{"guid": "a139cac0-e3d8-45c2-929e-e06cd20b1156:41ccab0d-3f6a-4afa-9e00-2bd33c820449", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2017:3214200101.1", "spisova_znacka": "17Co/393/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/393/2016 z 22. 8. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 22. augusta 2017, sp. zn. 17Co/393/2016, ECLI:SK:KSTN:2017:3214200101.1", "identifikacne_cislo": "3214200101", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Daša Kontríková", "sudca_id": 1312, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-dasa-kontrikova-1312", "datum_vydania": "2017-08-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/41ccab0d-3f6a-4afa-9e00-2bd33c820449", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3214200101.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2017:3214200101.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2017:3214200101.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/393/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3214200101
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3214200101.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne JUDr.
Gabriely Janákovej a sudkyne Mgr. Zuzany Holúbkovej v právnej veci žalobcov: 1/ N. L., nar.
XX.XX.XXXX, 2/ Y. L., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom XXX XX V. XXX, právne zastúpených: JUDr.
Ľubomírom Porubanom, advokátom so sídlom Jilemnického 2, 911 01 Trenčín, proti odporcom: 1/ N.
L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. H. X, XXX XX G., 2/ S. L., nar. XX.XX.XXXX., bytom XXX XX V. XXX,
právne zastúpeným: Pavlom Trnkom, advokátom so sídlom Novomeského 1322/16, 957 04 Bánovce
nad Bebravou, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu
Bánovce nad Bebravou zo dňa 15.6.2016, č. k.6C/6/2014-216, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žalovaným priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia
neplatnosti kúpnej zmluvy zo 16.01.2012, ktorou mal žalovaný 1/ previesť na žalovaného 2/ pozemkové
nehnuteľnosti špecifikované v žalobe. Ako dôvod neplatnosti žalobcovia tvrdili, že ešte pred zmluvou zo
16.01.2012 uzavreli so žalovaným 1/ kúpnu zmluvu na identické nehnuteľnosti oni, a to dňa 14.04.2011
za kúpnu cenu 300 eur, ktorú žalovanému 1/ aj zaplatili. K zavkladovaniu  tejto zmluvy však nedošlo.
Následne sa žalovaný 2/ snažil dosiahnuť prevod vo svoj prospech, čo sa mu aj po ovplyvňovaní
žalovaného 1/ podarilo napadnutou kúpnou zmluvou. Žalovaný 1/ tak podľa žalobcov uzavrel napadnutú
kúpnu zmluvu v omyle. Žalobcovia mali tiež zato, že žalovaný 1/ ako nevlastník novou kúpnou zmluvou
previedol vlastnícke právo, čím došlo k dvojitému scudzeniu nehnuteľností. Žalovaný 2/ tiež podľa
žalobcov zneužil núdzu žalovaného1/  vyvolanú jeho nepriaznivými osobnými s zdravotnými pomermi.

2. Zamietavé rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie pri každom tvrdenom dôvode neplatnosti
osobitne. V prvom rade odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR (R 87/2001) z ktorého vyplýva,
že ak predávajúci porušil zmluvnú povinnosť vyplývajúcu z kúpnej zmluvy, podľa ktorej v katastri
nehnuteľností nebolo vložené vlastnícke právo a tú istú nehnuteľnosť ďalšou zmluvou prevedie na
iného, nemá toto porušenie za následok neplatnosť v poradí druhej kúpnej zmluvy v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka, podľa ktorej bol                   v katastri nehnuteľností povolený vklad
vlastníckeho práva. Ak totiž bola scudzená nehnuteľnosť zmluvou viac subjektom alebo ak bola tá istá
nehnuteľnosť prevádzaná dvakrát (resp. viackrát), stane sa jej vlastníkom ten, komu ako prvému bol
povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval,
že ani dôvod neplatnosti podľa ust. § 37 Občianskeho zákonníka v konaní nebol preukázaný. Nebolo
preukázané, že žalovaný 2/ spoločne so svojou manželkou žalovanému 1/ bránili aby podpísal návrh
do katastra nehnuteľností, ani že žalovaného 1/ navštevovali s úmyslom prehovoriť ho, aby predmetné



pozemky predal žalovanému 2/. Vykonaným dokazovaním výpoveďou žalovaného 1/, samotnou kúpnou
zmluvou i znaleckým dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný 1/ kúpnu zmluvu
zo dňa 16.01.2012 urobil  slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Znalec MUDr. Juraj Lexmann, v
znaleckom posudku zo dňa 02.02.2016 č. 1/2016 uviedol, že žalovaný 1/ v čase uzatvárania zmluvy dňa
16.01.2012 netrpel žiadnou duševnou poruchou ani chorobou, ktorá by ho apriórne robila nespôsobilým
na urobenie tohto právneho úkonu. K otázke určitosti právneho úkonu, pre ktorý je stanovená pod
sankciou neplatnosti písomná forma, súd prvej inštancie uviedol, že určitosť obsahu prejavu vôle musí
vyplývať zo samotného textu listiny, na ktorom je prejav vôle zaznamenaný, čo v danom prípade splnené
bolo. I keď žalovaný 1/ vo svojej výpovedi dňa 31.03.2015 tvrdil že na zmluve sa nenachádza jeho
podpis, súd mal v konaní jednoznačne na základe navrhnutého a vykonaného dokazovania v tejto
časti preukázané, a to  pripojeným spisom správy katastra Bánovce nad Bebravou V 43/2012, že
kúpnu zmluvu žalovaný 1/ dňa 16.01.2012 vlastnoručne podpísal, čo preukazuje i doložka o pravosti
podpisu vystavená Mestom Bánovce nad Bebravou. K tvrdenej existencii omylu žalovaného 1/ súd
prvej inštancie uviedol, že v zmysle § 49a veta prvá Občianskeho zákonníka má omyl konajúceho za
následok neplatnosť (relatívnu neplatnosť vzhľadom na ust. § 40a Občianskeho zákonníka) právneho
úkonu vtedy, ak bol podstatný (rozhodujúci pre uskutočnenie právneho úkonu konajúceho), a súčasne
za predpokladu, že druhý účastník omyl konajúceho vyvolal. Prejav vôle ktorým sa účastník dovoláva
neplatnosti právneho úkonu, musí jednoznačne vyjadrovať jednak to, že ide o uplatnenie relatívnej
neplatnosti a jednak konkrétnu vadu právneho úkonu ktorá jeho relatívnu neplatnosť spôsobila. Pri
vymedzení vád právneho úkonu v dôsledku omylu súd prvej inštancie vychádzal z tvrdení žalobcov
uvedených v písomnom návrhu zo dňa 16.01.2014, pretože všetky ostatné vytýkane vady, spočívajúce
v konaní žalovaného 1/            v omyle neuplatnili žalobcovia pred uplynutím premlčania, t.j. v trojročnej
lehote.

3. Vykonaným dokazovaním však súd prvej inštancie nemal za preukázané, že žalovaný 1/ pri uzatváraní
kúpnej zmluvy konal v omyle, t.j. že inak by k jej uzatvoreniu z jeho strany nedošlo. Z výpovedi svedkov
v konaní Y. L., i G.y L. mal preukázané, že žalovaný 1/ uzatvoril kúpnu zmluvu so žalovaným 2/ pretože
sa o žalovaného 1/ staral, rozhodol sa tak žalovaný 1/. V konaní nebol predložený žiadny dôkaz,
že žalovaný 1/ takúto zmluvu nechcel uzatvoriť, alebo že ju uzatvoril len na základe konania resp.
informácií žalovaného 2/ resp. jeho manželky. Aj keď žalobcovia v konaní tvrdili, že kúpnu zmluvu
uzatvoril žalovaný 1/ preto, že žalovaný 2/ využil jeho zdravotný stav (po amputácii nohy), toto v konaní
preukázané nebolo. Znalec ustanovený v konaní jednoznačne uviedol, že žalovaný 1/ v čase uzatvorenia
kúpnej zmluvy zo dňa 16.01.2012 netrpel takou duševnou poruchou alebo chorobou, ktorá by ho robila
na tento právny úkon neschopným. I keď znalec v konaní pripustil, že rozpoznávacie aj ovládacie
schopnosti žalovaného 1/ v čase realizácie úkonu mohli byť vymiznuté v prípade \"zatiahnutia do siete
intríg, ovplyvňovania, zavádzania a iných negatívnych medziľudských vzťahov\", ktoré však v konaní
súd prvej inštancie preukázané nemal. Súd prvej inštancie mal z výpovede svedkov preukázané, že
negatívne vzťahy medzi žalovaným 1/ a členmi rodiny (nie všetkými) boli, pričom tieto nenasvedčovali o
intrigách a zavádzaní žalovaného 1/ či už žalovaným 2/ alebo jeho manželkou. Žalovaný 2/ vo výpovedi
uviedol, že sa radil s advokátkou a ona povedala, že „kým to nie je zavkladované, môže to podpísať.\" V
konaní výpoveďou svedkyne G. L. mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný 1/ sa rozhodol
nehnuteľnosti previesť na žalovaného 2/ preto, že sa žalovaný 2/ o neho staral. Starostlivosť a záujem
žalovaného 2/ a jeho manželky o žalovaného 1/ potvrdil  aj vypočutý svedok  Y.M.. Aj keď zo znaleckého
posudku vyplýva vyjadrenie žalovaného 1/, že podpísal zmluvu s S., pretože \"G. povedala, že je to
neplatné\" tieto vyjadrenia podľa súdu prvej inštancie  nepreukazujú, že by napadnutú kúpnu zmluvu
uzatvoriť nechcel, nemal v úmysle. Súd prvej inštancie považoval za významné, že  žalovaný 1/ bol
v konaní i vypočutý, ktorým dôkazom však tvrdenia žalobcov preukázané neboli. Žalovaný 1/ ani raz
neuviedol, že zmluvu so žalovaným 2/ nemal v úmysle uzatvoriť, a že vykonal tento právny úkon len preto
a výlučne preto, že sa dozvedel \"že je to  neplatné\". Neboli  spochybnené dôvody (vôľa žalovaného 1/)
uzatvoriť dňa 16.1.2012 zmluvu,  tvrdené žalovaným 2/, čo potvrdila i svedkyňa G.M. i svedok Y.M., a to
že pozemky žalovaný 1/ previedol na žalovaného 2/, pretože sa o neho žalovaný 2/ resp. jeho manželka
postarali. O trovách konania účastníkov rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 O.s.p. O trovách
konania štátu podľa § 148 ods. 1 O.s.p.

4. Proti  rozsudku súdu prvej inštancie podali  odvolanie žalobcovia, ktorí žiadali napadnuté rozhodnutie
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Napadnutému rozhodnutiu vytýkali porušenie práva na spravodlivý
proces,  nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. Podľa žalobcov súd prvej
inštancie nedostatočne prihliadol na skutočnosť, že k uzatvoreniu napadnutej kúpnej zmluvy došlo



v čase, keď žalovanému 1/ ako predávajúcemu už nesvedčalo vlastnícke právo k prevádzaným
nehnuteľnostiam. Nesprávne právne bola posúdená najmä otázka neplatnosti právneho úkonu podľa §
39 Občianskeho zákonníka, keď sa súd prvej inštancie v tomto smere odvolal na izolované rozhodnutie
R 87/2001 bez toho, aby sa vysporiadal s ustálenou judikatúrou, ktorá zastáva jednoznačný záver, že
na základe neplatnej zmluvy nemôže dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva, a to bez ohľadu na to, či
došlo k povoleniu vkladu do katastra. Súd prvej inštancie sa s uvedenou argumentáciou prezentovanou
žalobcami vôbec nezaoberal. Bolo pritom potrebné odôvodniť, prečo sa súd prvej inštancie priklonil k
menšinovému názoru prezentovanému v R 87/2001.  V prípade napadnutej zmluvy ide podľa žalobcov
o neplatnosť pre rozpor so zákonom, pretože zmluva je v rozpore so zásadou, podľa ktorej nikto
nemôže previesť viac práv ako má sám. Rozhodnutie R 87/2001 nebolo vhodné aplikovať ani z hľadiska
dobrých mravov, pretože súd podľa žalobcov nemôže poskytnúť ochranu tomu, kto vedome konal v
rozpore                       s právom. Žalobcovia napadnutému rozhodnutiu ďalej vytýkali nepoužitie ustanovenia
§ 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je neplatný právny úkon, ktorého predmetom je
plnenie nemožné. Pretože v danom prípade sa jednalo o prevod od nevlastníka, jedná sa                 o
nemožné plnenie, a teda neplatný právny úkon. Do úvahy neprichádzal ani žiaden z možných spôsobov
nadobudnutí  od nevlastníka. Súd prvej inštancie sa podľa žalobcov nezaoberal ani porušením zásady
pacta sunt servanda, ktorá tiež poskytuje ochranu vlastníckeho práva žalobcov a chráni ich vieru v
obligačný úkon žalovaného 1/, s ktorým uzavreli kúpnu zmluvu.

5. Žalobcovia namietali tiež opomenutie súdu prvej inštancie pohľadom kúpnej ceny podľa napadnutej
zmluvy, ktorá bola vo výške jedno euro. Pre uvedené sa jedná o simulovaný právny úkon a obchádzanie
zákona, ktoré sa priamo dotýka žalobcu 1/ ako potenciálneho dediča po žalovanom 1/. Napadnutá kúpna
zmluva iba zastierala darovaciu zmluvu a absentovala tu preto skutočná vôľa konajúcich subjektov
uzavrieť kúpnu zmluvu. V spojení so zamýšľanou elimináciou zápočtu darov podľa § 484 Občianskeho
zákonníka  sa jedná                 o nedovolený a preto neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho
zákonníka.

6. Za nesprávny považovali žalobcovia aj záver súdu prvej inštancie o neplatnosti právneho úkonu
v dôsledku omylu žalovaného 1/, do ktorého ho úmyselne uviedli žalovaní 2/ spolu s manželkou.
Žalobcovia považovali za bezvýznamné pokiaľ sa súd prvej inštancie zaoberal pri posudzovaní omylu
spôsobilosťou žalovaného 1/ na právne úkony.  Naopak, bolo potrebné zohľadniť tú časť znaleckého
posudku a výsluch znalca, ktoré sa týkali sociálneho prostredia a životnej situácie žalovaného 1/ v čase
podpisu napadnutej zmluvy. V tejto súvislosti znalec okrem iného uviedol, že žalovaný 1/ mohol zmluvu
podpísať v situácii potom ako prišiel o končatinu, bol odkázaný na starostlivosť druhých osôb, teda
mohol podpísať v podmienkach kedy by sme už mohli ťažko hovoriť o autonómnom a slobodnom prejave
vôle (strana 9 zápisnice zo dňa 25.05.2016). Okrem toho znalec skonštatoval, že žalovaný 1/s vysokou
pravdepodobnosťou trpel organickou poruchou osobnosti. Súd prvej inštancie však tieto okolnosti vôbec
v napadnutom rozhodnutí nezohľadnil.

7. Žalobcovia považovali napokon napadnuté rozhodnutie a hlavne jeho odôvodnenie za nepresvedčivé
a nepreskúmateľné, vydané v rozpore s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Napadnuté rozhodnutie nedáva
jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo významné otázky.

8. Uvedené odvolanie podané prostredníctvom právneho zástupcu doplnili priamo žalobcovia, ktorí
uviedli, že rozhodnutie je založené najmä na výsluchu svedka Y.M., ktorý však zavádzal a klamal.
Žalobcovia podrobne popísali pomery v rodine a okolnosti súvisiace so starostlivosťou o žalovaného 1/.
Žalobcovia namietali, že sudkyňa nepripustila pri výsluchu svedka Y.M. otázku ohľadom bezbariérového
prístupu žalovaného 1/ do domu, ako ani otázku ohľadom pozemkov v V.. Za nepravdivú tiež považovali
výpoveď manželky žalovaného 2, pretože spory so žalovaným 1/ nemali. Naopak dôverovali  si a
navzájom sa navštevovali. Žalobcovia ďalej uvádzali okolnosti súvisiace                    s užívaním
pozemkov prevedených napadnutou zmluvou a v tejto súvislosti  namietali, že súd prvej inštancie vôbec
neakceptoval potvrdenie obecného úradu, že nemajú iný prístup                      k vývozu žumpy len cez
sporné pozemky. Poukázali aj na ďalšie okolnosti významné                        z hľadiska užívacích pomerov a
týkajúce sa pripojení na inžinierske siete. Obdobne namietali nezohľadnenie potvrdenia obecného úradu
o dlhodobom užívaní pozemkov nachádzajúcich sa za pozemkami prevedenými napadnutou kúpnou
zmluvou, ktoré majú žalobcovia v úmysle odkúpiť od obce. Avšak v prípade, že nebudú vlastníkmi
pozemkov prevedených napadnutou kúpnou zmluvou nebudú mať prístup ani k pozemkom, ktoré mali
v úmysle kúpiť od obce. Žalobcovia tiež uviedli že súd prvej inštancie nezobral do úvahy, že dotknuté



pozemky im rodičia ústne darovali ešte pred tridsiatimi rokmi. Napokon v odvolaní tvrdili, že bolo bránené
vypočutiu žalovaného 1/ na súde a žalovaný 2/ účelovo tvrdil jeho neschopnosť vypovedať pred súdom.
Pritom na poslednom pojednávaní tvrdil svedok Y.M., že žalovaný 1/je mobilný, samostatný, trochu
horšie počuje, ale všetkému rozumie. Žalobcovia mali zato že pokiaľ by bol žalovaný 1/vypočutý na súde
tak ako žiadali a nie v domácom prostredí, všetko by sa objasnilo.

9. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

10. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP v spojení s § 470 CSP
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné potvrdiť podľa § 387 CSP.
11. Nie je správny právny názor žalobcov, že k uzatvoreniu napadnutej kúpnej zmluvy došlo v čase,
keď žalovanému 1/ ako predávajúcemu už nesvedčalo vlastnícke právo                        k
prevádzaným nehnuteľnostiam. Tento názor opomína zásadný princíp nadobúdania vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľností vyjadrený v ust. § 33 ods. 2 OZ, podľa ktorého
ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra
nehnuteľností. Pokiaľ teda nedošlo k zmene zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, bol
žalovaný 1/ naďalej vlastníkom, a to bez ohľadu na to, že pred napadnutou kúpnou zmluvou uzavrel
so žalobcami inú zmluvu, na základe ktorej sa zaviazal previesť vlastnícke právo na nich. Ako vlastník
zapísaný v katastri nehnuteľností bol potom plne oprávnený previesť vlastnícke právo. Takýto záver je
vyjadrený aj v rozhodnutí R 87/2001, ktorým súd prvej inštancie správne podporil svoje rozhodnutie.
Uvedené rozhodnutie nepredstavuje žiadnu výnimku v rozhodovacej praxi súdov a nie je v rozpore s
inou konštantnou judikatúrou, podľa ktorej nemôže na základe neplatnej zmluvy dôjsť k nadobudnutiu
vlastníckeho práva. Je potrebné dôsledne rozlišovať nadobudnutie vlastníckeho práva pri mnohosti
prevodných zmlúv a nadobudnutie vlastníctva na základe neplatného právneho úkonu. V žiadnom
prípade sa z dôvodu uzavretia skoršej (nezavkladovanej)  kúpnej zmluvy nejedná o nadobudnutie od
nevlastníka keď k nemu došlo na základe neskoršej zmluvy, od osoby zapísanej ako vlastník v katastri
nehnuteľností pokiaľ bola táto osoba (tu žalovaný 1/) správne zapísaná v katastri nehnuteľností ako
vlastník. Napadnutá zmluva nemohla byť preto podľa žiadneho právneho posúdenia žalobcov neplatná
preto, že jej predchádzala iná zmluva, ktorou sa žalovaný 1/ zaviazal previesť identické nehnuteľnosti
na iné osoby.

12. Na správnosti napadnutého rozhodnutia nemení nič ani námietka, že súd prvej inštancie sa
nezaoberal porušením zásady pacta sunt servanda, ktorá tiež poskytuje ochranu vlastníckeho práva
žalobcov a chráni ich vieru v obligačný úkon žalovaného 1/, s ktorým uzavreli kúpnu zmluvu. Opäť je
významné, že vlastnícke právo sa na základe prevodu nadobúda zápisom do katastra nehnuteľností.
Pretože k takémuto zápisu v prospech žalobcov na základe ich zmluvy so žalovaným 1/ nikdy nedošlo,
nestali sa nikdy vlastníkmi a neprichádza tak do úvahy  ochrana ich vlastníckeho práva k daným
pozemkom.

13. Neplatnosť napadnutej zmluvy by sama o sebe nespôsobovalo ani zastretie darovacej zmluvy
deklarovanou kúpnou zmluvou pre nízku kúpnu cenu 1 eur. V zmysle § 41a ods. 2 OZ je v takomto
prípade platný zastretý úkon. Vidieť potom v eventuálnej darovacej zmluve neplatnosť pre obchádzanie
zákona spočívajúce vo vylúčení možnosti započítania daru podľa § 484 OZ je vysoko hypotetická
konštrukcia, pretože je založená na veľmi neistom predpoklade poradia úmrtí.

14. Z hľadiska posudzovania neplatnosti právneho úkonu v dôsledku omylu žalovaného 1/, do ktorého
ho podľa žalobcov úmyselne uviedli žalovaní 2/ spolu s manželkou súd prvej inštancie nepochybil, keď
nerozhodol podľa  výpovede znalca, že žalovaný 1/ mohol zmluvu podpísať v situácii potom ako prišiel
o končatinu, bol odkázaný na starostlivosť druhých osôb, teda mohol podpísať v podmienkach kedy by
sme už mohli ťažko hovoriť                          o autonómnom a slobodnom prejave vôle (strana 9 zápisnice
zo dňa 25. 5. 2016 ). Ako je zrejmé, z uvedenej zápisnice o pojednávaní, uvedené bola len jedna z
možných okolností uzavretia zmluvy vyplývajúca z vplyvov prostredia v ktorom žalovaný 1/ žil, a ktoré
znalec neskúmal,   a znalec sa výslovne vyjadril, že nie je jeho kompetenciou vyhodnocovať situáciu
a okolnosti za ktorých bola zmluva uzavretá. Znalec aj pri konštatovaní pravdepodobnosti organickej
poruchy osobnosti zotrval na svojom závere o rozumovej spôsobilosti a spôsobilosti vôle žalovaného 1/
k uzavretiu napadnutej zmluvy. Bolo teda vecou súdu prvej inštancie posúdiť, aké boli okolnosti uzavretia
napadnutej zmluvy a z hľadiska odvolacích dôvodov v tomto smere súd prvej inštancie nepochybil. Nie je



dôvodná ani námietka, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je  nepresvedčivé a nepreskúmateľné,
vydané                         v rozpore s ustanovením § 220 ods. 2 CSP.

15. Pokiaľ žalobcovia namietali nesprávne vyhodnotenie výsluchu svedka Y.M., ktorý mal podľa nich
zavádzať a klamať, je ich námietka podporená rozporom s ich tvrdeniami. Tento rozpor sám o sebe
neznamená nepravdivosť svedeckej výpovede, pretože svedecká výpoveď bude z povahy veci v spore
dvoch strán spravidla viac zodpovedať tvrdeniam jednej z nich, a logicky tým bude v rozpore s tvrdeniami
druhej strany. Nepravdivosť svedeckej výpovede preto nemôže vyplývať z rozporu s tvrdeniami strany
sporu, ale najmä z rozporu s iným vierohodnejším dôkazom.

16. Čo sa týka okolností súvisiacich s užívaním pozemkov prevedených napadnutou zmluvou, prístupu,
inžinierskych sietí, zámeru nadobudnúť iné pozemky, tieto nemajú na platnosť napadnutej zmluvy žiaden
vplyv, akokoľvek by prevod užívacie pomery skomplikoval. Prevoditeľnosť pozemkov nebola uvedenými
okolnosťami žiadnym zákonným spôsobom obmedzená, i keď nie je vylúčené, že vlastnícke pomery
podľa napadnutej zmluvy užívanie ich samotných ako aj širšieho okolia môže skomplikovať. Založenie
komplikovaných užívacích pomerov nie je dôvodom neplatnosti právneho úkonu.

17. Dôvodne nemohol súd prvej inštancie zohľadniť ani to, že  dotknuté pozemky boli žalobcom ústne
darované ešte pred tridsiatimi rokmi. Iné ako písomné nakladanie s nehnuteľnosťou je totiž v zásade
bez právnych účinkov.

18. Dôvodná nie je napokon ani námietka ohľadom vypočutia žalovaného 1/ v domácom prostredí,
pretože pri tomto výsluchu dňa 30.3.2015 boli prítomní tak všetci účastníci ako aj obaja právni
zástupcovia a odvolací súd aj preto nenachádza dôvod, pre ktorý by mohol výsluch žalovaného 1/ priamo
na pojednávaní priniesť iné zistenia.

19. Vzhľadom na uvedené bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne správne, a to tak vo výroku o
veci samej ako aj vo výrokoch o trovách konania zodpovedajúcim vtedy platným ust. § 142 ods. 1 O.s.p.
a 148 ods. 1 O.s.p.

20. Súčasťou tohto rozhodnutia je aj rozhodnutie o trovách konania.  Odvolací súd priznal plný nárok
na náhradu trov odvolacieho konania plne úspešným žalovaným podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s
§ 396 ods. 1, 2 CSP a § 262 ods. 1 CSP.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho  súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa                  (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)                 (§ 428 CSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}