{"guid": "a085f809-af9c-40a1-835f-e2d2b63bc84f:f6abc611-408c-4e9f-94c2-990ee249a7df", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2013:7611211854.1", "spisova_znacka": "9CoE/19/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 9CoE/19/2012 z 24. 2. 2013", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Košice z 24. februára 2013, sp. zn. 9CoE/19/2012, ECLI:SK:KSKE:2013:7611211854.1", "identifikacne_cislo": "7611211854", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Gizela Majerčák", "sudca_id": 1315, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-gizela-majercak-1315", "datum_vydania": "2013-02-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-219.odsek-1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f6abc611-408c-4e9f-94c2-990ee249a7df", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7611211854.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2013:7611211854.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2013:7611211854.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9CoE/19/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611211854
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gizela Majerčáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7611211854.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného obchodnou spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, za ktorú koná advokát Doc. JUDr. Branislav Fridrich,
PhD., proti povinnému: R. T., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XX, okres L. W. U., pre vymoženie 450,31 € s
príslušenstvom, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým pod sp. zn. Ex/8223/2011,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves z 3. januára 2012 č. k.
1Er/520/2011-14, takto

r o z h o d o l :

Z a m i e t a   návrh oprávneného na prerušenie konania.

P o t v r d z u j e   uznesenie.

N e p r i z n á v a   účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „exekučný súd“ alebo aj len „súd“)
zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom
mal byť rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská
a.s. z 10.6.2009 sp. zn. SR 05138/09. Podkladom pre jeho vydanie bola zmluva o úvere č. 7053721 z
28.1.2008, na základe ktorej oprávnený v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti povinnému poskytol
úver v sume 12 000,- Sk, povinný sa zaviazal tento úver splácať v 12 mesačných splátkach po 1 960,-
Sk počnúc dňom 15.2.2008.

Exekučný súd rozhodol s poukazom na § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní
(ďalej len „ZoRK“), § 41, 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (ďalej len „EP“), § 2 a 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 až 54
Občianskeho zákonníka (ďalej aj len „Obč. Z.“) a na smernicu Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktoré zároveň aj citoval. Daný právny vzťah
posudzoval podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve, keďže vyššie uvedenú zmluvu posúdil ako
zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Z bodu 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, pripojených
k predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere zistil, že tieto obsahujú rozhodcovskú doložku, ktorú
posúdil ako neprijateľnú podmienku podľa § 53 Obč. Z., teda ako absolútne neplatnú. Konštatoval, že
plnenie sa vymáha na základe exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) vydaného na základe
rozhodcovskej doložky, podľa ktorej všetky spory má rozhodovať rozhodcovský súd. Mal za to, že
predmetná rozhodcovská doložka pre spotrebiteľa je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a oprávnený
jej zakomponovaním do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru vytvoril základ pre nesprávne
rozhodnutie rozhodcovského súdu, ktorý v posudzovanom prípade nemal právomoc rozhodovať. Keďže
rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul je neprijateľnou a absolútne
neplatnou, aj výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje zákonu a dobrým mravom. Predmetná



rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach  zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, pričom spotrebiteľ nemohol ovplyvniť jej obsah a tým doložka napĺňa znaky
neprijateľnej podmienky v zmysle § 53 ods. 1 Obč. Z. a v súlade s odsekom 4 tohto zákonného
ustanovenia je absolútne neplatnou. So zreteľom na to, že predmetný rozhodcovský rozsudok bol
vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, v dôsledku čoho v posudzovanom exekučnom
konaní by sa vymáhalo plnenie z nespôsobilého, materiálne nevykonateľného exekučného titulu, v
zmysle § 44 EP zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia na jej vykonanie.

Proti tomuto uzneseniu oprávnený včas podal odvolanie. Argumentuje, že predmetnú zmluvu o úvere
nie je možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských
úveroch v znení platnom a účinnom k 9.5.2006, pretože v definícii spotrebiteľského úveru sa
pojem úver doplnil až zákonom č. 568/2007 Z. z., ktorý účinnosť nadobudol až 1.1.2008. Namieta
aj proti posúdeniu rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky. Odvolateľ ju považuje za
tzv. nevýhradnú rozhodcovskú doložku umožňujúcu každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany
svojich práv, buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo prostredníctvom súdneho konania. Z
uvedených dôvodov navrhuje napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušiť.

Odvolací súd po zistení, že odvolanie podala včas na to oprávnená osoba proti uzneseniu, proti
ktorému je odvolanie prípustné, v zmysle § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania
prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 OSP a dospel k záveru, že sa na vec
vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre
rozhodnutie veci rozhodujúce. Oprávneného a povinného preto postupujúc v zmysle § 213 ods. 2 OSP
vyzval, aby sa vyjadrili k možnému použitiu § 3 a 4 zákona o rozhodcovskom konaní s tým, že odvolací
súd bude skúmať, či rozhodcovská zmluva bola uzavretá v písomnej forme a bude teda posudzovať,
či bola daná právomoc rozhodcovského súdu vec prejednať a vydať rozhodcovský rozsudok a v tej
súvislosti posúdi, či rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom podľa § 41 EP.

Oprávnený vo vyjadrení k výzve namieta, že nie je možné vykonávať opätovný prieskum
rozhodcovského rozsudku a opätovne komplexne rozhodovať o veci s tým, že výsledkom takéhoto
rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie,
ako by bol exekučný titul zrušený. Odvolací prieskum v zmysle § 45 ZoRK je nutné obmedziť na prieskum
rozhodcovského rozsudku, a nevzťahovať ho aj na prieskum rozhodcovskej doložky. Poukazuje aj na
§ 57 ods. 5 EP, v zmysle ktorého, ak súd rozhoduje o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g)
EP je vždy nevyhnutné nariadiť pojednávanie a rovnako aj v zmysle § 214 ods. 1 písm. a) a c) OSP
je vždy potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie
alebo, ak to vyžaduje dôležitý verejný záujem. Má za to, že v doterajšom konaní nebolo vykonané žiadne
dokazovanie legálnym spôsobom, účastníkom konania nebola daná možnosť vyjadriť sa k predloženým
listinným dôkazom, či iným súdom vykonaným úkonom a keďže bez vykonania dokazovania nie je
možné rozhodnúť vo veci, odvolací súd je povinný dokazovanie doplniť. Nariadenie pojednávania
si podľa neho vyžaduje aj dôležitý verejný záujem, ktorým je ochrana legitímnych práv a nárokov
oprávneného. Zároveň namieta aj postup súdu, ktorým umožnil Združeniu na ochranu finančného
spotrebiteľa OFS byť vedľajším účastníkom konania na strane povinného. Dôrazne nesúhlasí so
vstupom tohto vedľajšieho účastníka do konania pre rozpor so zákonom a žiada, aby vedľajší účastník
nebol pripustený do konania.

Odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu oprávneného nie je možné vyhovieť. Napadnuté uznesenie
je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle § 219 ods. 1 OSP potvrdil, aj keď z iných
dôvodov. Exekučný súd daný skutkový stav posudzoval podľa inej právnej normy ako odvolací súd,
ale táto skutočnosť nemá vplyv na vecnú správnosť výroku napadnutého rozhodnutia. Nesprávnosť v
odôvodnení rozhodnutia exekučného súdu odvolací súd napráva odôvodnením tohto potvrdzujúceho
rozhodnutia. Vzhľadom na to, že bol zachovaný postup podľa § 213 ods. 2 OSP nedochádza tým
k odňatiu možnosti účastníkovi konať pred súdom a odvolací súd môže potvrdiť vecne správne
rozhodnutie bez nutnosti zmeny alebo zrušenia rozhodnutia exekučného súdu a jeho rozhodnutie pre
účastníkov nie je prekvapivým.

Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského
súdu, exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na
základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Odvolací súd sa z tohto dôvodu v prvom rade zaoberal



otázkou, či rozhodcovská zmluva bola uzavretá v písomnej forme, pretože inak je neplatná a či teda bola
daná právomoc rozhodcovského súdu vec prejednať a vydať rozhodcovský rozsudok a v tej súvislosti,
či rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom podľa § 41 EP [v zmysle § 41 ods. 2 písm. d) EP podľa
tohto zákona exekúciu možno vykonať aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov
a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených]. Námietky, že odvolací súd nie je oprávnený
posudzovať rozhodcovskú doložku, sú preto právne irelevantné.

Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré
medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v
rozhodcovskom konaní (§ 3 ods. 1 ZoRK). Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy
alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 ZoRK). Rozhodcovská zmluva musí mať
písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá
v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá
telefaxom, alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu
rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli (§ 4 ods. 2 ZoRK).

Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský
súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok.             Keby exekučný súd
akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu,
akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu
„rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského
konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného, v rozhodcovskom
konaní prípadne nenamietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a
nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom
súde, je tu irelevantná. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s
právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský
súd. Exekučný súd  je oprávnený a povinný v každom štádiu exekučného konania, a to i bez návrhu,
teda ex officio skúmať či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania a či neexistujú
relevantné okolnosti, so zreteľom na ktoré je nútený výkon rozhodnutia neprípustný. Z uvedeného je
potrebné vyvodiť záver, že súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo
zistí, že na takéto rozhodnutie sú dané dôvody. Uvedené znamená,  že exekučný súd v ktoromkoľvek
štádiu exekučného konania je oprávnený a povinný zaoberať sa tým, či rozhodnutie, ktoré je v danej
exekúcii exekučným titulom, bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk
zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej,
ako aj materiálnej.

V prejednávanej veci exekučný súd opomenul zaoberať sa riešením tejto otázky, preto sa jej riešením
zaoberal odvolací súd po poučení účastníkov v zmysle § 213 ods. 2 OSP

Oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie pripojil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. z 10.6.2009 sp. zn. SR 05138/09, v ktorom rozhodca
uviedol, že k dojednaniu rozhodcovskej doložky došlo v bode 17 zmluvy o úvere v časti Všeobecné
podmienky poskytnutia úveru.

Obsahom spisu sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru oprávneného (ďalej aj len „VOP“) vo
fotokópii, sú obsiahnuté na jednej strane listu papiera, nie sú podpísané žiadnou zo zmluvných
strán. V zmluve o úvere povinný vyhlásil, že súhlasí so všeobecnými podmienkami pre poskytnutie
úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich
dodržiavať. Súčasne potvrdzuje prevzatie zmluvy, vrátane týchto všeobecných podmienok (na zadnej
strane zmluvy) a vyhlasuje, že je plne spôsobilý na všetky právne úkony a že uvedené osobné údaje
zodpovedajú skutočnosti. K podpisu zmluvy o úvere zo strany oboch zmluvných strán došlo 28.1.2008.V
predmetnej úverovej zmluve rozhodcovská zmluva nie je obsiahnutá. Táto je obsiahnutá jedine v bode
17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru.

Podľa názoru odvolacieho súdu pre nedostatok podpisu zmluvných strán na VOP nie je možné dospieť
k záveru, že účastníci úverovej zmluvy rozhodcovskú zmluvu uzavreli v písomnej forme tak, ako to
vyžaduje zákon (§ 4 ods. 2 ZoRK).



Úverová zmluva je obsiahnutá na jedinej strane a končí v mieste, kde sa nachádzajú podpisy zmluvných
strán na spodku strany. V zásade platí, že podpisy zmluvných strán sa nachádzajú v závere dokumentu,
obsahom ktorého chcú byť viazané, a tak tomu je aj v posudzovanej veci. Všeobecné podmienky
poskytnutia úveru vo fotokópii priložené k fotokópii úverovej zmluvy na rozdiel od úverovej zmluvy, teda
už nie sú kryté podpisom ani jednej zo zmluvných strán, preto platí, že rozhodcovská doložka v nich
obsiahnutá sa nenachádza v dokumente podpísanom zmluvnými stranami.

Podľa § 273 Obch. Z. možno výslovne určiť časť obsahu zmluvy aj odkazom na všeobecné obchodné
podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné
podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe, alebo k návrhu priložené. Obchodný
zákonník teda umožňuje, aby VOP boli súčasťou zmluvy. Podľa Občianskeho zákonníka je rovnako
daná takáto možnosť, ale len pri poistných zmluvách (§ 788  ods. 3 Obč. Z.), pretože pre iné prípady
Občiansky zákonník nemá takéto ustanovenia všeobecného charakteru. To znamená, že na rozdiel od
zmlúv posudzovaných podľa ustanovení Obchodného zákonníka, (okrem poistnej zmluvy) v prípade
zmlúv posudzovaných podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, pre platnosť ktorých sa vyžaduje
písomná forma tak, ako tomu je aj v posudzovanej veci, všeobecné obchodné podmienky sa stanú
súčasťou zmluvy, len ak ich účastníci zmluvy podpíšu, resp. ak by sa ustanovenia VOP priamo
prevzali do zmluvy. Nestačí ale klauzula, ktorá odkazuje na úpravu VOP bez toho, aby tieto boli
podpísané. Preto potom, ak v posudzovanej veci rozhodcovská doložka pri spotrebiteľskom úvere je
obsiahnutá vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, ktoré účastníkmi zmluvy nie sú podpísané,
pričom pre platné dojednanie rozhodcovskej doložky zákon vyžaduje písomnú formu, takéto dojednanie
rozhodcovskej doložky je neplatné.

Keďže rozhodcovská zmluva nie je obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami, lebo
všeobecné podmienky poskytnutia úveru nie sú podpísané účastníkmi zmluvy, rozhodcovská zmluva
nespĺňa podmienku písomnej formy, a preto je neplatná. Inú platnú rozhodcovskú zmluvu oprávnený
nepredložil.

Za tejto situácie rozhodcovský súd nemal právomoc vec prejednať a vydať rozhodcovský rozsudok (viď
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/146/2011 z 13.10.2011).

Predpokladom na vedenie exekúcie voči dlžníkovi je len taký exekučný titul, ktorý je materiálne i formálne
vykonateľným. V tomto rozsahu exekučný súd skúma exekučný titul v každom štádiu exekučného
konania na návrh alebo aj bez návrhu a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky jeho materiálnej
alebo formálnej vykonateľnosti, aj bez návrhu môže exekúciu zastaviť.

Rozhodcovský súd vydal rozhodnutie napriek tomu, že nemal na to právomoc. Takéto ním vydané
rozhodnutie nie je exekučným titulom podľa § 41 EP, lebo ide o nulitný právny akt. Z vyššie uvedených
dôvodov exekučný súd rozhodol vecne správne, keď exekúciu zastavil, odvolací súd preto v zmysle §
219 ods. 1 OSP jeho vecne správne rozhodnutie potvrdil, aj keď z iných dôvodov.

Pokiaľ oprávnený namieta, že exekučný súd nevykonal náležité dokazovanie, jeho námietka je
nedôvodná. V exekučnom konaní platí, že dokazovanie na objasnenie skutkového stavu sa nevykonáva,
len v súlade so zákonom sa overuje existencia exekučného titulu a tak tomu bolo aj v posudzovanej
exekučnej veci. Pre záver o vyslovení neplatnosti rozhodcovskej doložky bolo postačujúce oboznámiť
sa s písomným vyhotovením zmluvy, pretože už na prvý pohľad je zrejmé, že ide o zmluvu formulárovú,
štandardne používanú oprávneným ako dodávateľom.

Vzhľadom na dôvody, pre ktoré odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie (pre nedostatok písomnej
formy neplatne uzavretá rozhodcovská doložka), nebolo potrebné zaoberať sa odvolacími námietkami
odvolateľa, pretože všetky odvolacie námietky sú právne irelevantné. Odvolanie oprávneného je preto
nedôvodné.

V predmetnom exekučnom konaní na strane žiadneho z účastníkov nevystupuje vedľajší účastník, preto
sa odvolací súd bezpredmetným návrhom oprávneného na nepripustenie vstupu vedľajšieho účastníka
do konania nezaoberal.



V priebehu odvolacieho konania oprávnený s poukazom na § 109 ods. 1 písm. c) OSP a čl. 267
Zmluvy o fungovaní európskej únie, navrhol konanie prerušiť a predložiť súdnemu dvoru Európskej únie
prejudiciálnu otázku v nasledujúcom znení:

1/ Má sa ustanovenie písm. q) ods. 1 prílohy smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že za každých okolností zakazuje
rozhodovať spory v rámci spotrebiteľských zmlúv na základe rozhodcovskej doložky prostredníctvom
rozhodcovských súdov?

2/ V prípade zápornej odpovede Súdneho dvora na prvú otázku je možné ustanovenie písm. q) ods. 1
prílohy smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
vykladať tak, že mu neodporuje uzatvorenie takej rozhodcovskej doložky, ktorá ustanovuje že „všetky
spory vzniknuté zo zmluvy (vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie) budú riešené a/ pred
stálym rozhodcovským súdom, ktorý vykonáva svoju činnosť na základe zákona a voči jeho rozhodnutiu
možno podať žalobu o zrušenie všeobecnému súdu podľa zákona, ak žalujúca zmluvná strana podá
žalobu na rozhodcovskom súde, alebo b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca
zmluvná strane podá žalobu na súde s tým, že ak ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu na
všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky, čo
však neplatí, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej
je rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc
rozhodcovského súdu?

3/ Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré
aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS
zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

Podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych
spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.

Podľa § 251 ods. 4 OSP na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú
ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však
vždy uznesením.

Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon4c) neustanovuje inak, exekučné konanie
nemožno inter alia prerušiť. V zmysle odkazu 4c) ide napríklad o § 14 zákona o konkurze a vyrovnaní v
znení neskorších predpisov alebo o § 68d zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom
a procesnom v znení zákona č. 589/2003 Z. z., ktoré zákony expressis verbis ustanovujú podmienky,
za ktorých sa exekučné  konanie prerušuje.

V zmysle citovaných zákonných ustanovení na exekučné konanie možno teda aplikovať ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku len vtedy, ak Exekučný poriadok neustanovuje inak. Exekučný poriadok
v § 36 ods. 5 výslovne vylučuje možnosť prerušiť exekučné konanie, okrem osobitným zákonom
stanovených prípadov, medzi ktoré nespadá prerušenie konania v zmysle ustanovení Občianskeho
súdneho poriadku. Z uvedených dôvodov § 109 ods. 1 písm. c) OSP na exekučné konanie nemožno
aplikovať, a teda nemožno exekučné konanie prerušiť tak, ako to žiada oprávnený.

Predpokladom povinnosti začať konanie o predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu komunitárneho práva
v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ je predovšetkým skutočnosť, či otázka komunitárneho
práva, týkajúca sa platnosti alebo výkladu úniového práva je pre riešenie daného prípadu relevantná.
Rozhodnutie o otázke hraníc aplikovateľnosti úniového práva (tiež o jeho výklade alebo o jeho platnosti),
teda musí mať bezprostredný súvis so sporom prejednávaným vnútroštátnym súdom v tom zmysle,
že ho determinuje po stránke právnej. Zároveň prejudiciálna otázka nastolená súdnemu dvoru EÚ
nesmie byť zjavne neopodstatnená a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, jej potencionálne
zodpovedanie musí mať reálny dosah na prebiehajúci spor a zároveň nesmie ísť o otázku akademickú
v tom zmysle, že táto otázka nemá reálny základ v prejednávanom spore.

Vzhľadom na dôvody, pre ktoré odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie (rozhodcovský rozsudok,
na podklade ktorého sa predmetná exekúcia vykonávala nie je spôsobilým exekučným titulom, a



to v dôsledku nedostatku písomnej formy neplatne uzavretej rozhodcovskej doložky), je zrejmé, že
prejudiciálne otázky, ktoré majú byť Súdnemu dvoru EÚ podľa návrhu oprávneného predložené,
sú irelevantné vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu a ich potencionálne zodpovedanie naň nemá
reálny dosah. Na základe uvedeného v posudzovanom prípade nevznikla potreba stanoviť hranice
aplikovateľnosti úniového práva na Súdny dvor EÚ.

Z uvedených dôvodov odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 142 ods.
1 OSP, pretože oprávnený bol v odvolacom konaní neúspešný a úspešnému povinnému preukázateľne
v odvolacom konaní trovy nevznikli.

Výsledok hlasovania senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie   n i e   j e   prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1Er/520/2011", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "a085f809-af9c-40a1-835f-e2d2b63bc84f:018d80ee-45b5-4c1c-b43f-4e5a72bf8bbe", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2013:7611211854.1", "spisova_znacka": "9CoE/19/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 9CoE/19/2012 z 24. 2. 2013", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2013-02-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7611211854.1"}], "citovane_v": []}