Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17CoE/141/2012 z 4. 9. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 4. septembra 2012, sp. zn. 17CoE/141/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:3508899036.1 Krajský súd Trenčín | 17CoE/141/2012 | ECLI:SK:KSTN:2012:3508899036.1 | 2012-09-04 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 57 ods. 5 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2a069659-e00e-4392-afac-fd67adf61b2d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3508899036.1 Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 17CoE/141/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3508899036 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3508899036.1 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, práv. zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom 821 08 Bratislava, Grosslingova 4, IČO 36 864 421 proti povinnému : Q. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., X. F. XXX/X, o vymoženie 551,02 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 20. apríla 2012, č.k. 5Er/711/2008-17, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým uznesením exekúciu vyhlásil za neprípustnú a následne ju zastavil. V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že Okresný súd Nové Mesto nad Váhom poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie pre vymoženie 551,02 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - notárskej zápisnice N 4861/2003, NZ 106209/2003, spísanej dňa 16.11.2003. Súd za účelom rozhodnutia o ďalšom postupe v nadväznosti na návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora preskúmal exekučný titul - notársku zápisnicu N 4861/2003, NZ 106209/2003 , ako aj zmluvu o úvere číslo 3300092 zo dňa 01.07.2003 a mal zistené nasledovné skutočnosti: Zo zmluvy o úvere číslo 3300092 zo dňa 01.07.2003 tvoriacej neoddeliteľnú súčasť notárskej zápisnice, na podklade ktorej je daná exekúcia vedená, vyplynulo, že predmetná zmluva o úvere bola uzatvorená medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom. Z uvedenej zmluvy okrem iného ďalej vyplynulo, že povinný v časti označenej ako "Splnomocnenie" splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jeho mene uznal záväzok do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Z notárskej zápisnice vyplynulo, že táto bola spísaná dňa 16.11.2003 notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom, s tým, že Mgr. Bruno Žlnay na základe substitučnej plnej moci zo dňa 02.01.2003 zastupujúci Mrg. Tomáša Kušníra ako splnomocnenec konajúceho na základe splnomocnenia spísaného v úverovej zmluve číslo 3300092 požiadal v mene povinného o spísanie notárskej, o uznanie záväzku povinného z úveru a zároveň za povinného udelil súhlas s exekúciou podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Mgr. Tomáš Kušnír na základe splnomocnenia spísaného v úverovej zmluve za povinného vyhlásil, že povinný uzatvoril s oprávneným zmluvu o úvere číslo 3300092, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 12.000,- Sk. Mgr. Tomáš Kušnír, v zast. Mgr. Bruno Žlnay ako splnomocnenec konajúci na základe splnomocnenia spísaného v úverovej zmluve za povinného uznal dlh, ktorý pozostával z istiny, úroku z omeškania, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie notárskej zápisnice. Uvedený dlh Mgr. Tomáš Kušnír, v zast. Mgr. Bruno Žlnay za povinného uznal v plnom rozsahu čo do základu aj do výšky a za povinného vyhlásil, že uvedený dlh splatí v lehote do 24.11.2003, ako aj za povinného vyhlásil, že v prípade neuhradenia dlhu v lehote do 24.11.2003 súhlasí s exekúciou spôsobom ustanoveným v § 63 Exekučného poriadku s tým, aby táto notárska zápisnica bola použitá ako exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku. Exekučný súd je povinný počas celého exekučného konania, v každom štádiu vedenia exekúcie prihliadať na to, či sú naplnené formálne a materiálne predpoklady, za ktorých možno exekúciu vykonávať. Ak exekučný súd zistí prekážku brániacu vykonaniu exekúcie, je povinný z úradnej moci a v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania rozhodnúť o zastavení exekúcie, resp. o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej následnom zastavení. Jedným z nevyhnutných predpokladov na zákonné vedenie exekúcie je i spôsobilý exekučný titul. Pokiaľ súd zistí nedostatok exekučného titulu majúci za následok jeho absolútnu neplatnosť, je povinný sám z úradnej moci nezákonne vedenú exekúciu zastaviť. Podstatnou náležitosťou, ktorá z notárskej zápisnice robí exekučný titul, je súhlas povinného s jej vykonateľnosťou. Notárska zápisnica, ktorá neobsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti (§ 45 Notárskeho poriadku) nie je spôsobilým exekučným titulom a nevyhnutne bez ďalšieho vedie k zastaveniu exekúcie. V danom prípade mal súd preukázané, že skutkovým a právnym základom exekučného titulu - notárskej zápisnice zo dňa 16.11.2003 je zmluva o úvere číslo 3300092 zo dňa 1.7.2003, spísaná medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako veriteľom (oprávneným) a Q. E. ako dlžníkom (povinným). Predmetná zmluva o úvere bola spísaná na formulárovom tlačive. Súčasťou predtlače zmluvy o úvere je i splnomocnenie už obsahujúce meno splnomocnenca Mgr. Tomáša Kušníra. Splnomocnenie udelené povinným Mgr. Tomášovi Kušnírovi tvoriace súčasť zmluvy o úvere je podstatným pre posúdenie otázky spôsobilosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Splnomocnenie udelené povinným Mgr. Tomášovi Kušnírovi v zmluve o úvere je podľa názoru súdu koncipované veľmi všeobecne a široko. Táto všeobecnosť a širokosť rozsahu splnomocnenia dáva veľmi široký priestor pre splnomocnenca Mgr. Tomáša Kušníra na konanie a právne úkony v mene povinného, súčasne však spôsobuje pochybnosti o skutočnom rozsahu oprávnenia Mgr. Tomáša Kušníra konať v mene povinného a tieto pochybnosti nie je možné odstrániť ani výkladom splnomocnenia. Takáto všeobecná a široká formulácia splnomocnenia udeleného Mgr. Tomášovi Kušnírovi potom spôsobuje jeho neurčitosť a tým i jeho neplatnosť. Zároveň týmto postupom, keď sa povinný vopred vzdal svojho práva uznať alebo neuznať záväzok, ktorý možno v budúcnosti vznikne, bolo povinnému už v čase udelenia splnomocnenia odňaté právo namietať výšku "uznaného" dlhu v čase jeho uznania. Neistý záväzok v budúcnosti nie je dostatočne určitý a určiteľný, navyše keď ani nemožno predpokladať, či vôbec k omeškaniu dôjde a ak áno, v akom rozsahu. Okrem toho splnomocnený zástupca povinného v notárskej zápisnici za povinného určil lehotu, v ktorej má povinný uhradiť záväzok, hoci takéto oprávnenie mu z udeleného splnomocnenia priamo nevyplýva a povinného tak zaviazal k povinnosti a lehote, o ktorej povinný ani vedomosť mať nemohol. Ďalšou právne významnou okolnosťou spôsobujúcou neplatnosť právneho úkonu je nedostatok slobody vôle. V danom prípade, ako už bolo vyššie konštatované, splnomocnenie pre Mgr. Tomáša Kušníra bolo súčasťou predtlače zmluvy o úvere a už v tomto splnomocnení bolo priamo meno Mgr. Tomáša Kušníra ako splnomocnenca dlžníka (povinného) zakomponované. Zmluvná voľnosť povinného pri výbere zástupcu bola týmto postupom podstatným spôsobom obmedzená. Na základe uvedeného súd splnomocnenie udelené povinným Mgr. Tomášovi Kušnírovi v zmluve o úvere číslo 3300092 zo dňa 01.07.2003 vyhodnotil ako absolútne neplatné v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka. Notárska zápisnica zo dňa 16.11.2003, v ktorej Mgr. Tomáš Kušnír ako splnomocnenec konajúci na základe splnomocnenia v mene povinného uznal záväzok tvoriaci predmet danej exekúcie a zároveň súhlasil s jej vykonateľnosťou, nulitným právnym aktom (paaktom) a ako taká nie je spôsobilým exekučným titulom, na poklade ktorého by bolo možné ďalej danú exekúciu viesť. Keďže súd prvého stupňa vyššie uvedenú notársku zápisnicu vyhodnotil ako nespôsobilý exekučný titul spôsobujúci neprípustnosť ďalšieho pokračovania v exekúcii na jej podklade, danú exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Máriou Krasňanovou pod spisovou značkou EX 230/2004 za neprípustnú a zároveň v súlade s vyššie citovaným § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku túto exekúciu zastavil. V závere rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že o náhrade trov exekúcie rozhodne samostatným uznesením. Proti uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní žiadal, aby odvolací súd uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uplatnil dôvody na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. a), b) a f) a § 221 ods. 1 písm. d) O.s.p. s tým že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že exekučný súd zvolil revízny postup, keď preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nepozornosti (ust. § 44 ods. 2 Ex. poriadku). Predovšetkým notár bol ten, ktorý pri výkone verejnej moci ex offo povinne posúdil súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou so zákonom a dobrými mravmi. Postup konštruovaný exekučným súdom, ktorý umožňuje bez časového obmedzenia zasahovať do platných notárskych listín, ktoré zakladajú, rušia alebo menia práva alebo povinnosti individuálne určeným adresátom je v materiálnom právnom štáte neakceptovateľný, pretože je v rozpore princípom právnej istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov. Všeobecný súd vo veci veriteľa nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi. Vzhľadom k tomu, že notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, účinky notárskej zápisnice majú len dôsledok, že exekučný súd musí s takýmto titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného notárom. Všeobecný súd je povinný vždy dbať na to, aby rozhodoval na základe ústavne súladnej normy, k čomu mu slúži spravidla ústavne konformný výklad. Ďalej oprávnený namietal, že exekučný súd konal pri revízii notárskej činnosti mimo rámec zverenej právomoci, čím porušil princíp legality, ako aj zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Poukázal na čl. 46 ods. 1 Ústavy, ktorý zaručuje každej zákonom vymedzenej fyzickej osobe , bez ohľadu na jej štátnu príslušnosť, inter alia právo na súdnu ochranu a právo na spravodlivé súdne konanie. Poukázal na skutočnosť, že exekučný súd založil a odôvodnil svoje rozhodnutie na normatívnej úprave, ktorá nemá v SR povahu prameňa práva, a preto sa ňou exekučný súd nemohol riadiť. Exekučný súd vo veci aplikoval ust. Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Smernica nemá všeobecnú záväznosť ako nariadenie, pretože je adresovaná iba členským štátom Európskej únie a nie všetkým fyzickým a právnickým osobám. Oprávnený namieta, že nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení. Oprávnený nemal možnosť ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia exekučného súdu, pritom však dané rozhodnutie výrazným spôsobom ovplyvnilo jeho právne postavenie. Nestotožnil sa s odôvodnením súdu, že udelené plnomocenstvo je považované za neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Obč. zákonníka, reps. podľa § 23a ods. 2 Zák.č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a záverom, že plnomocenstvo je preto neplatné pre rozpor so zákonom. Uvedeným dojednaním povinný neprevzal na seba žiadne nové povinnosti, či záväzky, resp. oprávnenému nevznikli žiadne nové práva či výhody. Udelením plnomocenstva povinný preniesol na tretiu osobu oprávnenie uznať svoj dlh vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Táto tretia osoba nie je oprávnený, a preto toto plnomocenstvo nemohlo spôsobiť pre oprávneného nepomernú výhodu oproti stavu, keby plnomocenstvo dojednané nebolo vôbec. Konštatoval, že plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň preto aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutých v § 53 Obč. zák.. Plnomocenstvo udelené v zmluve je dostatočne určité a zrozumiteľné. Záver súdu, že povinný predmetné plnomocenstvo udelil v čase, keď jeho dlh ešte neexistoval, čím sa vzdal práva, ktoré mu vznikne v budúcnosti, označil oprávnený za nesprávny. Žiadne z ustanovení zmluvy nestanovuje, že povinný nemôže po udelení plnomocenstva sám dlh uznať vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Toto právo ostalo povinnému v plnej miere zachované a mohol ho kedykoľvek platne využiť. Ak povinný udelil svojmu zástupcovi plnomocestvo na zatupovanie vo veci uznania dlhu a spísania notárskej zápisnice ako exekučného titulu, niet pochýb o tom, že mu udelil plnomocenstvo na to, aby predmetné úkony urobil predpísaným, zákonným spôsobom tak, aby mali všetky náležitosti platného právneho úkonu, pričom si to vyžaduje určenie, do kedy bude dlh splatený. Tiež oprávnený namietal, že v neposlednom rade súd svoje rozhodnutie založil aj na tom, že notárska zápisníc ako exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) Ex,. poriadku musí byť spísaná nie len povinným, ale aj oprávneným. Tento svoj záver podporil tvrdením, že to vyplýva zo súdnej praxe. V závere odvolania oprávnený upozornil, že nie sú dané dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. Exekúcia bola začatá zákonným spôsobom, na základe vykonateľného a platného exekučného titulu, ktorý naďalej existuje a zotrváva platným právoplatným a vykonateľným. Súd po vykonaní prieskumu exekučného titulu vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Od vydania exekučného titulu, ani od vydania poverenia na výkon exekúcie nenastali žiadne nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu. Odvolací súd vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie z týchto dôvodov: Podľa § 57 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom od 08.08.2012, ak súd rozhoduje podľa odseku g) a k), nariadi pojednávanie. Po právoplatnosti uznesenia o vyhlásení exekúcie za neprípustnú súd exekúciu zastaví. Podľa § 243 ods. 1 cit. zákona, tento zákon sa vzťahuje aj na konania začaté predo dňom účinnosti tohto zákona. Odvolací súd konštatuje, že s účinnosťou od 08.08.2012 bolo do Exekučného poriadku zákonom č. 230/2012 Z.z. zavedené ustanovenie § 57 ods. 5, v zmysle ktorého je v prípade zastavenia exekúcie pre neprípustnosť (§ 57 ods. 1 písm. g)) potrebné nariadiť pojednávanie. Súd prvého stupňa v danom prípade exekúciu zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, nakoľko exekučný titul - rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe rozhodcovskej doložky, ktorú prvostupňový súd posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, a z toho dôvodu považoval rozhodcovský rozsudok za nespôsobilý exekučný titul, na základe ktorého nemôže byť vedená exekúcia. Exekučné konanie v danom prípade začalo dňa 5.2.2004. Vzhľadom na prechodné ustanovenie § 243 ods. 1 Exekučného poriadku v znení novely č. 230/2012 Z.z. bolo aj v danom prípade nevyhnutné nariadiť pojednávanie. Nakoľko však z obsahu spisu je nepochybné, že súd prvého stupňa vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, uvedeným spôsobom bolo účastníkom konania odňaté právo konať pred súdom. Na základe všetkých uvedených skutočností odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Okresný súd, ktorému sa vec vracia na ďalšie konanie, a pre ktorého je právny záver odvolacieho súdu záväzný (§ 226 O.s.p.), po opätovnom preskúmaní veci znovu rozhodne o zastavení exekúcie podľa príslušných zákonných ustanovení. Zároveň sa vysporiada s návrhom oprávneného na prerušenie konania. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.