{"guid": "a0b17bc8-8bfb-4475-aa75-e2925ca263ea:e074fb3d-b46c-4586-9e45-4e2a3624788a", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2012:3212204226.1", "spisova_znacka": "2CoE/421/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 2CoE/421/2012 z 5. 12. 2012", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 5. decembra 2012, sp. zn. 2CoE/421/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:3212204226.1", "identifikacne_cislo": "3212204226", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Valéria Kleinová", "sudca_id": 157, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-valeria-kleinova-157", "datum_vydania": "2012-12-05", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e074fb3d-b46c-4586-9e45-4e2a3624788a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3212204226.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2012:3212204226.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2012:3212204226.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2CoE/421/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3212204226
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Ecker
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3212204226.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Tatra banka, a.s., so sídlom Bratislava, Hodžovo
námestie č. 3, IČO: 00686930, zastúpeného v konaní advokátskou kanceláriou MCGA legal, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Partizánska č. 2, IČO: 36715662, proti povinnému: J. W., bytom U. Q. U., X. č. XXX/
XX, o vymoženie 3.576,82 Eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Bánovce nad Bebravou, č.k. 5Er/865/2012-30 zo dňa 21. septembra 2012 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa   p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Kamila Lišku
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 44 ods.
2, Ex.por., § 52, § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka,  príslušné ustanovenia Smernice Rady č.
93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a príslušné ustanovenia zákona č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Ďalej v odôvodnení svojho uznesenia uviedol, že oprávnený
sa návrhom na vykonanie exekúcie  podaným dňa 03.09.2012 domáha vykonania exekúcie proti
povinnému, a to na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp.zn. II/2011
- 8244, ktorý vydal dňa 11.04.2012 rozhodca Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej
asociácie so sídlom v Bratislave, ktorý rozsudok mal nadobudnúť vykonateľnosť dňa 25.05.2012.
Predmetným rozhodcovským rozsudkom bola žalovanému (povinnému) uložená povinnosť zaplatiť
žalobcovi (oprávnenému) sumu vo výške  3.576,82 Eur  s príslušenstvom. Súdny exekútor predložil
súdu prvého stupňa dňa 18.09.2012 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Oprávnený
predložil fotokópiu zmluvy o spotrebiteľskom  úvere, súčasťou ktorej sú aj Všeobecné obchodné
podmienky Tatra banky, a.s. V predmetnej exekučnej veci súd prvého stupňa zistil, že sa vymáha plnenie
zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby zo dňa 08.08.2008, na
základe ktorej bol povinnému poskytnutý spotrebiteľský úver, uzatvorenej medzi spoločnosťou Tatra
banka, a.s. a povinným, na ktorú sa vzťahuje právny režim spotrebiteľských zmlúv. Súčasťou Zmluvy o
poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby sú aj Všeobecné obchodné podmienky
Tatra banky, a.s., ktoré v článku 4.9. Rozhodcovská doložka a riešenie sporov uvádzajú nasledovné:

4.9.1. Banka a klient sa dohodli, že všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú pri vykonávaní
bankových obchodov a v súvislosti s nimi, budú rozhodované s konečnou platnosťou v rozhodcovskom
konaní pred Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk v Bratislave (ďalej \"Rozhodcovský súd\")
jedným rozhodcom, a to podľa Štatútu a Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu. Rozhodnutie
Rozhodcovského súdu bude záväzné pre banku aj pre klienta, pričom banka  a klient sa zaväzujú v
stanovených lehotách splniť všetky povinnosti uložené v rozhodcovskom náleze.

4.9.2. Klient má právo odmietnuť rozhodcovskú doložku uvedenú v bode 4.9.1. do 30 dní odo dňa
účinnosti týchto obchodných podmienok alebo do 30 dní odo dňa uzatvorenia zmluvného  vzťahu s
bankou.



4.9.3. Bez ohľadu na dohodu obsiahnutú v bode 4.9.1. sa banka a klient dohodli, že banka je oprávnená
vo všetkých sporoch, ktoré vznikli alebo vzniknú pri vykonávaní  bankových

obchodov a v súvislosti s nimi, obrátiť sa na vecne a miestne príslušný súd v Slovenskej

republike. V takomto prípade sa banka a klient podriaďujú právomoci všeobecného súdu.

4.9.4. Ak sa banka a klient nedohodli inak, riadia sa právne vzťahy medzi nimi právom Slovenskej
republiky a vzájomné spory, ktoré by z týchto vzťahov vznikli, s výnimkou sporov s určenou právomocou
rozhodcovského súdu, je príslušný prejednávať a rozhodovať všeobecný súd.

V zmysle § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného do 01.01.2008 mohol súd označiť za neprijateľnú
aj inú zmluvnú podmienku, ktorá by spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takouto neprijateľnou podmienkou je podľa názoru súdu
prvého stupňa aj ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy, ktoré (v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky)
od spotrebiteľa vyžaduje, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Správnosť
tohto právneho názoru exekučného súdu potvrdzuje aj zákonodarca, keď v neskoršie účinnom znení
§ 53 Občianskeho zákonníka (od 1.1.2008 ) medzi tzv. neprijateľné podmienky (do ich zákonného
len demonštratívneho výpočtu v § 53 OZ pod písm. r/) zaradil aj túto neprijateľnú podmienku. Súdu
prvého stupňa nebráni, aby judikoval neprijateľnosť zmluvnej podmienky aj na vzťahy, ktoré predchádzali
zaradeniu zmluvnej podmienky medzi neprijateľné podmienky priamo do zákona. Rozhodcovská
doložka je teda neprijateľná, pretože núti spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu
a znemožňuje tak voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Neprijateľná
rozhodcovská doložka (ako každá neprijateľná zmluvná podmienka) sa prieči dobrým mravom a výkon
práv a povinností z takejto doložky preto odporuje dobrým mravom (rozhodcovský súd odvodzoval svoju
právomoc od neprijateľnej rozhodcovskej doložky). Súd prvého stupňa ďalej poukazuje na to, že cieľom
rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou,
na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Častokrát sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí
len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve.
V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je však význam rozhodcovskej doložky osobitný,
pretože v prípade vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch.
Rozhodcovská doložka v tomto prípade nebola individuálne dojednaná, je súčasťou všeobecných
podmienok tvoriacich súčasť spotrebiteľskej zmluvy, ktorá má tzv. formulárovú podobu. Súd prvého
stupňa zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale
vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obava, že slabšia strana
si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležité
naplánovať, je oprávnená. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na
výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok
odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam. Nakoľko rozhodcovská
doložka je neprijateľná, keďže nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých
prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a zároveň sa neprijateľná rozhodcovská
doložka prieči dobrým mravom, výkon práv a povinnosti z takejto doložky odporuje dobrým mravom.
Preto boli splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 45 ods. 1 písm. c) ods. 2 zákona č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, v danom prípade na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na výkon exekúcie. Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo
všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom
individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh
dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú
podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a
štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa,
spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde,
ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu,
že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008. Samotné procesné podmienky exekúcie sú relatívne
skromné - na to, aby sa exekučné konanie začalo a bolo v ňom možné pokračovať postačí, aby (popri
účastníkoch konania, právomoci a príslušnosti súdu) existoval spôsobilý návrh na vykonanie exekúcie,
ku ktorému je pripojená listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je to exekučný titul. Všetky ďalšie podmienky
vykonania a postupu exekúcie (existencia a vykonateľnosť exekučného titulu, splnenie vzájomného
záväzku alebo podmienky, prechod alebo prevod pohľadávky apod.) sú hmotnoprávnymi podmienkami



exekúcie, teda podmienkami, ktoré musia byť splnené na to, aby súd mohol poveriť exekútora
vykonávaním exekúcie a aby exekúcia bola hmotnoprávne prípustná. Oprávnený nemôže žiadať, aby
exekučný súd napriek explicitnej zákonnej úprave neposkytol ochranu spotrebiteľovi ex offo  a žeby
len  ,,odklepol\" nútené postihnutie majetku povinného. Exekučná súdna kontrola nie je o podporovaní
nečinnosti spotrebiteľov, ale o zamedzení nekalosti dodávateľov. A v tomto smere treba aj uviesť prečo.
Je to v záujme vyššej kvality života bežných ľudí. Isteže sa pri súdnej kontrole ,,zvezie“ aj pohodlnejší
spotrebiteľ,  no treba počítať s množstvom priemerných spotrebiteľov, ktorí vo svetle spomínanej
judikatúry nedokážu vyhodnotiť zmluvné podmienky. Tu nejde o bezbrehú ochranu spotrebiteľa,  ale o
splnenie si záväzku z medzinárodnej Zmluvy o fungovaní Európskej únie (čl. 169, čl. 7 Ústavy SR),  a to
v záujme vyššej kvality života ľudí. Súd prvého stupňa by nemal dôvod odmietnuť exekúciu založenú na
zmluvných dojednaniach, ktoré nespôsobujú hrubú nerovnováhu,  naviac v neprospech slabšej zmluvnej
strany. Podľa názoru súdu, tak ako banky, tak aj nebankové inštitúcie, majú na to prostriedky, aby
vysvetlili spotrebiteľovi vážne dôsledky rozhodcovského konania, poukázali na rozdiel  a nechali sa mu
za primeraných okolností rozhodnúť (porov. § 90 ods. 3 zákona č. 492/2009 Z.z. o platobných službách).
Neprijateľnej zmluvnej podmienke v spotrebiteľskej zmluve sa zvykne hovoriť aj ako nekalá, nemorálna,
neslušná a neetická. Exekučné konanie založené na takejto zmluvnej podmienke by bolo v rozpore s
dobrými mravmi, a preto súd prvého stupňa rozhodol tak, že zamietol žiadosť súdneho exekútora na
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý mal za to, že súd prvého stupňa v
prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Ex.por. Cieľom §
53 ods. 4 písm. r/ Obč. zákonníka je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva.
Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba
v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však
nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi
ostáva možnosť riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní, ale
spotrebiteľ môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej
doložky, ale, ak sa tak rozhodne, v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom
bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Uvedené ustanovenie
teda v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Poukázal na odsek 47
rozhodnutie Súdneho dvora C-40/08. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že
poverí súdneho exekútora na vykonanie exekúcie.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné a uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť podľa § 219
ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne správne. Rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho
súdu v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p.

Uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané na základe správneho právneho posúdenia otázky
rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve, ktorú účastníci uzavreli dňa 08.08.2008 a je v korelácii
s rozhodovaním súdov v analogických prípadoch  a nebol zistený žiadny právne významný dôvod
na odlišný postup a rozhodnutie v danom prípade pri posudzovaní doložky. Súd prvého stupňa svoje
rozhodnutie odôvodnil v súlade s kritériami ust. § 157 ods. 2 v spojení s ust. § 167 ods. 2 O.s.p., preto
odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p. poukazuje v podrobnostiach na odôvodnenie rozhodnutia
súdu prvého stupňa a zároveň považuje za potrebné dodať.

Exekučný súd v rámci svojho postupu pri preskúmavaní listín podľa ust. § 44 Exekučného poriadku v
spojení s ust. § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. z úradnej povinnosti posudzuje, či rozhodcovský
rozsudok, ktorý je podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku tiež spôsobilým exekučným
titulom, nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právne
nedovolené alebo odporuje dobrým mravom (§ 45 ods. 1 písm. c/), resp. či rozhodcovský rozsudok má
nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/. Ak súd zistí tieto nedostatky, exekučné konanie aj bez návrhu
zastaví.



Ak bol rozhodcovský rozsudok vydaný v dôsledku neplnenia zmluvne dojednaných povinností zo strany
dlžníka podľa úverovej zmluvy, ktorá má charakter spotrebiteľského úveru (§ 2 písm. a/ a b/ zák. č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch), potom exekučný súd v rámci postupu podľa § 44 Exekučného
poriadku a § 45 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. z úradnej povinnosti správne v danej veci posudzoval
rozhodcovský rozsudok z aspektu, či plnenie priznané týmto rozsudkom nemá taký charakter, pre ktorý
úplne alebo čiastočne je potrebné exekučné konanie zastaviť.

Uvedený postup súdu je v súlade so zákonom, s ust. § 45 zák. č. 244/2002 Z.z., ktorý umožňuje
za určitých podmienok odoprieť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Nemožno prijať názor
oprávneného, že exekučný súd v rámci postupu podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku nie je oprávnený
posudzovať samotný právny vzťah (zmluvu), ktorý bol základom pre priznaný nárok exekučným
titulom. Ak má exekučný súd posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje na plnenie, ktoré je
charakterizované v ust. § 45 ods. 1 písm. c/, resp. nemá nedostatok podľa § 40 písm. a/ alebo b/ zákona
č. 244/2002 Z.z. nevyhnutne je potrebné vychádzať v prípade spotrebiteľského úveru z úverovej zmluvy,
na základe ktorej bol oprávnenému priznaný nárok rozhodcovským rozsudkom.

Pri posudzovaní exekučného titulu z aspektov ust. § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. správne
súd prvého stupňa vychádzal z ust. § 53 ods. 1 a 4 a § 54 ods. 1, 2  Občianskeho zákonníka a smernice
Rady 93/13/EHS a zisťoval, či zmluva, na základe ktorej bol priznaný nárok oprávnenému, neobsahuje
takú podmienku, ktorá má nekalý charakter a je preto absolútne neplatná. Správne pri skúmaní dospel
k záveru, že rozhodcovská doložka má charakter nekalej podmienky, keďže spôsobuje v právach a
povinnostiach zmluvných strán značnú nerovnováhu, a to v neprospech spotrebiteľa, teda povinného (§
53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy). Rozhodcovskú doložku
upravenú vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru správne považoval súd prvého stupňa za
nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti.

Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o
neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, nemá ako prameň komunitárneho práva
horizontálny priamy účinok, ale existuje komunitárna povinnosť interpretovať vnútroštátne právo
komunitárne komfortným spôsobom. Smernica podľa čl. 1 písm. q/ Prílohy považuje riešenie sporov zo
spotrebiteľských zmlúv v rozhodcovskom konaní za ustanovenie neprimerané. Zákaz neprimeranosti
je tu potrebné chápať tak, že podnikateľ, ako druhá zmluvná strana spotrebiteľskej zmluvy, nesmie
zneužívať svoje silnejšie postavenie - dané tým, že spotrebiteľ nie je fakticky schopný presadiť akékoľvek
zmeny formulárových zmluvných podmienok a že pri úverových zmluvách koná spotrebiteľ vlastne pod
tlakom finančnej tiesne, a tak podnikateľ vlastne môže získať nefair výhody, ktorou je aj prenesenie
sporu zo sústavy nezávislých súdov na rozhodcu, s ktorým podnikateľ dlhodobo spolupracuje, poskytuje
mu zdroj príjmu, v konaní nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, sú vylúčené opravné prostriedky.

Za neprimeranú je potrebné považovať rozhodcovskú doložku aj v danej veci, ktorá je súčasťou
obchodných podmienok pre úver, ktoré predkladal oprávnený povinnému na formulári, pričom nebola
individuálne dojednaná a jej obsah povinný ani nemohol ovplyvniť.

Odvolací súd akcentuje osobitnú právnu úpravu v ust. § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní, z ktorej  pre súd vyplýva povinnosť ex offo sa zaoberať exekučným titulom. Ak exekučný titul
bol vydaný na základe spotrebiteľského úveru, ktorého dojednania musia byť v súlade s ust. § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka, nemôžu obsahovať práva a povinnosti, ktoré nie sú v rovnováhe, a preto
sú považované za nekalé a sankcionované absolútnou neplatnosťou, v dôsledku čoho samotnému
exekučnému titulu možno odoprieť vykonateľnosť.

Na podporu tohto názoru, odvolací súd poukazuje tiež na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora, ktorý
v rozhodnutí C - 168/05 uviedol, že na rozhodcovský rozsudok v spore zo spotrebiteľskej zmluvy má súd
kedykoľvek z úradnej povinnosti prihliadnuť z hľadiska jeho platnosti, resp. nulity takého rozhodcovského
rozhodnutia a nie je potrebné jeho prípadne zrušenie postupom podľa vnútroštátnych predpisov.



Odvolací súd uzatvára, že súd prvého stupňa v danom prípade správne právne posúdil rozhodcovský
rozsudok ako nulitný, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na
základe neplatnej rozhodcovskej doložky, teda nejde o spôsobilý exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2
písm. d/ Exekučného poriadku a správne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol
(§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5Er/865/2012", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}