{"guid": "a0eefebc-663b-419c-a4aa-d1c48797cabd:0fdfd43d-582f-4c7d-a634-2a08778b0ea1", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2017:4416202291.2", "spisova_znacka": "7CoP/2/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 7CoP/2/2017 z 5. 4. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Nitra z 5. apríla 2017, sp. zn. 7CoP/2/2017, ECLI:SK:KSNR:2017:4416202291.2", "identifikacne_cislo": "4416202291", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "JUDr. Sidónia Sládečková", "sudca_id": 1022, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-sidonia-sladeckova-1022", "datum_vydania": "2017-04-05", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Starostlivosť o maloletých"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0fdfd43d-582f-4c7d-a634-2a08778b0ea1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2017:4416202291.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2017:4416202291.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2017:4416202291.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoP/2/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416202291
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4416202291.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek
senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Márie Malíkovej vo veci starostlivosti o maloleté deti: X. G., nar.
XX.XX.XXXX a Z. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Nové Zámky ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov matky F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom X.
B., Z. 9, zastúpená Advokátskou kanceláriou Timoranská & Štofková s.r.o. , so sídlom Nové Zámky,
Podzámska 32, v mene ktorej koná advokátka JUDr. A.. J. Y., a otca J. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom X.
B., G. L. 5, zastúpený JUDr. Ervinom Erdélyim, advokátom so sídlom Nové Zámky, F. Kapisztóryho 2,
o zvýšenie výživného na maloleté deti, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo
dňa 04. októbra 2016 č.k. 11P/43/2016-213, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie  p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom čiastočne vyhovel návrhu matky na zvýšenie výživného
pre mal. deti a zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č.k. 17P 46/2008-74 zo dňa 05.06.2008 v
časti o výživnom na maloleté deti X. G., nar. XX.XX.XXXX a Z. G., nar. XX.XX.XXXX tak, že vyživovacia
povinnosť otca  zvýšil na každé dieťa zo sumy 2.750,- Sk (91,28 eura) mesačne na sumu 160,- eur
mesačne od 01.09.2016. Zročné výživné na maloletú X. G. za mesiac september 2016 vo výške 45,-
eur   a zročné výživné na maloletú Z. G. za mesiac september 2016 vo výške 45,- eur zaviazal otca
zaplatiť naraz do 31.10.2016. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 78
ods. 1, 3 Zákona o rodine, ako aj zisteným skutkovým stavom, na základe čoho mal za preukázané, že
návrh matky na zvýšenie výživného bol čiastočne  dôvodný. Uviedol, že matka sa návrhom podaným
dňa 10.02.2016 domáhala, aby bolo zvýšené výživné na maloleté deti, na každé dieťa na sumu 250,-
eur mesačne od 10.02.2016. Súd prvej inštancie považoval za preukázané, že v danom prípade došlo
k zmene pomerov na strane maloletých detí i na strane rodičov. Zmena pomerov na strane maloletých
detí X. G. a Z. G. spočíva v tom, že od posledného rozhodovania o výživnom, ktoré bolo v roku 2008, sa
potreby maloletých výrazne zvýšili hlavne vekom detí, nákladmi na oblečenie, obuv, stravu, hygienické
potreby, tiež v súvislosti so školskou dochádzkou a na mimoškolskú činnosť maloletých detí. Obe
maloleté deti navštevujú Základnú umeleckú školu v X. B., výtvarný odbor, s čím sú spojené zvýšené
výdavky. Obe maloleté deti majú zdravotné problémy, hlavne maloletá Z. má kožné problémy, s čím
sú taktiež zvýšené výdavky. Maloletá Z. navštevuje gymnázium v X.  B. a maloletá X. deviaty ročník
základnej školy v X. B.. Pokiaľ ide o pomery na strane matky, matka je zamestnaná v riadnom pracovnom
pomere, jej priemerný mesačný čistý príjem je 698,99 eura. Okrem toho poberá rodinné prídavky na dve
deti vo výške 47,04 eura mesačne. Z výpisu zo živnostenského registra matky mal súd preukázané, že
matka má  od roku 2011 živnosť  na výrobu darčekových predmetov a odevov. Z daňového priznania



matky za rok 2015 mal súd preukázané, že matka vykázala príjmy z tejto  živnosti vo výške 594,- eur,
výdavky vo výške 562,31. Matka býva v spoločnej domácnosti s deťmi v byte, ktorý má v osobnom
vlastníctve spolu s deťmi. Okrem toho vlastní rodinný dom v katastrálnom území F., v ktorom nikto
nebýva, užíva len záhradu. Platí náklady na bývanie v byte ( 263 eur mesačne) a tiež spotrebný úver
vo výške 80,- eur mesačne, ktorý si zobrala pred štyrmi rokmi  vo výške 5.000 eur na kúpu auta, je
vlastníčkou a držiteľkou osobného  motorového vozidla značky J. . Príjem matky zo zamestnania sa
od posledného rozhodovania o výživnom  v roku 2008 zvýšil zo sumy 467,76 eura na sumu 698,99
eura. Pokiaľ ide o pomery na strane otca, tento je  stále živnostník ( prevádzkuje predajňu s rybárskymi
potrebami) a podľa jeho vyjadrenia mesačne zarobí okolo 600 až 700 eur.  Z účtovnej závierky otca
za rok 2015 mal súd preukázané, že otec vykázal za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie
majetok celkom vo výške 182.923,- eur.  Z daňových priznaní  otca mal súd preukázané, že  v roku 2015
mal otec vyšší základ dane ako mal v roku 2014, dá sa teda predpokladať, že je v podnikaní úspešnejší
ako v predchádzajúcom období.  Podniká v prenajatej nehnuteľnosti , ale v roku 2011 kúpil  za 33.000
eur nehnuteľnosť- pozemok v  meste X. B., na  ktorom ako sám uviedol,  chce postaviť  vlastnú predajňu.
Na kúpu pozemku mu požičal jeho otec  ako to vyplýva  z o zmluvy o pôžičke zo dňa 01.07.2011 a túto sa
zaviazal  splácať po 2.200 eur ročne( 180 eur mesačne), po  dobu 15 rokov. Nehnuteľnosť je zapísaná
na  LV číslo XXXXX katastrálne územie X. B.  ako parcela číslo 143/2 o výmere 534 m2, zastavané
plochy a nádvoria. Z  listu vlastníctva číslo XXXX katastrálne územie R. mal súd preukázané, že otec  je
podielovým spoluvlastníkom v podiele jedna tretina  nehnuteľností-  parc. č. 5192 o výmere 13517mľ-
trvalé trávne porasty, parc. č. 5193 o výmere 1089m2- vodné plochy a parc. č. 5194 o výmere 1536m2-
vodné plochy. Zo správy z Okresného dopravného inšpektorátu Nové Zámky mal súd preukázané, že
otec ako fyzická osoba nie je držiteľom ani vlastníkom vozidla, ale ako podnikateľ používa motorové
vozidlá značky Peugeot a Škoda Octavia. Otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu
K. G., nar. XX.XX.XXXX. Otec so svojou rodinou býva v byte,  ktorý patrí jeho priateľke  a výdavky spojené
s bývaním ( 160 eur mesačne) uhrádzajú spoločne. Priateľka otca je u neho  zamestnaná na polovičný
úväzok s príjmom okolo 400 eur mesačne.  Príjem otca sa od posledného rozhodovania o výživnom zvýšil
a nadobudol majetok ( nehnuteľnosť) na podnikanie, v súvislosti s čím sa zadĺžil. Počet vyživovacích
povinností sa u neho nezmenil, okrem mal. dcér X. a Z. ( 14,5. ročné) má vyživovaciu povinnosť aj k
mal. synovi K. ( 13,5. ročný) otcovi nepribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Súd prihliadol na to, že
otec mal dcéram osobnú starostlivosť nezabezpečuje, ale  prihliadol na to, že kupuje deťom darčeky a
občas im prispeje finančnými prostriedkami ( vreckové, lyžiarska výstroj a výcvik).  Skutočnosť, že matka
si privyrába aj internetovým predajom, je v prospech aj detí, ktorým môže zabezpečiť viac, ako len zo
svojho zárobku z pracovného pomeru, pričom príjem z tejto činnosti nie je vysoký. Konštatoval, že otec
maloletých detí podniká po dobu 20 rokov v rovnakej oblasti a  pokiaľ svoje pracovné zaradenie nezmenil,
prípadne nepovažoval za potrebné zmeniť, možno to považovať za pracovné zaradenie vyhovujúce
z hľadiska dosahovania príjmu otca a uspokojovania jeho výdavkov. Otec by vzhľadom k tomu, že je
živnostník mal regulovať ekonomické kategórie príjmov a výdavkov takým spôsobom, aby dosiahol zisk
a vytvoril tak predpoklady pre plnenie si záväzkov vyplývajúcich z jeho vyživovacích povinností. Podľa
názoru súdu prvej inštancie otec môže prispievať na výživu svojich maloletých dcér sumami 160,- eur
mesačne na každú bez ohrozenia svojho životného minima a dotknutia svojej životnej úrovne a životnej
úrovne svojej rodiny. Pre určenie výživného sú rozhodujúce reálne zárobkové schopnosti a možnosti
každého z rodičov. U rodiča podnikateľa nemožno vychádzať z hľadiska jeho schopností a možností
iba z čistého príjmu podľa daňového priznania, ale z celkových príjmov a výdavkov a jeho majetkových
pomerov. Otec zo svojej podnikateľskej činnosti má vytvárať zisk tak, aby vedel zabezpečiť svoju rodinu,
platiť výživné v uvedenej výške a tým zabezpečiť svoje maloleté deti. Uvedené sumy výživného sú
primerané jeho možnostiam a schopnostiam a samozrejme odôvodneným potrebám a veku maloletých
detí. Vyživovacia povinnosť rodičov je prvoradá a má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Súd
prihliadol aj na skutočnosť, že otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu, ktoré
pochádza z jeho terajšieho vzťahu. Súd nevyhovel návrhu matky v plnom rozsahu na zvýšenie výživného
na sumu 250,- eur mesačne na každé dieťa, pretože neboli preukázané odôvodnené potreby maloletých
detí v takomto rozsahu. Zvýšené výživné zohľadňuje zárobkové možnosti a schopnosti rodičov ako i
odôvodnené potreby maloletých detí a prihliada na skutočnosť, že potreby maloletých detí sú z časti
kryté i rodinnými prídavkami a matka ich z časti vyvažuje osobnou starostlivosťou. Návrhu matky na
zvýšenie výživného od podania návrhu, čo bolo vo februári nevyhovel, pretože podstatným spôsobom sa
zmenili potreby maloletých detí od septembra, kedy začal nový školský rok a v tej súvislosti sú zvýšené
výdavky rodičov. Súd mal preukázané, že otec po dohode s matkou  platí výživné vyššie ako bolo určené
v poslednom rozhodnutí súdu a to od decembra 2013 vo výške 115,- eur mesačne na každé dieťa.
Vzhľadom k uvedenému tak  vznikol otcovi za mesiac september 2016 nedoplatok na výživnom na každé



dieťa vo výške 45,- eur ( 160 - 115). Uvedený nedoplatok súd prvej inštancie zaviazal otca zaplatiť naraz
do konca októbra 2016 vzhľadom k tomu, že uvedená suma neohrozí životnú úroveň otca neprimeraným
spôsobom. O trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec, ktorý žiadal rozsudok súdu prvej
inštancie  zmeniť  tak, že vyživovaciu povinnosť otca súd určí na každé dieťa mesačne sumou 130,-
eur počnúc od 01.09.2016. Namietal, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že súdu predložil špecifikáciu
nákladov na jeho maloletého syna s porovnateľnými nákladmi na ďalšie jeho dve maloletého deti X.  ktoré
náklady vychádzajú na 143,- eur mesačne a nie toľko ako to prezentovala matka mal. dcér.  Jeho príjmy
a výdavky sa od roku 2008 nezmenili, príjem je rovnaký z dôvodu vykonávania špecifického podnikania
v odbore predávania rybárskych potrieb, závislý od ročného obdobia a príslušnej sezóny, čo súd nevzal
do úvahy. Podľa otca jeho zisk nie je závislý na  jeho schopnostiach a šikovnosti, pričom poukázal na
ekonomické a iné limitujúce skutočnosti. Namietal, že napriek tomu, že predložil daňové priznania, súd
prvej inštancie sa týmito nezaoberal a neuviedol, ako  dospel k sume výživného  160,- eur, keď navyše
vedel, že takýto príjem nemá. Rozsudok je podľa neho tendenčný, pretože si osvojil len argumenty matky
detí. Súd podľa neho vyhodnocoval dôkazy jednostranne, v jeho neprospech. Záverom dodal, že už pri
rozvode svoj majetkový podiel prenechal  dcéram, čo tiež súd nevzal do úvahy. Ďalej uviedol, že ak mu
ekonomická situácia dovolí, bude na deti platiť v takom rozsahu, v akom k tomu pristúpil v decembri
2013, keď sa s matkou maloletých detí dohodol na platení výživného vo výške 115,- eur mesačne na
každé dieťa a v takomto rozsahu si aj vyživovaciu povinnosť plní.

3. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť,
pričom poukázal na dôvody uvádzané v napadnutom rozsudku.

4. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, aby
bol otec zaviazaný platiť výživné v sume 250,- eur na každú maloletú. Uviedla, že sama zvažovala podať
odvolanie voči napadnutému rozsudku, avšak nakoniec toto svoje právo nevyužila. Navrhla, aby súd s
poukazom na ust. § 65 Civilného mimosporového poriadku napadnutý rozsudok zmenil v jej prospech.
Dôvodila, že sa nestotožnila s tým, že otec bol zaviazaný prispievať na výdavky len v rozsahu jednej
polovice preukázaných výdavkov, keď súd neprihliadol dostatočne na to, že osobná starostlivosť zo
strany otca celkom absentuje. Podľa nej keďže o maloleté dievčatá sa výlučne stará ona, otec by sa
mal s poukazom na ust. § 62 ods. 4 Zákona o rodine podieľať na ich výžive sumou vyššou ako polovica
mesačných výdavkov. Namietala, že súd prihliadal len na aktuálne výdavky maloletých, neprihliadal však
na to, že majú záujem o záujmové krúžky, či doučovanie, ktoré si vzhľadom na súčasné pomery nemôžu
dovoliť. Ďalej namietala rozhodnutie v časti zvýšenia výživného až od 01.09.2016, keďže zvýšené
výdavky boli preukázané už v čase podania návrhu. Podľa nej z vykonaného dokazovania jednoznačne
vyplynulo, že skutočné majetkové pomery otca nezodpovedajú údajom vyplývajúcim z jeho daňového
priznania, inak by žil v podstate na hranici životného minima. Ďalej poukázala na to, že aj výdavky na
jeho  mal. syna K. sú podstatne vyššie, ako sa snaží otec  deklarovať. K podnikaniu otca uviedla, že sa
jedná o etablovanú predajňu, pričom pokiaľ by sa otcovi v rámci podnikania darilo tak zle, ako sa snaží
tvrdiť, neplánoval by zrejme výstavbu vlastnej predajne a rovnako by nezamestnával svoju partnerku,
ktorá by sa mohla zamestnať aj inde, aby viac prispela do rodinného rozpočtu.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací  (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku,
ďalej len „CSP“) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku pri
splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP a po prejednaní veci dospel k
záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a odvolanie otca maloletých detí nie je
opodstatnené, preto v zmysle § 387 ods. 1 CSP  napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
Zároveň mal na zreteli ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého ak sa odvolací súd v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti  napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine umožňuje zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom
za predpokladu, ak sa zmenia pomery, na ktorých bolo založené predchádzajúce rozhodnutie o rozsahu
vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu. Táto zmena pomerov sa môže týkať potrieb oprávneného



najmä v súvislosti s pribúdajúcim vekom dieťaťa, s jeho fyzickým vyspievaním, zdravotným stavom,
prípravou na budúce povolanie. Obe kritériá uvedené v § 75 Zákona o rodine, t. j. odôvodnené potreby
oprávneného a schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného veľmi úzko súvisia a vzájomne sa
podmieňujú. Odôvodnené potreby dieťaťa do značnej miery závisia od schopností a možností rodičov,
pričom pri určení výživného sa vychádza zo zásady, že životná úroveň dieťaťa sa má prispôsobiť životnej
úrovni ostatných členov rodiny. Schopnosti a možnosti rodiča posudzuje súd najmä z hľadiska toho, aký
zárobok alebo iný príjem môže rodič dosiahnuť. Pre určenie výšky výživného sú rozhodujúce reálne
zárobkové možnosti a schopnosti každého z rodičov, ktoré sú dané ich subjektívnymi vlastnosťami
(fyzickou zdatnosťou, úrovňou vzdelania, pracovnými skúsenosťami a podobne), ale aj okolnosťami
objektívneho charakteru, najmä existenciou pracovných príležitostí v príslušnom regióne a podobne.

7. Keďže odvolací súd dospel k tomu, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je správny a
dostatočne odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 387 ods.
2 CSP opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí. Súd prvej inštancie
sa podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne zaoberal opodstatnenosťou návrhu matky na zvýšenie
výživného z hľadiska príslušných  ustanovení Zákona o rodine a zistený skutkový stav správne posúdil
po právnej stránke. Odvolací súd sa preto obmedzuje len na konštatovanie správnosti napadnutého
rozsudku, vrátane výroku o zročnom výživnom za dané obdobie a výroku o trovách konania.  Podľa
názoru odvolacieho súdu výška súdom prvej inštancie určeného výživného zohľadňuje jednak vek,
zdravotný stav, ako i odôvodnené potreby maloletej X. a Z., ako aj možnosti a schopnosti otca . V tomto
smere sa prvoinštančný súd dostatočne zaoberal majetkovými pomermi na strane otca a správne určil
rozsah zvýšenia jeho vyživovacej povinnosti, pričom starostlivo posúdil všetky skutočnosti uvádzané
matkou a otcom maloletých detí.

8. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané otcom  v
podanom odvolaní odvolací súd len  dodáva, že od poslednej úpravy výživného v roku 2008 došlo k
zmene pomerov odôvodňujúcej zvýšenie výživného na obe mal. deti, čo sa nakoniec prejavilo aj v tom,
že rodičia sa dohodli  v decembri 2013 na tom, že otec bude platiť výživné 115 eur mesačne. V tom čase
mali mal. dcéry 11 rokov , otec stále podnikal v rovnakej oblasti, už v tom čase mal ´dalšiu vyživovaciu
povinnosť k mal. synovi K.. S pribúdajúcim vekom mal. detí sa úmerne zvýšili aj ich  odôvodnené potreby,
na ktorých sa musia podieľať obaja rodičia. Navyše maloleté majú aj viacero zdravotných problémov,
ktorých riešenie je finančne náročné.
Odvolací súd dodáva, že v tomto smere bolo potrebné vychádzať aj z ustanovenia § 28 ods. 1 písm.
a) Zákona o rodine, v zmysle ktorého je súčasťou rodičovských práv a povinností najmä sústavná a
dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletých detí. Obaja rodičia majú
k dieťaťu zákonnú vyživovaciu povinnosť, a preto by pri svojom životnom smerovaní mali robiť všetko pre
to, aby v rámci zodpovednosti za jeho všestranný vývoj dokázali uspokojovať všetky základné životné
potreby dieťaťa, t.j. nielen fyzické potreby ale aj potreby duševné. S ohľadom na dôvody otca uvádzané v
odvolaní týkajúce sa nevykonania navrhovaných dôkazov a toho, že súd prvej inštancie sa predloženými
daňovými priznaniami nezaoberal nie sú dôvodné, nakoľko súd prvej inštancie sa s týmito v napadnutom
rozsudku vysporiadal. Odvolací súd poznamenáva, že sa nedajú porovnávať otcom vyčíslené výdavky
na maloletého K. s výdavkami na maloletú X. a Z., keďže každé dieťa je individuálna osobnosť majúca
iné nevyhnutné výdavky a vyžadujúca si rozdielny prístup s poukazom na už spomenuté skutočnosti.
Navyše v prípade maloletého K. otec prispieva aj svojou osobnou starostlivosťou, ktorú vo vzťahu k
maloletej X. a Z. vykonáva  len matka. Pokiaľ ide o posúdenie  možností a schopností  otca  prispievať
zvýšeným výživným, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že otec si zobral pôžičku vo výške 33.000,-
eur od svojho otca, ktorú použil na kúpu pozemku a ktorú spláca po 2.200,- eur  ročne,  z čoho vyplýva,
že otec si bol vedomí toho, že jeho príjem bude taký, aby mohol splácať uvedenú pôžičku aj popri plnení
si vyživovacích povinností. Navyše tento pozemok v budúcnosti plánuje použiť na svoju podnikateľskú
činnosť, pričom svoju podnikateľskú činnosť by mal  otec vykonávať tak, aby sa neprimerane nezadlžoval
a aby mal dostatok finančných prostriedkov primárne na plnenie si vyživovacej povinnosti vo vzťahu k
maloletým deťom, nakoľko táto má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Otec v tomto smere musí
regulovať svoje príjmy. Odvolací súd preto zhodne ako súd prvej inštancie má za to, že je v schopnostiach
a možnostiach otca platiť výživné v takej sume ako ju určil súd prvej inštancie. Námietky otca popísané
v odvolaní odvolací súd nepovažoval za právne významné v tom smere, aby jeho odvolaniu vyhovel.
9. Odvolací súd sa návrhom matky uvedenom v jej písomnom vyjadrení k odvolaniu otca,  na zmenu
napadnutého rozsudku tak, aby bolo výživné zvýšené na každé dieťa na sumu 250 eur mesačne počnúc



od 10.02.2016 nezaoberal, pretože matka odvolanie nepodala a preto ust. § 65 CSP nie je možné na
danú vec aplikovať.

10. Záverom odvolací súd konštatuje, že právne závery súdu prvej inštancie uvedené v napadnutom
rozsudku bolo možné oprieť o ustanovenia Zákona o rodine, ktoré sú citované v rozsudku a to v tom
smere, že pre konštatovanú zmenu pomerov bol daný dôvod na zvýšenie výživného s prihliadnutím
na odôvodnené potreby detí a možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov. Z týchto
dôvodov, stotožňujúc sa s právnymi a skutkovými závermi súdu prvej inštancie, na ktoré odvolací súd v
podrobnostiach odkazuje, napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP  potvrdil.

11. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP a § 52 CMP tak,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

12.  Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11P/43/2016", "guid": "ddde366e-c404-4cd3-8756-59710abbd72c:923b4d5c-677f-44b2-babc-28c6a9f2b144", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}