{"guid": "ussr:3041ee30-0b65-4516-bb22-d27846e65150", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.563.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 563/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 563/2025 z 27. 1. 2026", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 27. januára 2026, sp. zn. IV. ÚS 563/2025, ECLI:SK:USSR:2026:4.US.563.2025.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Libor Duľa", "sudca_id": 1085, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/libor-dula-1085", "datum_vydania": "2026-01-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-3.odsek-5", "nazov": "čl. 3 ods. 5 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-3.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8", "nazov": "čl. 8 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-9.odsek-2", "nazov": "čl. 9 ods. 2 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-9.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-9.odsek-3", "nazov": "čl. 9 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-9.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-30.odsek-1", "nazov": "čl. 30 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-30.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-30"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-29.odsek-3", "nazov": "čl. 29 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-29.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-29"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Zmluva o fungovaní Európskej únie (2010/C 83/01 Úradný vestník Európskej únie) čl. 267", "nazov": "Zmluva o fungovaní Európskej únie (2010/C 83/01 Úradný vestník Európskej únie) čl. 267", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyZmluva o fungovaní Európskej únie (2010/C 83/01 Úradný vestník Európskej únie) čl. 267", "judikatura_url": null}, {"iri": "Zmluva o fungovaní Európskej únie (2010/C 83/01 Úradný vestník Európskej únie) čl. 191", "nazov": "Zmluva o fungovaní Európskej únie (2010/C 83/01 Úradný vestník Európskej únie) čl. 191", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyZmluva o fungovaní Európskej únie (2010/C 83/01 Úradný vestník Európskej únie) čl. 191", "judikatura_url": null}, {"iri": "Aarhuský dohovor čl. 3 ods. 5", "nazov": "Aarhuský dohovor čl. 3 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyAarhuský dohovor čl. 3 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Aarhuský dohovor čl. 8", "nazov": "Aarhuský dohovor čl. 8", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyAarhuský dohovor čl. 8", "judikatura_url": null}, {"iri": "Aarhuský dohovor čl. 9 ods. 2", "nazov": "Aarhuský dohovor čl. 9 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyAarhuský dohovor čl. 9 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Aarhuský dohovor čl. 9 ods. 3", "nazov": "Aarhuský dohovor čl. 9 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyAarhuský dohovor čl. 9 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 30 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 30 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 30 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 29 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 29 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 29 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (kodifikované znenie) (Text s významom pre EHP (ďalej len „smernica EIA“) čl. 11", "nazov": "Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (kodifikované znenie) (Text s významom pre EHP (ďalej len „smernica EIA“) čl. 11", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisySmernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (kodifikované znenie) (Text s významom pre EHP (ďalej len „smernica EIA“) čl. 11", "judikatura_url": null}, {"iri": "Zmluva o fungovaní Európskej únie (2010/C 83/01 Úradný vestník Európskej únie) čl. 267", "nazov": "Zmluva o fungovaní Európskej únie (2010/C 83/01 Úradný vestník Európskej únie) čl. 267", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyZmluva o fungovaní Európskej únie (2010/C 83/01 Úradný vestník Európskej únie) čl. 267", "judikatura_url": null}, {"iri": "Zmluva o fungovaní Európskej únie (2010/C 83/01 Úradný vestník Európskej únie) čl. 191", "nazov": "Zmluva o fungovaní Európskej únie (2010/C 83/01 Úradný vestník Európskej únie) čl. 191", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyZmluva o fungovaní Európskej únie (2010/C 83/01 Úradný vestník Európskej únie) čl. 191", "judikatura_url": null}, {"iri": "Aarhuský dohovor čl. 3 ods. 5", "nazov": "Aarhuský dohovor čl. 3 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyAarhuský dohovor čl. 3 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Aarhuský dohovor čl. 8", "nazov": "Aarhuský dohovor čl. 8", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyAarhuský dohovor čl. 8", "judikatura_url": null}, {"iri": "Aarhuský dohovor čl. 9 ods. 2", "nazov": "Aarhuský dohovor čl. 9 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyAarhuský dohovor čl. 9 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Aarhuský dohovor čl. 9 ods. 3", "nazov": "Aarhuský dohovor čl. 9 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyAarhuský dohovor čl. 9 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 30 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 30 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 30 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 29 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 29 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 29 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (kodifikované znenie) (Text s významom pre EHP (ďalej len „smernica EIA“) čl. 11", "nazov": "Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (kodifikované znenie) (Text s významom pre EHP (ďalej len „smernica EIA“) čl. 11", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisySmernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (kodifikované znenie) (Text s významom pre EHP (ďalej len „smernica EIA“) čl. 11", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-3", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-8", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-9", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-30", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-29", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/3041ee30-0b65-4516-bb22-d27846e65150", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.563.2025.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.563.2025.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.563.2025.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 563/2025-43\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu (sudca\nspravodajca) a sudcov Ladislava Duditša a Rastislava Kaššáka v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa Združenia domových samospráv, o. z.,\nRovniankova 14, Bratislava, zastúpeného Tkáč & Partners, s.r.o., Hrnčiarska 29, Košice,\nproti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. BB-74S/8/2023-103 z 18. septembra 2024\na rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Svk/4/2025 z 29. mája 2025\ntakto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 9. októbra 2025 domáha\nvyslovenia porušenia „základného práva sťažovateľa podľa čl. 267 a 191 Zmluvy o fungovaní\nEurópskej únie, čl. 3 ods. 5 a 8 a čl. 9 ods. 2 a 3 Aarhuského dohovoru s priamym kauzálnym\nnásledkom porušenia čl. 30 ods. 1 a čl. 29 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 11 smernice\nEurópskeho parlamentu a Rady 2014/52/EÚ, ktorou sa mení smernica 2011/92/EÚ o posudzovaní\nvplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (ďalej len „smernica\no EIA“) rozsudkami správnych súdov označenými v záhlaví. Sťažovateľ ďalej uvádza, že „trvá\nna takomto znení petitu, lebo sa v súlade s čl. 7 ods. 2, 4 a 5 Ústavy SR domáhame posudzovania\ntejto ústavnej sťažnosti primárne podľa práva Európskej únie a Aarhuského dohovoru a sekundárne\nochrane našich ústavných práv, ktoré boli porušené v dôsledku nerešpektovania práva Európskej\núnie“. Zároveň navrhuje, aby ústavný súd napadnutý rozsudok najvyššieho správneho súdu zrušil,\nvec mu vrátil na ďalšie konanie a priznal mu náhradu trov konania.\n2. Z ústavnej sťažnosti, jej príloh a napadnutých rozsudkov vyplýva nasledujúci stav veci:\n3. Okresný úrad Lučenec, odbor starostlivosti o životné prostredie (ďalej len „prvostupňový\nsprávny orgán“) po ukončení zisťovacieho konania rozhodnutím z 11. júla 2022 vydaným podľa\n\n§ 29 ods. 11 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o EIA“) rozhodol,\nže na základe predloženého oznámenia o zmene navrhovanej činnosti „1/71 Holiša most\ncez železničnú trať ev. č. 71-002“ navrhovateľom sa navrhovaná činnosť v zmysle zákona\no EIA posudzovať nebude (výrok I). Navrhovaná činnosť bude realizovaná na pozemkoch (bližšie\nšpecifikovaných vo výroku) v katastrálnom území Lučenec, pričom jej predmetom a cieľom bude\nrekonštrukcia uvedeného mosta podľa aktuálnych technických noriem na účely zabezpečenia\nbezpečnosti cestnej premávky na tomto cestnom ťahu. Zároveň podľa § 29 ods. 13 zákona\no EIA boli navrhovateľovi uložené podmienky, ktoré mali eliminovať alebo zmierňovať vplyvy\nna životné prostredie (výrok II).\n4. Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov (ďalej len „žalovaný“) vydal\n1. decembra 2022 rozhodnutie, ktorým odvolanie sťažovateľa zamietol a prvostupňové rozhodnutie\npotvrdil.\n5. Správnu žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia\nžalovaného a aj prvostupňového rozhodnutia, správny súd napadnutým rozsudkom z 18. septembra\n2024 ako nedôvodnú zamietol. Postup správnych orgánov vyhodnotil ako zákonný, správne\nrozhodnutia za riadne odôvodnené, správne orgány poskytli účastníkom konania dostatočný priestor\nna uplatnenie ich práv. Prvostupňový správny orgán vo výroku rozhodnutia uviedol opatrenia\nvedúce k ochrane životného prostredia, ich uloženie riadne odôvodnil, vychádzal pritom\naj zo stanovísk k zmene navrhovanej činnosti, ktoré doručili oslovené subjekty. Zákon\no EIA neurčuje, o aké podmienky má ísť, ich určenie je tak ponechané posudzujúcemu orgánu.\nIde teda o jeden z prípadov, keď zákon priznáva tomuto orgánu správne uváženie, ktoré správne\nsúdy podľa § 27 ods. 2 Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“) môžu preskúmať len do tej\nmiery, či nevybočil z medzí a hľadísk určených zákonom. Správny súd teda môže hodnotiť len to,\nči správna úvaha (nie samotné opatrenie), ktorá viedla správny orgán k ich uloženiu, nevybočuje\nzo zákonných medzí. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení rozhodnutia vysvetlil, prečo\ndo výrokovej časti zapracoval opatrenia ako požiadavky dotknutých orgánov a prečo nezapracoval\niné, pričom na jeho správnej úvahe nevidel správny súd žiadne pochybenie. Sťažovateľ mal\npredniesť konkrétne skutkové a právne dôvody, prečo mal žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí\nuložiť určité opatrenia a prečo ich neuložením prekročil hranice správneho uváženia.\n6. Orgán verejnej správy zabezpečil zverejnenie oznámenia o zmene navrhovanej činnosti\nprostredníctvom obce, rezortných orgánov a na webových stránkach, čím bol verejnosti umožnený\nprístup k informáciám a zapojenie sa do procesu v zisťovacom konaní. Sťažovateľovi teda nebolo\nbránené v aktívnej účasti v tomto konaní.\n7. Z § 63 zákona o EIA nevyplýva, že by sa konzultácie museli realizovať výslovne ústnou formou.\nNavyše z § 64 uvedeného zákona vyplýva, že vo vzťahu k realizácii konzultácií nie je vylúčená\npôsobnosť správneho poriadku, teda ani § 21 o nariadení ústneho pojednávania, ktorý ponecháva\nna posúdení správneho orgánu, aby ústne pojednávanie nariadil, ak to povaha veci vyžaduje.\n8. Z § 24 ods. 1 písm. i) zákona o EIA vyplýva, že príslušné orgány verejnej správy zverejňujú\naj „iné informácie dôležité na vydanie záverečného stanoviska alebo povolenia“, neupravuje teda\npovinnosť sprístupňovať iné dokumenty ako tie, ktoré sú uvedené v danom ustanovení (presne\nurčené zákonodarcom), ale týka sa informácií nezachytených v dokumente. Pojem „povolenie“ je\n2\n\npotrebné vykladať v súlade s definíciou tohto pojmu (§ 3 zákona o EIA), pričom ide o rozhodnutie\nv nasledujúcom povoľovacom konaní, a nie o rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní, ktoré je\npredmetom súdneho prieskumu. K namietanému porušeniu povinnosti predložiť viaceré realizačné\nvarianty navrhovanej činnosti správny súd uviedol, že postup pri upustení od variantného riešenia sa\nneriadi správnym poriadkom, ale tento proces prebieha ešte pred samotným podaním žiadosti\no vykonanie zisťovacieho konania, čo znamená, že odvolací orgán nemôže v odvolacom konaní\nrozhodovať o veci, ktorá nebola predmetom rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu.\nNavyše nie je povinnosťou vypracovávať oznámenie o zmene navrhovanej činnosti vo viacerých\nvariantných riešeniach. V predmetnej veci išlo o rekonštrukciu existujúceho mosta, ktorý je\ntechnicky nevyhovujúci. Rekonštrukcia neznamená zmenu funkčného využitia krajiny,\nale iba obnovu pôvodného technického stavu na pôvodnom mieste. Keďže sa nemenilo funkčné\nvyužitie mosta alebo okolia, nebolo potrebné vypracovať viaceré varianty riešenia.\n9. Kasačnú sťažnosť sťažovateľa odôvodnenú tým, že správny súd rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci [§ 440 ods. 1 písm. g) SSP], najvyšší správny súd\nnapadnutým rozsudkom ako nedôvodnú zamietol a rozsudok správneho súdu vyhodnotil ako vecne\nsprávny.\n10. Kasačný súd v úvode (bod 41 rozsudku kasačného súdu) ozrejmil, že predmetom posúdenia\nbola zmena navrhovanej činnosti – rekonštrukcia podľa aktuálnych technických noriem kvôli\nzabezpečeniu bezpečnosti cestnej premávky, keďže most je v nevyhovujúcom stavebno-technickom\nstave. Navrhovanou činnosťou nedôjde k zmene organizácie ani nárastu intenzity dopravy oproti\naktuálnemu stavu, keďže ide o rekonštrukciu už existujúceho mosta v mieste pôvodného mostného\nobjektu. Následne zhrnul odborné stanoviská dotknutých orgánov k jednotlivým zložkám životného\nprostredia (úseky ochrany prírody a krajiny, dopravy, odpadového hospodárstva, ochrany ovzdušia,\nochrany pred požiarmi), ktoré zabezpečil prvostupňový správny orgán (bod 42 rozsudku kasačného\nsúdu).\n11. Nerozporoval postavenie sťažovateľa ako zainteresovanej verejnosti (ani jeho aktívnu vecnú\nlegitimáciu), ale riadne sa jeho uplatnenými námietkami zaoberal. Sťažovateľ je občianskym\nzdružením špecializujúcim sa na ochranu životného prostredia, u ktorého sa predpokladá vyššia\nvedomosť týkajúca sa jednotlivých procesov prebiehajúcich v režime zákona o EIA. Ak teda\nz pozície zainteresovanej verejnosti vstúpi do konania podľa uvedeného zákona a brojí\nproti navrhovanej činnosti, prípadne jej zmene, je žiaduce, aby ním uplatnené námietky, resp.\npripomienky boli vecné, konkrétne a korešpondovali s konkrétnou navrhovanou činnosťou, resp. jej\nzmenou. Inak sa vystavuje riziku, že ním všeobecne uplatnená námietka bude vyhodnotená\nako nedôvodná, a to bez potreby vyzývať ho na jej bližšie konkretizovanie. Správny súd je viazaný\nrozsahom a dôvodmi žaloby a v uvedenej veci bol sťažovateľ (v postavení zainteresovanej\nverejnosti) zastúpený právnym zástupcom (bod 43 rozsudku kasačného súdu).\n12. Odvolávajúc sa na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/89/2015\nz 23. februára 2017, kasačný súd uviedol, že účelom prístupu k informáciám a účasti verejnosti\nna rozhodovacom procese, ako aj prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia\nzaručených Aarhuským dohovorom je, aby sa verejnosť mohla nielen vyjadriť, ale najmä\nprostredníctvom odborníkov z oblasti životného prostredia predložiť kvalifikované pripomienky\ntak, aby sa hodnotiaci proces vzhľadom na cieľ viedol v odbornej vecnej rovine. Kasačný súd\n\n3\n\nvo vzťahu k prvostupňovým správnym orgánom určeným opatreniam majúcim eliminovať\nalebo zmierňovať vplyvy navrhovanej činnosti na životné prostredie poukázal na svoj rozsudok\nsp. zn. 7Svk/19/2021 z 29. marca 2023. Zdôraznil, že ich určenie je ponechané posudzujúcemu\norgánu, ktorému zákon priznáva správne uváženie, ktoré správne súdy môžu preskúmať len do tej\nmiery, či nevybočil z medzí a hľadísk určených zákonom. Správny súd teda nemôže hodnotiť\nsamotné opatrenia, len to, či správna úvaha, ktorá viedla správny orgán k ich uloženiu, nevybočuje\nzo zákonných medzí. Vo veci sťažovateľa prvostupňový správny orgán jasne vysvetlil, prečo\ndo výrokovej časti zapracoval opatrenia ako požiadavky dotknutých orgánov a prečo sťažovateľom\nnavrhované opatrenia medzi ne nezaradil (bod 44 rozsudku kasačného súdu).\n13. K odkazu sťažovateľa na ustanovenia zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení\nneskorších predpisov týkajúce sa prípustnej miery znečisťovania životného prostredia kasačný súd\nuviedol, že ide o všeobecné východiská, ktoré vo svojej podstate zahŕňajú princíp únosnej záťaže,\nprincíp uvážlivého hospodárenia s prírodnými zdrojmi, princíp prevencie, princíp obozretnosti,\nprincíp minimalizácie zásahov do životného prostredia, princíp priamej zodpovednosti, princíp\nsanácie a obnovy. Tieto východiská je však nevyhnutné chápať v kontexte na konkrétnu realizovanú\nčinnosť a jej možné dopady na stav životného prostredia. V tomto smere plnia zásadnú úlohu\ndotknuté orgány, ktoré sa v rámci svojej pôsobnosti vyjadrujú ku konkrétnemu zámeru a jeho\nmožným dopadom na jednotlivé zložky životného prostredia, ktoré tieto orgány štátnej správy\nzastupujú a chránia. Vo veci sťažovateľa predmet posúdenia predstavoval zámer zmeny\nnavrhovanej činnosti spočívajúcej v rekonštrukcii mosta a dotknuté orgány vo svojich súhlasných\nstanoviskách uviedli, že navrhovaná zmena činnosti nie je v rozpore so záujmami ochrany, ktoré\ntieto dotknuté orgány chránia, primárne vo vzťahu k ochrane ovzdušia, prírody a krajiny, a tiež\ns konceptom nakladania s odpadmi (bod 45 rozsudku kasačného súdu).\n14. Vo vzťahu k sťažovateľom uvádzaným konzultáciám podľa § 63 zákona o EIA kasačný súd\nuviedol, že z jeho obsahu nevyplýva povinnosť ich realizácie výslovne ústnou formou, navyše\nz § 64 uvedeného zákona vyplýva, že vo vzťahu k realizácii konzultácií nie je vylúčená pôsobnosť\nsprávneho poriadku, teda ani § 21 o nariadení ústneho pojednávania. Je na posúdení správneho\norgánu, aby ústne pojednávanie nariadil, ak to povaha veci vyžaduje. Okrem uvedeného čl. 6 ods. 7\nAarhuského dohovoru predpokladá, že účasť verejnosti na rozhodovaniach o vymedzených\nčinnostiach môže byť realizovaná nielen výlučne formou ústnou (ústne konzultácie), ale aj formou\npísomnou (bod 46 rozsudku kasačného súdu).\n15. Skutočnosti, ktoré má príslušný orgán povinnosť zverejniť verejnosti na svojom webovom sídle,\nprípadne aj na svojej úradnej tabuli, ustanovuje § 24 ods. 1 zákona o EIA a z obsahu\nadministratívneho spisu vyplynulo, že tento postup bol dodržaný. Sťažovateľ v správnom konaní\nmajúci postavenie dotknutej verejnosti podľa § 24 ods. 2 zákona o EIA sa predmetného konania\nzúčastnil, správne orgány s ním riadne konali a boli mu zabezpečené všetky s tým súvisiace\nprocesné práva, primárne bol oboznámený s podkladmi rozhodnutia, mal možnosť nahliadnuť\ndo administratívneho spisu, mal možnosť podať odvolanie proti prvostupňovému správnemu\nrozhodnutiu, čo aj využil (bod 47 rozsudku kasačného súdu).\n16. V súvislosti s námietkou smerujúcou k porušeniu povinnosti predložiť viaceré realizačné\nvarianty navrhovanej činnosti sa kasačný súd stotožnil s názorom správneho súdu a aj žalovaného.\nZ § 29 ods. 1 písm. b) zákona o EIA a na to nadväzujúcej prílohy č. 8a uvedeného zákona\n\n4\n\nnevyplýva táto povinnosť. V tomto prípade išlo o rekonštrukciu existujúceho mosta, ktorý\nje technicky nevyhovujúci, rekonštrukciou nedôjde k zmene funkčného využitia krajiny,\nale iba k obnove pôvodného technického stavu na pôvodnom mieste (bod 49 rozsudku kasačného\nsúdu).\n17. K námietke, že správny súd nereagoval na potrebu eurokonformného výkladu práva,\nale postupoval formalisticky, že v žiadnej časti nie je badať presah práva Európskej únie,\nako aj špecifickosť konaní s prvkom ochrany životného prostredia, absentuje poukázanie\nna jednotlivé ustanovenia smernice č. 2011/92/EÚ, ako aj jednotlivé ustanovenia Aarhuského\ndohovoru, kasačný súd uviedol, že v slovenskom právnom systéme bola príslušná smernica,\nako aj jednotlivé ustanovenia Aarhuského dohovoru transponované do zákona o EIA (aj do zákona\nč. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), a teda vnútroštátne právne predpisy\naplikované vo veci sťažovateľa predstavujú vo svojej podstate výkon práva Európskej únie (bod 50\nrozsudku kasačného súdu). K návrhu na predloženie prejudiciálnej otázky kasačný súd\nv podstatnom konštatoval, že sám nevidel potrebu jej predloženia a sťažovateľ riadne nevysvetlil,\nktoré konkrétne normy európskeho práva majú byť objasnené a aplikované výlučne vo vzťahu\nk prejednávanej veci; ani neformuloval priamy návrh na prerušenie konania (bod 51 rozsudku\nkasačného súdu).\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n18. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti pomerne rozsiahlo uvádza úvahy a teoretické východiská\ntýkajúce sa jeho postavenia ako zainteresovanej verejnosti v rámci správneho súdneho konania.\nOpisuje diskreditáciu zo strany štátu, negatívnu kampaň údajne vedenú proti nemu a vyjadruje\npresvedčenie, že táto kampaň sa premietla aj do arbitrárnych rozhodnutí správnych súdov.\nDomnieva sa, že sústavnou činnosťou smerujúcou proti nemu mu bola sťažená možnosť uplatňovať\nsi svoje základné práva garantované Aarhuským dohovorom.\n19. Sudcovia správnych súdov sa jeho žalobou riadne nezaoberali a neidentifikovali ju správne\nv kontexte systematiky a metodológie žalôb zainteresovanej verejnosti na ochranu životného\nprostredia. Títo sudcovia nemajú predstavu o aplikačnej praxi. Úlohou odôvodnenia rozhodnutia je\npresvedčiť jeho adresátov nielen o zákonnosti, ale aj vecnej správnosti rozsudkov, v danom prípade\nvšak presvedčili o svojej neznalosti danej problematiky a s ňou súvisiacich spoločenských oblastí.\nNamiesto toho, aby ako nezákonné rušili formulárové rozhodnutia orgánov verejnej moci,\nobviňovali sťažovateľa zo šikanózneho prístupu k súdu na základe údajne šablónovitých žalôb,\nčo preukazuje buď absolútnu neznalosť sudcov správnych súdov, alebo snahu vyhovieť politickej\nintervencii.\n20. Dlhodobé pochybenia súdnej moci špecificky proti sťažovateľovi spočívajú v tom, že napriek\ntomu, že vnútroštátne právo priznáva subjektu zainteresovanej verejnosti právne postavenie kvázi\nprokurátorského verejného žalobcu podávajúceho environmentálne actio popularis, správne súdy\nsťažovateľovi účelovo, arbitrárne a individuálne nepriznávajú ani právne postavenie v rozsahu\ngarantovanom medzinárodným právom (Aarhuský dohovor, smernica o EIA). Neaplikovali na neho\npredpoklady a východiská týkajúce sa výkonu subjektívnych práv verejnoprávneho charakteru,\n5\n\nale s cieľom účelovo aplikovať vnútroštátnu úpravu zneužitia práva posudzovali právne postavenie\nsťažovateľa ako postavenie právnickej osoby uplatňujúcej si subjektívne práva, na čo zneužili\nneprehľadnú systematiku Správneho súdneho poriadku.\n21. Arbitrárnosti sa správne súdy dopúšťajú tým, že „že svojvoľným výkladom rozsudku SD EÚ\nC-416/10 nepostupujú podľa eurokonformného výkladu práva, ale svojvoľne vykladajú právo EÚ.\nPodľa § 132 SSP sú tieto otázky predmetom prejudiciálneho konania, ale s cieľom rozhodovať\nna základe politickej intervencie, úmyselne tieto otázky nekladú, čo je porušenie čl. 267 ZFEÚ,\npričom priamo želaným následkom je, aby žalované rozhodnutie bolo ponechané v platnosti, čo je\npriame porušenie čl. 191 ZFEÚ o predbežnej opatrnosti.“.\n22. Sťažovateľ zastáva názor, že pre riadne posúdenie ústavnej sťažnosti je potrebné, aby ústavný\nsúd prerušil konanie a požiadal Súdny dvor Európskej únie o rozhodnutie o dvoch ním\npredložených predbežných otázkach. Prvú otázku sťažovateľ formuloval v znení, či je žaloba podľa\nčl. 9 Aarhuského dohovoru a/alebo podľa čl. 11 smernice o EIA verejnou žalobou (actio popularis)\nvo veciach životného prostredia a je žalobca zainteresovanej verejnosti podľa čl. 9 ods. 2 a 3\nAarhuského dohovoru v spojení s čl. 11 smernice o EIA verejným žalobcom chrániacim samotnú\nzákonnosť podľa práva Európskej únie vo veciach životného prostredia. V rámci druhej otázky sa\nsťažovateľ pýta, či je v dôsledku čl. 3 ods. 5 Aarhuského dohovoru rozširujúca účinky čl. 9\nAarhuského dohovoru na všetky žalobné veci životného prostredia žaloba podľa § 61 písm. c) SSP\ntak, ako je systematicky a metodologicky vnímaná rozhodnutím veľkého senátu najvyššieho\nsprávneho súdu sp. zn. 19SVs/7/2024 verejnou žalobou (actio popularis) vo všetkých veciach\nživotného prostredia podľa slovenského vnútroštátneho práva a je žalobca zainteresovanej\nverejnosti podľa § 42 v spojení s § 178 ods. 3 SSP kvázi prokurátorským verejným žalobcom\nchrániacim samotnú zákonnosť vo všetkých veciach životného prostredia aj podľa všetkých\nprávnych predpisov účinných v Slovenskej republike.\nIII.\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\n23. Predmetom ústavnej sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa o porušení jeho v petite ústavnej\nsťažnosti označených práv napadnutými rozhodnutiami, ktoré považuje za arbitrárne\ns formalistickým výkladom v nich aplikovaných zákonných ustanovení.\nK namietanému porušeniu práv sťažovateľa napadnutým rozsudkom správneho súdu:\n24. Pokiaľ ide o sťažovateľom napadnutý rozsudok správneho súdu, ústavný súd konštatuje,\nže vzhľadom na princíp subsidiarity („ak... nerozhoduje iný súd“), ktorý vyplýva z citovaného\nčl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, môže poskytnúť ochranu konkrétnemu právu\nalebo slobode, ktorých porušenie je namietané, iba vtedy, ak sa ich ochrany fyzická osoba\nalebo právnická osoba nemôže domôcť v žiadnom inom konaní pred súdnymi orgánmi Slovenskej\nrepubliky.\n25. Sťažovateľ mal možnosť domáhať sa preskúmania ústavnou sťažnosťou napadnutého rozsudku\nsprávneho súdu, a to využitím v rozhodnom čase mu Správnym súdnym poriadkom priznaného\nopravného prostriedku (kasačnej sťažnosti), ktorý, tak ako to vyplýva aj z podanej ústavnej\nsťažnosti, napokon aj využil. Podľa ústavného súdu kasačná sťažnosť predstavuje v okolnostiach\n6\n\ndanej veci účinný právny prostriedok, prostredníctvom ktorého bol následne najvyšší správny súd\npovinný vecne preskúmať napadnutý rozsudok správneho súdu, o čom svedčí aj skutočnosť,\nže najvyšší správny súd rozhodol meritórne, pretože kasačnú sťažnosť zamietol.\n26. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol pre\njej neprípustnosť podľa § 56 ods. 2 písm. d) v spojení s § 55 písm. d) a § 132 ods. 1 zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), teda v jeho aktuálne účinnom\nznení.\nK namietanému porušeniu práv sťažovateľa napadnutým rozsudkom najvyššieho správneho\nsúdu:\n27. Ústavný súd vzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru považuje za potrebné v prvom rade\npripomenúť, že vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou\nani mimoriadnou opravnou inštanciou (II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96). Posúdenie veci všeobecným\nsúdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery,\nktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené\nalebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným\nsúdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia\npríslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05,\nI. ÚS 382/06).\n28. Úlohou správneho súdnictva nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy, ale len\npreskúmať zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, teda preskúmať to, či pri\nriešení konkrétnych otázok rešpektovali rozhodné hmotno-právne a procesno-právne predpisy.\nTreba preto vziať do úvahy, že správny súd nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje\niba právne otázky napadnutých rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (IV. ÚS 127/2012).\n29. Uznesenie najvyššieho správneho súdu, ktorý konal a rozhodoval ako súd kasačný, nemožno\nhodnotiť izolovane, ale iba v kontexte s rozsudkom správneho súdu a rozhodnutiami správnych\norgánov, ktoré mu predchádzali.\n30. Ústavný súd po preskúmaní rozsudku kasačného súdu dospel k záveru, že neobstojí tvrdenie\nsťažovateľa o jeho arbitrárnosti či nedostatku odôvodnenia. Sťažovateľovi bolo najvyšším\nsprávnym súdom priznané postavenie zainteresovanej verejnosti a v súlade s tým mu boli kasačným\nsúdom poskytnuté aj relevantné odpovede. Rozsah odôvodnenia napadnutého rozsudku nijako\nnevybočuje z mantinelov práva na spravodlivý súdny proces a ani závery, ku ktorým najvyšší\nsprávny súd dospel, nemožno považovať za také, ktoré by boli zjavne neodôvodnené\nalebo arbitrárne.\n31. Najvyšší správny súd sa dostatočne zaoberal aj návrhom sťažovateľa na predloženie\nprejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie, pričom ústavne akceptovateľným\nspôsobom objasnil, prečo k tomuto prejudiciálnemu konaniu nepristúpil. Sťažovateľ riadne\nnevysvetlil, ktoré konkrétne normy európskeho práva mali byť objasnené a aplikované výlučne\nvo vzťahu k prejednávanej veci a ani neformuloval priamy návrh na prerušenie konania. Uvedený\nprávny názor najvyššieho správneho súdu ústavný súd považuje za logický a presvedčivý.\n\n7\n\nZ judikatúry Súdneho dvora Európskej únie totiž vyplýva, že národné súdy vrátane ústavného súdu\nmusia mať mieru slobody pri rozhodovaní, či sa obrátia na Súdny dvor Európskej únie alebo nie, čo\nosobitne platí pri doktríne acte clair (pozri rozsudok z 9. septembra 2015 vo veci Wahl proti\nX a van Dijk, C-72/14 a C-197/14).\n32. Sťažovateľ si nemôže zamieňať prieskumnú právomoc všeobecného súdu rozhodujúceho\no mimoriadnom opravnom prostriedku (tu rozhodnutia najvyššieho správneho súdu v sťažnostnom\nkonaní) s posúdením rozhodnutia takého súdu v konaní o ústavnej sťažnosti. Ústavný súd\nnerozhoduje v predmetnej (tu správnej) veci (nerieši „kauzu“), ale posudzuje „len“ ústavnú\nudržateľnosť napadnutého rozhodnutia. Ak by aj sám dospel (pri riešení na úrovni zákona)\nk odlišným záverom, nie je to dôvod na zrušenie ústavnou sťažnosťou napadnutého rozhodnutia,\nak subjekt rozhodovania odôvodnil svoje závery dostatočnými a bez zjavného excesu\nprodukovanými úvahami na svojej, teda zákonnej alebo podzákonnej úrovni (uznesenie ústavného\nsúdu sp. zn. IV. ÚS 399/2022 zo 6. septembra 2022 publikované v Zbierke nálezov a uznesení\nÚstavného súdu Slovenskej republiky pod č. 83/2022).\n33. Vo vzťahu k požiadavke sťažovateľa na predloženie prejudiciálnych otázok ústavným súdom\nSúdnemu dvoru Európskej únie (bod 22) ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľom predložené\nprejudiciálne otázky, ktoré nie sú identické s tými, na ktoré sa mal kasačný súd dopytovať\nna Súdnom dvore Európskej únie, nie sú relevantné pre rozhodnutie vo veci sťažovateľa. Navyše\ntieto otázky je potrebné položiť už v konaní pred správnymi súdmi, a nie až v konaní pred ústavným\nsúdom. Zároveň je potrebné ich formulovať dostatočne jasne, a preto ústavný súd k sťažovateľom\nnavrhovanému postupu podľa § 61 ods. 1 zákona o ústavnom súde nepristúpil.\n34. Sťažovateľom namietané porušenie hmotných práv je spojené s porušením jeho práv procesnej\npovahy, keďže sú obsahovo prepojené. Keďže porušenie procesných práv sťažovateľa ústavný súd\nnezistil, postupom kasačného súdu nedošlo ani k porušeniu jeho hmotných práv.\n35. Ústavný súd preto uzatvára, že medzi napadnutým rozsudkom najvyššieho správneho súdu\na obsahom označených práv neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by ústavný súd\npo prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie mohol reálne dospieť k záveru o ich\nporušení. Vzhľadom na uvedené ústavný súd ústavnú sťažnosť v tejto časti odmietol ako zjavne\nneopodstatnenú podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 27. januára 2026\n\nLibor Duľa\npredseda senátu\n\n8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "poplatok-súdny", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "rozhodnutie-odôvodnenie", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov", "arbitrárnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "74S/8/2023", "guid": "1e45660b-9f04-422e-add4-44904fda6ad1:55c5cb63-9c7d-496d-bb5e-9fcc46f26dce", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e8680894-1794-40db-95a2-5fdf2312ebc9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.399.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 399/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 399/2022 z 6. 9. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-09-06", "citacie_n": 72, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.399.2022.1"}, {"guid": "ussr:6a4c5a98-7bee-45f5-8cb4-bbde146f27b5", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 127/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 127/2012 z 8. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-08", "citacie_n": 196, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6a4c5a98-7bee-45f5-8cb4-bbde146f27b5"}, {"guid": "ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 382/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 382/06 z 24. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-24", "citacie_n": 967, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "251ffbce-4cd5-4cf8-90a8-389952115a5e:446d1a8d-6b9e-4e0e-aa54-e1f276dadcc1", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:6023200041.1", "spisova_znacka": "6Svk/4/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Svk/4/2025 z 29. 5. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-05-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:6023200041.1"}, {"guid": "0d2a0dc0-a3ba-4491-9dae-41ef89d30eac:ccc33acc-9021-40fb-8b99-1a90c1749253", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:2022200002.1", "spisova_znacka": "19SVs/7/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 19SVs/7/2024 z 30. 4. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-04-30", "citacie_n": 73, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:2022200002.1"}, {"guid": "55c718b7-2049-4b8b-a94d-f4d0588cbbe7:9efa7bb4-d1f7-412e-9456-93ba10c323dd", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:3020200145.1", "spisova_znacka": "7Svk/19/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Svk/19/2021 z 29. 3. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-03-29", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:3020200145.1"}], "citovane_v": []}