{"guid": "a1975882-cd4d-4cb9-95df-eec40951eeb4:fab91219-fe59-4e6e-bed7-6b44fdfc542e", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1012201358.1", "spisova_znacka": "4S/146/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4S/146/2012 z 30. 1. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 30. januára 2014, sp. zn. 4S/146/2012, ECLI:SK:KSBA:2014:1012201358.1", "identifikacne_cislo": "1012201358", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Judita Kokolevská", "sudca_id": 1435, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-judita-kokolevska-1435", "datum_vydania": "2014-01-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "8Sžf/39/2014", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "584068ea-daee-4edb-b2ad-3fbafa3ad1bd:a28e2b68-0c8f-4d28-bb42-e8aea1b9a1a3", "datum": "2015-06-17", "vztah": "potvrdene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2006/25", "nazov": "zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/25", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/25-2006"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fab91219-fe59-4e6e-bed7-6b44fdfc542e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1012201358.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2014:1012201358.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2014:1012201358.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava\nSpisová značka: 4S/146/2012\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 1012201358\nDátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2014\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská\nECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012201358.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členiek\nsenátu JUDr. Soni Langovej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobcu: Allen & Overy Bratislava,\ns.r.o., so sídlom Eurovea Central 1, Pribinova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 35 857 897 proti žalovanému:\nÚrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Dunajská 68, 820 04 Bratislava 24, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. 829-6000/2012-ON/232 zo dňa 29.06.2012, jednomyseľne, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nKrajský súd v Bratislave žalobu   z a m i e t a.\n\nÚčastníkom náhradu trov konania nepriznáva.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nŽalobou doručenou tunajšiemu súdu v zákonom určenej lehote sa žalobca domáhal preskúmania\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 829-6000/2012-ON/232 zo dňa 29.06.2012, ktorým námietky\nžalobcu v súvislosti s jeho vylúčením z verejnej súťaže na predmet zákazky: „Právne poradenstvo a\nzastupovanie“, podľa § 139 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (ďalej len „ZVO“) zamietol.\n\nŽalobca v podstate tvrdí, že Exportno-importnej banke Slovenskej republiky, Bratislava (ďalej len\n„obstarávateľ“) v súlade so zákonom preukázal technickú alebo odbornú spôsobilosť tak, ako to\npožadoval v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania. Napriek tomu ho vylúčil z účasti na\nverejnom obstarávaní z dôvodu nesplnenia formálnej požiadavky, čo nemá oporu v zákone. Je toho\nnázoru, že ZKV neukladá povinnosť preukázať „objektívnu“ nemožnosť získať potvrdenie odberateľa\no poskytnutí služieb navyše odberateľ, ktorý nie je verejným obstarávateľom, nielenže nie je povinný\ntakéto potvrdenie vydať, ale nie je povinný ani odpovedať na žiadosť záujemcu o vydanie potvrdenia.\nSkutočnosť, že určitá osoba neodpovedala na telefonát alebo na žiadosť žalobcu reagovala negatívne,\nnemožno nijako zdokumentovať a preukázať. Požiadavka žalovaného o povinnosti predložiť takýto\ndôkaz o nemožnosti, nemá žiadnu oporu v zákone a zakladá sa výhradne na aplikácii základných\nprincípov verejného obstarávania, konkrétne princípu nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania s\nuchádzačmi. Podľa žalobcu je výklad ZVO prezentovaný žalovaným v  rozpore s tzv. negatívnou\ndôkaznou teóriou, podľa ktorej nemožno od účastníka konania požadovať dôkaz, že sa niečo nestalo,\nalebo že niečo neexistuje.\n\nŽalobca nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že tí záujemcovia, ktorí predložili referencie, by mohli byť\nteoreticky znevýhodnení oproti tým, ktorí preukázali poskytnutie služieb iba čestným vyhlásením.\n\nPodľa žalobcu jeho vylúčenie z verejného obstarávania predstavovalo najzávažnejší možný zásah do\npráv žalobcu vo verejnom obstarávaní, čím bol žalobca diskriminovaný voči ostatným záujemcom.\nNavyše, týmto zásahom sa zmenšil počet záujemcov, a teda sa obmedzila súťaž vo verejnom\nobstarávaní, čo je v rozpore so základným princípom verejného obstarávania - princípom hospodárnosti\na efektívnosti. Podľa žalobcu, takýto prístup je v rozpore aj s ďalším základným princípom verejného\nobstarávania, s princípom transparentnosti, a to z toho dôvodu, že zákon, ani súťažné podklady,\nnestanovujú formu, akou má byť preukázaná nemožnosť získania referencie odberateľa. Táto\nnetransparentnosť a možnosť voľnej úvahy na strane verejného obstarávateľa vytvára priestor na\ndiskrimináciu  a „zbavenie sa“ nepohodlných záujemcov pod zámienkou nedostatočného preukázania\nnemožnosti získania referencií.\n\nNa základe uvedených skutočností žiada napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie\nako aj priznať mu náhradu trov konania.\n\nŽalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zaslanom súdu dňa 24.08.2012 zotrval na svojich doterajších\nrozhodnutiach v celom rozsahu.  Uviedol, že podmienky účasti stanovené obstarávateľom v oznámení\no vyhlásení verejného obstarávania sú identické s úpravou ustanovenia § 28 ods. 1 písm. a)\nZVO. Úvaha obstarávateľa smerovala predovšetkým k tomu, aby uchádzač preukázal v procese\nverejného obstarávania skúsenosť s realizáciou dodávky obdobného tovaru, resp. poskytnutia obdobnej\nslužby ako predmetom zákazky. ZVO upravuje povinnosť uchádzačov, verifikovať obstarávateľovi\npredložené referencie potvrdením odberateľa a pre prípad objektívnej nemožnosti toto získať, umožňuje\nuchádzačovi potvrdiť referenciu vyhlásením tohto uchádzača.  Zároveň citovaný zákon predvída aj\nnemožnosť získať potvrdenie odberateľov stanoveným spôsobom, avšak uchádzač nemôže predložené\nreferencie potvrdzovať vlastným čestným vyhlásením, ak objektívne mohol a mal možnosť získať\npotvrdenie od odberateľa. V danom prípade žalovaný by mohol akceptovať čestné vyhlásenia žalobcu,\nlen ak by preukázal dôkazom, že naozaj nemohol zmluvy, referencie potvrdiť verejnými obstarávateľmi\na odberateľmi. Bez preukázania tejto skutočnosti by totiž mohlo dôjsť k situácii, že niektorí záujemcovia\nby preukazovali poskytnuté služby potvrdeniami odberateľov, zatiaľ čo iní záujemcovia iba vlastným\nvyhlásením o ich poskytnutí, a to napriek skutočnosti, že aj oni mohli potvrdenia odberateľov získať.\nPotvrdenie referencie odberateľom nepredstavuje formalitu vyžadovanú nad rámec úpravy ZVO\nobstarávateľom v predmetnom postupe zadávania zákazky ako to uvádza žalobca, ale predstavuje\npožiadavku koncipovanú v súvislosti s preukazovaním podmienok účasti priamo ZVO, ktorú je\nobstarávateľ v rámci hodnotenia splnenia podmienok účasti povinný zohľadniť. V tejto súvislosti poukázal\nna  rozsudok Krajského súdu v Bratislave vedené pod spis. zn. 3S 218/2010 zo dňa 08.11.2011 z\nktorého vychádzal. Uvedené podľa žalovaného reprezentuje hlavné princípy verejného obstarávania\npri vynakladaní verejných finančných prostriedkov pri zabezpečovaní potrieb zo strany subjektov\nzapojených na štátny, regionálny, resp. obecný rozpočet a má zabezpečiť prvoradý cieľ, ktorým je okrem\niného, prispieť aj k ochrane čestnej hospodárskej súťaže a preto nie je prípustné, aby sa umožnilo\nakékoľvek nepreskúmateľné konanie verejného obstarávateľa, ktoré môže ovplyvniť výsledok verejného\nobstarávania. Žalovaný v tejto súvislosti poukazoval na transparentnosť procesu zadávania verejných\nzákaziek, ktorú považuje za nutnú podmienku existencie účinnej konkurencie medzi dodávateľmi, a aj\npredpoklad účelného vynakladania verejných prostriedkov.\n\nPodľa žalovaného z  tvrdení žalobcu vyplýva, že poskytol požadované právne služby určitým\nodberateľom  a preto je zrejmé, že došlo medzi nimi k vzniku určitého právneho vzťahu, ktorý je\nmožné reálne dokázať. Z uvedeného dôvodu nesúhlasí so žalobcovým tvrdením týkajúci sa rozporu\ns tzv. negatívnou dôkaznou teóriou, pretože ak žalobca tvrdí, že nejakú službu v minulosti poskytol\na tvrdenie žalobcu sa zhoduje so skutočnosťou, je zrejmé, že existuje predmetná skutočnosť a je\nmožné ju zároveň nejakým potvrdením preukázať, resp. preukázať snahu, že takýto dôkaz sa snažil od\nodberateľa získať. V predmetnej veci sa teda nevyžadovalo preukázanie neexistujúcej skutočnosti, ale\npráve naopak, kontrolovaný v rámci vysvetlenia požadoval, aby žalobca preukázal skutočnosti súvisiace\ns uskutočneným úkonom.\n\nŽalovaný preto potvrdil úvahu obstarávateľa o nemožnosti akceptovať vysvetlenie, ktoré predložil\nžalobca bez toho, aby súčasne predložil požadovaný dôkaz o nemožnosti získať potvrdenie odberateľa o\n\nposkytnutí služieb. Upozorňuje na skutočnosť, že princípy vo verejnom obstarávaní sú určujúce, nosné,\nregulujúce verejné obstarávanie, a teda v prípade, ak by žalovaný akceptoval predmetné vysvetlenie,\nžalobca by postupoval v rozpore s uvedeným ustanovením ZVO, nakoľko by nerovnako zaobchádzal s\nostatnými záujemcami, ktorí vynaložili úsilie, aby potvrdené referencie predložili.\n\nŽalovaný ďalej upriamuje pozornosť na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave v konaní pod sp.\nzn. 2S 366/2010, v ktorom súd poukazuje na eurokonformný výklad pri dodržiavaní základných\nprincípov verejného obstarávania obstarávateľom. Krajský súd tu poukazuje na skutočnosť, že do\nZVO boli prebraté viaceré právne záväzné akty Európskej únie (zoznam týchto aktov je v prílohe\nč. 7 k ZVO), pričom ide o smernice, ktoré síce nemajú na vnútroštátnej úrovni priamy účinok, ale\nčlenské štáty Európskej únie majú povinnosť zásadám a princípom, ktoré sú v smerniciach obsiahnuté,\nprispôsobiť svoju vnútroštátnu legislatívu a prostredníctvom nej a jej aplikácie dosiahnuť ciele vyjadrené\nv smerniciach. Súdny dvor Európskej únie vyvinul súbor základných zásad pre prideľovanie verejných\nzákaziek, ktoré sú odvodené z pravidiel a základných zásad Zmluvy ES.\n\nZákladnou povinnosťou obstarávateľa je pri zadávaní zákaziek podľa § 9 ods. 4 ZVO uplatňovať\nprincíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp\ntransparentnosti a princíp hospodárnosti a efektívnosti, ktoré musí obstarávateľ dodržiavať pri všetkej\nsvojej činnosti v rámci verejného obstarávania. Toto ustanovenie je kľúčové pre postup obstarávateľa\npodľa zákona ako aj z hľadiska výkladu jednotlivých ustanovení ZVO.\n\nPredmetné zásady (princípy) majú zabezpečiť voľnú a efektívnu súťaž dodávateľov o zákazky, ktoré\nsú financované z verejných zdrojov, t. j. prvotný záujem je na efektívnej konkurencii s tým, že\nzáujem na účelnom vynakladaní verejných prostriedkov pristupuje až následne, keď tento cieľ má byť\ndosiahnutý práve prostredníctvom zabezpečenia nediskriminačného a transparentného zaobchádzania\nso všetkými dodávateľmi, ktorí sú vzájomnými konkurentmi. Zásada rovnakého zaobchádzania je\npritom určitou špecifikáciou všeobecnejšej zásady nediskriminácie. Podstatou tejto zásady je pravidlo,\nže žiadny z dodávateľov, záujemcov alebo uchádzačov nesmie byť priamo alebo nepriamo, vedome\nalebo nevedome zvýhodnený alebo nezvýhodnený oproti iným subjektom v rovnakom postavení.\nPojem diskriminácia nie je definovaný pre účely verejného obstarávania. Zákon tento pojem nijako\nnevymedzuje a ani nepodáva bližší návod pre jeho interpretáciu. Pri interpretácii tohto pojmu je podľa\nžalovaného potrebné vychádzať z obsahu už uvedených smerníc, ktoré boli implementované do ZVO.\nPrax tiež ukázala, že výklad tohto pojmu je potrebné urobiť v kontexte predpisov z oblasti ochrany\nhospodárskej súťaže, nakoľko práve do tejto oblasti právo verejného obstarávania svojou povahou\npatrí (keďže cieľom zákona je aj zabezpečenie spravodlivej a otvorenej súťaže o verejné zákazky).V\npriamo aplikovateľnom predpise - ZFEÚ (článku 102, predtým článku 82 Zmluvy ES), je za diskrimináciu\noznačované konanie spočívajúce v uplatňovaní rozdielnych podmienok voči jednotlivým účastníkom\ntrhu pri zhodnom (porovnateľnom) plnení, čím dochádza k ich znevýhodňovaniu v hospodárskej súťaži.\nAj keď čl. 102 ZFEÚ nedopadá expressis verbis na oblasť verejných zákaziek, možno ho pre účely\ninterpretácie pojmu diskriminácia per analogiam použiť i pre túto oblasť. Ide totiž o princíp aplikovateľný\npre celú oblasť súťažného práva.\n\nK tvrdeniu žalobcu, že žalovaný mal vo veci vylúčenia zohľadniť zásadu proporcionality, teda zvoliť\npostup, ktorý má priaznivejší dopad na uchádzača a nie jeho vylúčenie zo súťaže uviedol, že nemožno\nsúhlasiť s takým výkladom princípu proporcionality, nakoľko tento priaznivejší vplyv na žalobcu, ako\njedného z uchádzačov v predmetnom procese verejného obstarávania, by mal nevyhnutne za následok\nzvýhodnenie žalobcu na úkor ostatných uchádzačov, ktorí pri predkladaní dokladov preukazujúcich\nsplnenie podmienok účasti vo verejnom obstarávaní postupovali v súlade s požiadavkami obstarávateľa\na v súlade s § 28 ods. 1 písm. a) ZVO.\n\nŽalovaný na základe žalobcom podaných námietok podľa § 138 ods. 2 písm. e) ZVO proti vylúčeniu\nzáujemcu v predmetnej užšej súťaži posudzoval konkrétny zásah obstarávateľa do sféry subjektívnych\npráv žalobcu, ku ktorému došlo vylúčením uchádzača z postupu zadávania zákazky, a teda posudzoval\nvýhradne dôvodnosť, resp. zákonnosť vylúčenia žalobcu z predmetného postupu zadávania zákazky. Z\nuvedeného dôvodu nebolo úlohou žalovaného posudzovať vplyv údajného znevýhodnenia na priebeh či\n\nvýsledok verejného obstarávania. Uvedené žalovaný skúma v prípade aplikácie revízneho výroku podľa\n§ 139 ods. 1 až 3 ZVO, a nie pri zamietnutí námietok.\n\nŽalovaný podľa názoru žalobcu neobjasnil, v čom by jeho znevýhodnenie malo spočívať a predovšetkým\nnepreukázal žiadny vplyv údajného znevýhodnenia na priebeh či výsledok verejného obstarávania.\nMá za evidentné, že znevýhodnenie žalobcu by spočívalo v skutočnosti, že záujemcovia preukazujúci\nposkytnutie služieb iba na základe jednoduchých čestných vyhlásení bez dôkazu o „objektívnej“\nnemožnosti získania potvrdení od odberateľov služieb nevynakladajú rovnaké úsilie ako záujemcovia,\nktorí predkladajú potvrdené referencie. V prípade, ak by následne všetci záujemcovia získali rovnaké\npostavenie, bez pochýb by došlo k nerovnakému zaobchádzaniu s ostatnými záujemcami. Tým, že\nžalobca suploval požadované potvrdenia jednoduchými čestnými vyhláseniami, si výrazne zjednodušil\nsvoje povinnosti, čo v prípade užšej súťaže mohol žalobca následne využiť zabezpečením väčšieho\nobjemu referencií, a tým aj získaním výrazne väčšej šance pre zaistenie účasti pri predkladaní ponuky.\n\nŽalovaný poukazuje na to, že v rámci užšej súťaže sa v prvej fáze uverejňuje oznámenie,  predkladajú sa\nžiadosti o účasť a hodnotí sa splnenie podmienok účasti. V druhej fáze sa vyzývajú vybratí záujemcovia\nna predloženie ponúk, predkladajú a vyhodnocujú sa ponuky. Má za to, že žalobca bol vylúčený\nzákonne, pričom zákonné vylúčenie nemôže zakladať porušenie  princípov, rovnako nemôže zakladať\nobmedzovanie hospodárskej súťaže. Z tohto pohľadu predstavuje argumentácia žalobcu len účelové,\nnezmyselné uvádzanie všeobecných floskúl o nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu.\n\nNa základe vyššie uvedeného žalovaný navrhol žalobu zamietnuť .\n\nKrajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté\nrozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 Občiansky súdny\nporiadok, ďalej len „OSP“), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na  nariadenom pojednávaní a\njednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v\nznení účinnom od 01. mája 2011), dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie  je dôvodná.\n\nÚlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti\ndruhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na\nkonanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný\nstav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi\na inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie\nsprávneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.\nZákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu\npredchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia.\n\nV rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu, či uvedené\nprocesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla\nmať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP).\n\nSúdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov\nuvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že\nnezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich\nhmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach (§ 247 ods. 1 OSP v spojení s § 249 ods. 2).\n\nZ administratívneho spisu vyplýva, že obstarávateľ vyhlásil užšiu súťaž podľa § 50 ods. 4 písm. a) v\nspojení s § 91 ods. 1 ZVO na predmet zákazky „ Právne poradenstvo a zastupovanie“ vo Vestníku\nverejného obstarávania č. 198/2011 zo dňa 12.10. 2011 pod zn. 08118-MUS. V závislosti od typu\nverejného obstarávateľa a predpokladanej hodnoty zákazky ide o podlimitnú zákazku.\n\nV lehote na predkladanie ponúk podľa bodu IV.3.4  redakčnej opravy oznámenia o vyhlásení verejného\nobstarávania, t. j. do 11.11. 2011 - 10.00 hod. predložilo ponuku 20 uchádzačov. Listom zo dňa\n08.02.2012 (zn. 6561/100/2011, písomne doručil dňa 12.02.2012) obstarávateľ požiadal žalobcu o\nvysvetlenie a doplnenie dokladov k ponuke:\n\n1. dôkaz, že nie je možné získať potvrdenie o poskytnutí služieb od odberateľov, ktorým navrhovateľ\nposkytol služby, ktoré uviedol na preukázanie svojej technickej a/alebo odbornej spôsobilosti vo\nverejnom obstarávaní,\n\n2.  celková dĺžka advokátskej praxe, resp. praxe advokátskeho koncipienta,\n\n3. potvrdenie o pracovnom, resp. inom zmluvnom vzťahu medzi navrhovateľom a osobami uvedenými\nv žiadosti o účasť, ktoré majú poskytovať služby pre kontrolovaného.\n\nZ dokumentu „Zápisnica z posúdenia splnenia podmienok účasti“ zo dňa 20.03. 2012  vyplýva, že\nobstarávateľ z predmetnej verejnej súťaže vylúčil 5 uchádzačov, vrátane žalobcu. Informáciu o vylúčení\noznámil žalobcovi listom dňa 20.04. 2012 (doručené žalobcovi dňa 24.04.2012). Až potom, čo si žalobca\nnesplnil povinnosť v bode 1, obstarávateľ pristúpil k vylúčeniu uchádzača. Súd z uvedeného postupu\nmal za nesporne preukázané, že obstarávateľ pristúpil k vylúčeniu záujemcu až po vyčerpaní všetkých\nostatných možností, teda až ako úplne posledné, krajné riešenie.\n\nŽalobca listom zo dňa 30.04. 2012 doručil obstarávateľovi žiadosť o nápravu smerujúcu proti svojmu\nvylúčeniu z verejnej súťaže podľa § 136 ods. 1 písm. e) ZVO, ktorú obstarávateľ listom, (doručeným\nžalobcovi dňa 04.05.2012), zamietol. Žalobca  dňa 14.05. 2012 doručil námietky proti vylúčeniu z verejnej\nsúťaže podľa § 138 ods. 2 písm. e) ZVO žalovanému a obstarávateľovi, vo veci ktorých žalovaný vydal\nrozhodnutie č. 829-6000/2012-ON/232 zo dňa 29. 06. 2012, ktorým námietky žalobcu zamietol.\n\nZ  oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania vyplýva, že obstarávateľ v časti III.2.3 „Technická\nalebo odborná spôsobilosť“ vyžadoval nasledovné, cit.: „Verejný obstarávateľ požaduje v súlade s §\n28 ods. 1 písm. a) ZVO predloženie zoznamu poskytnutých neprioritných služieb kategórie 21, prílohy\nč. 3 ZVO právnych služieb obdobného charakteru, ako je predmet zákazky za predchádzajúce 3\nroky (2008, 2009, 2010) s uvedením cien, lehôt dodania a odberateľov. Ak odberateľom bol verejný\nobstarávateľ, dôkaz o plnení potvrdí tento verejný obstarávateľ, ak odoberateľom bola iná osoba ako\nverejný obstarávateľ, dôkaz o plnení potvrdí odberateľ. Ak to nie je možné, uchádzač alebo záujemca\ndoloží čestné vyhlásenie o ich dodaní. O tom, že potvrdenie nie je možné od inej osoby získať, predloží\nuchádzač dôkaz.“\n\nAj podľa názoru súdu z uvedenej postupnosti jednoznačne vyplýva, že predloženie referencií záujemcom\nv žiadosti o účasť na účely preukázania technickej a odbornej spôsobilosti vyžaduje zo strany záujemcu\nv čase koncipovania zoznamu referencií aktivitu spočívajúcu v požiadaní odberateľa o potvrdenie\nreferencie, resp. uskutočnenie úkonov, ktoré by preukazovali objektívnu nemožnosť poskytnutia\npotvrdení odberateľov, nakoľko len v takom prípade ZVO pripúšťa možnosť potvrdzovať referencie\nčestným vyhlásením samotného uchádzača.\n\nVo veci žalobcom uvedenej argumentácie o negatívnej dôkaznej teórie by bolo možné súhlasiť vtedy\nak by neboli predmetné služby poskytnuté vôbec, pretože by reálne žiadna skutočnosť určená pre\npotvrdenie ani neexistovala. V zmysle uvedeného podľa názoru súdu nedošlo v preskúmavanej veci k\nžiadnemu rozporu s negatívnou dôkaznou teóriou, či judikatúrou. Žalobcom uvádzané prípady s danou\nvecou nesúvisia. Súd nesúhlasí s názorom žalobcu, že v danej veci by dôkazné bremeno, ktorým žalobca\npreukazuje svoju technickú alebo odbornú spôsobilosť by malo ťažiť niekoho iného než samotného\nuchádzača za účelom získania potvrdenia odberateľa. Žalobca je totiž tým subjektom, ktorý  pre prípad\npochybností (napr.  o pravdivosti čestného vyhlásenia uchádzača) by mal presvedčiť obstarávateľa o\nsvojej spôsobilosti a nie obstarávateľ.\n\nSúd v súvislosti s interpretáciou § 28 ods. 1 písm. a) ZVO poukazuje na nález Ústavného súdu\nSlovenskej republiky III. ÚS 341/07, cit.: „V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia\nustanovenia právneho predpisu (umožňujúceho viac verzií interpretácie) alebo v prípade rozporu tohto\nznenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti,\nmožno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom.\nViazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy totiž neznamená výlučnú a\nbezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení.\nUstanovenie čl. 2 ods. 2 ústavy nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom\na účelom zákona.“\n\nV uvedenom duchu vychádzal z toho, že predmetné ustanovenia nepožadujú potvrdenie referencií\nv prípade, ak referencie nie sú objektívne možné potvrdiť zo strany odberateľa, t. j. osoby inej ako\nverejný obstarávateľ. ZVO ani smernica síce explicitne nestanovujú, ako má verejný obstarávateľ\npostupovať v situácii, keď záujemca predloží dôkazy o plnení zmlúv (referencií) iba formou vyhlásenia,\nale povinnosť verejného obstarávateľa je skúmať  splnenie podmienok účasti záujemcov a dbať\npritom na dodržanie princípu rovnakého zaobchádzania. Preto akceptoval, že obstarávateľ neuznal\npreukázanie splnenia podmienok účasti čestným vyhlásením záujemcu bez toho, aby bola preukázaná\nnemožnosť získania potvrdení odberateľov. V zhode s názorom žalovaného súd tiež nevylučuje, že\nbez preukázania tejto skutočnosti by mohlo dôjsť k situácii, že niektorí záujemcovia by preukazovali\nposkytnuté služby potvrdeniami odberateľov, zatiaľ čo iní záujemcovia iba vlastným vyhlásením o ich\nposkytnutí, a to i napriek skutočnosti, že aj oni mohli potvrdenia odberateľov získať. Práve takáto\nsituácia by v prípade akceptovania zo strany verejného obstarávateľa predstavovala porušenie princípov\nrovnakého zaobchádzania a nediskriminácie.\n\nZ administratívneho spisu ďalej vyplýva, že žalobca nepreukázal, že nie je možné predložiť potvrdený\ndôkaz o plnení od verejného obstarávateľa a potvrdený dôkaz o plnení od inej osoby ako verejného\nobstarávateľa - odberateľa. V žiadosti o účasť žalobcu sa nenachádza ani jeden dôkaz o plnení\nzmluvy, objednávky a všetky sú potvrdené iba žalobcom, resp. osobou, ktorá mu poskytla prísľub\npodľa § 28 ods. 2 ZVO. Žalobca nepredložil obstarávateľovi ani jeden relevantný dôkaz, prečo\nnemohol predložiť jednotlivé referencie o plnení zmlúv, objednávok, potvrdené odberateľmi. Podľa\nnázoru súdu, pokiaľ by žalobca nemožnosť kontaktovať odberateľa preukázal, musela by byť takáto\nargumentácia zo strany žalovaného nepochybne akceptovaná. Potom by mohol žalovaný akceptovať\naj čestné vyhlásenia žalobcu, lebo by preukázal uvedeným dôkazom, že naozaj nemohol zmluvy,\nobjednávky potvrdiť verejnými obstarávateľmi a odberateľmi. Uvedené navyše korešponduje s tak\nakcentovanou požiadavkou žalobcu, že žalovaný musí uplatňovať aj v danom prípade princíp rovnakého\nzaobchádzania, nediskriminácie a transparentnosti podľa § 9 ods. 2 ZVO, čo aj dodržal.\n\nPodľa § 28 ods. 1 písm. a) ZVO technickú spôsobilosť alebo odbornú spôsobilosť možno preukázať\npodľa druhu, množstva, dôležitosti alebo využitia dodávky tovaru, stavebných prác alebo služieb jedným\nalebo niekoľkými z týchto dokladov:\n\nzoznamom dodávok tovaru alebo poskytnutých služieb za predchádzajúce tri roky s uvedením cien,\nlehôt dodania a odberateľov; ak odberateľom\n\n1. bol  tento verejný obstarávateľ podľa tohto zákona, dôkaz o plnení potvrdí tento verejný obstarávateľ,\n\n2. bola iná osoba ako verejný obstarávateľ, dôkaz o plnení potvrdí odberateľ; ak to nie je možné,\nvyhlásením uchádzača alebo záujemcu o ich dodaní.\n\nAko už súd uviedol, základnou povinnosťou obstarávateľa je pri zadávaní zákaziek uplatňovať\nprincíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp\ntransparentnosti a princíp hospodárnosti a efektívnosti, ktoré musí obstarávateľ dodržiavať pri všetkej\nsvojej činnosti v rámci verejného obstarávania. Ustanovenie § 9 ods. 2 (teraz ods. 4) ZVO je\nkľúčové pre postup obstarávateľa podľa zákona ako aj z hľadiska výkladu jednotlivých ustanovení\nZVO. Tieto zásady (princípy) majú zabezpečiť voľnú a efektívnu súťaž dodávateľov o zákazky,\nktoré sú financované z verejných zdrojov, t. j. prvotný záujem na efektívnej konkurencii s tým, že\n\nzáujem na účelnom vynakladaní verejných prostriedkov s tým, že záujem na účelnom vynakladaní\nverejných prostriedkov pristupuje až následne, keď tento cieľ má byť dosiahnutý práve prostredníctvom\nzabezpečenia nediskriminačného a transparentného zaobchádzania so všetkými dodávateľmi, ktorí\nsú vzájomnými konkurentmi. Zásada rovnakého zaobchádzania je pritom určitou špecifikáciou\nvšeobecnejšej zásady nediskriminácie. Podstatou tejto zásady je pravidlo, že žiadny z dodávateľov,\nzáujemcov alebo uchádzačov nesmie byť priamo alebo nepriamo, vedome alebo nevedome zvýhodnený\nalebo nezvýhodnený oproti iným subjektom v rovnakom postavení. (viď rozsudky Krajského súdu SR č.\nk. 2S 366/10-352 zo dňa 28. 09. 2011, č.k. 3S 218/2010-41 zo dňa 08. 11. 2011).\n\nSprávne postupoval verejný  obstarávateľ, keď mal za to, že je povinný vyhodnotiť splnenie podmienok\núčasti zo strany uchádzačov a že je povinný vylúčiť z verejného obstarávania uchádzača, ktorý\nnesplnil podmienky účasti, predložil neplatné doklady, nepredložil po písomnej žiadosti podľa odseku\n4 vysvetlenie alebo doplnenie predložených dokladov v určenej lehote alebo poskytol nepravdivé\ninformácie alebo skreslené informácie ( § 33 ods. 1 a 5 ZVO). Z uvedeného vyplýva, že záver o splnení\npodmienok účasti konkrétnym uchádzačom, je verejný obstarávateľ oprávnený urobiť až po tom, ako\ndôsledne preskúmal doklady predložené uchádzačom, a to jednak z ich obsahovej stránky, ako aj z\npohľadu ich prípustnosti v zmysle príslušnej zákonnej úpravy, v danom prípade v zmysle § 28 ods. 1\npísm. a) ZVO.\n\nSúd v zhode s názorom žalovaného uvádza, že preukázanie nemožnosti predložiť potvrdenia\nodberateľov je procesnou podmienkou, predpokladom, ktorého splnenie ZVO vyžaduje na účely\nposúdenia prípustnosti vyhlásenia uchádzača o plnení referenčných zákaziek.\n\nPokiaľ žalobca namieta, že žalovaný nepostupoval vo veci tak, aby zachoval zásadu proporcionality\nsúd uvádza, že z administratívneho spisu vyplynul opak uvedeného tvrdenia. Túto zásadu obstarávateľ\ndodržal, keď žalobcu vyzval listom o vysvetlenie predložených dokladov a o preukázanie nemožnosti\npredložiť ZVO požadované potvrdenie odberateľov, a nepristúpil k automatickému vylúčeniu uchádzača.\nZ uvedenej zásady totiž vyplýva, že v prípade nejasnej ponuky má verejný obstarávateľ, resp.\nobstarávateľ prednostne pristúpiť k žiadosti o jej vysvetlenie, resp. doplnenie, a teda je povinný aplikovať\ntento inštitút, a to aj napriek tomu, že mu ZVO takúto povinnosť výslovne neukladajú. Tvrdenie\nžalobcu, že v prípade, ak uchádzač nepredloží vysvetlenie, resp. doplnenie požadované verejným\nobstarávateľom, či obstarávateľom, má tento zvoliť postup, ktorý je priaznivejší pre uchádzača, t. j.\nuchádzača nevylúčiť z verejného obstarávania neobstojí. Aj v tomto prípade je súd v zhode s názorom\nžalovaného, že takýto postup by mal nevyhnutne za následok zvýhodnenie žalobcu na úkor ostatných\nuchádzačov, ktorí pri predkladaní dokladov preukazujúcich splnenie podmienok účasti vo verejnom\nobstarávaní postupovali v súlade s požiadavkami obstarávateľa a v súlade s § 28 ods. 1 písm. a) ZVO.\n\nZ ustanovenia § 139 ods. 4 ZVO vyplýva, že ak úrad v konaní o námietkach nezistí porušenie zákona\no verejnom obstarávaní, na ktoré poukazuje žalobca v podaných námietkach a ktoré by mohlo zásadne\novplyvniť výsledok verejného obstarávania, musí námietky zamietnuť.\n\nKrajský súd dospel k záveru, že žalovaný v konaní dostatočne zistil skutkový stav veci, vyvodil z\nneho správne právne závery, ktoré náležite odôvodnil, vrátane voľnej úvahy, ktorá nevybočila z medzí\nprípustného správneho uváženia. Nakoľko námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého\nrozhodnutia, žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250 j ods. 1 OSP .\n\nO náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 250k ods. 1 OSP tak, že neúspešnému\nžalobcovi ich náhradu nepriznal a žalovanému v tomto konaní náhrada trov neprináleží.\n\nPoučenie:\n\nProti   tomuto  rozsudku možno  podať  odvolanie  do  15  dní odo dňa jeho\n\npísomného doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky, prostredníctvom\n\nKrajského súdu v Bratislave.\n\nV odvolaní   sa   má   popri   všeobecných   náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP )\n\nuviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom\n\nsa  toto   rozhodnutie   alebo   postup  súdu  považuje  za nesprávny a čoho sa\n\nodvolateľ domáha.", "vazby": {"stav": {"sz": "8Sžf/39/2014", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "584068ea-daee-4edb-b2ad-3fbafa3ad1bd:a28e2b68-0c8f-4d28-bb42-e8aea1b9a1a3", "datum": "2015-06-17", "vztah": "potvrdene"}}, "cituje": [{"guid": "ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 341/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 341/07 z 1. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-01", "citacie_n": 1139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6"}], "citovane_v": []}