho vnútorných predpisov. Strany sa rozhodnutiu rozhodcovského súdu podriadia s tým, že
toto rozhodnutie bude pre nich konečné a záväzné. Za miesto rozhodcovského konania si strany určili
Bratislavu.

Podľa § 53 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. platného a účinného k 18.09.2006 (ďalej Občiansky
zákonník) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná
podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.



Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa
priaznivejší.

Podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na
uzavretie rozhodcovskej zmluvy 88j) o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [ § 5 písm. i)]
budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného
zákona. 88k)

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia návrh rozhodcovskej zmluvy podľa odseku 1 sú banky a
pobočky zahraničných bánk povinné predložiť svojim klientom najneskôr pri uzatváraní obchodu, na
ktorý sa nevzťahuje už uzavretá rozhodcovská zmluva. Klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej
zmluvy predložený podľa odseku 1; ak klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa
odseku 1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných
predpisov. 88l)

Súd môže v rozsahu svojej zákonnej prieskumnej povinnosti skúmať exekučný titul počas celého
exekučného konania a nielen pri rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, a to na návrh účastníka
konania alebo aj bez návrhu. Spôsobilý exekučný titul je jednou zo základných podmienok exekučného
konania, nedostatok ktorej je neodstrániteľný a je dôvodom na zastavenie exekučného konania.
Pokiaľ teda súd zistí, že exekučný titul, predložený oprávneným nespĺňa formálne alebo obsahové
náležitosti, môže exekúciu zastaviť. Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje odvolaciu námietku
oprávneného, podľa ktorej mal exekučný súd prekročiť rámec svojej preskúmacej právomoci, keď
posudzoval súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom, za nedôvodnú. V
tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.: I.
ÚS 456-/2011-19 zo dňa 23. novembra 2011, v ktorom Ústavný súd uviedol, že „okresný súd je nielen
oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého
exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj
pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť“.
Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. januára 1997 publikovanom v Zbierke
stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe
titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto
požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez
návrhu zastavená.“.

V prípade neexistencie alebo neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky, rozhodcovský súd
nemôže prejednať a rozhodnúť medzi účastníkmi spor a vydať rozhodcovský rozsudok, ktorý by mal



predstavovať exekučný titul. Ak by exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie
ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia
vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného,
majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania, ktorý v exekučnom
konaní vystupuje v procesnom postavení povinného, v rozhodcovskom konaní prípadne nenamietal
neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a nevyužil možnosť domáhať
sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom súde, je tu irelevantná.
( Rozhodnutie Najvyššieho súd Slovenskej republiky, sp. zn. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 9. februára 2012).

Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu, odvolací súd súhlasí so záverom súdu
prvého stupňa v tom, že zmluva o úvere uzavretá dňa 18.09.2006 medzi právnym predchodcom
oprávneného spoločnosťou K. G., a.s. ako veriteľom a povinným ako dlžníkom je spotrebiteľskou
zmluvou. Z predloženej zmluvy nevyplýva, že povinný je podnikateľským subjektom a že by pri
uzatváraní zmluvy o úvere bol konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti, pričom právny predchodca oprávneného pri jej uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej
činnosti. Z uvedeného dôvodu, ako aj s poukazom na § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane
spotrebiteľa, možno uvedený právny vzťah považovať za spotrebiteľský vzťah medzi spotrebiteľom
a dodávateľom v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa preto postupoval
správne, v súlade s právnou úpravou Slovenskej republiky a aj s právom EÚ, keď skúmal rozhodcovskú
doložku ako zmluvnú podmienku z hľadiska, či nevyvoláva nerovnováhu medzi dodávateľom a
spotrebiteľom.

Odvolací súd súhlasí aj s hodnotením súdu prvého stupňa, že rozhodcovskú doložku, uvedenú
v Obchodných podmienkach, ktoré sú súčasťou zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom
oprávneného a povinným je potrebné považovať za neprimeranú, pretože spôsobuje hrubý nepomer v
právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Odvolací súd
zastáva názor, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení
z hľadiska jeho vyjednávacej sily, ako aj z hľadiska úrovne informovanosti a táto situácia ho núti, aby
pristúpil na vopred pripravené podmienky dodávateľom bez toho, aby podstatným spôsobom mohol
ovplyvniť ich obsah. Rozhodcovská doložka nebola individuálne dohodnutá a jej obsah bol vopred
pripravený, teda z tohto pohľadu spotrebiteľ nemohol dojednanie rozhodcovskej doložky akýmkoľvek
spôsobom zmeniť, mohol len úver prijať alebo ho odmietnuť vrátane obchodný podmienok, ako to
uviedol aj súd prvého stupňa. Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná a ktorá určuje,
že spory zo zmluvy budú riešené výlučne rozhodcovským súdom, je neprijateľná. Takto koncipovaná
rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka je v rozpore s požiadavkou ochrany spotrebiteľa, pretože
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, a
to práve ku škode spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju
právomoc v tomto prípade je neprijateľná, a preto je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka
neplatná.

Takéto dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli
bezpochyby vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytuje
ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pokiaľ súd prvého stupňa dospel k názoru, že dojednanie
rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, jeho záver je správny
a správne je aj rozhodnutie o zastavení exekučného konania, keďže exekučný titul bol vydaný
nepríslušným orgánom, a teda ide o nulitný právny akt, ktorý v exekúcii nie je možné vykonať.

K námietke oprávneného o splnení povinnosti banky vyplývajúcej s ust. § 93b ods. 1 zákona o bankách
odvolací súd uvádza, že zo zákona o bankách síce vyplýva povinnosť banky ponúknuť klientovi
návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, avšak z neho nevyplýva povinnosť zakotviť rozhodcovskú
doložku v obchodných podmienkach, ktorých obsah klient nemôže ovplyvniť. Návrh na uzavretie
rozhodcovskej doložky môže banka predložiť aj ako samostatný návrh, ktorý by umožňoval v danom
prípade spotrebiteľovi dojednať rozhodcovskú doložku individuálne. Spotrebiteľ (klient) svojim podpisom
na formulárovej zmluve, ktorej súčasťou sú aj Obchodné podmienky vyjadruje súhlas tak so samotnou
zmluvou, ako aj s Obchodnými podmienkami, a tým aj s rozhodcovskou doložkou v nich obsiahnutou,



a preto reálne nemá možnosť neprijať návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky bez toho, aby tým
nezmaril uzavretie zmluvy.

Na základe uvedených záverov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219
ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.