{"guid": "ussr:ce19c004-6689-49a6-92f9-32467da517e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.534.2026.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 534/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 534/2026 z 22. 9. 2026", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 22. septembra 2026, sp. zn. IV. ÚS 534/2026, ECLI:SK:USSR:2026:4.US.534.2026.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Duditš", "sudca_id": 1088, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-dudits-1088", "datum_vydania": "2026-09-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 47", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 47", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 47", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 47", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 47", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 47", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/ce19c004-6689-49a6-92f9-32467da517e0", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.534.2026.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.534.2026.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.534.2026.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\n                                   UZNESENIE\n                        Ústavného súdu Slovenskej republiky\n\n                                                                               IV. ÚS 534/2026-30\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu a sudcov\nLadislava Duditša (sudca spravodajca) a Rastislava Kaššáka v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky KORONA Svrčinovec, s. r. o.,\nHodžova 13, Žilina, zastúpenej JUDr. Luciou Borákovou, advokátkou, M. R. Štefánika 820/7,\nŽilina, proti uzneseniam Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sfk 27/2025\nz 26. mája 2026 a Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Sa/2/2023 zo 7. augusta 2024 takto\n\n                                          rozhodol:\n\nÚstavnú sťažnosť o d m i e t a .\n\n                                      Odôvodnenie:\n\n                                              I.\n                       Ústavná sťažnosť sťažovateľky skutkový stav veci\n\n1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 27. júla 2026 domáha\nvyslovenia porušenia svojich základných práv podľa čl. 46 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“)\na práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) uzneseniami všeobecných súdov označenými v záhlaví tohto uznesenia. Sťažovateľka\nnavrhuje napadnuté uznesenia zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.\n2. Z ústavnej sťažnosti, napadnutých uznesení a pripojených príloh vyplýva, že Colný úrad Žilina\n(ďalej len „správca dane“) vykonal u sťažovateľky opakovane daňovú kontrolu na spotrebnej dani\nz minerálneho oleja podľa zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 98/2004 Z. z.“) a § 46 daňového poriadku za zdaňovacie\nobdobia júl 2021 až december 2021. Na podklade vykonanej kontroly rozhodol správca dane\no dorubení rozdielu na spotrebnej dani, a to štyrmi samostatnými rozhodnutiami za zdaňovacie\nobdobia júl až október 2021, ktoré sťažovateľka napadla podnetom na preskúmanie rozhodnutia\nmimo odvolacieho konania podľa § 77 daňového poriadku. Finančné riaditeľstvo Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „odvolací orgán“) preskúmalo napadnuté rozhodnutia a nezistilo rozpor\nso všeobecne záväzným právnym predpisom, o čom bola sťažovateľka upovedomená oznámením\nzo 17. augusta 2023.\n\n3. Správca dane vyzval sťažovateľku na zaplatenie daňového nedoplatku, sťažovateľka proti výzve\npodala námietky, ktorým nebolo vyhovené. Správca dane oznámil sťažovateľke 23. júna 2023, že\njej nedoplatok na spotrebnej dani bol započítaný oproti časti jej zábezpeky na spotrebnú daň\nzloženej na účte správcu dane. Sťažovateľka následne požiadala o vrátenie zvyšnej časti zábezpeky\nna spotrebnú daň, a to vzhľadom na zánik povolenia podľa § 25 ods. 15 písm. d) zákona č. 98/2004\nZ. z. Správca dane žiadosti nevyhovel z dôvodu prebiehajúcej daňovej kontroly. Sťažovateľka\nnapadla rozhodnutie správcu dane o nevrátení časti zábezpeky odvolaním, ktorému odvolací orgán\nvyhovel, rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, na čo správca dane vydal rozhodnutie,\nktorým podľa § 61 ods. 1 písm. a) daňového poriadku prerušil daňové konanie vo veci žiadosti\nsťažovateľky o bezodkladné vrátenie zábezpeky, a to až do momentu doručenia právoplatného\nrozhodnutia správneho súdu v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy\nsmerujúcej proti správcovi dane.\n4. Sťažovateľka sa správnou žalobou domáhala ochrany proti inému zásahu orgánu verejnej správy,\nktorý mal spočívať (i) v nezákonnom výklade a aplikácii právnych predpisov, najmä zákona\nč. 98/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. júla 2021, a tým prekračovaní zákonom zverenej právomoci\nsprávcom dane, a (ii) v nezákonnom zadržiavaní časti zloženej zábezpeky na spotrebnú daň\nsprávcom dane. Správny súd napadnutým uznesením sp. zn. 15Sa 2/2023 zo 7. augusta 2024 žalobu\nako nedôvodnú zamietol.\n5. Správny súd k zásahu spočívajúcemu v nezákonnom výklade a aplikácii zákona uviedol,\nže sťažovateľka rozporovala právne posúdenie, ktoré sa stalo základom pre dorubenie spotrebnej\ndane za zdaňovacie obdobie júl 2021 až október 2021. Nešlo o faktický postup, ale o právny postup\nv administratívnom konaní, ktorý bol zavŕšený verejnomocenským prejavom vôle správcu dane\nvo forme vydania štyroch rozhodnutí o vyrubení rozdielu spotrebnej dane. Žalobou proti inému\nzásahu sa tak snažila sťažovateľka docieliť účinok, ktorý možno dosiahnuť iba všeobecnou\nsprávnou žalobou proti rozhodnutiu o vyrubení rozdielu dane v inštančnom postupe. Pokiaľ sa\nsťažovateľka domáhala obnovenia stavu pred zásahom, v podstate sa domáhala zrušenia rozhodnutí\nsprávcu dane o vyrubení rozdielu dane – individuálneho správneho aktu.\n6. K druhému namietanému inému zásahu spočívajúcemu v zadržiavaní, resp. nevrátení zábezpeky\nsprávny súd konštatoval, že o vrátení zábezpeky rozhoduje správca dane na podklade žiadosti,\nktorou sa začalo administratívne/daňové konanie, ktorého výsledkom je vydanie rozhodnutia,\nprípadne opatrenia. Správny súd vstupuje do preskúmania zákonnosti takého správneho aktu\nrovnako na podklade všeobecnej správnej žaloby. Správny súd v závere uviedol, že po nadobudnutí\nprávoplatnosti uznesenia v tejto veci bude správca dane pokračovať v administratívnom/daňovom\nkonaní o vrátenie zábezpeky.\n7. Uznesenie správneho súdu napadla sťažovateľka kasačnou sťažnosťou. Namietala, že uznesenie\nsprávneho súdu je vnútorne rozporné, sťažovateľka zastávala názor, že nezákonný zásah, ak spočíva\nv priamom a faktickom konaní, ktoré zasahuje do práv a právom chránených záujmov dotknutej\nosoby (sťažovateľky), nemožno ignorovať len preto, lebo je súčasne aj konaním správneho orgánu\nv inom administratívnom postupe, ktorého výsledkom je vydanie rozhodnutia. Ďalej namietla, že\nsprávny súd nechal úplne bez povšimnutia nezákonný výklad zákona č. 98/2004 Z. z., ktorý v rámci\nadministratívneho konania aplikoval správca dane.\n8. Najvyšší správny súd uznesením sp. zn. 8Sfk 27/2025 z 26. mája 2026 kasačnú sťažnosť\nzamietol. Z jeho pohľadu bolo v prípade sťažovateľky kľúčovou otázkou, či správny súd postupoval\n                                               2\n\nzákonne, keď namietaný postup správcu dane spočívajúci v (i) nesprávnej a svojvoľnej aplikácii\nkonkrétnych ustanovení zákona č. 98/2004 Z. z. a (ii) nevrátení časti zábezpeky nevyhodnotil ako\niný zásah orgánu verejnej správy.\n9. Poukázal na závery uznesenia najvyššieho správneho súdu sp. zn. 8Sfk/26/2025 z 21. júla 2025,\nv zmysle ktorých „Chyba v spôsobe realizácie procesne predvídaného úkonu ako súčasti\nadministratívneho (tu daňového) konania nemení takýto procesne imperfektný úkon na faktický\nzásah, ale môže podľa svojej závažnosti nadobudnúť povahu skutočnosti zakladajúcej vadu, pre\nktorú je neskôr možné úspešne všeobecnou správnou žalobou namietať proti rozhodnutiu alebo\nopatreniu, ktoré sú predvídaným rezultátom procesu, v ktorom k takejto chybe alebo sérii na seba\nnadväzujúcich pochybení došlo.“.\n10. Ďalej uviedol, že otázka povahy iného zásahu bola aj predmetom posúdenia v uznesení veľkého\nsenátu sp. zn. 19SVs/1/2022 z 29. marca 2023: „Naopak, iný zásah sa takisto musí dotknúť práv,\npovinností a právom chránených záujmov. Na rozdiel od opatrenia však nie je vyjadrený slovami\nalebo znakmi, ktorými by sa vyslovilo, ako sa takéto dotknutie prejavuje. Iný zásah podľa\nvymedzenia v § 3 písm. e) časti vety pred bodkočiarkou SSP spočíva vo faktickom postupe či úkone,\nteda úkone, ktorý priamo zasahuje primárne do faktického stavu a pri ktorom dotknutie práv,\npovinností alebo právom chránených záujmov je len odrazom (reflexiou) faktickej zmeny, ku ktorej\niným zásahom došlo. Okrem toho inému zásahu nepredchádza žiadne formalizované\nadministratívne konanie, v ktorom by sa skúmalo a posudzovalo, aký má byť obsah iného zásahu.\nNaopak, jeho obsah je spravidla výsledkom okamžitej úvahy orgánu verejnej správy pri jeho\nuplatnení [porov. napr. uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 10 Sžk 3/2019 a uznesenia tunajšieho\nsúdu sp. zn. 2 Sžk 20/2019 (uverejnené ako judikát 19/2022 ZNSS) alebo 4 Sžk 29/2019].“\n11. Najvyšší správny súd sa stotožnil so závermi správneho súdu, že sťažovateľkou označený iný\nzásah spočívajúci v nesprávnom výklade zákona č. 98/2004 Z. z. mal povahu právneho posúdenia,\nktoré ak chcela sťažovateľka účinne spochybniť, mala podať riadny opravný prostriedok proti\nrozhodnutiam správcu dane, ktoré obsahovali namietané právne posúdenie, a následne v prípade jej\nneúspechu sa brániť podaním správnej žaloby. Najvyšší správny súd poukázal na ustálený právny\nnázor, že žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy je subsidiárna voči všeobecnej správnej\nžalobe (rozhodnutie najvyššieho správneho súdu vo veci sp. zn. 2Sžk 20/2019). Ďalej uviedol,\nže vzhľadom na skutočnosť, že správny súd sťažovateľkou namietané skutočnosti, resp. postup\nv rámci administratívneho konania nevyhodnotil ako iný zásah orgánu verejnej správy, nebolo už\npotrebné pristúpiť k meritórnemu posudzovaniu výkladu zákona č. 98/2004 Z. z.\n12. K nezákonnému zadržiavaniu zábezpeky sťažovateľky správcom dane uviedol, že o vrátení\nzábezpeky rozhodol správca dane na podklade žiadosti, ktorou sa začalo daňové konanie.\nVýsledkom tohto konania je vydanie rozhodnutia, prípadne opatrenia a správny súd vstupuje\ndo preskúmania zákonnosti takého správneho aktu na podklade všeobecnej správnej žaloby.\nKasačný súd dodal, že v sťažovateľkinom prípade správca dane po vydaní rozhodnutia správneho\nsúdu pokračoval v prerušenom konaní a jej návrhu na vrátenie zábezpeky nevyhovel,\nčo sťažovateľka napadla odvolaním. Odvolací orgán potvrdil rozhodnutie správcu dane,\nsťažovateľka tak mala možnosť podať proti ňou namietanému postupu všeobecnú správnu žalobu.\n\n                                                3\n\n                                             II.\n                                  Argumentácia sťažovateľky\n\n13. Proti napadnutým uzneseniam správneho súdu a najvyššieho správneho súdu podala\nsťažovateľka túto ústavnú sťažnosť, v ktorej argumentuje, že správca dane sa dopustil nesprávneho,\narbitrárneho a svojvoľného výkladu zákona č. 98/2004 Z. z., jeho výklad nemá oporu ani\nvo všeobecne záväzných právnych predpisoch spoločenstva a je v prísnom rozpore s ústavou\na právomocou správcu dane ako orgánu verejnej správy. Sťažovateľkou žalovaný iný zásah\nnespočíval vo vydaní rozhodnutí o dorubení dane (ako výsledku daňového konania),\nale v nezákonnom, protiprávnom útoku proti jej subjektívnym právam, hoci aj v rámci postupu\nv daňovom konaní a v na to nadväzujúcom konaní podľa osobitného zákona, ktorý priamo zasahuje\ndo práv a právom chránených záujmov sťažovateľky. Kasačný súd jej odmietol poskytnúť ochranu\npred už opísaným zásahom a v tejto súvislosti sťažovateľka rozsiahlo cituje dotknuté právne normy,\ndaňový poriadok, zákon č. 98/2004 Z. z. a dôvodovú správu k nemu, pričom predkladá vlastné\nprávne posúdenie, ktoré by viedlo k záveru, že na dorubenie rozdielu dane neboli splnené zákonné\npodmienky.\n14. Sťažovateľkou popísaný nezákonný postup zasiahol aj do jej majetkovej sféry, správca dane\nsvojvoľne použil zloženú zábezpeku na úhradu domnelého dlhu na dani, správca dane porušil\nprincíp legality a princíp právnej istoty garantovaný ústavou.\n15. Sťažovateľkou požadované obnovenie právneho stavu pred namietaným nezákonným zásahom\nv zmysle petitu správnej žaloby neznamenalo zrušenie už právoplatných rozhodnutí správcu dane,\ntak ako nesprávne ustálil správny súd a ako sa s tým stotožnil najvyšší správny súd. Obnovenie\nprávneho stavu bolo odôvodnenou požiadavkou sťažovateľky, ktorá sa domáhala, aby príslušný\norgán nevykladal a neaplikoval ustanovenia zákona č. 98/2004 Z. z. tak, ako doteraz a ako to bolo\nv súvislosti s namietaným faktickým zásahom do jej práv a právom chránených záujmov.\n16. Sťažovateľka napokon namieta, že rozhodnutie a odôvodnenie rozhodnutia najvyššieho\nsprávneho súdu nespĺňa základné zákonné atribúty, preto nekorešponduje so základným procesným\nprávom, a to právom na spravodlivé prejednanie veci a riadne odôvodnenie, pričom poskytnutie\nsúdnej ochrany jej bolo odmietnuté.\n\n                                            III.\n                          Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\n\n17. Ústavný súd, zohľadňujúc petit ústavnej sťažnosti, ako aj jej odôvodnenie, ustálil, že jej\npodstatou je porušenie práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny\na práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými uzneseniami\nsprávneho súdu a najvyššieho správneho súdu, ktoré sú podľa sťažovateľky nedostatočne\nodôvodnené, správne súdy jej neposkytli požadovanú ochranu pred ňou opisovaným iným\n(nezákonným) zásahom správcu dane.\n18. Hoci sťažovateľka v petite ústavnej sťažnosti označila aj porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy,\nargumentačne sa k namietanému porušeniu nevyjadrila. Z popísaných okolností nie je zrejmé,\nv čom by malo spočívať porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy ani aké konkrétne\nzákladné právo obsiahnuté v označenom článku malo byť porušené, preto ústavný súd ustálil obsah\nústavnej sťažnosti tak, ako je uvedené v predošlom odseku. Vo vzťahu k namietanému porušeniu\n\n                                                4\n\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy z dôvodu chýbajúcej argumentácie ústavný súd\nodmietol ústavnú sťažnosť pre nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podľa § 56 ods. 2\npísm. c) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n\nIII.1. K namietanému porušeniu základných práv napadnutým uznesením správneho súdu:\n\n19. Z obsahu ústavnej sťažnosti a k nej pripojených príloh vyplýva, že napadnuté uznesenie\nsprávneho súdu bolo predmetom súdnej kontroly. Na základe kasačnej sťažnosti sťažovateľky\nho preskúmal najvyšší správny súd napadnutým uznesením. Z toho vyplýva, že sťažovateľka mala\nk dispozícii na ochranu označených práv účinný prostriedok, ktorý aj využila. Ústavná sťažnosť je\ntak v tejto časti neprípustná podľa § 132 ods. 1 (prvá alternatíva) zákona o ústavnom súde, a preto\nbola v tomto rozsahu odmietnutá podľa § 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom súde.\n\nIII.2. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1\nlistiny napadnutým uznesením najvyššieho správneho súdu:\n\n20. Podľa konštantnej judikatúry úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým\npredovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje\nna kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným\nsúdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery,\nktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo\narbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom\nby bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných\nustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\n21. Najvyšší správny súd rozhodol o zamietnutí podanej kasačnej sťažnosti, pretože sťažovateľka\nna ochranu svojich práv a právom chránených záujmov zvolila nevhodný procesný prostriedok,\na to žalobu proti inému zásahu orgánu verenej správy podľa § 252 Správneho súdneho poriadku.\nPodľa názoru kasačného súdu sťažovateľkou popísaný iný zásah bol len čiastkovým úkonom\nvykonaným v rámci administratívneho konania, ktorého výsledkom bolo vydanie rozhodnutia\nsprávcu dane, ktoré bolo spôsobilé byť predmetom súdneho prieskumu na základe všeobecnej\nsprávnej žaloby podľa § 177 Správneho súdneho poriadku, pri zachovaní inštančného postupu.\n22. Kasačný súd dodal aj s odkazom na vlastnú rozhodovaciu činnosť, že žaloba proti inému zásahu\npokrýva situácie, keď došlo k určitému administratívnemu úkonu, ktorý nemá povahu rozhodnutia,\nresp. jeho výsledkom nie je rozhodnutie, ale ide o úkon, ktorý priamo zasahuje primárne\ndo faktického stavu a pri ktorom dotknutie práv, povinností alebo právom chránených záujmov\nje len odrazom (reflexiou) faktickej zmeny, ku ktorej iným zásahom došlo (uznesenie veľkého\nsenátu najvyššieho správneho súdu sp. zn. 19SVs/1/2022 z 29. marca 2023).\n23. Sťažovateľka v podanej ústavnej sťažnosti v podstate len spochybňuje správnosť uvedených\núvah, pričom neuvádza, prečo sa nedomáhala svojej ochrany podaním správnej žaloby proti\nrozhodnutiam správcu dane o dorubení dane, ale namiesto toho žiadala o ochranu pred iným\nzásahom, ktorý mal podľa nej spočívať v obnovení právneho stavu, aby príslušný orgán nevykladal\na neaplikoval ustanovenia zákona č. 98/2004 Z. z. tak, ako doteraz a ako to bolo v súvislosti\ns namietaným faktickým zásahom do jej práv a právom chránených záujmov.\n                                                5\n\n24. Ústavný súd sa plne stotožňuje so záverom kasačného súdu o nevhodne zvolenom prostriedku\nochrany práv sťažovateľky, čo odôvodňuje aj to, prečo sa správne súdy nezaoberali jej vecnou\nargumentáciou vo vzťahu k ustanoveniam daňového poriadku a zákona č. 98/2004 Z. z. Ústavný\nsúd zhodne s kasačným súdom zdôrazňuje, že žaloba proti inému zásahu je subsidiárna voči\nvšeobecnej správnej žalobe. Tento typ žaloby má pokrývať situácie, keď podanie správnej žaloby\nnie je v zmysle Správneho súdneho poriadku možné, a to z dôvodu, aby boli zachytené aj situácie,\nkeď správny orgán nejakým spôsobom zasahuje do práv, resp. právom chránených záujmov\nfyzických osôb, resp. právnických osôb, ale jeho činnosť nie je zachytená v rozhodnutí, resp.\nopatrení (porov. rozhodnutie najvyššieho správneho súdu sp. zn. 2Sžk 20/2019 z 26. januára 2022).\nBolo pritom na sťažovateľke zastúpenej právnym zástupcom, aby na ochranu svojich práv zvolila\nvhodný prostriedok, ktorý jej zákon priznáva.\n25. Ústavnú udržateľnosť záveru o subsidiarite žaloby proti inému zásahu voči všeobecnej správnej\nžalobe potvrdil vo svojej judikatúre aj ústavný súd: „... možno akceptovať ako ústavne súladný\nprávny záver najvyššieho súdu o zastavení konania, ktorý vychádza zo subsidiárnej povahy konania\npodľa § 250v OSP voči konaniu podľa § 247 a nasl. OSP.“ (uznesenie ústavného súdu sp. zn.\nII. ÚS 319/2017 z 10. mája 2017). Citovaný záver vychádzal z vtedajšej platnej právnej úpravy –\nObčianskeho súdneho poriadku, ale je aplikovateľný aj na terajší právny stav (porov.: „Všeobecná\nsprávna žaloba predstavuje základnú žalobu v správnom súdnictve. Vo svojej podstate nadväzuje\nna žalobu podľa 2. hlavy 5. časti OSP.“, «V novej právnej úprave Správneho súdneho poriadku\nzostalo „konanie o ochrane proti nezákonnému zásahu orgánu verejnej správy“ pôvodne upravené\nv šiestej hlave piatej časti OSP zachované, avšak v rozpracovanejšej podobe.» In: BARICOVÁ, J.,\nFEČÍK, M., ŠTEVČEK, M., FILOVÁ, A. a kol. Správny súdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava :\nC. H. Beck, 2018.).\n26. V oboch prípadoch sťažovateľkou opísaného a označeného zásahu správcu dane nešlo\no faktický zásah, ktorý by bolo možné podradiť pod tzv. iný zásah orgánu verejnej správy, ale šlo\no úkony správcu dane prejavené navonok v rozhodnutiach, ktoré boli spôsobilým predmetom\nsúdneho prieskumu prostredníctvom všeobecnej správnej žaloby, čo identifikoval kasačný súd\na ústavný súd sa s jeho záverom stotožňuje. Sťažovateľkou namietané právne posúdenie správca\ndane premietol do rozhodnutí o dorubení dane, ktoré zakladali povinnosť sťažovateľky na úhradu\ndane v určitej výške. Fakticky sa teda sťažovateľkou namietané právne posúdenie odrazilo v jej\npovinnosti uhradiť daň na základe právoplatného rozhodnutia správcu dane.\n27. K časti namietaného iného zásahu spočívajúceho v nevrátení časti zábezpeky je potrebné\nzhodne s najvyšším správnym súdom (ods. 34 napadnutého uznesenia) zdôrazniť, že správca dane\no vrátení zábezpeky rozhodol, jeho rozhodnutie sťažovateľka napadla odvolaním, ktorému odvolací\norgán nevyhovel, aj tu teda existovala možnosť podať všeobecnú správnu žalobu proti rozhodnutiu\no nevrátení zábezpeky.\n28. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že neidentifikoval možnosť zásahu\ndo označeného základného práva na súdnu ochranu, resp. práva na spravodlivý proces.\nSťažovateľka si sama zvolila prostriedok nápravy na ochranu svojich práv, ktorý ale v skutkových\nokolnostiach jej veci nebol vhodne zvolený, čo malo za následok, že ani nedošlo k vecnému\nprejednaniu sťažovateľkiných argumentov. Najvyšší správny súd jasne odôvodnil dôvody\nzamietnutia kasačnej sťažnosti, svoje posúdenie oprel aj o závery judikatúry a ústavný súd hodnotí\njeho odôvodnenie ako ústavne udržateľné. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti len zopakovala\n\n                                                6\n\nnámietky proti postupu správnych súdov, ale aj správcu dane, a to bez hlbšej relevantnej\nústavnoprávnej argumentácie.\n\nIII.3. K namietanému porušeniu práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením\nnajvyššieho správneho súdu:\n\n29. Právna vec sťažovateľky sa týka spôsobu rozhodovania správnych orgánov v daňovom konaní.\nV tomto smere je potrebné odkázať na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len\n„ESĽP“) týkajúcu sa aplikácie čl. 6 ods. 1 dohovoru, z ktorej vyplýva, že vylučuje jeho aplikáciu\nna veci daňové, argumentujúc, že tvoria súčasť jadra výsad verejnej moci (hard core of public\nauthority prerogatives; porov. Jussila v. Fínsko, č. 73053/01, rozsudok Veľkej komory ESĽP\nz 23. 11. 2006, bod 45; Ferrazzini v. Taliansko, č. 44759/98, rozsudok Veľkej komory ESĽP\nz 12. 7. 2001, body 24, 31). Výnimku z tejto zásady ESĽP pripúšťa len v takých daňových veciach,\nkde daňové konanie považuje za konanie trestné.\n30. Rešpektujúc uvedenú judikatúru ESĽP a prihliadajúc pritom na skutočnosť, že sťažovateľka\nžalovala postup správcu dane pri daňovej kontrole, ktorej výsledkom bolo vyrubenie daňovej\npovinnosti, resp. postup správcu dane pri vrátení zloženej zábezpeky, ktorá bola započítaná\nna úhradu daňovej povinnosti sťažovateľky, teda nedošlo k uloženiu sankcie, ktorá by bola\npreventívno-represívneho charakteru, nebola naplnená požiadavka druhého kritéria z troch v zmysle\ntzv. Engelovských kritérií, ktorých splnenie umožňuje charakterizovať vnútroštátne konanie\nako konanie trestného charakteru a konštatovať aplikáciu čl. 6 ods. 1 dohovoru v danom prípade\n(k tomu porovnaj Engel and Others v. Holandsko, č. 5100/71, 5101/71, 5102/71, 5354/72, 5370/72,\nrozsudok pléna ESĽP z 8. 6. 1976, bod 82), ústavný súd dospel k záveru, že na vec sťažovateľky\nnie je aplikovateľný čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n31. Ústavný súd preto dospel pri predbežnom prerokovaní k záveru, že medzi napadnutým\nuznesením najvyššieho správneho súdu a obsahom označených práv neexistuje taká príčinná\nsúvislosť, na základe ktorej by po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie mohol\nreálne dospieť k záveru o ich porušení. Na základe uvedeného ústavný súd ústavnú\nsťažnosť sťažovateľky v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 56 ods. 2 písm. g)\nzákona o ústavnom súde.\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\n\nV Košiciach 22. septembra 2026\n\n                                                                      Libor Duľa\n                                                                    predseda senátu\n\n                                               7", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "správne súdnictvo-konanie o ochrane pred nezákonným zásahom", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov", "arbitrárnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:379ae203-848b-472e-af00-ac05efe47943", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.319.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 319/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 319/2017 z 10. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-10", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.319.2017.1"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "71ef9bed-3928-4205-8623-7a46fd1095b3:df6f49e6-7c1c-402b-8e94-c444fb2b49f8", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:0823100244.1", "spisova_znacka": "8Sfk/27/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Sfk/27/2025 z 26. 5. 2026", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2026-05-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:0823100244.1"}, {"guid": "16c8422c-f289-4ffa-8fd4-8ad631df4c2f:99074efc-97ff-47af-b9c2-a72f11c33377", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:7022200687.1", "spisova_znacka": "8Sfk/26/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Sfk/26/2025 z 21. 7. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-07-21", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:7022200687.1"}, {"guid": "303e638a-994b-4870-9232-56943203d35d:c41711f7-15fd-479e-95d2-81e03a0e10d7", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2023:0723100242.1", "spisova_znacka": "15Sa/2/2023", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 15Sa/2/2023 z 30. 10. 2023", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2023-10-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2023:0723100242.1"}], "citovane_v": []}