Rozhodnutie Krajského súdu Nitra sp. zn. 26CoE/84/2012 z 27. 9. 2012
Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Nitra z 27. septembra 2012, sp. zn. 26CoE/84/2012, ECLI:SK:KSNR:2012:4607214584.1
Krajský súd Nitra | 26CoE/84/2012 | ECLI:SK:KSNR:2012:4607214584.1 | 2012-09-27 | Rozhodnutie
Citované ustanovenia: EP, § 203 ods. 2 EP, § 196 EP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/db847010-7fa7-4e18-bcec-b8ec73b104c1
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2012:4607214584.1

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26CoE/84/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4607214584
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4607214584.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska
21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: U. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. L. XXXX/XX, Z.,
zast. opatrovníčkou Mgr. Ľudmilou Bálentovou, pracovníčkou Okresného súdu Topoľčany, o vymoženie
sumy 132,77 eura s príslušenstvom, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu
Topoľčany č. k. 11Er/1326/2007-36 zo dňa 07. júna 2012, v časti trov exekúcie, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Topoľčany č.k. 11Er/1326/2007-36 zo dňa 07. júna 2012 v
časti náhrady trov exekúcie  m e n í  tak, že oprávnený je povinný zaplatiť súdnej exekútorke Bc. Viere
Hurtišovej, so sídlom exekútorského úradu Lúčna 16/1, Prievidza, náhradu trov exekúcie vo výške 47,69
eura do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Odvolací súd súdnej exekútorke náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil. Zároveň oprávnenému uložil povinnosť
zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 32,51 eura do troch dní od právoplatnosti
napadnutého uznesenia.

Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa v časti výroku o zastavení exekúcie odôvodnil ustanoveniami § 57
ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej
len „Exekučný poriadok“). O náhrade trov exekúcie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 196, § 200
ods. 2, § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku a ustanovenia § 14 ods. 1, 2 a 3, § 15 ods. 1, § 22 ods.
1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“).

Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že súdny exekútor predložil dňa
10.02.2012 súdu návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedol, že preverovaním majetkových
pomerov bolo zistené, že povinný nie je poberateľom sociálnej dávky, je zamestnaný vo firme Bezinka
s.r.o. (zamestnávateľ oznámil súdnemu exekútorovi, že povinný zarába minimálnu mzdu a má exekučné
zrážky vo výške 53,- eur a z toho dôvodu nie je možné vykonávať exekučné zrážky), lustráciou
na príslušnom dopravnom inšpektoráte bolo zistené, že nevlastní motorové vozidlo, preverovaním
vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam v centrálnom registri nehnuteľností bolo zistené, že povinný
nevlastní nehnuteľnosti ani podielovo. Vyťažením príbuzných povinného, jeho susedov bolo zistené,
že povinný nie je platcom dane z nehnuteľnosti, nevlastní hnuteľný majetok, ktorý by postačoval na
uspokojenie pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie. Oprávnený sa zastavením exekúcie z dôvodu
nemajetnosti povinného súhlasil. Súd prvého stupňa mal za preukázané, že povinný nedisponuje
majetkom, ktorý by bolo možné speňažiť a možný výťažok by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie,
preto exekúciu zastavil.



O náhrade trov exekúcie rozhodol súd podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a súdnemu exekútorovi
priznal podľa vyhlášky odmenu vo výške 32,51 eura vrátane DPH. Súd prvého stupňa nepriznal
súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. za úkony prevzatie návrhu
na vykonanie exekúcie, prekontrolovanie všeobecných náležitostí návrhu a súlade exekučného titulu
s návrhom, zaevidovanie návrhu do exekútorského denníka došlých návrhov, vyhotovenie žiadosti
o udelenie poverenia, založenie spisu, získanie poverenia, spracovanie upovedomenia o začatí
exekučného konania, zaevidovanie údajov účastníkoch konania do elektronickej databázy, vrátane
výšky vymáhaného nároku, prepočtu príslušenstva, zaevidovanie údajov o exekučnom titule a poverení
súdu, zrušenie exekučných príkazov blokácii vozidiel, spracovanie návrhu na zastavenie exekúcie s
vyčíslením trov exekúcie a doručenie súdu na rozhodnutie, pretože si súdny exekútor uplatnil odmenu
duplicitne za tie isté úkony a ide o úkony, ktoré nie sú úkonmi exekučnej činnosti. Súdny exekútor si
uplatnil odmenu za úkony, ktoré súd nemal z exekučného spisu za preukázané, ide o úkon zrušenie
exekučných príkazov blokácií vozidiel, podľa názoru súdu, súdny exekútor nemal aké exekučné príkazy
na blokáciu vozidiel zrušiť, keďže povinný nie je vlastníkom motorových vozidiel. Úkon označený ako
spracovanie vzniknutých trov exekúcie nesúvisí s výkonom exekučnej činnosti a preto súd prvého stupňa
súdnemu exekútorovi odmenu za daný úkon nepriznal.

Podľa § 14 od. 3 a § 15 ods. 1 vyhlášky priznal súd prvého stupňa súdnemu exekútorovi sumu
16,60 eura + 20% DPH - 3,32 eura = 19,92 eura za päť úkonov exekučnej činnosti, konkrétne 1x
získanie poverenia na vykonanie exekúcie, 1x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 1x každé
zisťovanie platiteľa mzdy povinného, 2x každé zisťovanie majetku povinného. Ďalej súd prvého stupňa
uviedol, že podľa § 22 ods. 1 vyhlášky priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov
vo výške 12,59 eura vynaložených na poštovné v sume 6,40 eura (doručovanie žiadosti o udelenie
poverenia, doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie, doručovanie žiadosti o súčinnosť na Dopravný
inšpektorát, doručovanie žiadosti o poskytnutie súčinnosti pri vykonávaní - Bezinka spol. s.r.o.) a
archiváciu spisu v sume 6,19 eura (za 10 rokov x 0,619 eura na každý rok). Súd prvého stupňa ďalej
súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu za náklady spojené so zavedením spisu v sume 2,58 eura s
poukazom na ustanovenie § 25 vyhlášky a taktiež nepriznal aj poštovné vo výške 3,20 eura, nakoľko
v spise neboli doložené zvyšné doručenky. Súdnemu exekútorovi nepriznal ani náhradu cestovného
vo výške 15,18 eura, nakoľko k vyúčtovaniu trov nepriložil ftc. Technického preukazu a doklad o kúpe
spotrebovaných pohonných hmôt. Vzhľadom na uvedené, trovy súdneho exekútora predstavujú spolu
s hodnotou DPH sumu 32,51 eura.

Proti tomuto uzneseniu podal súdny exekútor v zákonom stanovenej lehote v časti trov exekúcie
odvolanie.

Uviedol, že napadnuté uznesenie je zmätočné a neobsahuje dostatočné odôvodnenie v čom považuje
súd uplatňovanie si trov za duplicitné, nakoľko v návrhu nie sú vyčíslené trovy duplicitne. Poukázal
na to, že existuje termín právne úkony, ktoré vykonáva súdny exekútor a to - 1/vyhotovenie žiadosti
o udelenie poverenia /v sebe zahŕňa prekontrolovanie náležitostí návrhu a súladu exekučného titulu
so zákonom/, 2/ vyhotovenie UPZ /v sebe zahŕňa zaevidovanie údajov o účastníkoch konania, výška
vymáhaného nároku, prepočet príslušenstva, zaevidovanie údajov o exekučnom titule a poverenia
súdu/, 3/ spracovanie návrhu na zastavenie exekúcie s vyčíslením trov exekúcie /v sebe zahŕňa aj
doručenie súdu na rozhodnutie/ - všetko súd to úkony, ktoré na seba navezujú nejaké právne následky
podľa toho v akom štádiu sú vykonávané - podľa § 14 ods. 1 písm. a) a tieto právne úkony sú odlišné
od úkonov paušálnych podľa § 14 ods. 1 písm. b), ktoré sa ale uplatňujú kumulatívne podľa zákona
platného do 05/2008 na prípady začaté do 05/2008 - sú to všetko právne úkony, ktoré spôsobujú nejaké
následky a teda nie sú to administratívne práce, nakoľko ich môže vykonať len súdny exekútor a teda
určite sa nemôžu považovať za administratívne práce. Ďalej mal za to, že kumulatívne paušálne sa
uplatňujú ďalej podľa § 14 ods. 1 písm. b) - získanie poverenia /navezuje iné právne následky ako žiadosť
o udelenie poverenia - získanie poverenia spôsobuje vznik oprávnenia súdneho exekútora vykonávať v
danom konaní úkony, 2/ doručovanie listín - buď UPZ alebo iných úkonov súdu, absolútne sa tieto úkony
nenachádzajú v § 14 ods. 1 písm. a) / opätovne spôsobuje iné následky ako vyhotovenie upovedomenia
o začatí exekúcie, nakoľko jeho doručenie spôsobuje zákaz nakladania s majetkom povinnému. Vo
vzťahu k žiadosti o súčinnosti uviedol, že absolútne sa tieto úkony nenachádzajú v § 14 ods. 1 písm. a).
Podľa písm. a) sa jednalo o úkony a to naštudovanie celého materiálu a jeho zaevidovanie v databáze,
pričom podľa písm. b) sa jedná o úkony doručenie listín a spracovanie žiadosti o súčinnosti v žiadnom
prípade nie je duplicitný úkon. Uvedené sa opiera o právny názor, ktorý je nutné uplatňovať v konaniach



začatých po 05/2005 kedy bola novelizácia vyhlášky, avšak táto novela platí len na konania začaté
po 05/2008. V jej zmysle má súdny exekútor možnosť výberu, či si uplatní paušálne 33,19 eura bez
dokladovania úkonov alebo si uplatní paušálne za jednotlivé úkony podľa § 15. Administratívna práca
je taký úkon, ktorý na seba neviaže právne následky. V kancelárskom poriadku je zoznam úkonov,
ktoré vykonáva súdny exekútor a teda sa nemôžu považovať za administratívne práce. Súdny exekútor
nesúhlasil s názorom, že spracovanie návrhu na zastavenie exekúcie s vyčíslením trov exekúcie a
doručenie súdu na rozhodnutie je administratívna práca, nakoľko v prípade, ak by sa považoval za
prácu administratívnu bolo by možné keby ho vyhotovil zamestnanec úradu. To isté platí pri vyhotovení
žiadosti o udelenie poverenia, že tiež je zaradený medzi úkony, ktoré môže vykonávať iba samotný
súdny exekútor a teda to nie je administratívna práca. Nie je to duplicitný úkon spracovať návrh na
začatie exekúcie, vyhotoviť žiadosť o udelenie poverenia, taktiež ani vyhotovenie upovedomenia o začatí
exekúcie a doručenie upovedomenia o začatí exekúcie. V opačnom prípade by bolo odopreté právo na
odmenu za doručenie UPZ, nakoľko vyhotovenie UPZ trvá najmenej 30 minút podľa závažnosti prípadu.
Uvedené úkony sú inak označené len z dôvodu, že sa jedná o iné právne úkony. Úkon vyhotovenie
UPZ znamená len jeho písomné zachytenie a doručenie UPZ sa seba navezuje aj zákaz nakladania s
majetkom pre povinného a teda má aj iné právne následky ako vyhotovenie. Na preukázanie služobnej
cesty súdny exekútor v odvolaní uviedol, že zasiela kópiu technického preukazu a dokladu o kúpe
pohonných hmôt a taktiež aj prehlásenie svedka a to zamestnanca úradu, že služobná cesta bola
vykonaná. Zároveň doplnila návrh na zastavenie exekúcie o ďalšie úkony, ktoré boli vykonané a to
podľa § 14 ods. 1 písm. a)- spracovanie odvolania, vyhľadanie rozhodnutí najvyššieho súdu, vyhľadanie
dokladov preukazujúcich náklady - 4x 6,64 eura - 26,56 eura a podľa § 14 ods. 1 písm. b) - každé ďalšie
zisťovanie majetku - /živ. reg., obch. reg., zisťovanie na služobnej ceste, register obyvateľov, všeobecná
- zisťovanie u zamestnávateľa/ 6x 4,98 = 29,88 eura. Na podklade uvedeného žiadal uložiť povinnosť
nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 156,45 eura.

Oprávnený ani povinný sa k odvolaniu súdneho exekútora nevyjadrili.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania, t.j. v časti výroku o
náhrade trov exekúcie (§ 212 ods. 1 OSP) a zistil, že odvolanie súdneho exekútora je v časti dôvodné.
Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 26.11.2007, kedy bol súdnemu
exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor písomným podaním,
ktoré bolo súdu prvého stupňa doručené dňa 28.12.2007 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Súd prvého stupňa dňa 08.01.2008 vydal súdnemu exekútorovi Bc. Viere Hurtišovej, so sídlom
exekútorského úradu Hviezdoslavova 3, Prievidza, poverenie na vykonanie exekúcie na podklade
vykonateľného rozhodnutia - Okresného riaditeľstva PZ v Topoľčanoch, Okresný dopravný inšpektorát,
č.k. ORP-P-28/DI-SK-2007 zo dňa 17.01.2007. Súdny exekútor písomným podaním zo dňa 02.02.2012
doručeným súdu prvého stupňa dňa 10.02.2012 navrhol zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.
h) Exekučného poriadku, pričom zároveň špecifikoval trovy exekúcie vo výške 100,02 eura. Následne
súd prvého stupňa rozhodol napadnutým uznesením.

Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, za výkon
exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada
za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb)
zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 199 citovaného zákona, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za
stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových
výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce,
sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

Podľa § 200 ods. 1 citovaného zákona, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 203 ods. 2 citovaného zákona, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.



Podľa § 27a vyhlášky, v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena
podľa doterajších predpisov.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky v znení účinnom do 30.04.2008, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania
exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa
určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200,- Sk (6,64 Eur)
za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov
exekučnej činnosti.

Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100,- Sk
(3,32 Eur).

Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov
účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä
cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Podľa § 22 ods. 2 vyhlášky, cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.

Podľa § 23 ods. 1 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných
v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste
do tohto miesta a späť.

Podľa § 23 ods. 2 vyhlášky, náhrada podľa odseku 1 je 20,- Sk (0,66 Eur) za každú aj len začatú
polhodinu.

Podľa § 25 vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce
vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

Súdny exekútor je štátom určená a splnomocnená osoba na vykonávanie núteného výkonu súdnych a
iných rozhodnutí. Pri vykonávaní exekúcie postupuje v súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky. Týmto spôsobom súdny exekútor zabezpečuje vykonateľnosť práva. Výkon verejnej moci
prostredníctvom súdneho exekútora je výkonom súdnej moci a úkony súdneho exekútora sa považujú
za úkony vykonané na základe poverenia súdu. Vyššie citované ustanovenia garantujú súdnemu
exekútorovi za túto činnosť právo na odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času.

Povinnosť nahradiť trovy exekúcie znáša v prvom rade povinný. Len výnimočne, ak dôjde k
zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby trovy exekúcie nahradil (§ 203 ods. 1 a 2
Exekučného poriadku). Predmetné ustanovenie teda umožňuje súdu pri zastavení konania prelomiť
zásadu ustanovenú v § 197 ods. 1 Exekučného poriadku a povinnosť nahradiť trovy exekúcie uložiť
oprávnenému. Podmienkou takéhoto postupu podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku je však určitá



forma procesného zavinenia oprávneného (§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo nedostatok
majetku povinného (§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku).

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v časti výroku o náhrade trov
exekúcie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal a zistil, že nie je vo výroku o trovách exekúcie vecne
správne. Súd prvého stupňa síce správne o náhrade trov exekúcie odvolací rozhodol v zmysle vyššie
citovaných ustanovení Exekučného poriadku tak, že na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného,
pričom výšku trov súdneho exekútora vypočítal podľa ustanovení vyhlášky v znení účinnom do
30.04.2008 vzhľadom na začatie exekučného konania dňa 26.11.2007 a teda správne nepriznal
súdnemu exekútorovi odmenu za úkony prevzatie návrhu na vykonanie exekúcie, prekontrolovanie
všeobecných náležitostí návrhu a súlade exekučného titulu s návrhom, zaevidovanie návrhu do
exekútorského denníka došlých návrhov, vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia, založenie
spisu, získanie poverenia, spracovanie upovedomenia o začatí exekučného konania, zaevidovanie
údajov účastníkoch konania do elektronickej databázy, vrátane výšky vymáhaného nároku, prepočtu
príslušenstva, zaevidovanie údajov o exekučnom titule a poverení súdu. Súd prvého stupňa preto
správne nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za tieto úkony aj podľa časového hľadiska trvania
jednotlivých úkonov exekučnej činnosti podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky, nakoľko by sa jednalo
o duplicitné priznanie náhrady trov exekúcie. Úkony exekučnej činnosti uvedené v ustanovení §
15 ods. 1 vyhlášky sa v prvom rade odmeňujú paušálnou sumou a iba úkony tam neuvedené sa
odmeňujú podľa času účelne vynaloženého na ich vykonanie. Úmyslom zákonodarcu nebolo úkony
uvedené v § 15 ods. 1 vyhlášky odmeňovať aj podľa časového hľadiska, nakoľko v tomto prípade
by sa jednalo o duplicitné priznanie odmeny za tieto úkony exekučnej činnosti. Získanie poverenia
odmeňované podľa § 15 ods. 1 písm. a) vyhlášky totiž v sebe zahŕňa aj úkon prevzatie návrhu na
vykonanie exekúcie, prekontrolovanie všeobecných náležitostí návrhu a súlade exekučného titulu s
návrhom, zaevidovanie návrhu do exekútorského denníka došlých návrhov, vyhotovenie žiadosti o
udelenie poverenia, založenie spisu. Taktiež aj úkon doručenie upovedomenia o začatí exekučného
konania odmeňovaný podľa § 15 ods. 1 vyhlášky v sebe zahŕňa aj jeho samotné spracovanie vrátane
uplatneného zaevidovania údajov účastníkoch konania do elektronickej databázy, výšky vymáhaného
nároku, prepočtu príslušenstva a zaevidovania údajov o exekučnom titule. Preto nie je možné sa
stotožniť s námietkou odvolateľa, že súdny exekútor má nárok na tieto úkony aj podľa § 14 ods. 1
písm. a) a aj podľa písm. b) vyhlášky. Ďalej súd prvého stupňa správne nepriznal súdnemu exekútorovi
odmenu za úkon - zrušenie exekučných príkazov blokácii vozidiel, nakoľko tento nebol so súdneho spisu
preukázaný, navyše povinný nie je vlastníkom žiadnych motorových vozidiel, čo vyplýva zo samotného
návrhu na zastavenie exekúcie. Úkon - spracovanie návrhu na zastavenie exekúcie s vyčíslením trov
exekúcie a jeho doručenie súdu na rozhodnutie nesúvisí s výkonom exekučnej činnosti a preto súd
prvého stupňa aj v tomto prípade správne súdnemu exekútorovi odmenu za daný úkon nepriznal. Súdny
exekútor má totiž nárok iba na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku (§ 200 ods. 1
Exekučného poriadku). Úkon - návrh na zastavenie exekúcie a vyčíslenie trov nie je takýmto úkonom
smerujúcim k účelnému vymáhaniu nárokov oprávneného a preto súdnemu exekútori odmena za tento
úkon nepatrí.

Odvolací súd však konštatuje, že súdny exekútor po podaní odvolania predložil súdu aj technický
preukaz vozidla, čestné prehlásenie zamestnancov exekútorského úradu, ktorí sa služobnej cesty
zúčastnili a cestovné príkazy o vykonaní služobných ciest zamestnancov dňa 24.02.2008 a 29.01.2008.
Odvolací súd preto súdnemu exekútorovi priznal aj náhradu cestovného v uplatnenej výške 15,18 eura
(dňa 24.02.2008 cesta PD - TO 52 km, TO 5 km, TO - PD 52 km a dňa 29.01.2008 PD - TO 52km, TO
5 km, TO - PD 52 km).

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd rozhodol tak, že napadnuté uznesenie podľa §
220 OSP zmenil a súdnemu exekútorovi zvýšil náhradu trov exekúcie o náhradu hotových výdavkov -
cestovné vo výške 15,18 eura. Vzhľadom na uvedené súdnemu exekútorovi priznal spolu náhradu trov
exekúcie vo výške 47,69 eura.

Podľa § 220 OSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie ( § 219), ani na jeho zrušenie ( § 221 ods. 1).

V závere odvolací súd poznamenáva, že ďalšie úkony exekúcie, ktoré si súdna exekútorka uplatnila v
odvolaní a to podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky - každé ďalšie zisťovanie majetku - /živ. reg., obch.



reg., zisťovanie na služobnej ceste, register obyvateľov, všeobecná - zisťovanie u zamestnávateľa/ 6x
4,98 = 29,88 eura, odvolací súd nepriznal, nakoľko si ich mala vyčísliť v písomnom podaní 02.02.2012 a
nie dodatočne až po rozhodnutí súdu prvého stupňa, kde odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania, pričom preskúmava len napadnuté uznesenie. Za úkony ďalej uplatnené v odvolaní podľa § 14
ods. 1 písm. a) vyhlášky - spracovanie odvolania, vyhľadanie rozhodnutí najvyššieho súdu, vyhľadanie
dokladov preukazujúcich náklady - 4x 6,64 eura - 26,56 eura, odvolací súd taktiež súdnej exekútorke
nepriznal, nakoľko na trovy odvolacieho konania sa použijú ustanovenia § 137 a nasl. OSP a nie
ustanovenia vyhlášky č. 288/1995 Z. z., keďže sa nejedná o trovy exekúcie smerujúce k účelnému
vymáhaniu nároku oprávneného. Keďže súdny exekútor je v časti trov exekúcie účastníkom konania,
trovy odvolacieho konania uplatnené v jej prospech podliehajú právnemu režimu OSP. Súdna exekútorka
nebola v odvolacom konaní právne zastúpená, ani nebolo potrebné zaplatiť súdny poplatok a iné trovy
konania jej nevznikli. Keďže súdna exekútorka mala v odvolacom konaní úspech len čiastočný (žiadala
156,45 eura a odvolací súd jej odvolaniu vyhovel len v časti sumy 15,18 eura) a žiadne trovy odvolacieho
konania jej nevznikli, odvolací súd jej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (§ 142 ods. 2 OSP).

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.