Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/1016/2015 z 22. 11. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 22. novembra 2016, sp. zn. 24Co/1016/2015, ECLI:SK:KSTT:2016:2614207722.1 Krajský súd Trnava | 24Co/1016/2015 | ECLI:SK:KSTT:2016:2614207722.1 | 2016-11-22 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 52 ods. 1 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/982bfcca-6e5b-475b-b058-a43f213c3f44 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2614207722.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/1016/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2614207722
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2614207722.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a členiek senátu:
JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Andrea Dudášová, v právnej veci žalobcu: Quantum Credit a.s.,
Ružová dolina 25, Bratislava, IČO: 47 248 980, zastúpený spoločnosťou PERSPECTA Legal, s.r.o.,
Ružová dolina 25, Bratislava, IČO: 36 668 745, proti žalovanej: J. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/
XX, D., o zaplatenie 145,43 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Senica č.k. 4C/215/2014-25 zo dňa 28.01.2015, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov
konania p o t v r d z u j e .

II. Žalovaná má voči žalobcovi p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým odsekom výroku odporkyni uložil povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi sumu 97,63 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50% ročne zo sumy 4,22 Eur
od 04.09.2011 do zaplatenia, vo výške 9,50% ročne zo sumy 11,90 Eur od 04.10.2011 do zaplatenia,
vo výške 9,50% ročne zo sumy 11,90 Eur od 04.11.2011 do zaplatenia, vo výške 9,25% ročne zo sumy
11,90 Eur od 04.12.2011 do zaplatenia, vo výške 9,00% ročne zo sumy 34,41 Eur od 04.01.2012 do
zaplatenia, vo výške 9,00% ročne zo sumy 23,30 Eur od 04.02.2012 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní
odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Druhým odsekom výroku návrh navrhovateľa vo zvyšku zamietol.
Tretím odsekom výroku rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie s poukazom na § 42 ods. 1 a 4, § 43 ods. 1 až 5 zákona č. 610/2003
Z.z. o elektronických komunikáciách, § 51, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. k), § 54 ods. 1 a
2, § 53 ods. 5, § 517 ods. 1 a 2, § 489, § 491 ods. 1 až 3, § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ako
aj čl. Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách odôvodnil tým,
že v danom prípade bola uzatvorená medzi účastníkmi zmluvy spotrebiteľská zmluva, ktorá podlieha
právnemu režimu ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Súd z vykonaného
dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil ten právny záver, že návrh navrhovateľa bol podaný len sčasti
dôvodne. Súd, prejednávajúc vec sporovú, v ktorej bolo povinnosťou účastníkov tvrdiť určité právne
skutočnosti a tieto v konaní preukázať, mal preukázané tvrdenie navrhovateľa, že na základe Zmluvy
o pripojení zo dňa 02.08.2011 právny predchodca navrhovateľa splnil svoje povinnosti, ku ktorým sa
v Zmluve zaviazal, aktivoval a poskytoval odporkyni za aktivačný poplatok 3,32 Eur s DPH program
služieb „Relax 60“ za zľavnený mesačný paušálny poplatok 11,90 Eur s DPH. Právny predchodca
navrhovateľa si teda svoju zmluvnú povinnosť splnil riadne a poskytol odporkyni služby v dojednanom
rozsahu, avšak odporkyňa porušila dojednané zmluvné povinnosti, pretože služby právneho predchodcu
navrhovateľa využívala, avšak riadne a včas si nesplnila svoju povinnosť uhrádzať cenu za poskytnuté



služby, čím jej voči navrhovateľovi vznikol dlh vo výške 97,63 Eur, a preto súd zaviazal odporkyňu
zaplatiť navrhovateľovi vyúčtované poplatky za poskytnuté elektronické komunikačné služby v celkovej
sume 97,63 Eur, spolu s úrokmi z omeškania. Súd považoval zmluvné dojednania právneho predchodcu
navrhovateľa a odporkyne o zmluvnej pokute vo výške 47,80 Eur v prípade porušenia akejkoľvek
povinnosti uvedenej v bode 2 Zmluvy alebo v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v čl. 5
bod 5.2 písm. a) až c) Všeobecných podmienok, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM
karty zo strany Podniku za neprijateľné zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Navrhovateľ právo na zmluvnú pokutu odvíja
od spotrebiteľskej zmluvy, ktorá ako typová zmluva je uzatváraná vo viacerých prípadoch a je obvyklé,
že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Taktiež v prípade zmluvy, ktorá je predmetom tohto konania, právny predchodca navrhovateľa ako
dodávateľ hore uvedenú zmluvnú pokutu s odporkyňou ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával,
pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo viacerých zmluvách, menil len výšku
zmluvnej pokuty, nejedná sa teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenia v zmysle § 53 ods.
2 Občianskeho zákonníka. Odporkyňa by bola povinná zaplatiť rovnakú zmluvnú pokutu v prípade, ak
by Zmluvu o pripojení porušila už počas prvého mesiaca trvania zmluvy alebo až počas posledného
mesiaca trvania zmluvy. Výška zmluvnej pokuty absolútne nezohľadňuje, kedy odporkyňa porušila svoje
povinnosti. Súd preto návrh navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 47,80 Eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 47,80 Eur od 04.12.2012 do zaplatenia zamietol ako
nedôvodný. Súd rozhodol o náhrade trov konania v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. a žiadnemu
z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože tak navrhovateľ ako i odporkyňa mali vo
veci úspech len čiastočný.

3. Proti tomuto rozsudku v jeho zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania podal prostredníctvom
svojho právneho zástupcu odvolanie žalobca, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná mu náhradu trov konania.
Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. d) a f)
O.s.p.). Žalovaná vstúpila do zmluvného vzťahu s dodávateľom na základe slobodného rozhodnutia,
za účelom využívania telekomunikačných služieb, pričom dodávateľ ako podnikateľ predpokladal určitý
očakávaný hospodársky výsledok. Dodávateľ poskytol žalovanej plnenia vyplývajúce zo zmluvy riadne
a včas, žalovaná však svoje povinnosti neplnila, a to ani počas jedného mesiaca z doby viazanosti,
ide o konanie absolútne nekorektné, protiprávne, v rozpore s dobrými mravmi. Dodávateľ si v súlade
so zákonom platne dohodol so žalovanou zmluvnú pokutu pre prípad porušenia zmluvných povinností,
žalovaná podpisom potvrdila dohodu o zmluvnej pokute. Podľa odvolateľa neuhradenie vystavených
faktúr riadne a včas možno hodnotiť ako najzávažnejšie porušenie zmluvných povinností. Žalovaná
neuhradila už prvú faktúru, nemožno preto spravodlivo očakávať zohľadňovanie výšky zmluvnej pokuty v
súvislosti s dobou porušenia povinností v rámci doby viazanosti. Čo sa týka slovného spojenia „v prípade
porušenia akejkoľvek povinnosti“, myslí sa tým porušenie akejkoľvek povinnosti z povinností následne
vymenovaných v článkoch zmluvy a v ustanoveniach všeobecných podmienok, ide o dojednanie určité
a zrozumiteľné. Zmluvnú pokutu nemožno považovať za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti v zmysle
§ 53 ods. 4 písm. k) Obč. zákonníka, poukazujúc na očakávaný hospodársky výsledok dodávateľa vo
výške minimálne 285,60 Eur (súčin doby viazanosti a výšky mesačného poplatku).

4. Žalovaná odvolací návrh nepodala, k odvolaniu žalobcu sa nevyjadrila.

5. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „C.s.p.“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3
C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či
doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§



385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je v prevažnej časti dôvodné,
v dôsledku čoho je namieste rozsudok súdu prvej inštancie v meritórnej zamietajúcej časti ako vecne
správny s použitím § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdiť.

7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého
obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu
potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam a vec i správne právne posúdil.

8. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne
vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i
právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. odkazuje
na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza
dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu
odvolateľovi.

9. Keďže súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne odôvodnil, pričom
zároveň sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie a
odvolací súd sa s týmto odôvodnením súdu v plnej miere stotožňuje, k veci považuje za potrebné dodať
iba nasledovné:

10. Z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili dňa 02.08.2011
Zmluvu o pripojení, v ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal aktivovať a poskytovať žalovanej
za aktivačný poplatok 3,32 Eur s DPH program služieb „Relax 60“ za zľavnený mesačný paušálny
poplatok 11,90 Eur s DPH, a to po dobu 24 mesiacov od účinnosti Zmluvy. V bode č. 2 Zmluvy sa
žalovaná zaviazala, že bude riadne a včas plniť všetky povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy, najmä riadne
a včas platiť cenu za aktiváciu a poskytovanie služieb. Podľa bodu č. 3 Zmluvy v prípade porušenia
akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 2 Zmluvy alebo v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v
čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) Všeobecných podmienok, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu
SIM karty zo strany Podniku, je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu v sume 47,80 Eur.
Právny predchodca žalobcu poskytoval žalovanej dohodnuté služby a žalovaná bola povinná zaplatiť
právnemu predchodcovi žalobcu cenu poskytnutých služieb. Právny predchodca žalobcu žalovanej
vyúčtoval faktúrou č. 7107980725 vyhotovenou dňa 15.08.2011 a splatnou dňa 03.09.2011 platbu za
poskytnuté služby v sume 4,22 Eur, faktúrou č. 7109104973 vyhotovenou dňa 15.09.2011 a splatnou
dňa 03.10.2011 platbu za poskytnuté služby v sume 11,90 Eur, faktúrou č. 7110530449 vyhotovenou
dňa 15.10.2011 a splatnou dňa 03.11.2011 platbu za poskytnuté služby v sume 11,90 Eur, faktúrou
č. 7111677001 vyhotovenou dňa 15.11.2011 a splatnou dňa 03.12.2011 platbu za poskytnuté služby
v sume 11,90 Eur, faktúrou č. 7112835950 vyhotovenou dňa 15.12.2011 a splatnou dňa 03.01.2012
platbu za poskytnuté služby v sume 34,41 Eur, faktúrou č. 7200649812 vyhotovenou dňa 15.01.2012
a splatnou dňa 03.02.2012 platbu za poskytnuté služby v sume 23,30 Eur a faktúrou č. 7211773658
vyhotovenou dňa 15.11.2012 a splatnou dňa 03.12.2012 zmluvnú pokutu v sume 47,80 Eur. Žalovaná
využívala služby poskytované jej právnym predchodcom žalobcu, avšak riadne a včas nezaplatila cenu
poskytnutých služieb vyúčtovaných jej právnym predchodcom žalobcu faktúrami uvedenými zhora, čím
porušila zmluvné povinnosti.

11. Už právoplatnou časťou rozsudku súd prvej inštancie žalovanú zaviazal na zaplatenie istiny 97,63 Eur
s príslušnými úrokmi z omeškania za poskytnuté elektronické služby. Sporným zostalo to, či žalobcovi
vznikol nárok aj na zaplatenie zmluvnej pokuty.

12. V zmysle § 43 ods. 1 a 2 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, ktorý bol účinný
v období od 01.01.2004 do 31.10.2011, teda v čase uzavretia predmetnej zmluvy o pripojení, zmluvou
o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k
inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa ods. 2 podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesta jej
poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania platí, že sa
služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.



13. Slovenský právny poriadok upravoval postavenie a ochranu spotrebiteľa najskôr v zák. č. 634/1992
Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol účinný v období od 31.12.1992 do 30.06.2007. Dňom 01.07.2007
nadobudol účinnosť nový zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z., ktorý v ostatnom znení má v
§ 3 ods. 3 zakotvené, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v
spotrebiteľských zmluvách.

14. Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. definoval spotrebiteľské zmluvy v ust. § 52 rozdielne v období od
01.04.2004 do 31.12.2007 a rozdielne v období od 01.01.2008. S účinnosťou od 01.01.2008 Občiansky
zákonník v § 52 ods. 1 spotrebiteľskú zmluvu definuje ako každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom podľa ods. 3 cit. ust. je pritom osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom podľa ods. 4 cit. ust. je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

15. Porovnajúc obsah stranami uzavretej zmluvy o pripojení vrátane ich dodatkov s vyššie citovanými
zákonnými ustanoveniami je nesporné, a súd prvej inštancie v preskúmavanom rozsudku to aj správne
uzavrel, že právny vzťah založený predmetnou zmluvou medzi právnym predchodcom žalobcu, ktorý pri
uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej, resp. inej podnikateľskej činnosti
ako dodávateľom v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ako podnikom v zmysle § 43 cit. zák. č.
610/2003 Z.z., a na druhej strane žalovanou, ktorá pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonala
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a bola teda spotrebiteľom zmysle §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka a podľa§ 43 cit. zák. č. 610/2003 Z.z. účastníkom, je spotrebiteľským
vzťahom a predmetná zmluva o pripojení je zmluvou spotrebiteľskou. V dôsledku toho bolo na daný
vzťah nevyhnutné aplikovať všetky ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa v znení účinnom v
čase uzavretia predmetnej zmluvy.

16. V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). Ust.
ods. 1 sa nevzťahuje podľa ods. 2 iba na predmet plnenia alebo cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah. V ods. 3 potom zákonodarca demonštratívne vymenúva ktoré ustanovenia uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú za neprijateľné podmienky. Medzi ne novelou Občianskeho
zákonníka zák. č. 568/2007 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2008 bolo zakotvené písm. k), v zmysle ktorého
za neprijateľnú podmienku sa považuje i ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením tohto záväzku.
Podľa ods. 5 cit. § 53 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

17. V zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie. Toto ustanovenie je zachované v Občianskom zákonníku v nezmenenej podobe
od účinnosti piatej hlavy o spotrebiteľských zmluvách. Ostatne citované ustanovenie je kogentné
a zakotvuje zákaz, aby sa zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve odchýlili od Občianskeho
zákonníka takým spôsobom, že je to v neprospech spotrebiteľa. V zmysle ods. 2 tohto ustanovenia v
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

18. Podľa Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, ktorá síce nie je pre členské štáty EÚ priamo záväzná, avšak predstavuje interpretačné
pravidlo a ktorá už bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, v zmysle čl. 2 písm.
a) nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.

19. Podľa čl. 3 bod 1 cit. smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach



zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa. Podľa bodu 2 podmienka sa
nepovažuje za individuálne dohodnutú ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný
ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Skutočnosť, že určité aspekty, podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté,
nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj
napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie
námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa
bodu 3 príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu
považovať za nekalé.

20. V zmysle čl. 4 cit. smernice bez toho, aby boli dotknuté ust. čl. 7, nekalosť zmluvných podmienok
sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky
okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky
zmluvy, alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

21. Podľa čl. 6 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených
so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné
pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.

22. Podľa čl. 7 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej
súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých
podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

23. Podľa prílohy tejto smernice bod 1. písm. e) medzi podmienky uvedené v čl. 3 ods. 3 okrem iných patrí
i podmienka vyžadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú
sumu ako náhradu.

24. Z obsahu zmlúv uzavretých medzi účastníkmi a ich dodatkov vyplýva, že text zmlúv a dodatkov
bol vopred pripravený dodávateľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov, zmluva bola pripravená
vopred v podobe predbežne formulovanej tzv. typovej, resp. štandardnej zmluvy, pričom do zmluvy
a jej dodatkov sa dopisovali iba údaje individualizujúce spotrebiteľa a ním vybraný mobilný telefón,
resp. koncové zariadenie, účastnícky program a služby. Žalovaná ako spotrebiteľ mala síce zrejme
možnosť oboznámiť sa s dojednanými zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale nesporne
nemohla ovplyvniť ich obsah. Zmluvné dojednania obsiahnuté v uvedených zmluvách a ich dodatkoch
preto s poukazom na cit. ust. § 53 ods. 2 OZ i čl. 3 bod 2 smernice, nemožno považovať za
individuálne dojednané. Je nesporné, že spotrebiteľ nemal žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah
vopred dodávateľom navrhnutých a v predloženej zmluve fixne formulovaných dojednaní o zmluvnej
pokute. Mohol iba zmluvu ako celok odmietnuť alebo ju prijať a podrobiť sa teda tak i dodávateľom
nanútenému dojednaniu o zmluvnej pokute. Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o zmluvnej
pokute bolo individuálne dohodnuté pritom v zmysle cit. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka (i čl. 3
bod 2 cit. Smernice 93/13/EHS), bolo na žalobcovi ako dodávateľovi. Žalobca ale v konaní individuálne
dojednanie zmluvnej pokuty nepreukázal, a preto bolo nevyhnutným v súlade s ust. § 53 ods. 3
Občianskeho zákonníka predmetnú zmluvnú podmienku nepovažovať za individuálne dojednanú.

25. Samotná skutočnosť, že žalovaný ako spotrebiteľ mal možnosť vybrať si z viacerých dodávateľom
ponúkaných mobilných telefónov, resp. zľavnených paušálov i lacnejší, v dôsledku čoho by i zmluvná
pokuta bola nižšia, rozhodne nemôže znamenať možnosť spotrebiteľa ovplyvniť obsah zmluvných
podmienok. Podstatným totiž je, že v danej uzavretej spotrebiteľskej zmluve predmetná zmluvná
podmienka o zmluvnej pokute bola navrhnutá vopred dodávateľom a i keď spotrebiteľ mal možnosť
oboznámiť sa s ňou pred podpisom zmluvy, nemohol a nebol schopný ovplyvniť podstatu tejto
podmienky, resp. jej obsah a dosiahnuť dojednanie nižšej zmluvnej pokuty, príp. aby zmluvná pokuta
bola dojednaná za iných podmienok, príp. aby nebola dojednaná vôbec.

26. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd uzatvára, že predmetné zmluvné podmienky v podobe
dojednaní o zmluvnej pokute rozhodne neboli individuálne dojednané.



27. Správny je aj záver súdu prvej inštancie, že došlo k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a tým k naplneniu ďalšieho znaku neprijateľnosti podmienok.

28. Je pravdou, že v zmysle čl. 4 Smernice 93/13/EHS bod 1 je potrebné nekalosť zmluvných podmienok
hodnotiť so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením
zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej
závisí. Odvolací súd pritom nepopiera možnosť i v spotrebiteľskej zmluve dojednať zmluvnú pokutu
ako sankciu za nesplnenie zmluvných povinností spotrebiteľa. Podstatným ale je, aby zmluvná pokuta
dojednaná v spotrebiteľskej zmluve bola primeraná. Táto podmienka ale v danom prípade i podľa názoru
odvolacieho súdu zhodného s prvoinštančným, splnená nebola.

29. Obsahom dojednania zmluvnej pokuty je tiež to, že právo na zmluvnú pokutu vzniká samotným
porušením povinnosti v okamihu jej porušenia, pričom nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo
strany dodávateľa a popri zmluvnej pokute je spotrebiteľ povinný nahradiť i náhradu škody, ktorej výška
presahuje výšku dohodnutej zmluvnej pokuty. Bolo tiež dojednané, že zmluvnú pokutu je spotrebiteľ
povinný zaplatiť bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá mu zostáva do uplynutia doby viazanosti.

30. Z obsahu zmluvy i dodatku vyplýva, že žalovaný ako spotrebiteľ získal od dodávateľa zvýhodnenie
vo forme zľavneného mesačného paušálu. Avšak i po zohľadnení týchto výhod získaných na základe
predmetnej spotrebiteľskej zmluvy žalovaným ako spotrebiteľom, sa odvolací súd zhoduje s názorom
súdu prvej inštancie, že dojednaná zmluvná pokuta ako sankcia za porušenie zmluvných povinností
žalovaným ako spotrebiteľom, je neprimerane vysoká, v dôsledku čoho je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou a preto neplatná.

31. Je tomu tak predovšetkým preto, že vyžaduje od spotrebiteľa, aby zaplatil dojednanú zmluvnú pokutu
v stabilnej výške bez ohľadu na to, kedy dôjde k ukončeniu predmetnej zmluvy, či na počiatku viazanosti
alebo bezprostredne pred jej skončením. Je totiž potrebné predpokladať, že vzhľadom na zvýhodnenie
vo forme zľavneného mesačného paušálu musí byť skutočná cena služieb zaplatená spotrebiteľom
postupne v cenách poskytnutých služieb a garantovať tak návratnosť prostriedkov investovaných, s
prihliadnutím na to, že dodávateľ je podnikateľom, ktorý podniká za účelom vytvárania zisku. Z toho
potom vyplýva, že pri predčasnom ukončení vzťahu na začiatku viazanosti je ujma na strane dodávateľa
nesporne a neporovnateľne vyššia ako na konci viazanosti. Z tohto hľadiska dojednanie rovnakej
zmluvnej pokuty za porušenie povinností spotrebiteľom v priebehu celej doby viazanosti je rozhodne
neprimerané. Obdobne odvolací súd zhodne s prvoinštančným považoval za neprimerané dojednanie
stabilnej fixnej zmluvnej pokuty za porušenie zmluvnej povinnosti spotrebiteľa zaplatiť za poskytnuté
služby, ktoré nie je závislé od výšky dlžnej sumy, v dôsledku čoho je potom spotrebiteľ povinný uhradiť
vysokú zmluvnú pokutu, teoreticky i v prípade, ak bude dodávateľovi dlžiť iba 1 cent. Dojednanie o
zmluvnej pokute je preto i z tohto hľadiska rovnako neprimerané. Nič na tom nemení skutočnosť, že
žalovaná v danom prípade neuhradila ani jednu faktúru.

32. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd zhodne s prvoinštančným dospel k záveru, že zmluvné
podmienky dojednané v spotrebiteľskej zmluve medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným
o zmluvnej pokute spôsobujú z uvedených dôvodov značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa tým, že požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj
záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu (§ 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho
zákonníka) spojenú s nesplnením jeho záväzku, v dôsledku čoho ide o neprijateľné zmluvné podmienky
(§ 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka), ktoré sú neplatné (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka)
a pre spotrebiteľa teda žalovaného nie sú záväzné. Súd pritom v zmysle konštantnej judikatúry ESD i
súdov SR musel posúdiť nekalú povahu sankcie obsiahnutej v spotrebiteľskej zmluve aj bez návrhu a
zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou viazaný.

33. Súdny dvor EÚ v rozsudku vo veci C-618/10 zo dňa 14.06.2012 skonštatoval, že smernici odporuje
španielska právna úprava, ktorá poskytuje vnútroštátnemu súdu v prípade, že rozhodne o neplatnosti
nekalej zmluvnej podmienky možnosť zmeniť obsah tejto podmienky. Súdny dvor vyslovil názor, že
taká možnosť - ak by sa vnútroštátnemu súdu priznala - by mohla odstrániť odstrašujúci účinok
pre dodávateľov spočívajúci v tom, že sa takéto nekalé podmienky voči spotrebiteľovi jednoducho
neuplatnia. Preto taká možnosť zaručuje menej účinnú ochranu spotrebiteľov než je ochrana, ktorá
vyplýva z neuplatňovania týchto podmienok. Pokiaľ by totiž vnútroštátny súd mohol meniť obsah



nekalých podmienok, predajcovia alebo dodávatelia by sa mohli pokúšať dotknuté podmienky používať
s vedomím, že aj keby bolo rozhodnuté o ich neplatnosti, mohol by súd zmeniť zmluvu tak, že by
týmto spôsobom ostali ich záujmy zabezpečené. V dôsledku toho sú vnútroštátne súdy pri konštatovaní
existencie nekalej zmluvnej podmienky povinné takúto podmienku iba neuplatniť, aby nebola záväzná
pre spotrebiteľa, avšak nemôžu zmeniť jej obsah. Zmluva, do ktorej sa vložila zmluvná podmienka totiž
musí v zásade existovať ďalej bez akejkoľvek inej zmeny, okrem odstránenia nekalých podmienok, pokiaľ
je jej ďalšia existencia možná v súlade s pravidlami vnútroštátneho práva.

34. Z vyššie citovaného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vyplýva nemožnosť vnútroštátneho súdu v
spotrebiteľských veciach využiť tzv. moderačné právo upravené v § 545a Občianskeho zákonníka. Súd v
súlade s uvedeným správne uzavrel, že neprijateľná podmienka je neplatná ako celok a preto nemožno
súdom znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu, príp. meniť jej obsah tým, že bude akceptovaná
iba v niektorých z dohodnutých prípadov porušenia zmluvy spotrebiteľom a z iných nie, v dôsledku čoho
bolo možné uplatnenú zmluvnú pokutu ako celok žalobcovi ako dodávateľovi súdom iba nepriznať a
nebolo možné ju priznať v moderovanej „primeranej výške“ príp. inak zmenenú.

35. Vzhľadom na jednoznačný záver o neplatnosti dojednania zmluvnej pokuty bolo už ďalej
nadbytočným zaoberať sa ďalšou argumentáciou odvolateľa.

36. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
zamietajúcej časti, vrátane výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k žalovanej, odvolaním osobitne
nenapadnutého, ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.

37. Žalovaná má voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a § 396 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov
odvolacieho konania, vzhľadom na to, že žalovaná bola v odvolacom konaní vo vzťahu k meritu veci
úspešná a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne
jej náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne
podľa § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

38. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,



b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).