{"guid": "ussr:b257d619-ec3d-4d3e-b61a-1b862c322703", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:PL.US.6.2026.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/2026 z 11. 3. 2026", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 11. marca 2026, sp. zn. PL. ÚS 6/2026, ECLI:SK:USSR:2026:PL.US.6.2026.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Miloš Maďar", "sudca_id": 1078, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/milos-madar-1078", "datum_vydania": "2026-03-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o výklad ústavy alebo ústavného zákona"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/493/#clanok-5.odsek-8", "nazov": "čl. 5 ods. 8 zákona č. 493/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/493/#clanok-5.odsek-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/493-2011/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/493/#clanok-5.odsek-2", "nazov": "čl. 5 ods. 2 zákona č. 493/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/493/#clanok-5.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/493-2011/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/493/#clanok-5.odsek-10", "nazov": "čl. 5 ods. 10 zákona č. 493/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/493/#clanok-5.odsek-10", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/493-2011/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/493/#clanok-12.odsek-7", "nazov": "čl. 12 ods. 7 zákona č. 493/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/493/#clanok-12.odsek-7", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/493-2011/clanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/493/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 zákona č. 493/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/493/#clanok-13", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/493-2011/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-128", "nazov": "čl. 128 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-128", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-128"}, {"iri": "ústavný zákon č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti čl. 5 ods. 8", "nazov": "ústavný zákon č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti čl. 5 ods. 8", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti čl. 5 ods. 8", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti čl. 5 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti čl. 5 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti čl. 5 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti čl. 5 ods. 10", "nazov": "ústavný zákon č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti čl. 5 ods. 10", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti čl. 5 ods. 10", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti čl. 12 ods. 7", "nazov": "ústavný zákon č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti čl. 12 ods. 7", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti čl. 12 ods. 7", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti čl. 13", "nazov": "ústavný zákon č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti čl. 13", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2011/493#clanok-5", "/SK/ZZ/2011/493#clanok-12", "/SK/ZZ/2011/493#clanok-13", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-128"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/b257d619-ec3d-4d3e-b61a-1b862c322703", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:PL.US.6.2026.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:PL.US.6.2026.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:PL.US.6.2026.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nPL. ÚS 6/2026-22\nÚstavný súd Slovenskej republiky v pléne zloženom z predsedu Ivana Fiačana a sudcov Jany\nBaricovej, Libora Duľu, Miroslava Duriša, Rastislava Kaššáka, Miloša Maďara (sudca\nspravodajca), Petra Straku a Ľuboša Szigetiho o návrhu skupiny 32 poslancov Národnej rady\nSlovenskej republiky, zastúpených poslankyňou Národnej rady Slovenskej republiky Luciou\nPlavákovou, na začatie konania podľa čl. 128 Ústavy Slovenskej republiky o výklade čl. 5 ods. 8\nv spojení s čl. 5 ods. 2 a 10, čl. 12 ods. 7 a čl. 13 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej\nzodpovednosti takto\nrozhodol:\n1. Návrh p r i j í m a na ďalšie konanie v rozsahu týkajúcom sa výkladu čl. 12 ods. 7 a čl. 13\nústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti.\n2. Vo zvyšnej časti návrh o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nNávrh na začatie konania\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 3. februára 2026 doručený\nnávrh skupiny 32 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „skupina poslancov“)\nna začatie konania podľa čl. 128 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) o výklade čl. 5\nods. 8 v spojení s čl. 5 ods. 2 a 10 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti\n(ďalej len „ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti“ alebo „dotknutý ústavný zákon“).\n2. Ústavnému súdu bolo zároveň 6. februára 2026 doručené doplnenie návrhu na začatie konania\npodpísané poverenou zástupkyňou, v ktorom žiada podať výklad čl. 5 ods. 8 v spojení s čl. 5 ods. 2\na 10, čl. 12 ods. 7 a čl. 13 dotknutého ústavného zákona.\nII.\nSkutkové východiská a argumentácia skupiny poslancov\n3. Skupina poslancov podala návrh na začatie konania z dôvodu tvrdenej spornosti výkladu\na aplikácie viacerých častí ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.\n\n4. Dotknutý ústavný zákon v čl. 5 ods. 8 uvádza, že ak výška dlhu podľa odseku 2 dosiahne 50 %\npodielu na hrubom domácom produkte a viac, okrem realizácie postupu podľa odsekov 5 až 7,\nvláda Slovenskej republiky (ďalej aj „vláda“) požiada Národnú radu Slovenskej republiky (ďalej\nlen „národná rada“) o vyslovenie dôvery vláde. Podľa jeho čl. 5 ods. 2 platí, že výška dlhu\nje definovaná ako výška dlhu Slovenskej republiky, ktorú aktuálne zverejnila Európska komisia\n(Eurostat) vyjadrená ako percentuálny podiel na hrubom domácom produkte. V zmysle čl. 5 ods. 10\ndotknutého ústavného zákona sa povinnosť uplatňovať ustanovenia odsekov 6 až 8 nevzťahuje\nna obdobie 24 mesiacov, počnúc prvým dňom nasledujúcim po dni, v ktorom bolo schválené\nprogramové vyhlásenie vlády a vyslovená dôvera vláde. Ústavný zákon o rozpočtovej\nzodpovednosti ďalej v čl. 12 ods. 7 uvádza, že ak výška dlhu dosiahne 60 % podielu na hrubom\ndomácom produkte a viac, okrem realizácie postupu podľa odsekov 4 až 6, vláda požiada národnú\nradu o vyslovenie dôvery vláde. Napokon jeho čl. 13 upresňuje, že počnúc rozpočtovým rokom\n2018 až do konca rozpočtového roka 2027 sa horný limit dlhu verejnej správy ustanovuje tak,\nže je každý rozpočtový rok o jeden percentuálny bod nižší ako horný limit dlhu verejnej správy\nustanovený na predchádzajúci rozpočtový rok. V tomto období sa uplatnia rovnaké opatrenia,\nako sú uvedené v čl. 12 ods. 3 až 7, pričom percentuálne vyjadrená výška dlhu uvedená v čl. 12\nods. 3 až 7 sa každoročne znižuje o jeden percentuálny bod.\n5. Skupina poslancov v nadväznosti na uvedené referenčné normy poukazuje na správu Eurostatu\no verejnom dlhu Slovenska z 21. októbra 2025, podľa ktorej bol verejný dlh Slovenska za rok 2024\nk tomuto mesiacu 59,7 % HDP, a na 21. november 2023, keď bola vláde vyslovená dôvera\na schválené jej programové vyhlásenie. Následne pripomína, že 24 mesiacov od tohto termínu\nzačalo plynúť 22. novembra 2023 a uplynulo 22. novembra 2026 [sic] so vznikom povinnosti\npodľa čl. 5 ods. 8 dotknutého ústavného zákona, počnúc 23. novembrom 2025. Skupina poslancov\nďalej konštatuje, že návrh vlády na vyslovenie dôvery nebol ani medzi bodmi 43. schôdze národnej\nrady a ani doručený do podateľne národnej rady.\n6. Podľa skupiny poslancov vyplývajú z týchto skutočností dva možné prístupy vlády k výkladu\na aplikácii čl. 5 ods. 8 dotknutého ústavného zákona: (i) tzv. publikačný model, postavený na tom,\nže povinnosť požiadať národnú radu o vyslovenie dôvery vzniká „až okamihom,\nkeď po 22. novembri 2025 bude zverejnená najnovšia správa Eurostatu o verejnom dlhu Slovenska\na nevzniká spätne k dátumu, ku ktorému sa dlh meral“. Pri tomto prístupe by bol rozhodujúcim\n„moment zverejnenia relevantného údaja Eurostatu“; (ii) tzv. stavový model, pri ktorom povinnosť\npožiadať národnú radu o vyslovenie dôvery vzniká 23. novembra 2025, vychádzajúc z aktuálnej\nsprávy Eurostatu. Podľa skupiny poslancov vláda pri výklade referenčných noriem zrejme vychádza\nz „publikačného modelu“, zatiaľ čo oni sami zastávajú „stavový model“.\n7. V ďalšej časti návrhu je skupinou poslancov akcentovaný normatívny význam referenčných\nnoriem s tým, že vláda bola povinná požiadať o vyslovenie dôvery po 22. novembri 2025\nna najbližšej parlamentnej schôdzi, t. j. mala sa národnej rade zodpovedať za „zlé hospodárenie“,\nktoré dokumentujú správou Európskej komisie, sekciou ekonomických a finančných vzťahov\na jej správou o ekonomickej predikcii z novembra 2025 (verejný dlh za celý rok 2025 na úrovni\n61,9 % HDP). Argumentácia je ďalej rozšírená o aspekt parlamentnej formy vlády, s ktorou\nje neoddeliteľne spojená politická zodpovednosť vlády národnej rade. Tento zodpovednostný vzťah\nje „trvalý, dynamický a kontinuálne aktualizovaný“, ako aj „schopný reagovať na zásadné zmeny\nokolností, za ktorých vláda vykonáva svoju funkciu“. Do tohto kontextu je skupinou poslancov\n2\n\nzasadený aj mechanizmus obligatórnej žiadosti vlády o vyslovenie dôvery, ktorý „v situáciách\nmimoriadnej závažností, najmä v oblasti hospodárenia štátu a jeho finančnej stability, vyžaduje\nopätovnú politickú konfrontáciu vlády s parlamentom a explicitné potvrdenie jej legitimity\nprostredníctvom vyslovenia dôvery“. Týmto mechanizmom sa „ústavný poriadok snaží zabezpečiť,\naby výkon výkonnej mocí v stave zvýšeného verejného zadlženia neprebiehal bez výslovnej\na aktuálnej demokratickej legitimácie“.\n8. V nadväznosti na túto argumentáciu je skupinou poslancov kladený dôraz na to, že vyhýbanie\nsa splneniu obligatórnej žiadosti vlády o vyslovenie dôvery predstavuje „zásah do samotnej\npodstaty parlamentnej demokracie“ so zvýraznením legitimity parlamentu ako reprezentanta ľudu\na vlády ako súčasti výkonnej moci: „Ak vláda svojím konaním alebo nekonaním znemožňuje\nparlamentu vykonať jeho kontrolnú a legitimačnú funkciu, dochádza k narušeniu rovnováhy medzi\nzákonodarnou a výkonnou mocou v prospech výkonnej moci, čo je v rozpore s ústavnou\narchitektúrou parlamentného systému.“ Skupina poslancov tiež upozorňuje na ústavnoprávny\ncharakter sporu, i keď nepochybne má aj politickú povahu: „Ústavne konformný výklad... vyžaduje,\naby bola táto povinnosť chápaná ako bezodkladná, neobchádzateľná a v prípade jej porušenia\naj ústavne sankcionovateľná.“ Pri výklade referenčných noriem odmietajú možnosť úvahy vlády\ns tým, že „ústavný zákon zveruje rozhodujúcu autoritu pri určovaní výšky verejného dlhu\nexternému, nadnárodnému a politicky nezávislému orgánu – Eurostatu“, pričom ústavný zákon\no rozpočtovej zodpovednosti má podľa nich rovnaký stupeň právnej sily ako sama ústava.\n9. Skupina poslancov na podklade uvedenej argumentácie dospela k záveru, že „konanie vlády,\nktorá po oznámení prekročenia hranice verejného dlhu za rok 2024 na úrovni 59,7% HDP v správe\nEurostatu z 21. 10. 2025 nepožiada Národnú radu na jej 43. schôdzi konanej v dňoch 25. 11. 2025\naž 12. 12. 2025 o vyslovenie dôvery, predstavuje porušenie princípu parlamentnej demokracie,\nprincípu politickej zodpovednosti výkonnej moci a princípu právneho štátu v ich materiálnom\nvýzname“. V prípade pripustenia výkladu založeného na tzv. publikačnom modeli by sa podľa\nskupiny poslancov nemuseli naplniť „ciele a princípy dotknutých ustanovení“, a to napríklad tým,\nže „po uplynutí 24-mesačnej ochrannej doby, ale ešte do riadneho uplynutia mandátu tejto vlády\nnedôjde k zverejneniu novej správy Eurostatu“. To by považovali za «popretie hospodárskych\ncieľov a sankčných následkov pri nedodržaní rozpočtovej zodpovednosti ustanovených ústavným\nzákonom“,» s rizikom „ad infinitum“ odkladu povinnosti podľa čl. 5 ods. 8 ústavného zákona.\n10. V závere svojej argumentácie skupina poslancov zdôraznila rovnaký stupeň právnej sily\nústavného zákona a ústavy, ďalej vyňatie mechanizmu dlhovej brzdy z oblasti voľnej politickej\núvahy a potrebu obnovenia rovnováhy „medzi základnými zložkami štátnej moci“, a napokon\ntiež kontext dlhovej brzdy ako „medzigeneračného ochranného mechanizmu“.\n11. Skupina poslancov ústavnému súdu navrhla, aby po predbežnom prerokovaní a prijatí návrhu\nna ďalšie konanie vo veci samej podal nasledovný výklad: „1. Ustanovenia čl. 5 ods. 8 v spojení\ns čl. 5 ods. 2 a ods. 10 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti v znení\nneskorších predpisov sa majú vykladať tak, že vláda Slovenskej republiky bola povinná\npo 22. novembri 2025 požiadať na najbližšej parlamentnej schôdzi Národnú radu Slovenskej\nrepubliky o vyslovenie dôvery, keďže k 23. novembru 2025 uplynula 24 mesačná ochranná lehota\npodľa čl. 5 ods. 10 ústavného zákona a v tom čase aktuálny a Eurostatom platne stanovený verejný\ndlh Slovenskej republiky za rok 2024 bol vo výške 59,7 % hrubého domáceho produktu.\n\n3\n\n2. V prípade, že vláda Slovenskej republiky po 22. novembri 2025 a ani v čase rozhodovania\nÚstavného súdu Slovenskej republiky napriek aktuálnemu, a Eurostatom platne stanovenému\nverejnému dlhu Slovenskej republiky za rok 2024 vo výške 59,7 % hrubého domáceho produktu,\nnepožiadala podľa či. 5 ods. 8 ústavného zákona Národnú radu Slovenskej republiky o vyslovenie\ndôvery, musí tak urobiť bezodkladne po zverejnení tohto rozhodnutia v Zbierke zákonov.“\n12. Prílohou k návrhu na začatie konania bola podpisová listina so zoznamom poslancov národnej\nrady ako navrhovateľov, ktorí ako zástupkyňu v konaní pred ústavným súdom poverili poslankyňu\nnárodnej rady Luciu Plavákovú. Na podpisovej listine sa nachádza zoznam 32 poslancov národnej\nrady.\n13. Dňa 6. februára 2026 doručila poverená zástupkyňa v konaní pred ústavným súdom doplnenie\nnávrhu na začatie konania, v ktorom je poukázané na čl. 13 a čl. 12 ods. 7 dotknutého ústavného\nzákona. Prvý z nich je označený ako „prechodné ustanovenie, ktoré na roky 2018 až 2027\nstanovuje mechanizmus znižovania hranice verejného dlhu zo 60 % HDP až na 50 % HPD [sic]\nv roku 2028, ktoré percento je kľúčové aj pre čl. 5 ods. 8, na výklad ktorého smeruje návrh\nnavrhovateľov“. V doplnení návrhu na začatie konania sa ďalej uvádza, že verejný dlh Slovenskej\nrepubliky sa koncom roka 2025 nachádza „v piatom, najvyššom sankčnom pásme (aktuálne\natakujúc hranicu 60 % HDP), pričom sankčné pásmo sa pre dlh za rok 2024 začína podľa čl. 13\nústavného zákona už na úrovni 53 % a pre rok 2025 na úrovni 52 %“. Preto sa „aktivovala ústavná\npovinnosť vlády požiadať parlament o hlasovanie o vyslovenie dôvery vláde aj podľa čl. 13\nústavného zákona“. Doplnenie podania akcentuje vedomosť o „dočasnej aplikovateľnosti čl. 13\na čl. 12 ods. 7 ústavného zákona na ústavné vzťahy medzi Národnou radou a vládou“ a z dôvodu\n„opatrnosti a formálnej čistoty návrhu“ je pôvodný návrh a petit zmenený so zachovaním\npôvodného odôvodnenia aj na výklad čl. 13 a čl. 12 ods. 7 dotknutého ústavného zákona.\n14. V zmysle doručeného doplnenia je ústavnému súdu navrhnuté podanie nasledovného výkladu:\n„1. Ustanovenia čl. 5 ods. 8 v spojení s čl. 5 ods. 2 a ods. 10, ako aj v spojení s čl. 13 a čl. 12 ods. 7\nústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti v znení neskorších predpisov\nsa majú vykladať tak, že vláda Slovenskej republiky bola povinná po 22. novembri 2025 požiadať\nna najbližšej parlamentnej schôdzi Národnú radu Slovenskej republiky o vyslovenie dôvery, keďže\nk 23. novembru 2025 uplynula 24 mesačná ochranná lehota podľa čl. 5 ods. 10 ústavného zákona\na v tom čase aktuálny a Eurostatom platne stanovený verejný dlh Slovenskej republiky za rok 2024\nbol vo výške 59,7 % hrubého domáceho produktu. 2. V prípade, že vláda Slovenskej republiky\npo 22. novembri 2025 a ani v čase rozhodovania Ústavného súdu Slovenskej republiky napriek\naktuálnemu, a Eurostatom platne stanovenému verejnému dlhu Slovenskej republiky za rok 2024\nvo výške 59,7 % hrubého domáceho produktu, nepožiadala podľa čl. 5 ods. 8 v spojení s čl. 13\na čl. 12 ods. 7 ústavného zákona Národnú radu Slovenskej republiky o vyslovenie dôvery,\nmusí tak urobiť bezodkladne po zverejnení tohto rozhodnutia v Zbierke zákonov.“\nIII.\nPredbežné prerokovanie návrhu na začatie konania\n15. Ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti, ktorému priznáva ústava\nv čl. 128 a zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona o ústavnom súde“) v § 145\n4\n\nprávomoc podávať výklad ústavy alebo ústavného zákona, ak je vec sporná. Návrh skupiny\nposlancov na začatie konania preto v súlade s čl. 131 ods. 1 ústavy, ako aj § 7 ods. 1 písm. a) a § 56\nods. 1 zákona o ústavnom súde predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí pléna.\n16. Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní návrh na začatie konania neodmietne\n[pričom návrh na začatie konania o výklad ústavy alebo ústavného zákona nemožno odmietnuť\nv zmysle § 56 ods. 2 písm. g) pre zjavnú neopodstatnenosť], podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom\nsúde ho prijme na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí návrhu.\nProcesnú legitimáciu na podanie návrhu na začatie tohto typu konania priznáva zákon o ústavnom\nsúde v § 146 piatim subjektom. Návrh na začatie konania musí spĺňať všeobecné náležitosti, ktoré\nsú uvedené v § 43 zákona o ústavnom súde, a ďalej tiež osobitné náležitosti podľa § 147 zákona\no ústavnom súde. Ústavný súd už v nadväznosti na znenie čl. 128 ústavy a relevantnej zákonnej\núpravy uviedol, že nevyhnutnou podmienkou na prijatie návrhu v tomto type konania je existencia\nústavne relevantného sporu, ktorý musí navrhovateľ vo svojom návrhu na začatie konania\npreukázať (PL. ÚS 11/09).\n17. Najmenej pätina poslancov národnej rady je v zmysle čl. 130 ods. 1 písm. a) ústavy a § 146\npísm. a) zákona o ústavnom súde subjektom oprávneným podať návrh na začatie konania o výklad\nústavy alebo ústavného zákona. Podaný návrh na začatie konania spĺňa všeobecné náležitosti\npodľa § 43 zákona o ústavnom súde a v súvislosti s osobitnými náležitosťami podľa § 147 ústavný\nsúd konštatuje, že sa od neho žiada podanie výkladu čl. 5 ods. 8 v spojení s čl. 5 ods. 2 a 10, čl. 12\nods. 7 a čl. 13 ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Ústavné normy obsiahnuté v tomto\nústavnom zákone sú vo všeobecnosti spôsobilé stať sa referenčným kritériom v konaniach\npred ústavným súdom (pozri PL. ÚS 13/2022), pričom samotný ústavný zákon o rozpočtovej\nzodpovednosti je ním nielen z hľadiska formy, ale tiež z hľadiska jeho obsahu (porovnaj\nPL. ÚS 7/2017, časť III.2.1). Národná rada sa na ňom v roku 2011 uzniesla v súlade s čl. 86\npísm. a) ústavy, neopomínajúc čl. 1 ods. 1 ústavy a princíp všeobecnosti právnych noriem\n(generality práva), keďže sa vzťahuje na neurčitý počet prípadov rovnakého druhu. Na základe\nnovelizačného ústavného zákona č. 422/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej\nrepubliky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, odkazuje na ústavný zákon o rozpočtovej\nzodpovednosti v čl. 55a druhej vete aj samotná ústava. Dotknutý ústavný zákon má rovnakú právnu\nsilu ako ústava (pozri tiež PL. ÚS 22/2020, 41. bod a PL. ÚS 2/2021, 68. bod). Osobitná náležitosť\nuvedená v § 147 písm. a) zákona o ústavnom súde je preto splnená.\n18. Ústavný súd musí ďalej preskúmať, či je splnená náležitosť podľa § 147 písm. b) zákona\no ústavnom súde, ktorá nadväzuje na koniec čl. 128 prvej vety ústavy („podáva výklad ústavy\nalebo ústavného zákona, ak je vec sporná“). Argumentácia skupiny poslancov je založená na tom,\nčo nazývajú tzv. stavový model: povinnosť vlády požiadať národnú radu o vyslovenie dôvery\nvzniká okamihom zániku ochrannej doby 24 mesiacov (počítanej od prvého dňa nasledujúceho\npo dni, v ktorom bolo schválené programové vyhlásenie vlády a vyslovená dôvera vláde),\nak v danom okamihu existuje aktuálny, platný údaj Eurostatu, podľa ktorého je verejný dlh krajiny\nrovný alebo vyšší než 50 % HDP, a to bez potreby čakania na novú správu. Tým, že vláda\nsa na podaní žiadosti o vyslovenie dôvery neuzniesla, je v zmysle argumentácie skupiny poslancov\nzaložený spor o výklad referenčnej časti ústavného zákona na interpretačnej aj aplikačnej úrovni.\n\n5\n\n19. Pri skúmaní spornosti je základným východiskom účel celého konania podľa čl. 128 ústavy,\nktorým je „vyložiť sporné ustanovenie ústavného zákona jednoznačným spôsobom tak, aby k sporu,\nktorý viedol k začatiu konania ústavného súdu, už v budúcnosti nedochádzalo.“ (I. ÚS 61/96,\nII. ÚS 30/97). Spornosť veci vyplýva z názorovej odlišnosti na uplatňovanie (spôsob uplatňovania)\nústavného zákona (ústavy). Názorová rozdielnosť musí existovať minimálne medzi dvoma\nsubjektmi, ktoré ústavný zákon, prípadne ústavu rôzne vykladajú (PL. ÚS 16/2023, 9. bod).\nPri danom spore musí ústava alebo ústavný zákon dotknutým subjektom priznávať kompetencie.\nTo znamená, že aj keď je určitému subjektu priznaná procesná legitimácia na začatie konania\npodľa čl. 128 ústavy, samotná procesná legitimácia ešte neznamená splnenie podmienky spornosti\nveci. Pokiaľ ústava alebo ústavný zákon takémuto subjektu v konkrétnej veci nepriznávajú\noprávnenie alebo povinnosť, potom bude podanie návrhu viesť k jeho odmietnutiu. Ústavodarca\ntotiž konanie podľa čl. 128 ústavy nevytvoril ako platformu na riešenie akademických sporov,\nale sporov, ktoré reálne pri uplatňovaní ústavných noriem nastávajú. Výklad ústavy či ústavného\nzákona sa stáva problémom, ak treba zodpovedať ústavnoprávnu otázku, ktorá nie je jednoznačná.\nKde niet pochybností, tam sa nevykladá a výklad často ani nie je potrebný (ČIČ, M. a kolektív.\nKomentár k Ústave Slovenskej republiky. Martin : Matica slovenská, 1997, s. 447).\n20. Skupina poslancov má ako procesne legitimovaný subjekt špecifické postavenie, keďže\nz formálneho hľadiska nepredstavuje orgán verejnej moci. Na druhej strane procesnú legitimáciu\nnemá ústavou ani zákonom explicitne zverenú samotná národná rada. Skupina poslancov\nje tak pre účely konania podľa čl. 128 ústavy chápaná optikou ústavných oprávnení a povinností\nnárodnej rady. To napokon preukazuje prístup ústavného súdu vo veci sp. zn. PL. ÚS 4/2012, ktorej\npodstatou bol interpretačný a aplikačný spor medzi národnou radou a prezidentom vo veci\nnevymenovania zvoleného kandidáta na generálneho prokurátora. Návrh na začatie konania\npodľa čl. 128 ústavy vtedy podala skupina 60 poslancov národnej rady. Pokiaľ preto takýto návrh\npodá skupina poslancov národnej rady, potom nevyhnutným predpokladom splnenia podmienky\nspornosti je, že sa na dosahovaní účelu (cieľa) ústavnej normy podieľajú dva orgány verejnej moci,\nktorých ústavnoprávne zakotvené právomoci sú vzájomne prepojené. Pri skupine poslancov\nako navrhovateľoch je jedným z nich národná rada. Druhým orgánom je ten, komu ústavné normy\nzverujú oprávnenie alebo povinnosť konať, v tomto prípade vláda.\n21. V danej veci však nemôže byť podmienka spornosti splnená vo vzťahu k čl. 5 ods. 8 v spojení\ns čl. 5 ods. 2 a 10 ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti už len preto, lebo podľa čl. 11\ndotknutého ústavného zákona sa ustanovenie čl. 5 prvýkrát uplatní v rozpočtovom roku 2028.\nVláda tak uvedené ustanovenia z čl. 5 ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti neuplatňuje,\na preto ani nemôže dôjsť k vzájomnému prepojeniu ústavnoprávne zakotvených právomocí.\nKeďže skupina poslancov tak nie je účastníkom aktuálneho ústavne relevantného sporu,\nústavný súd preto musel návrh v príslušnej referenčnej časti odmietnuť podľa § 56 ods. 2\npísm. e) zákona o ústavnom súde ako podaný zjavne neoprávnenou osobou.\n22. Ako skupina poslancov ale v doplnení návrhu na začatie konania správne uvádza,\nústavnoprávne vzťahy medzi národnou radou a vládou môžu byť v roku 2026 založené\nprostredníctvom ústavných noriem z čl. 12 v spojení s čl. 13 dotknutého ústavného zákona. Ústavný\nsúd sa preto ďalej zaoberal spornosťou veci aj vo vzťahu k týmto referenčným normám, o ktorých\nvýklad bolo požiadané prostredníctvom doručeného doplnenia pôvodného návrhu. V zmysle čl. 12\nods. 7 platí, že „ak výška dlhu dosiahne 60 % podielu na hrubom domácom produkte a viac, okrem\n6\n\nrealizácie postupu podľa odsekov 4 až 6, vláda požiada národnú radu o vyslovenie dôvery vláde“.\nČlánok 12, v ktorom sa dané ustanovenie nachádza, bol ústavodarcom označený slovami\n„Prechodné ustanovenia účinné do 31. decembra 2017“. Na tomto označení by nebolo nič zvláštne,\npokiaľ by súbežne čl. 11 dotknutého ústavného zákona neuvádzal, že „ustanovenie čl. 5 sa prvýkrát\nuplatní v rozpočtovom roku 2028“. Na druhej strane však v zmysle čl. 13 ústavného zákona\no rozpočtovej zodpovednosti platí, že „počnúc rozpočtovým rokom 2018 až do konca rozpočtového\nroka 2027 sa horný limit dlhu verejnej správy ustanovuje tak, že je každý rozpočtový rok o jeden\npercentuálny bod nižší, ako horný limit dlhu verejnej správy ustanovený na predchádzajúci\nrozpočtový rok. V tomto období sa uplatnia rovnaké opatrenia, ako sú uvedené v čl. 12 ods. 3 až 7,\npričom percentuálne vyjadrená výška dlhu uvedená v čl. 12 ods. 3 až 7 sa každoročne znižuje\no jeden percentuálny bod“. Ustanovenia čl. 12 sa preto majú uplatňovať aj v období rokov 2018\naž 2027, a uplatňovať sa môže len taká ústavná norma, ktorá je platná a účinná.\n23. V zmysle čl. 86 písm. f) ústavy patrí do pôsobnosti národnej rady rokovať o programovom\nvyhlásení vlády Slovenskej republiky, kontrolovať činnosť vlády a rokovať o dôvere vláde\nalebo jej členom. Rokovaním o týchto otázkach, t. j. výmenou názorov na schôdzi národnej rady\nvrátane hlasovania o podstate veci, sa zabezpečuje, že „v zastupiteľskej demokracii v podobe\nparlamentnej republiky je vláda ako orgán výkonnej moci závislá pri výkone svojej funkcie\nod dôvery parlamentu, nie priamo od dôvery občanov.“ (PL. ÚS 11/2022, 87. bod). Oprávneniu\nnárodnej rady rokovať o dôvere vláde zodpovedá aplikácia obligatórne alebo fakultatívne podanej\nžiadosti vlády o vyslovenie dôvery.\n24. V ostatnej veci týkajúcej sa čl. 128 ústavy neváhal ústavný súd už pri predbežnom prerokovaní\nnávrhu na začatie konania konštatovať, že z výslovnej dikcie tam relevantnej ústavnej normy\nmožno jednoznačne vyvodiť povinnosť dotknutého orgánu verejnej moci (PL. ÚS 13/2025,\n22. bod). Rovnako tak možno konštatovať, že z výslovnej dikcie čl. 12 ods. 7 ústavného zákona\no rozpočtovej zodpovednosti obligatórne vyplýva povinnosť vlády požiadať národnú radu\no vyslovenie dôvery. Ústavný súd súčasne akceptuje eventualitu ponúknutú skupinou poslancov, že\nvýkladovo a aplikačne sporným môže byť tzv. publikačný model, podľa ktorého „povinnosť vlády\nvzniká až zverejnením novej správy Eurostatu po 22. novembri 2025. Dovtedy vláda aj napriek\nobjektívne existujúcemu a Eurostatom potvrdenému verejnému dlhu nad 50 % HDP za obdobie\nvýkonu mandátu tej istej vlády, počas ktorej sa však na vládu vzťahovala ochranná lehota...,\nčaká.“. Samotná skupina poslancov, naopak, preferuje tzv. stavový model: „Povinnosť vlády\nvzniká/sa reaktivuje okamihom zániku ochrannej doby..., ak v tom okamihu existuje aktuálny, platný\núdaj Eurostatu, podľa ktorého je verejný dlh krajiny rovný alebo väčší než 50 % HDP,\na to bez potreby čakania na novú správu.“\n25. Na základe uvedeného preto ústavný súd považuje naznačenú výkladovú spornosť\nčasového momentu uplatnenia obligatórne podávanej žiadosti vlády o vyslovenie dôvery\nnárodnej rade za ústavne relevantnú a pre účel prijatia návrhu na ďalšie konanie v časti\ntýkajúcej sa čl. 12 ods. 7 a čl. 13 dotknutého ústavného zákona za dostatočne preukázanú.\nNaznačená výkladová spornosť by v tejto konkrétnej veci nemohla byť dostatočne preukázaná,\nak by návrh na začatie konania podľa čl. 128 ústavy podal ktorýkoľvek iný subjekt s procesnou\nlegitimáciou, lebo by absentovalo vzájomné prepojenie ústavnoprávne zakotvených právomocí.\nRozhodnutie o tom, či z relevantných ústavných článkov vyplýva existencia tzv. publikačného\nmodelu alebo tzv. stavového modelu (prípadne iný ústavne relevantný výklad), bude predmetom\n7\n\nmeritórneho výkladového rozhodnutia ústavného súdu. V tejto súvislosti možno pripomenúť,\nže predmet výkladu je vymedzený návrhom na výklad konkrétneho ustanovenia dotknutého\nústavného zákona, nie návrhom konkrétneho výkladu zo strany účastníkov konania. Ústavný súd\nje preto oprávnený podať aj taký výklad sporného ustanovenia, ktorý nebude totožný so žiadnou\nz predložených verzií (I. ÚS 30/99). V konaní podľa čl. 128 ústavy však ústavný súd nerozhoduje,\nči orgán verejnej moci porušil ústavu alebo ústavný zákon tým, že ju nesprávne vysvetlil\n(II. ÚS 69/99).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 11. marca 2026\nIvan Fiačan\npredseda Ústavného súdu\nSlovenskej republiky\n\n8", "vazby": {"registre": ["výklad ústavy a ústavných zákonov", "vláda-vyslovenie dôvery", "Národná rada Slovenskej republiky", "výklad (interpretácia)", "štátny rozpočet-deficit", "právna veta", "výklad (interpretácia)"], "ustanovenia": ["čl. 128 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}