{"guid": "a0145b68-793b-4613-8255-2a0f2a96bc92:7685b05c-b4f6-4e9b-beb6-5f070f0fdf5c", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7814203412.1", "spisova_znacka": "17CoE/1/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 17CoE/1/2016 z 25. 5. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Košice z 25. mája 2016, sp. zn. 17CoE/1/2016, ECLI:SK:KSKE:2016:7814203412.1", "identifikacne_cislo": "7814203412", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Eva Šofranková", "sudca_id": 56, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-sofrankova-56", "datum_vydania": "2016-05-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233", "nazov": "EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/0/0", "nazov": "/SK/ZZ/0/0", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0", "judikatura_url": null}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7685b05c-b4f6-4e9b-beb6-5f070f0fdf5c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7814203412.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7814203412.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7814203412.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 17CoE/1/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814203412
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7814203412.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnému: W. L., nar.: XX.XX.XXXX,
trvale bytom X. V. XXX, X. W., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Jána Ondáša, so sídlom Mlynárska
16, Košice, pod spis. zn.: EX 691/2014, pre vymoženie istiny 3 295,17 Eur s príslušenstvom a
trov exekučného konania, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č. k.:
12Er/335/2014-23 zo dňa 14.04.2014, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  uznesenie.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania  n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.

V odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že oprávnený navrhol vykonať exekúciu proti povinnému na
základe a v rozsahu  rozhodcovského rozsudku stáleho rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský
súd v Žiline, sp. zn. RK-PC-XXXX/XX-LP zo dňa 02.05.2013, ktorý zaviazal povinného zaplatiť sumu vo
výške 3 295,17 Eur s príslušenstvom.

Súd prvého stupňa citoval ustanovenie § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (ďalej len \"Exekučný poriadok\") v platnom znení, § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len \"ZRK\"), § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej Zmluvy (ďalej len \"OZ\").

Konštatoval, že medzi oprávneným a povinným bola dňa 09.01.2012 uzatvorená zmluva o
revolvingovom úvere, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver (úverový limit) vo výške 1500,00
Eur. Keďže povinný si neplnil povinnosti vyplývajúce mu s uzavretej zmluvy o revolvingovom úvere,
oprávnený sa domáhal svojich práv pred rozhodcovským súdom stálym rozhodcovským súdom Victoria
rozhodcovský súd v Žiline.

Súd prvého stupňa posúdil Zmluvu o úvere ako zmluvu spotrebiteľskú. Uviedol, že oprávnený má v
predmete svojej činnosti poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, teda pri poskytovaní úveru postupoval
v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Povinný vystupuje v zmluve ako fyzická osoba,
nepodnikateľ, ktorý nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Pri
posudzovaní veci sa veriteľ (oprávnený) úveru nemôže zbaviť povinnosti učiniť zadosť aj ustanoveniam
zákona o spotrebiteľskom úvere, aj s poukazom na to, že je len poskytovateľom peňažných prostriedkov
(nie aj tovaru alebo služieb, ktoré by sa mali obstarať). Neuvedenie účelu, na ktorý boli poskytnuté



peňažné prostriedky v zmluve o úvere, nemôže bez ďalšieho zhoršiť postavenie spotrebiteľa. Aj za
použitia všeobecného interpretačného ustanovenia § 54 OZ, týkajúceho sa spotrebiteľských zmlúv
je totiž namieste pri pochybnostiach o obsahu zmlúv, výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Podľa
názoru súdu prvého stupňa dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania úverového dlžníka ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku. Je na
veriteľovi, aby preukázal, že sa jedná o iný, nespotrebiteľský úver, úprava ktorého by sa mala riadiť
príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka.

Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t. j.
ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Ochrana,
ktorú poskytuje OZ spotrebiteľom, umožňuje aj exekučnému súdu preskúmať spotrebiteľskú zmluvu
obsahujúcu nekalú podmienku aj vtedy, ak spotrebiteľ nenamieta nekalý charakter tejto podmienky,
pretože buď nepozná svoje práva alebo je odradený ich uplatniť z dôvodu nákladov, ktoré by súdne
konanie predstavovalo.

Ďalej konštatoval, že z úverovej zmluvy je evidentné, že táto je uzatvorená na pripravenom
tlačive, do ktorého sú vpísané údaje o povinnom a výške úveru. Povinný nemal možnosť zmeniť
obsah všeobecných podmienok poskytovania úverov, ktoré tvoria neoddeliteľnú časť uzatvorenej
spotrebiteľskej zmluvy. Povinný teda mal možnosť len akceptovať alebo neakceptovať zmluvu o úvere
ako celok. Uvedený záver potvrdzuje množstvo obdobných vecí vedených na tunajšom súde, v ktorých
oprávnený vystupuje.

Súd prvého stupňa taktiež skúmal, či účastníci uzavreli rozhodcovskú zmluvu, ktorá by založila
príslušnosť rozhodcovského. Súd zistil, že rozhodcovský súd vyvodil svoju príslušnosť na rozhodovanie
sporu z rozhodcovskej zmluvy č. XXXXXXXXXX, ktorá bola dohodnutá  pri uzatváraní zmluvy o
revolvingovom úvere dňa 09.01.2012, pričom povinný s ňou vyjadril súhlas rovnako ako so Zmluvou
o revolvingovom úvere už 27.12.2011. V zmysle bodu 5. tejto zmluvy sa mali akékoľvek spory,
nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s uzatvorenou
Zmluvou o RÚ, riešiť cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred
rozhodcovskými súdmi Victoria rozhodcovský súd v Žiline alebo Slovenský arbitrážny súd zriadený
Slovak arbitration court. Výber jednej z alternatív riešenia sporov je na žalobcovi.

Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako bola formulovaná v
Rozhodcovskej zmluve je, že spotrebiteľovi je odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným
súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Veriteľ (dodávateľ) si musel byť istý,
že bude prijatá v znení, ako ju navrhoval s ním vybratými rozhodcovskými súdmi, keďže rozhodcovská
zmluva bola pripravená na predtlačenom formulári a k jej uzatváraniu dochádza spolu s uzavretím
úverovej zmluvy. Povinný nemal možnosť ovplyvniť podmienky úverovej, ani rozhodcovskej zmluvy.
Nemožno preto považovať rozhodcovskú zmluvu za individuálne dojednanú. Iný výklad by znamenal,
že konkludentným správaním sa povinný, ktorý v stanovenej 14 dňovej lehote písomne neodmietol
rozhodcovskú zmluvu, fakticky vzdal možnosti uplatňovať alebo brániť svoje práva pred všeobecným
súdom v prípade, ak dodávateľ podá žalobu na rozhodcovský súd. Spotrebiteľ sa však svojich práv
nemôže vzdať, a to či už konkludentne alebo výslovne, v čase uzavretia zmluvy, ani v období jej
trvania. Doba trvania revolvingovej zmluvy pritom nebola obmedzená. Praktickým dôsledkom takto
uzavretej rozhodcovskej zmluvy k spotrebiteľskému úveru je, že spotrebiteľovi je odopretá možnosť
brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd,
ktorý je vybraný dodávateľom. Dojednanie rozhodcovskej zmluvy, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, pre spotrebiteľské zmluvy bola explicitne
vyjadrená v demonštratívnom výpočte neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách v ust.
§ 53 ods. 4 písm. r) OZ od 01.01.2008. Znenie rozhodcovskej zmluvy neodporuje síce doslovnému
zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie
dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis). Spôsobuje tým značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom spotrebiteľ nemohol
ovplyvniť obsah rozhodcovskej zmluvy, čím napĺňa znaky neprijateľnej podmienky v zmysle § 53 ods. 1
OZ a je v súlade s § 53 ods. 5 OZ absolútne neplatná.



Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia zamietol.

Na súde prvého stupňa konal a rozhodoval vyšší súdny úradník.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal oprávnený odvolanie, ktorým navrhol napadnuté uznesenie
zrušiť v celom rozsahu a vrátiť na ďalšie konanie, pričom si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania
vo výške 72,72 Eur.

Uviedol, že exekučný súd sa pri rozhodovaní neúplne zaoberal rozhodcovskou zmluvou, dôsledkom
čoho sú nielen zjavné chyby a nedostatky v zistení skutkového stavu, ale neobstojí ani jeho následné
právne posúdenie. Úvodom poukázal na to, že pojem spotrebiteľ z pohľadu uzatvárania jednotlivých
zmlúv, transakcií, či vykonávania úkonov, je chápaný ako osoba, ktorá je v rozumnej miere dobre
informovaná, vnímaná a obozretná. Rozhodcovská zmluva číslo XXXXXXXXXX je samostatným
úkonom, ktorého existencia nie je ani podmienkou uzavretia úverovej zmluvy, resp. jej trvania ako
takej. Poukázal na to, že podľa bodu 2 rozhodcovskej zmluvy jej uzatvorenie nebolo podmienkou
uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere a dlžník nebol povinný prijať návrh danej
rozhodcovskej zmluvy. Zároveň podľa bodu 7 zmluvy mohol od tejto odstúpiť v lehote 14 kalendárnych
dní, čím by dosiahol zánik rozhodcovskej zmluvy. Zdôraznil, že individuálne dohodnutá podmienka je
taká, ak spotrebiteľ zahrnutie nejakej podmienky do vzájomných vzťahov vie alebo nevie ovplyvniť
bez toho, aby to malo vplyv na vznik hlavného dodávateľsko - spotrebiteľského vzťahu. Vzhľadom na
uvedené, v danom prípade rozhodcovská zmluva vykazuje všetky znaky individuálneho dojednania.
Tvrdil, že rozhodcovská zmluva nespĺňa ani všeobecnú definíciu neprijateľnej podmienky a ide o
dojednanie platné. Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou v
spotrebiteľskej zmluve je taká, ktorá vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Uvedené však neplatí o rozhodcovskej
doložke obsiahnutej v rozhodcovskej zmluve. Cieľom citovaného ustanovenia nie je zneplatnenie
rozhodcovskej zmluvy ako takej, ale zaručiť spotrebiteľovi - v procesnej pozícii žalobcu - právo vybrať
si miesto (konajúci orgán) pre rozhodovanie o ním podanej žalobe. Predmetné ustanovenie nemá riešiť
a nerieši situáciu, kedy žalobu podáva dodávateľ. Na podporu svojich tvrdení poukázal aj na uznesenia
Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 43CoE/372/2013 zo dňa 21.11.2013 a sp. zn. 1CoE/328/2013
zo dňa 10.12.2013 a uznesenie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 8CoE/4/2014 zo dňa 31.01.2014 a na
dôvodovú správu k ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka.

Súdny exekútor a ani povinný sa v zákonnej lehote k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo odvolaciemu súdu predložené na rozhodnutie o odvolaní
so stanoviskom sudcu prvého stupňa, ktorý oznámil, že odvolaniu nemieni vyhovieť v celom rozsahu
podľa ustanovenia § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len \"O.s.p.\"), preto odvolanie
prejednal odvolací súd.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len \"odvolací súd\") prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.,
pretože nejde o vec podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie
pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je nedôvodné.

Podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého uznesenia
a pretože sa so závermi súdu prvého stupňa stotožňuje, tak na ne, ako na správne a zákonné, v
podrobnostiach poukazuje podľa ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. a k odvolaniu uvádza nasledovné.

V posudzovanom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
Victoria rozhodcovský súd v Žiline, sp. zn. RK-PC-XXXX/XX-LP zo dňa 02.05.2013, vydaný rozhodcom
Mgr. R. W.. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 07.02.2014 a vykonateľnosť dňa



11.02.2014. Vychádzajúc z odôvodnenia exekučného titulu právomoc rozhodcovského súdu vo veci
konať a vydať predmetný rozsudok zakladala rozhodcovská doložka uvedená v Rozhodcovskej zmluve
č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.01.2012 k Zmluve o revolvingovom úveru č. XXXXXXXXXX uzavretej  dňa
09.01.2012 medzi PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. a povinným. V zmysle tejto zmluvy PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o. poskytol povinnému úver vo výške 1 500 Eur.

Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor
Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci
núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany extenzívnym
spôsobom, a to napr. aj v rozsudku zo dňa 06.10.2009 vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL,
kde zdôraznil povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol
vydaný exekučný titul, keď uviedol, že Smernica 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon
právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa
oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú
povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v
rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu
vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť,
aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku vyplýva aj zo samotného Exekučného
poriadku, kde exekučný súd v rámci skúmania podmienok konania predovšetkým zisťuje, či exekučný
titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej, či
oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie je prekludované.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného
poriadku), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia
vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov,
exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Pokiaľ ide o materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, odvolací súd uvádza,
že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej
výnimky. Práve takouto výnimkou je ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého
rozhodcovský rozsudok podlieha prieskumnej právomoci exekučného súdu už aj v štádiu rozhodovania
o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, kde exekučný súd v rámci skúmania podmienok konania
predovšetkým zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po
stránke formálnej a materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie
je prekludované.

Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 9. februára 2012, sp. zn. 3 Cdo 122/2011
konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 5. decembra
2012, sp. zn. 6 Cdo 135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie
platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s
právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či
rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne.



Ďalej v uznesení zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského
konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň
povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku
v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu
nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

V posudzovanom prípade bola rozhodcovská doložka uzatvorená vo forme rozhodcovskej zmluvy
č. XXXXXXXXXX uzavretej  dňa 09.01.2012. Podľa bodu 5 tejto zmluvy sa strany dohodli, že
akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s
ustanoveniami Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou
príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich
stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov:
- Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., IČO: 44 130 481, so sídlom Krížna
56, 821 08  Bratislava, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka
č.: 52189/B,
- Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o., IČO: 44 826 460,
so sídlom Zvolenská cesta 37, 974 01  Banská Bystrica, zapísaný v obchodnom registri Okresného súdu
Banská Bystrica, oddiel: Sro, vložka č.: 16626/S.
Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej
strane podávajúcej žalobný návrh.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len \"neprijateľná podmienka\"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu pred rozhodcom ako
súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. V porovnaní s ostatnými
zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a
vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť
nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese,
požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov
je plne opodstatnená.

Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r/ za neprijateľné označil dojednanie vyžadujúce
v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní, nakoľko takéto dojednanie spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán. V zmysle ust. § 53 ods. 5 OZ je takáto neprijateľná podmienka absolútne neplatná.
Táto nerovnováha je zrejmá aj v prejednávanej veci, kde rozhodcovská doložka znemožňuje voľbou
spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak ho dodávateľ vyvolá ako prvý.
Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ OZ nie je o možnosti výberu medzi štátnym a súkromným súdom, ale
predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži.
Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej doložky ako neprijateľnej podmienky, nakoľko
praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda
povinnému, je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Pre povinného to



znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený
už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť, čím je spôsobená značná
nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka v rozhodcovskej zmluve v prejednávanom prípade
koncipovaná a spotrebiteľovi predložená spolu s ostatnými všeobecnými podmienkami, nesvedčí ani
o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky v rozhodcovskej zmluve, ale skôr o zámernom
predkladaní zmluvných podmienok (ide o zmluvu o revolvingovom úvere a rozhodcovskú zmluvu, obe
podpísané v jeden deň), ktorým oprávnený sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej
kontroly. Oprávnený nepreukázal osobitné vyjednanie rozhodcovskej doložky v rozhodcovskej zmluve,
resp., že by si povinný osobitne vymienil jej dojednanie. Naopak ide o formulárovú zmluvu, ktorú povinný
nemohol nijako ovplyvniť a mohol len rozhodcovskú zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa
všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, pričom je pravdepodobné, že
nepodpísaním rozhodcovskej zmluvy by nedošlo ani k podpisu zmluvy o revolvingovom úvere, keďže
obidve zmluvy boli uzavreté v jeden deň. Z týchto dôvodov je záver súdu o neplatnosti rozhodcovskej
doložky v rozhodcovskej zmluve vecne správny.

Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky teda reálne dochádza k narušeniu rovnováhy medzi
zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa (dlžníka). Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom
ktorej je aj takáto doložka, vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu (a to či už z nevedomosti
alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom
- podmienkou. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná, napĺňa podmienku uvedenú v
ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, preto je táto rozhodcovská doložka neplatná podľa ust. § 53
ods. 5 Občianskeho zákonníka.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd už len dopĺňa, že neplatná
rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez
právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, t. j. vydaný na základe neprijateľnej
zmluvnej podmienky, nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt. Takto neboli splnené
podmienky na vykonanie exekúcie.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa
ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení
s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.
Oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania
a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch v znení novely uskutočnenej zákonom č. 33/2011 Z. z. účinnej od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12Er/335/2014", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "85bc7b82-799d-44d8-afab-b18909fa0472:465295f4-59d4-4748-8509-fe493945d82a", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2014:5613207871.1", "spisova_znacka": "8CoE/4/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 8CoE/4/2014 z 30. 1. 2014", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2014-01-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5613207871.1"}, {"guid": "314d9494-697a-480f-8dac-a270884131f1:9069de38-1545-4fa6-8f82-d3aee0cf92c2", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2013:6113216105.1", "spisova_znacka": "43CoE/372/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoE/372/2013 z 20. 11. 2013", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2013-11-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6113216105.1"}, {"guid": "b813d7e4-be19-43dd-b593-7e9307f85218:aa688cc1-0c75-47e9-99f7-faefbfb0577c", "ecli": null, "spisova_znacka": "12Er/335/2014", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 12Er/335/2014 z 6. 11. 2014", "sud": "Okresný súd Žiar nad Hronom", "datum_vydania": "2014-11-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/b813d7e4-be19-43dd-b593-7e9307f85218:aa688cc1-0c75-47e9-99f7-faefbfb0577c"}], "citovane_v": []}