{"guid": "ussr:7de73c12-34d7-4baa-8b6d-219f3cbc4eac", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:PL.US.15.2025.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 15/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 15/2025 z 24. 6. 2026", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 24. júna 2026, sp. zn. PL. ÚS 15/2025, ECLI:SK:USSR:2026:PL.US.15.2025.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ivan Fiačan", "sudca_id": 1071, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ivan-fiacan-1071", "datum_vydania": "2026-06-24", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": "Súlad zákona o meste Košice – Ústavná úprava územnej samosprávy a postavenie mestských častí", "pravna_veta": "I. Z ústavnej úpravy územnej samosprávy v Slovenskej republike, konkrétne z čl. 64, čl. 64a a súvisiacich čl. 66 ods. 2, čl. 68 a čl. 69 ústavy, vyplýva, že ústava predpokladá plnohodnotne len samosprávu na úrovni obce a na úrovni vyššieho územného celku. Mestskú časť nemožno považovať za samosprávny celok rovnocenný mestám. Okrem toho je potrebné dôrazne rozlišovať medzi vonkajšou hranicou obce a vnútorným členením obce a medzi mestom Košice a inými mestami. Mestské časti nie sú porovnateľné s mestami. Nahradením hlasovania obyvateľov v miestnom referende iným mechanizmom rozhodovania o zmene počtu mestských častí v meste Košice preto nemôže dochádzať k diskriminačnému zásahu, resp. obmedzovaniu (čl. 13 ods. 3 a 4 ústavy) základného práva obyvateľov košických mestských častí na priamu účasť na správe vecí verejných.\nII. Zo zákonného zriadenia mesta Košice v roku 1990, ktoré bolo potvrdením a umocnením jeho historickej samosprávnosti a osobitného postavenia, vyplýva značná diskrécia zákonodarcu na úpravu vnútorných pomerov mesta Košice.", "pravna_veta_zdroj": "sud", "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "nazov": "čl. 125 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/7de73c12-34d7-4baa-8b6d-219f3cbc4eac", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:PL.US.15.2025.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:PL.US.15.2025.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:PL.US.15.2025.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nPL. ÚS 15/2025-128\nÚstavný súd Slovenskej republiky v pléne zloženom z predsedu Ivana Fiačana (sudca spravodajca)\na sudcov Jany Baricovej, Ladislava Duditša, Libora Duľu, Miroslava Duriša, Rastislava Kaššáka,\nMiloša Maďara, Petra Molnára, Petra Straku, Ľuboša Szigetiho a Roberta Šorla o návrhu\ngenerálneho prokurátora Slovenskej republiky podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej\nrepubliky na vyslovenie nesúladu ustanovení § 3 ods. 2 až 6 a § 7a ods. 3 písm. c) zákona\nSlovenskej národnej rady č. 401/1990 Zb. o meste Košice v znení neskorších predpisov s Ústavou\nSlovenskej republiky a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd za účasti vlády\nSlovenskej republiky ako vedľajšieho účastníka konania takto\nrozhodol:\nNávrhu n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nNávrh na začatie konania o súlade právnych predpisov\n1. Ústavný súd uznesením č. k. PL. ÚS 15/2025-78 z 11. júna 2025 prijal na ďalšie konanie návrh\ngenerálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej aj „navrhovateľ“) zo 7. februára 2025\nna začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\no súlade ustanovení § 3 ods. 2 až 6 a § 7a ods. 3 písm. c) zákona Slovenskej národnej rady\nč. 401/1990 Zb. o meste Košice v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o meste Košice“)\ns čl. 30 ods. 1 v spojení s čl. 12 ods. 2 a čl. 13 ods. 3 a 4 ústavy a čl. 14 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), eventuálne s čl. čl. 1 ods. 1 a čl. 12\nods. 1 ústavy. Napadnutými ustanoveniami bolo v rámci úpravy spôsobu rozhodovania o zmene\npočtu mestských častí v meste Košice rozhodovanie hlasovaním obyvateľov v miestnom referende\nnahradené spoločným rozhodnutím mestského zastupiteľstva a rady starostov, čím malo dôjsť\nk diskriminačnému zásahu do základného práva obyvateľov mesta Košice priamo sa zúčastňovať\nna správe verejných vecí v porovnaní s obyvateľmi ostatných miest v Slovenskej republike\na v porovnaní s obyvateľmi mestských častí v Bratislave.\n\n2. Ústavný súd označeným uznesením zároveň pozastavil účinnosť ustanovení § 3 ods. 2\ndruhej, tretej a štvrtej vety, § 3 ods. 3 až 6 a § 7a ods. 3 písm. c) zákona o meste Košice.\nUznesenie o pozastavení bolo s účinnosťou od 18. júla 2025 publikované v Zbierke zákonov\nSlovenskej republiky pod č. 208/2025 Z. z.\n3. Podstatou prerokúvanej veci je otázka zmeny počtu mestských častí v meste Košice. Mesto\nKošice má podľa aktuálneho štatútu 22 mestských častí. Mestské časti majú z historických dôvodov\nnerovnomernú veľkosť a počet obyvateľov. Štrnásť menších mestských častí preto dalo podnet\ngenerálnemu prokurátorovi na podanie predmetného návrhu, pretože sa obávajú o svoje zachovanie.\n4. Navrhovateľ v návrhu po oboznámení podstaty napadnutej právnej úpravy, ktorá upravuje spôsob\nzmeny počtu mestských častí s vylúčením miestneho referenda, predstavuje vývoj úpravy\nmestských častí v zákone o meste Košice od jeho prijatia do súčasnosti a vývoj úpravy zmien\núzemia obcí podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení (ďalej len\n,,zákon o obecnom zriadení“). Napokon predstavuje právnu úpravu mestských častí v hlavnom\nmeste Bratislava. Navrhovateľ navyše zmieňuje aj právnu úpravu mestských častí v Českej\nrepublike. Zo vzájomných súvislostí jednotlivých predpisov poukazuje na kontrast medzi\nskutočnosťou, že vo všetkých obciach je súčasťou rozhodovania o územných zmenách miestne\nreferendum (v Bratislave je súčasťou rozhodovania o počte mestských častí), a skutočnosťou,\nže obyvatelia mestských častí v meste Košice takéto právo už nemajú. Navrhovateľ konštatuje,\nže na takéto rozlišovanie nie je legitímny dôvod.\n5. Navrhovateľ na účel objasnenia legitímneho dôvodu nerovnosti poukazuje na dôvodovú správu\nk napadnutým normám. Z nej vyplýva, že (i) jedným z cieľov je zjednodušenie procesu zmien\nv usporiadaní mestských častí v meste Košice a (ii) ďalším cieľom je preferencia rozhodovania\nobyvateľov mesta Košice o tejto otázke namiesto rozhodovania Národnou radou Slovenskej\nrepubliky (ďalej aj ,,národná rada“). Navrhovateľ je toho názoru, že tieto ciele nie sú racionálne\nlegitímne z hľadiska skutočnosti, že v Bratislave je obdobná právna situácia.\n6. Navrhovateľ, aby objasnil právnu povahu mestských častí, popisuje ústavnú úpravu územnej\nsamosprávy vrátane Európskej charty miestnej samosprávy (čl. 3). Uvádza, že ústavodarca\nvo vzťahu k obciam uplatňuje princíp rovnosti, teda z ústavy nevyplýva žiadna kategorizácia obcí.\n7. K mestským častiam výslovne konštatuje, že v texte ústavy sa pojem mestská časť nenachádza,\na teda jej ústavnoprávne vymedzenie neexistuje. Z čl. 64 a nadväzujúcich článkov ústavy vyplýva,\nže samospráva mestských častí nemá oporu v ústave, z čoho však nemožno dospieť k záveru, že je\nprotiústavná. Zákon o obecnom zriadení pojmy „mestská časť“, „časť obce” a „miestna časť“\npoužíva, avšak neobsahuje ich legálnu definíciu. Navrhovateľ vysvetľuje, že existujú mestské časti\nbez samosprávy a mestské časti so samosprávou, normotvorbou a postavením právnickej osoby.\nDruhé uvedené sú len v Bratislave a v Košiciach [na rozdiel od hlavného mesta však nie je mesto\nKošice oprávnené štatútom mesta preniesť na mestské časti výkon štátnej správy, ktorý bol\nzákonom prenesený na mesto (§ 25 posledná veta zákona o meste Košice)]. Ide o dvojúrovňový\nvýkon samosprávy, v ktorom nižšiu úroveň samosprávy predstavuje samospráva mestských častí,\nktorá je odvodená od samosprávy mesta. V tomto systéme má primárne postavenie obce mesto.\nPostavenie obce majú však aj mestské časti, a to pri výkone zverenej samosprávy a zvereného\npreneseného výkonu štátnej správy. Z uvedenej právnej analýzy navrhovateľ odvodzuje, že pokiaľ\nmestské časti hlavného mesta a mesta Košice majú zákonodarcom priznané právo na samosprávu\n2\n\n(odvodené od samosprávy mesta), obyvatelia majúci na území týchto mestských častí trvalý pobyt\nsa na výkone tohto práva spolupodieľajú, a to prostredníctvom ich účasti na správe veci verejných\n(čl. 30 ods. 1 ústavy).\n8. K referenčnej norme čl. 30 ods. 1 ústavy navrhovateľ pripomína, že do jej rozsahu patrí aj právo\nna účasť na miestnom referende, čo potvrdzuje aj judikatúra ústavného súdu. Cituje nález\nsp. zn. PL. ÚS 4/2016 (obecná petícia vo veci hazardu), podľa ktorého vnútorná štruktúra čl. 67\nods. 1 ústavy napovedá, že ústavodarca priorizuje formy priamej demokracie. Z hľadiska praktickej\naplikácie účasti obyvateľov mesta Košice uvádza, že kvôli volebnej mape so štrnástimi volebnými\nobvodmi nemajú a nemôžu mať niektoré košické mestské časti svojho zástupcu v mestskom\nzastupiteľstve.\n9. Napokon navrhovateľ vyčerpávajúcim spôsobom mapuje vývoj judikatúry ústavného súdu\nk princípu rovnosti, resp. zákazu diskriminácie, konkrétne (i) štandardný test rovnosti\ns kvalifikovaným kritériom a (ii) test rovnosti bez kvalifikovaného kritéria a bez akcesority\nso základným právom (porov. bod 139 nálezu PL. ÚS 13/12 – platy sestier), ktorý pri jeho naplnení\nzároveň znamená aj svojvôľu v intenzite zakázanej na základe princípu právneho štátu.\n10. Na základe kvalifikovaného kritéria „iného postavenia“ spočívajúceho v trvalom pobyte\nnavrhovateľ namieta nerovnosť medzi obyvateľmi mestských častí mesta Košice a obyvateľmi\nostatných obcí a navrhuje, aby ústavný súd rozhodol, že napadnuté ustanovenia nie sú v súlade\ns čl. 30 ods. 1 v spojení s čl. 12 ods. 2 a čl. 13 ods. 3 a 4 ústavy a v súlade s čl. 14 dohovoru.\n11. Na základe nerovnosti bez kvalifikovaného kritéria medzi obyvateľmi mestských častí mesta\nKošice a obyvateľmi mestských častí hlavného mesta Bratislava a bez akcesority so základným\nprávom podľa čl. 30 ods. 1 ústavy navrhovateľ eventuálne navrhuje, aby ústavný súd rozhodol,\nže napadnuté ustanovenia nie sú v súlade s čl. 12 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 ústavy.\nII.\nStanoviská národnej rady a vlády a replika navrhovateľa\n12. Národná rada Slovenskej republiky uviedla, že k návrhu navrhovateľa nebude zaujímať\nstanovisko.\n13. Vláda Slovenskej republiky, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, sa\nvyjadrila aj k príprave napadnutej novely. Uviedla, že namietané ustanovenia vzišli z poslaneckého\nnávrhu novely a ministerstvo spravodlivosti v predkladacej správe daný návrh nepodporilo. Vláda\nvšak očakáva názor ústavného súdu na význam miestneho referenda pri rozhodovaní o územných\nzmenách v obciach, pretože je to zásadné pre riešenie územných zmien pri reformách miestnej\nsamosprávy. Ministerstvo spravodlivosti malo vedomosť o príprave podania na ústavný súd, keďže\nbolo oslovené navrhovateľom ohľadne právneho názoru po podaní podnetu 14 mestských častí\nna podanie návrhu na nesúlad (bod 3). Zaujalo právny názor, že zákon nie je protiústavný.\nZo skutočnosti, že podnet podali „malé“ mestské časti, odvodzuje, že ostatné mestské časti a mesto\nsamotné nemajú proti zmene námietky.\n14. Vláda z textu ústavy odvodzuje, že právo na účasť v miestnom referende, ktorým sa vyjadruje\nsúhlas alebo nesúhlas obyvateľov so zlučovaním, rozdeľovaním alebo zrušovaním „obcí“, nie je\npriamo ústavou garantovaným právom, a preto nemôže dôjsť ani k diskriminácii na základe iného\n3\n\npostavenia. V náleze sp. zn. PL. ÚS 13/2023 (kvórum miestneho referenda v Bratislave\na v Košiciach) ústavný súd nekonštatoval nerovnosť medzi Bratislavou a Košicami na jednej strane\na ostatnými mestami na strane druhej. Vláda tiež uvádza, že obyvateľom mestských častí ostáva\nprávo nepriamej účasti na správe vecí verejných vo vzťahu k tejto zmene. Predmetný zásah nie je\npodľa vlády svojvoľný, pretože je odôvodnený úsporou verejných financií.\n15. Navrhovateľ k argumentácii úspor verejných financií v replike uviedol, že z dôvodovej správy\ntento argument nevyplýva a hlasovanie ako súčasť demokracie je dôležitejšia hodnota než verejné\nfinancie. Ústava vo výpočte spôsobov účasti na samospráve obce priorizuje priamu demokraciu.\nÚzemná zmena mestských častí vyžaduje vyššiu legitimitu rozhodovania, ako je rozhodovanie\nobecnými autoritami, teda vyžaduje miestne referendum. Okrem toho niektoré mestské časti majú\nv mestskom zastupiteľstve oslabené zastúpenie tým, že dve mestské časti sú zastúpené spoločným\nposlancom. Taktiež Európska charta miestnej samosprávy podporuje referendové rozhodovanie.\nGenerálny prokurátor argumentuje aj tradíciou v tom zmysle, že občania mali právo hlasovať\no danej otázke viac ako 30 rokov.\nIII.\nPosúdenie dôvodnosti návrhu\nIII.1. Vývoj správy mesta Košice:\n16. Ústavou z roku 1948 bola zrušená samospráva obcí. Obce ostali len ako územné jednotky a boli\nspravované hierarchicky, v režime štátnej moci a správy s podriadenosťou vláde, aj keď s určitým\ndobovým, miestnym zastupiteľským prvkom.\n17. Po roku 1960 sa prvýkrát ustanovil pre mesto Košice dvojstupňový režim správy.\nDvojúrovňová mestská správa mala ústavnú oporu v čl. 91 Ústavy ČSSR z roku 1960 (porov.\nZdobinský, S. et al. Československá ústava: komentář. 1. vyd. Praha : Panorama, 1988. s. 167),\nktorý stanovil, že národné výbory sú krajské, okresné a v obciach mestské alebo miestne. V Prahe je\nNárodný výbor hlavného mesta Prahy, v mestských obvodoch Prahy a niektorých ďalších miest sú\nobvodné národné výbory. Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 69/1967 Zb. o národných výboroch v znení\nneskorších predpisov mestské národné výbory v Brne, Ostrave, Plzni a v Košiciach sú riadené\npriamo krajským národným výborom. V obvodoch týchto miest pôsobia obvodné národné výbory.\n18. Dvojstupňový režim správy sa realizoval tak, že podľa zákona č. 69/1967 Zb. o národných\nvýboroch z 29. júna 1967 sa pôvodný okres Košice rozdelil na samostatné okresy Košice-mesto\na Košice-vidiek. Od 1. augusta 1968 Mestský národný výbor v Košiciach v plnom rozsahu riadil\naj činnosť všetkých miestnych národných výborov v obciach okresu Košice-mesto (Ťahanovce,\nKošická Nová Ves, Vyšné Opátske, Barca, Poľov, Šaca a Myslava, osada Pereš). Teda v rámci\nrozdelenia okresu Košice boli k mestu – okresu Košice priradené niektoré okolité obce.\n19. Po federalizácii Československa bola dvojúrovňovosť potvrdená na úrovni Slovenskej republiky\nzákonom Slovenskej národnej rady č. 29/1970 Zb. o utvorení obvodných národných výborov\nv meste Košice. Na základe uznesenia vlády SSR č. 19 z 21. januára 1976 o Smernom územnom\npláne hospodársko-sídelnej aglomerácie Košíc a smerníc pre realizáciu smerného územného plánu\nboli 30. apríla 1976 obce Krásna nad Hornádom, Kavečany, Lorinčík a Šebastovce a ich katastrálne\núzemia odčlenené z okresu Košice-vidiek a pričlenené k okresu Košice-mesto.\n4\n\n20. Na základe uznesenia XVIII. plenárneho zasadania Mestského národného výboru v Košiciach\nzo 17. decembra 1980 č. 80/A sa uskutočnilo územno-správne usporiadanie obvodných národných\nvýborov v okrese Košice-mesto. Z pôvodného počtu 14 obvodných národných výborov bolo\nk 1. januáru 1981 utvorených 5 obvodných národných výborov: ObNV Košice I (ObNV Staré\nMesto, ObNV Sever, ObNV Ťahanovce a ObNV Kavečany), ObNV Košice II (ObNV Nové Mesto,\nObNV Myslava a ObNV Lorinčík), ObNV Košice III (ObNV Košická Nová Ves a sídlisko\nDargovských hrdinov), ObNV Košice IV (ObNV Juh, ObNV Krásna n/Hornádom, ObNV Barca\na ObNV Šebastovce) a ObNV Košice V (ObNV Šaca a ObNV Poľov).\n21. Novela zákona Slovenskej národnej rady č. 139/1982 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon\no národných výboroch a upravuje pôsobnosť mestských národných výborov na niektorých úsekoch\nštátnej správy (ďalej len ,,zákon č. 139/1982 Zb.“), v § 11 upresnila vzťahy medzi košickými\nnárodnými výbormi: „(1) V meste Košiciach pôsobí Národný výbor mesta Košíc riadený krajským\nnárodným výborom. (2) V obvodoch mesta Košíc pôsobia obvodné národné výbory. Vytvoriť alebo\nzrušiť mestský obvod alebo zmeniť jeho územie patrí Národnému výboru mesta Košíc.“ V zmysle\n§ 11 zákona č. 139/1982 Zb. z 18. novembra 1982, ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 69/1967 Zb.\no národných výboroch, vznikol od 1. januára 1983 Národný výbor mesta Košíc (ďalej len\n„NVMK“) riadený krajským národným výborom. Podľa § 11 predmetného zákona v obvodoch\nmesta Košíc pôsobili obvodné národné výbory. Vytvoriť alebo zrušiť mestský obvod alebo zmeniť\njeho územie patrilo NVMK. V zmysle nového § 26a NVMK a obvodné národné výbory\nv Košiciach mali pôsobnosť mestského i okresného národného výboru. Rozdelenie pôsobnosti\nmedzi NVMK a obvodné národné výbory vykonával NVMK vo svojom štatúte. NVMK mohol\npo dohode s obvodnými národnými výbormi určiť na svojom plenárnom zasadaní, že niektoré úlohy\npatriace do pôsobnosti obvodných národných výborov bude z dôvodu účelnosti alebo z iného\ndôležitého dôvodu plniť niektorý obvodný národný výbor aj v územných obvodoch ostatných\nobvodných národných výborov. Možno pripomenúť, že bezprostredne pred nadobudnutím účinnosti\nzákona o meste Košice, resp. zákona o obecnom zriadení 23. novembra 1990, bola správa mesta\nKošíc tvorená NVMK a piatimi obvodnými národnými výbormi [porov. Csachová, S., Višňovský,\nM. (2013): Typizácia mestských častí mesta Košice pre potreby reformy administratívneho členenia\n– zhodnotenie stavu a diskusií. Acta Geographica Universitatis Comenianae, 57, 2, 165–194. ISSN\n1338–6034].\n22. Demokratická územná samospráva bola obnovená na základe novely federálnej ústavy\nústavným zákonom č. 294/1990 Zb. zákonom o obecnom zriadení. Zákonným základom novej\núpravy územnej samosprávy v Slovenskej republike bola trojica zákonov, ktoré nadobudli účinnosť\n23. novembra 1990 (porov. uznesenie predsedníctva Slovenskej národnej rady o vyhlásení volieb\ndo orgánov samosprávy obcí v Slovenskej republike, čiastka 64 Zbierky zákonov Slovenskej\nrepubliky 1990), spoločne s citovanou novelou federálnej ústavy v deň prvých slobodných\nkomunálnych volieb: (i) zákon o obecnom zriadení, (ii) zákon o hlavnom meste Slovenskej\nrepubliky Bratislave a (iii) zákon o meste Košice. Osobitné zákony týkajúce sa hlavného mesta\na mesta Košice boli integrálnou súčasťou novej kodifikácie obecného práva a vznikali paralelne.\nUrýchlená príprava a prijatie týchto zákonov súviseli s prípravou prvých slobodných volieb. Zákon\no obecnom zriadení v ustanovení § 22 (v súčasnosti § 22a) predpokladal osobitnú úpravu pre mestá\ns počtom obyvateľov nad 200 000.\n\n5\n\n23. Zákon o meste Košice nadviazal na dvojúrovňovú správu z obdobia pred rokom 1990\na samosprávu ustanovil na úrovni mesta, ako aj na úrovni mestských častí. Tie boli zriadené\na ustanovené v § 3 zákona o meste Košice v spojení s prílohou č. 2 zákona ‒ Mestské časti mesta\nKošice, v ktorých sa zriaďujú orgány samosprávy mestských častí. Dôvodová správa tento prístup\nvysvetlila tým, že to vyžaduje príprava prvých slobodných volieb do miestnych zastupiteľstiev.\nNávrh zákona počas legislatívneho procesu v SNR obsahoval tri alternatívy počtu mestských častí:\n17, 21 a 20. Parlamentné výbory preferovali 21 mestských častí, ku ktorým bol ešte pridaný\nLuník IX ako 22. mestská časť (porov. Andrejčák, J. Zákon o meste Košice v kontexte mestských\nčastí. Online. In: Západočeská univerzita v Plzni, 2024. ISBN 978-80-261-1262-4. Dostupné\nna: http://hdl.handle.net/11025/57935).\n24. Zákon o meste Košice obsahoval od svojho vzniku aj mechanizmus zmeny počtu mestských\nčastí: (a) Počnúc novelou zákona o meste Košice zákonom č. 295/1992 Zb. s účinnosťou od 1. júla\n1992 rozhodovalo o zmene počtu mestských častí mestské zastupiteľstvo, a to len so súhlasom\nalebo na návrh obyvateľov dotknutých mestských častí. Vzhľadom na zložitosť správy mesta\ns 22 mestskými časťami sa začalo hľadať rozumné, resp. praktické a detailnejšie legislatívne\nriešenie prípadnej zmeny poštu mestských častí. (b) Od novely zákonom č. 222/2006 Z. z. malo\nrozhodovať o zmene počtu mestských častí mestské zastupiteľstvo kvalifikovanou 3/5 väčšinou\nvšetkých poslancov formou všeobecne záväzného nariadenia s tým, že zmena mohla byť\nodmietnutá miestnym referendom obyvateľov územne dotknutých mestských častí, ak by\no vyhlásenie referenda požiadala miestne zastupiteľstvo petíciou skupina obyvateľov mestskej časti\nv počte najmenej 20 % všetkých oprávnených voličov alebo ak by o hlasovaní obyvateľov mestskej\nčasti rozhodlo aj bez petície miestne zastupiteľstvo. (c) Napadnutá právna úprava zmenila\nkoncepciu zmeny počtu mestských častí tak, že už nie je možná účasť obyvateľov mestských častí.\nO zmene rozhoduje výlučne mestské zastupiteľstvo nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov\nformou zmeny štatútu s tým, že zmena môže byť odmietnutá radou starostov, ktorá je zložená\nzo starostov mestských častí. Odmietnutie môže zvrátiť mestské zastupiteľstvo kvalifikovanou\ntrojpätinovou väčšinou všetkých poslancov, a presadiť tak zmenu konfigurácie mestských častí.\n25. Počas prerokúvania veci bola prijatá novela zákona o meste Košice, zákon č. 101/2026 Z. z.,\ns novou koncepciou zmeny počtu mestských častí. Preto sa ústavný súd musí vysporiadať\nso zachovaním podmienky konania o abstraktnej kontrole, teda s tým, či napadnuté ustanovenia § 3\nods. 2 až 6 zákona o meste Košice nestratili platnosť [§ 87 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom\nsúde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“)]. Územné zmeny obcí je rozumné meniť s ohľadom\nna volebný cyklus (porov. § 2a ods. 1 druhú vetu zákona o obecnom zriadení). Z tohto dôvodu sa\npreskúmavané ustanovenia zmenia s účinnosťou ku dňu konania volieb do orgánov samosprávy\nobcí nasledujúcich po voľbách do orgánov samosprávy obcí konaných v roku 2026. Avšak zároveň\nsa aktuálne ad hoc neuplatnia kvôli lex specialis v prechodnom ustanovení § 27f ods. 8 zákona\nč. 101/2026 Z. z., ktoré s účinnosťou od 1. júna 2026 stanovuje, že ak mestské zastupiteľstvo\nzvolené na základe volieb konaných v roku 2026 (porov. tiež § 3 ods. 2 zákona o meste Košice)\ndo 31. marca 2027 neurobí zmeny počtu mestských častí prostredníctvom platného miestneho\nreferenda, ktoré sa uskutoční spolu s najbližšími voľbami do národnej rady a na ktoré by nadviazal\nvládny návrh zákona, tak nastupuje ex lege úprava so štyrmi mestskými časťami. Z uvedeného\nvyplýva, že nič nebráni ústavnému súdu v konaní pokračovať, pretože všeobecná náhrada zmien\n6\n\npočtu mestských častí, nie citovaná prechodná úprava lex specialis, nadobudne účinnosť až dňom\nkonania volieb do orgánov samosprávy obcí nasledujúcich po voľbách do orgánov samosprávy obcí\nkonaných v roku 2026. Napadnuté ustanovenia sú preto stále platné a podmienka konania je\nzachovaná.\n26. Obraz o miestnej samospráve by nebol úplný bez zmienky o normách, ktoré upravujú\npostavenie konkrétnych miest. Ide o zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1994 Z. z.\no meste Martin ako centre národnej kultúry Slovákov v znení neskorších predpisov a nariadenie\nSlovenskej národnej rady z 15. marca 1947 o utvorení obce Vysoké Tatry a o zaistení rozvoja\ntatranského kraja.\n27. Možno doplniť, že všeobecná úprava o územných zmenách vonkajších hraníc miest vyžaduje\nna takúto zmenu súhlas obyvateľov vyjadrený v miestnom referende. Podľa § 11a ods. 1 písm. a)\nzákona o obecnom zriadení obecné zastupiteľstvo vyhlási miestne referendum, ak ide o zlúčenie\nobcí, rozdelenie alebo zrušenie obce.\nIII.2. Vlastné posúdenie návrhu:\n28. Predmetom veci je ústavnoprávna otázka, či norma, ktorá odobrala obyvateľom mestských častí\nv meste Košice právo vyjadriť sa prostredníctvom hlasovania v miestnom referende k zmene počtu\nmestských častí, je nesúladná s ústavným zákazom diskriminácie v spojitosti so základným právom\npriamo sa zúčastňovať na správe verejných vecí, keďže v iných obciach a mestách v Slovenskej\nrepublike majú ich obyvatelia právo vyjadriť sa prostredníctvom miestneho referenda k územným\nzmenám, konkrétne k zlúčeniu, rozdeleniu alebo zrušeniu obce.\n29. Článok 30 ods. 1 ústavy znie: „Občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí\npriamo... Cudzinci s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky majú právo voliť a byť volení\ndo orgánov samosprávy obcí a do orgánov samosprávy vyšších územných celkov.“\n30. Článok 12 ods. 2 ústavy znie: „Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej\nrepubliky všetkým bez ohľadu na... iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov\npoškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.“\n31. Napadnuté ustanovenia § 3 ods. 2 až 6 zákona o meste Košice znejú:\n,,(2) Mesto sa člení na mestské časti. Mestské časti vytvára, zrušuje, zlučuje alebo rozdeľuje mesto\nštatútom. Na prijatie uznesenia podľa predchádzajúcej vety je potrebný súhlas nadpolovičnej\nväčšiny všetkých poslancov mestského zastupiteľstva (§ 18 ods. 2). Návrh na uznesenie podľa\ndruhej vety nemožno predložiť na rokovanie mestského zastupiteľstva v poslednom roku riadneho\nvolebného obdobia orgánov samosprávy mesta.\n(3) Uznesenie podľa ods. 2 nadobudne účinnosť ku dňu konania všeobecných volieb do orgánov\nsamosprávy obcí, ak sa Rada starostov do 60 dní odo dňa jeho schválenia neuznesie na jeho\nodmietnutí.\n(4) Ak Rada starostov uznesenie podľa ods. 2 odmietne, môže ho mestské zastupiteľstvo opätovne\nprerokovať a trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov mestského zastupiteľstva prijať. V takom\nprípade uznesenie podľa ods. 2 nadobudne účinnosť ku dňu konania všeobecných volieb\n\n7\n\ndo orgánov samosprávy obcí aj napriek jeho odmietnutiu Radou starostov. Opätovne prijaté\nuznesenie podľa ods. 2 Rada starostov nemôže odmietnuť.\n(5) Ak mestské zastupiteľstvo uznesenie podľa ods. 2 do 60 dní od jeho odmietnutia Radou starostov\nopätovne neprijme, môže byť rovnaký návrh uznesenia predložený na rokovanie mestského\nzastupiteľstva najskôr v ďalšom volebnom období orgánov samosprávy obcí.\n(6) Podrobné vymedzenie územia mestských častí ustanoví štatút. Zmeny hraníc mestských častí iné\nako podľa ods. 2 schvaľuje mestské zastupiteľstvo uznesením, ktoré nadobudne účinnosť, ak ho\nschvália miestne zastupiteľstvá všetkých územne dotknutých mestských častí trojpätinovou väčšinou\nvšetkých poslancov.“\nNapadnuté ustanovenie § 7a ods. 3 psím. c) zákona o meste Košice znie: „Rada starostov zastupuje\nzáujmy mestských častí pri rozhodovaní o otázkach, ktoré sú vyhradené mestskému zastupiteľstvu\n(§ 10 ods. 3); na ten účel môže odmietnuť uznesenie mestského zastupiteľstva prijaté podľa § 3\nods. 2.“\n32. Subjektívne právo obyvateľov obce hlasovať v miestnom referende spadá podľa judikatúry\nústavného súdu do rozsahu základného práva zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo,\naj keď je toto základné právo podľa ústavy vyhradené občanom (I. ÚS 76/93, II. ÚS 9/2000,\nIII. ÚS 23/2000, III. ÚS 24/01, II. ÚS 105/03, nepriamo PL. ÚS 13/2023). Skutočnosť, či je\nobyvateľom mesta Košice nedôvodne diskriminačne zasiahnuté do ich základného práva priamo sa\nzúčastňovať na správe verejných vecí, je potrebné podrobiť testu rovnosti.\n33. Z ústavných článkov týkajúcich sa rovnosti vyplýva tradičný ústavnoprávny test rovnosti\n(PL. ÚS 1/2023 – čs. dôchodky), ktorým sa skúma, či (1) došlo k vyčleneniu porovnateľnej skupiny,\na teda k zásahu do pozície jej členov, hlavne vo väzbe alebo v spojitosti so základnými právami\na slobodami, (2) a to na základe kvalifikovaného kritéria alebo podobného neospravedlniteľného\ndôvodu, (3) pričom vyčlenenie je na príťaž jednotlivcovi alebo skupine, (4) a uvedené vyčlenenie\nnemožno ospravedlniť, pretože buď absentuje dôvod ospravedlnenia (verejný, legitímny záujem),\nalebo ide o neprimeraný, neproporcionálny zásah, prípadne neracionálny zásah? Porovnateľnosť\njednotlivých skupín (tertium comparationis) je kľúčovým komponentom testu rovnosti, pretože\nzväčša vystihuje samu podstatu, ideu právneho problému, ktorý je vyjadrený prostredníctvom\nprincípu rovnosti.\n34. Ústavný súd preto musí predovšetkým posúdiť, či právne postavenie mestských častí je\nzmysluplne porovnateľné s právnym postavením obcí a miest. Ak nie je, tak zaobchádzanie medzi\nobyvateľmi mestských častí a obyvateľmi obcí a miest nemôže byť nerovné.\n35. Zisťovanie porovnateľnosti v prerokúvanej veci vyžaduje najprv zmieniť základný ústavný\na zákonný rámec územnej samosprávy v Slovenskej republike, aby sa objasnil právny základ\na právna povaha mestských častí v kontraste s mestami. Následne ústavný súd priblíži úpravu\núzemných zmien obcí a právne postavenie nesamosprávnych mestských častí, a taktiež vývoj\nprávnej úpravy zlúčenia, rozdelenia alebo zrušenia obce, teda územných zmien, s ktorými má byť\nporovnávaná zmena počtu mestských častí.\n36. Východiskom ústavnoprávneho postavenia obcí je čl. 64 prvá veta ústavy, podľa ktorej\nzákladom územnej samosprávy je obec. Okrem obce pozná ústava ako iný druh územnej\nsamosprávy vyšší územný celok (čl. 64 druhá veta ústavy). Obec a vyšší územný celok sú\n8\n\nsamostatné územné samosprávne a správne celky Slovenskej republiky združujúce osoby, ktoré\nmajú na ich území trvalý pobyt (čl. 64a prvá veta ústavy). Obyvatelia sa tak územne združujú\nna úrovni obce a na úrovni vyššieho územného celku. Submunicipálne samosprávne jednotky\nnemajú výslovnú ústavnú úpravu (k týmto jednotkám porov. Filip, J. Ústavní právo České\nrepubliky. 1. díl. Základní pojmy a instituty. Ústavní základy ČR. 4. vydání. Brno : Masarykova\nuniverzita a Doplněk, 2003. s. 469).\n37. Z citovaného čl. 64a ústavy („... samostatné územné samosprávne a správne celky... združujúce\nosoby...“) tiež vyplýva, že predpokladom uskutočňovania samosprávy je existujúci celok – obec, čo\nznamená, že územné spoločenstvo musí najprv existovať a až následne sa uskutočňuje samospráva\njeho obyvateľmi. Obyvatelia obce v tomto zmysle nedisponujú plne svojou obcou. Územná\nsamospráva v obci sa následne uskutočňuje na (i) zhromaždeniach obyvateľov obce, (ii) miestnym\nreferendom a (iii) orgánmi obce (čl. 67 ods. 1 ústavy).\n38. Slovenská republika je z historických dôvodov charakterizovaná vysokým počtom často malých\nobcí a miest. Obnova slobody po roku 1989 nebola len obnovou slobody jednotlivcov, ale aj\nobnovou slobody – sebauvedomovania sa miestnych komunít. Federálna ústava takto definovala\nobec ako samosprávne spoločenstvo občanov (čl. 86 ods. 2), čím akcentovala znak komunitnosti.\nPriamo na ústavnej úrovni bolo stanovené, že hranice obce možno meniť len s jej súhlasom (čl. 87\nods. 2), a taktiež bola stanovená výhrada zákona pre územné zmeny obcí. Ústava Slovenskej\nrepubliky nadviazala na uvedenú výhradu zákona. Vývoj slovenskej zákonnej právnej úpravy\nreflektuje hľadanie rovnováhy medzi historickou identitou miestnych spoločenstiev na jednej strane\na efektívnym výkonom správy na strane druhej (porov. nález PL. ÚS 8/2020, v ktorom ústavný súd\nodobril sprísnenie podmienok rozdelenia obcí). Predmetná vec je v širšom kontexte tiež\nšpecifickým prípadom vyvažovania medzi identitou miestnej komunity a riadnym výkonom správy.\nIII.2.1. Zákon o obecnom zriadení, úprava územných zmien obcí a právne postavenie\nnesamosprávnych mestských častí:\n39. Zákon o obecnom zriadení vždy upravoval celkové územné zmeny obcí, teda ich založenie,\nzrušenie, zloženie a rozdelenie. Územné zmeny obcí a miest boli pôvodne upravené v zákone\no obecnom zriadení tým spôsobom, že o založení, zrušení, zložení a rozdelení obcí a miest\nrozhodovala vláda so súhlasom obce, teda bez priamej participácie občanov. Hlasovanie\nobyvateľov obce (dobové miestne referendum) o týchto zmenách bolo zavedené až novelou,\nzákonom č. 295/1992 Zb. s účinnosťou od 1. júla 1992.\n40. V aktuálnom znení zákon o obecnom zriadení v § 11a ods. 1 písm. a) vo vzťahu k územným\nzmenám stanovuje, že obecné zastupiteľstvo vyhlási miestne referendum, ak ide o zlúčenie obcí,\nrozdelenie alebo zrušenie obce. O týchto územných zmenách potom na základe § 2 ods. 3 rozhoduje\nvláda nariadením (k uvedenému vývoju porov. bod 27 a nasl. nálezu PL. ÚS 8/2020 – sprísnenie\npodmienok rozdelenia obcí). Vyjadrenie sa obyvateľov obce je tak nevyhnutnou, ale nie\npostačujúcou podmienkou na územné zmeny obcí.\n41. Zákon o obecnom zriadení už od pôvodného znenia počítal v § 22 až § 24 s možnosťou\nzriadenia mestských častí v mestách. Uvedené mestské časti nemajú žiadnu formu právnej\nsubjektivity, nemajú svojich poslancov a nemajú starostu. V meste môžu pôsobiť výbory\nv mestských častiach, ktorých členmi sú všetci poslanci mestského zastupiteľstva zvolení\n9\n\nv mestskej časti, pričom členmi výborov môžu byť aj obyvatelia mesta s trvalým pobytom\nv mestskej časti zvolení mestským zastupiteľstvom. Vzhľadom na charakter týchto mestských častí\nzákon neupravuje spôsob stanovenia ich počtu. Daný typ mestských častí nie je neobvyklý. Mestá\nzriaďujú mestské časti spravidla v štatúte (napríklad mesto Žilina zriadilo mestské časti vo svojom\nštatúte a samotné územné vymedzenie je predmetom úpravy VZN č. 18/2015, ktorým sa vymedzujú\nmestské časti v meste Žilina).\nIII.2.2. Mestá so samosprávou mestských častí, úprava rozhodovania o zmene počtu mestských\nčastí:\n42. Mestá, ktoré majú mestské časti so zastupiteľstvom a starostom, označuje zákon o obecnom\nzriadení prostredníctvom pojmu „mestá so samosprávou mestských častí“. Napríklad zákon\no obecnom zriadení stanovuje, že mandát starostu a mandát poslanca [§ 13a ods. 1 písm. g),\nresp. § 25 ods. 2 písm. f)] mestskej časti zanikajú v prípade zmeny trvalého pobytu v mestskej časti,\nčím zákon rozoznáva bežný typ mestských častí na jednej strane a mestské časti so zastupiteľstvom\na starostom na strane druhej. Okrem tohto právny poriadok počíta s týmito mestskými\nčasťami napríklad vo volebných predpisoch alebo v zákone Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 154/1994 Z. z. o matrikách v znení neskorších predpisov (§ 4).\n43. Mestami so samosprávou mestských častí sú len hlavné mesto Bratislava a mesto Košice. Podľa\n§ 1a ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej\nrepubliky Bratislave v znení neskorších predpisov mestská časť je územným samosprávnym\na správnym celkom Bratislavy; združuje obyvateľov, ktorí majú na jej území trvalý pobyt. Mestská\nčasť vykonáva samosprávu Bratislavy a prenesenú pôsobnosť v rozsahu vymedzenom zákonom\na štatútom Bratislavy; v tomto rozsahu má postavenie obce. V Bratislave je 17 mestských častí\nvymedzených v prílohe zákona.\n44. Na zmenu počtu mestských častí v Bratislave je nevyhnutné miestne referendum. Na zlúčenie\nmestskej časti s inou mestskou časťou, na rozdelenie mestskej časti alebo zmenu jej hranice je\nv Bratislave nutné uskutočniť miestne referendum mestskej časti [§ 9 ods. 1 písm. a)].\n45. Mestské časti v meste Košice sú vymedzené v § 2 ods. 2 zákona o meste Košice: Mestské časti\nsú právnické osoby, ktoré za podmienok ustanovených zákonom a štatútom mesta hospodária\nso zvereným a vlastným majetkom a so zverenými a vlastnými finančnými príjmami. Mestské časti\nvykonávajú samosprávu v rozsahu zverenom týmto zákonom a štatútom; vo zverenom rozsahu majú\nmestské časti postavenie obce. Mestské časti vykonávajú prenesený výkon štátnej správy v rozsahu\nvymedzenom zákonom; v tomto rozsahu majú mestské časti postavenie obce. Z prehľadu vývoja\nsprávy mesta Košíc vyplýva, že ustálenie počtu mestských častí bolo v roku 1990 výsledkom snahy\no obnovu samosprávy pôvodne tradičných obcí, ktoré boli po roku 1982 (porov. bod 21) zrušené\nspolu s pragmatickými dôvodmi pre samostatnosť niektorých špecifických častí mesta.\nNemalý počet mestských častí je príčinou konštantného legislatívneho hľadania spôsobu ich\nrekonfigurácie (porov. diskusiu na XXIX. zasadnutí mestského zastupiteľstva mesta Košice\nzvoleného v roku 2022).\n46. Zákonodarca postupne hľadal rôzne modely procedúr na zmenu počtu mestských častí.\nV pôvodnom znení zákona do novely zákonom č. 222/2006 Z. z. rozhodovalo o mestských častiach\nmestské zastupiteľstvo, a to len so súhlasom alebo na návrh obyvateľov dotknutých mestských\n10\n\nčastí. Po novele sa koncepcia pozitívneho súhlasu zmenila na možnosť obyvateľov dotknutých\nmestských častí odmietnuť zmenu schválenú mestským zastupiteľstvom, avšak ak to navrhlo 20 %\nobyvateľov mestskej časti alebo miestne zastupiteľstvo. Napadnutými ustanoveniami bolo\nz rozhodovania o počte mestských častí vylúčené miestne referendum, rozhodovanie bolo zverené\nmestskému zastupiteľstvu a rade starostov.\n47. Z prehľadu ústavnej a zákonnej úpravy samosprávy vyplýva, že otázka zmeny počtu mestských\nčastí je upravená na zákonnej úrovni, a z tohto dôvodu výlučnou možnosťou, ako ústavnoprávne\nuchopiť otázku zrušenia subjektívneho práva obyvateľov mestských častí rozhodovať v miestnom\nreferende o počte mestských častí, bolo porovnanie ich právnej pozície s obyvateľmi iných miest\nprostredníctvom zákazu nerovnakého zaobchádzania, tak ako to navrhol navrhovateľ.\nIII.2.3. Porovnateľnosť mestských častí mesta Košice a ostatných miest:\n48. Ústavný súd konštatuje, že z hľadiska kritéria porovnateľnosti z testu rovnosti je problémom\npredovšetkým tá skutočnosť, že zmeny hraníc obce sa týkajú územia obce ako celku – jej vonkajšej\nhranice, zatiaľ čo zmeny počtu mestských častí sa týkajú vnútorného členenia jednej obce.\nPri zmene územia ako celku sa mení počet obcí ako základných územno-samosprávnych celkov,\na preto sa v takomto prípade vyžaduje aj súhlas vlády. Zmena počtu mestských častí je vecou\nvnútorného usporiadania mesta. Z hľadiska porovnateľnosti hrá podpornú rolu aj skutočnosť,\nže miestne referendum o počte mestských častí po novele zákonom č. 222/2006 Z. z. nebolo\nobligatórne na rozdiel od miestneho referenda o vonkajších hraniciach obcí (bod 24).\n49. Ústavný súd sa pri skúmaní porovnateľnosti musel tiež vysporiadať s argumentom, že mestské\nčasti majú podľa zákona o meste Košice určité charakteristiky obce. Podľa § 2 ods. 2 druhej vety\nzákona o meste Košice mestské časti vykonávajú samosprávu v rozsahu zverenom týmto zákonom\na štatútom; vo zverenom rozsahu majú mestské časti postavenie obce. V poznámke pod čiarou\nk tomuto ustanoveniu je odkaz na ústavu, na čl. 64a, ktorý je ústavným východiskom definície\nobce.\n50. Z ústavnej charakteristiky obce, podľa ktorej (i) obec na svojom území združuje osoby\ns tamojším trvalým pobytom a podľa ktorej je (ii) obec základnou, najnižšou jednotkou územnej\nsamosprávy, vyplýva, že na jednom území môže byť zriadená len jedna obec. Obdobne len obec\nmôže vydávať všeobecne záväzné nariadenia (čl. 68 ústavy) a len obec má starostu a obecné\nzastupiteľstvo, ktoré majú mocenské oprávnenia smerujúce proti externým subjektom a nielen\ndovnútra obce (čl. 69 ústavy). Postavenie mestskej časti, ktorá zdieľa časť územia s mestom, preto\nnemá ústavnú oporu v tom zmysle, že by mala rovnakú právnu kvalitu ako obec, resp. mesto\n(porov. Güllová, H. Ústavnosť právnej úpravy samosprávy mestských častí Bratislavy a Košíc.\nIn: Justičná revue, 52, 2000. č. 3, s. 293 – 295, Machajová, J. K článku Ústavnosť právnej úpravy\nsamosprávy mestských častí Bratislavy a Košíc. In: Justičná revue, 52, 2000. č. 3, s. 296 – 300;\nnapriek tomu, že články sú uverejnené v rubrike „Za a proti“, vyjadrujú rovnaký právny názor,\npozn.). Ak by mali mestské časti z hľadiska samosprávy pozíciu na úrovni mesta, ich vzťah\ns mestom by nebol vzťahom vnútromestským, ale vzťahom medzimestským. Na tomto mieste\nústavný súd upozorňuje, že predmetom konania nie je ústavnosť samotnej zákonnej koncepcie\nmestských častí. Ústavný súd v minulosti nechal pri prieskume ústavnosti a zákonnosti mestskej\nčasti Košice-Sever uvedenú otázku otvorenú (nález II. ÚS 7/1999, č. 48/1999 Z. z.). Rozhodovacia\n11\n\nčinnosť ústavného súdu pozná príklady zložitého vzťahu medzi mestom a mestskými časťami\n(porov. nález I. ÚS 221/2025; uznesenie Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 18SKomp/11/2025\nz 10. novembra 2025). Ústavný súd dopĺňa, že na úrovni ústavnej právnej sily sú mestské časti\nmesta Košice a hlavného mesta Bratislavy zmienené, a to v ústavnom zákone č. 357/2004 Z. z.\no ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších\npredpisov v čl. 2 ods. 1 písm. q) a čl. 7 ods. 5 písm. b). Ústavný zákon tu nasleduje zákonnú úpravu\na z citovaných ustanovení nevyplýva modifikácia čl. 64 a čl. 64a ústavy.\n51. Ustanovenie čl. 66 ods. 2 ústavy stanovuje výhradu zákona len vo vzťahu k zlúčeniu, rozdeleniu\nalebo zrušeniu obce. Ústava síce nekonkretizuje, aké majú byť pravidlá týchto zmien, ale\nuž samotná zmienka v ústave je podporným argumentom, že ústava považuje územné zmeny obcí\nza zmeny inej kvality než zmeny počtu mestských častí.\n52. Zákon o meste Košice vznikal v osobitnej dobovej atmosfére, pretože v čase jeho prípravy\na prijatia (1. októbra 1990) platil v meste Košice dvojstupňový hierarchický systém národných\nvýborov (bod 23). Tu je dôležité upozorniť, že národné výbory, aj keď mali „volené“\nzastupiteľstvo, boli podriadené nadriadeným národným výborom a napokon vláde (čl. 96 Ústavy\nČSSR). Dôležité je to z toho dôvodu, že nešlo o nezávislý výkon moci lokálnej komunity na území\nobce, ale o hierarchický výkon štátnej moci. Košice boli spravované miestnymi národnými výbormi\na jedným celomestským – mestským národným výborom. Vzhľadom na dobu prípravy a schválenia\nzákona možno predpokladať, že miestne národné výbory sa stali predobrazom pre mestské časti, ale\nuž bez bezprostrednej hierarchie. Z praktických dôvodov a zo zotrvačnosti mestské časti nadviazali\nna miestne národné výbory. S nadobudnutím účinnosti zákona o meste Košice však stratila platnosť\nústavná aj zákonná úprava, ktorá výslovne predpokladala miestne národné výbory, a nadobudla\núčinnosť novela ústavy, ústavný zákon č. 294/1990 Zb., ktorá obnovila územnú samosprávu, avšak\nbez výslovnej opory pre taký typ mestských častí, ktoré by vykonávali vlastnú, autonómnu\nsamosprávnu moc (podľa čl. 64 ods. 1 a 2 Ústavy ČSFR: „Základom miestnej samosprávy je obec.\nObec je samosprávnym spoločenstvom občanov.“).\n53. „Symetrický“ zákon o obecném zřízení č. 367/1990 Sb. v českej časti federácie obsahoval\nrámcovú úpravu mestských častí pre konkrétne štatutárne mestá (§ 3). Mestské časti zriaďovalo\nmestské zastupiteľstvo. Mestské zastupiteľstvo malo právomoc vyhláškou preniesť mestskú\nprávomoc na mestskú časť (§ 25) vrátane právomoci prijímať vyhlášky (nález ÚS ČR\nPl. ÚS 40/95). Mestské časti neboli právnickými osobami a nemali vlastný majetok. Prechodné\nustanovenia tohto zákona stanovili, že na mesto ako celok prechádzajú právomoci bývalých\nmestských, ako aj obvodných národných výborov (§ 68). Nemožno pozabudnúť, že podľa zákona\nč. 418/1990 Sb. o hlavním městě Praze mali mestské časti samostatnejšie postavenie s vlastnou\nsamosprávou a subjektivitou. V roku 2000 boli v Českej republike prijaté nové zákony upravujúce\nobecnú samosprávu. V zákone č. 128/2000 Sb. o obcích, ktorý bol prijatý v režime novej ústavnosti,\nje explicitne stanovené, že štatutárne mestá si môžu zriadiť mestské časti a vyhláškou na ne\npreniesť niektoré pôsobnosti, teda mestskú moc. Mestské časti sú organizačnou jednotkou mesta\n(§ 20). Podľa § 134 ods. 1 a 2 městské obvody a městské části jednají za statutární město\nv záležitostech jim svěřených zákonem a v mezích zákona statutem. Městské obvody a městské části\nnemohou vydávat obecně závazné vyhlášky nebo nařízení. Ani pražské mestské časti nemôžu\nvydávať normy (§ 89 ods. 3 zákona č. 131/2000 Sb.). V Českej republike umožňuje zákon konanie\nmiestneho referenda o mestských častiach vo všetkých štatutárnych mestách [„O zřízení nebo\n12\n\nzrušení městského obvodu nebo části rozhoduje zastupitelstvo města, pokud do 30 dnů od zveřejnění\ntohoto rozhodnutí není podán návrh na konání místního referenda k této věci (§ 20 odst. 1 obecního\nzřízení)].\n54. Z prehľadu vývoja slovenskej a českej úpravy od roku 1990 [porov. tiež Petrášová, D.\nPostavenie mestských častí v Slovenskej republike a Českej republike In: Veřejná správa a sociální\npolitika. 2023;3(1):49 – 60. doi: 10.25142/vssp.2022.011] možno vyvodiť, že aj keď boli miestne\nnárodné výbory s dobovou ústavnou oporou do istej miery transformované na mestské časti a tieto\nmestské časti majú svoju historickú identitu, nemožno z toho odvodiť ich zhodné postavenie\ns mestom ako takým.\n55. Pre predmetnú vec nie je relevantné len porovnanie košických mestských častí s inými mestami\nv Slovenskej republike, ale aj perspektíva vzťahu medzi mestom Košice s inými mestami.\nSkutočnosť, že vzhľadom na podrobne popísaný historický vývoj mesta malo mesto Košice tradične\nosobitnú právnu pozíciu, oslabuje ich porovnateľnosť s inými mestami (nepriamo porov.\nPL. ÚS 13/2023 – kvórum miestneho referenda v Bratislave a v Košiciach). Hoci je zákon\no obecnom zriadení vo vzťahu k zákonu o meste Košice koordinačná norma, teda norma rovnakej\nprávnej sily, možno ako podporný argument uviesť jeho § 22a, ktorý počíta s osobitnou úpravou\npre veľké mestá (porov. bod 22). Z uvedeného vyplýva, že osobitná historická (bod 17 a nasl.)\na právna pozícia Košíc vyjadrená vlastnou zákonnou úpravou sa môže premietnuť do odlišného,\nv istom zmysle oslabeného postavenia ich obyvateľov v procese rozhodovania o územných\nzmenách mestských častí.\nIII.2.4. Záver:\n56. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že z ústavnej úpravy samosprávy v Slovenskej\nrepublike, konkrétne z čl. 64 a čl. 64a a súvisiacich čl. 66 ods. 2, čl. 68 a čl. 69 ústavy, vyplýva,\nže ústava predpokladá plnohodnotne len samosprávu na úrovni obce a tento záver možno podporiť\nhistorickými a komparatívnymi argumentmi, a preto nemožno mestskú časť považovať\nza samosprávnu jednotku rovnocennú mestám. Okrem toho je podľa ústavného súdu potrebné\ndôrazne rozlišovať medzi vonkajšou hranicou obce a vnútorným členením obce a medzi mestom\nKošice a inými mestami. Mestské časti nie sú porovnateľné s mestami (porov. bod 14\ns argumentáciou vlády), preto nemôže dochádzať k diskriminačnému zásahu, resp. obmedzovaniu\n(čl. 13 ods. 3 a 4 ústavy) základného práva obyvateľov košických mestských časti na priamu účasť\nna správe vecí verejných. Ústavný súd preto z týchto dôvodov návrhu na nesúlad označených\nustanovení so základným právom sa nediskriminačne priamo zúčastňovať na správe verejných vecí\npodľa čl. 30 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 12 ods. 2 ústavy nevyhovel.\n57. Na základe nerovnosti bez kvalifikovaného kritéria a bez akcesority so základným právom\nmedzi obyvateľmi mestských častí mesta Košice a obyvateľmi mestských častí hlavného mesta\nBratislava generálny prokurátor eventuálne navrhol vyslovenie nesúladu namietaných ustanovení\ns čl. 12 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 ústavy. Z hľadiska porovnateľnosti postavenia obyvateľov\nmestských častí Košíc a Bratislavy ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na ústavnú úpravu, ktorá\nnemá výslovnú oporu pre aktuálnu podobu právneho postavenia samosprávnych mestských častí\ntýchto miest (bod 50), je právne relevantné už realizované porovnanie postavenia obyvateľov\nmestských častí mesta Košice s postavením obyvateľov iných obcí, a nie porovnanie s obyvateľmi\nmestských častí hlavného mesta Bratislava. Ústavný súd preto návrhu na nesúlad označených\n13\n\nustanovení so základným právom sa nediskriminačne priamo zúčastňovať na správe verejných vecí\npodľa čl. 12 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 ústavy rovnako nevyhovel (z hľadiska metodológie treba\nuviesť, že k testu rovnosti pozície obyvateľov košických mestských častí a obyvateľov\nbratislavských mestských častí nemusel navrhovateľ opúšťať kvalifikované kritérium aj akcesoritu,\npretože aj pri testovaní vzťahu medzi týmito skupinami obyvateľov sú k dispozícii tak čl. 30 ods. 1\nústavy, ako aj „iné postavenie“; a aj s týmito prvkami by nedošlo k neústavnému zásahu).\n58. Napokon, z predmetnej veci možno v širšom kontexte odvodiť, že zo zákonného zriadenia\nmesta Košice v roku 1990, ktoré bolo potvrdením a umocnením jeho historickej samosprávnosti\na osobitného postavenia, vyplýva značná diskrécia zákonodarcu na úpravu vnútorných pomerov\nmesta Košice.\n59. Ústavný súd prijal návrh aj vo vzťahu k referenčnej norme – čl. 14 dohovoru. Uvedený článok\nvšak zakazuje diskrimináciu voči právam chráneným dohovorom (Užívanie práv a slobôd\npriznaných týmto Dohovorom sa musí zabezpečiť bez diskriminácie založenej na akomkoľvek\ndôvode, ako je pohlavie, rasa, farba pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie,\nnárodnostný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné\npostavenie.). V predmetnej veci je však takýmto akcesorickým právom podľa návrhu generálneho\nprokurátora čl. 30 ods. 1 ústavy, a nie právo alebo sloboda z dohovoru. Rýdzo neakcesoricky sa\nčl. 14 dohovoru neaplikuje. Okrem toho dohovor nechráni v rámci obdobného čl. 3 Dodatkového\nprotokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd právo zúčastniť sa referenda.\nZ tohto hľadiska nebol v predmetnej veci čl. 14 dohovoru aplikovateľný, a preto nebolo možné\nnávrhu vyhovieť ani v tejto časti.\n60. Uverejnením predmetného nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky zaniká platnosť\nuznesenia č. k. PL. ÚS 15/2025-78 z 11. júna 2025 publikovaného v Zbierke zákonov Slovenskej\nrepubliky pod č. 208/2025 Z. z. o pozastavení účinnosti napadnutých ustanovení zákona o meste\nKošice (čl. 125 ods. 5 ústavy, § 81 zákona o ústavnom súde).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 24. júna 2026\n\nIvan Fiačan\npredseda Ústavného súdu\nSlovenskej republiky\n\n14", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov", "rovnosť, rovnoprávnosť-princíp rovnosti", "referendum-miestne", "práva a slobody – politické-právo zúčastňovať sa na správe vecí verejných", "právna veta", "diskriminácia", "samospráva-územná", "mesto-mestská časť"], "pravna_veta": "I. Z ústavnej úpravy územnej samosprávy v Slovenskej republike, konkrétne z čl. 64, čl. 64a a súvisiacich čl. 66 ods. 2, čl. 68 a čl. 69 ústavy, vyplýva, že ústava predpokladá plnohodnotne len samosprávu na úrovni obce a na úrovni vyššieho územného celku. Mestskú časť nemožno považovať za samosprávny celok rovnocenný mestám. Okrem toho je potrebné dôrazne rozlišovať medzi vonkajšou hranicou obce a vnútorným členením obce a medzi mestom Košice a inými mestami. Mestské časti nie sú porovnateľné s mestami. Nahradením hlasovania obyvateľov v miestnom referende iným mechanizmom rozhodovania o zmene počtu mestských častí v meste Košice preto nemôže dochádzať k diskriminačnému zásahu, resp. obmedzovaniu (čl. 13 ods. 3 a 4 ústavy) základného práva obyvateľov košických mestských častí na priamu účasť na správe vecí verejných.\nII. Zo zákonného zriadenia mesta Košice v roku 1990, ktoré bolo potvrdením a umocnením jeho historickej samosprávnosti a osobitného postavenia, vyplýva značná diskrécia zákonodarcu na úpravu vnútorných pomerov mesta Košice.", "ustanovenia": ["čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:260b3880-122b-4148-9ecb-990f0d8ed29a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.221.2025.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 221/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 221/2025 z 12. 6. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-06-12", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.221.2025.2"}, {"guid": "ussr:6469562b-686e-4a3d-a2d2-3eb923a709df", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 1/2023", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/2023 z 11. 1. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-01-11", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6469562b-686e-4a3d-a2d2-3eb923a709df"}, {"guid": "ussr:3765fad2-0d14-4619-892b-2d88330ad502", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.4.2016.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 4/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 4/2016 z 10. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-10", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.4.2016.1"}, {"guid": "ussr:5ff855e6-ae50-4e56-bbfe-52a79f173d8e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 105/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 105/03 z 8. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-08", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ff855e6-ae50-4e56-bbfe-52a79f173d8e"}, {"guid": "ussr:417a866b-6a27-422c-bd77-c2eccfbbf2f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 24/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/01 z 12. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-12", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:417a866b-6a27-422c-bd77-c2eccfbbf2f6"}, {"guid": "ussr:0b52c4ef-975d-48f3-9863-6d4641a4eb66", "ecli": "ECLI:SK:USSR:1994:1.US.76.1993.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 76/93", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 76/93 z 15. 6. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-06-15", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:1994:1.US.76.1993.1"}], "citovane_v": []}