{"guid": "ussr:62274dbd-ca06-4f1d-9344-f8a1dff1b1c8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.522.2026.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 522/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 522/2026 z 16. 9. 2026", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 16. septembra 2026, sp. zn. IV. ÚS 522/2026, ECLI:SK:USSR:2026:4.US.522.2026.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Libor Duľa", "sudca_id": 1085, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/libor-dula-1085", "datum_vydania": "2026-09-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-16.odsek-1", "nazov": "čl. 16 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-16.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-3", "nazov": "čl. 19 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-22.odsek-1", "nazov": "čl. 22 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-22.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-22"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-1", "nazov": "čl. 8 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 22 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 22 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 22 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-16", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-19", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-22", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-8", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/62274dbd-ca06-4f1d-9344-f8a1dff1b1c8", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.522.2026.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.522.2026.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.522.2026.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\n                                   UZNESENIE\n                        Ústavného súdu Slovenskej republiky\n\n                                                                                IV. ÚS 522/2026-10\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu (sudca\nspravodajca) a sudcov Ladislava Duditša a Rastislava Kaššáka v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa                ,                       ,\n                               , zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Jozef Holič s. r. o.,\nPoľovnícka 805/4, Bernolákovo, proti príkazu Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 26Ntt/4/2025\nz 21. februára 2025 na zistenie a oznámenie údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke\ntakto\n\n                                          rozhodol:\n\nÚstavnú sťažnosť o d m i e t a .\n\n                                       Odôvodnenie:\n\n                                              I.\n                             Ústavná sťažnosť a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 22. júla 2026 domáha vyslovenia\nporušenia svojich základných práv podľa čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 3, čl. 22 ods. 1 a čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd príkazom mestského súdu sp. zn. 26Ntt/4/2025 z 21. februára\n2025 na zistenie a oznámenie údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke. Sťažovateľ\nnavrhuje, aby ústavný súd napadnutý príkaz zrušil, mestskému súdu uložil zabezpečiť,\naby so získanými údajmi bolo naložené podľa § 116 ods. 3 a 4 Trestného poriadku a aby mu priznal\nprimerané finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 eur.\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že na základe trestných oznámení\n(z 10. novembra 2023, zo 7. februára 2024 a z 22. februára 2024) podaných oznamovateľom\n                        je na Prezídiu Policajného zboru, Úrade boja proti organizovanej kriminalite,\nexpozitúre Západ, protizločineckej jednotke pod ČVS: PPZ-6/UBK-PZ-ZA-2025 vedené trestné\nstíhanie vo veci pokračujúceho prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. c)\na ods. 2 písm. b) Trestného zákona. V súvislosti s týmto trestným stíhaním mestský súd 21. februára\n2025 podľa § 116 ods. 1 a 2 Trestného poriadku vydal napadnutý príkaz na zistenie a oznámenie\n\núdajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke, a to na účely zistenia a oznámenia údajov\no telekomunikačnej prevádzke [„ustálenie základňových staníc (BTS) – kompletné lokalizačné\núdaje“] viacerých telefónnych čísel uvedených v napadnutom príkaze vrátane troch telefónnych\nčísel registrovaných na obchodnú spoločnosť EUROPART trade s.r.o., ktoré registroval sťažovateľ\nako konateľ tejto obchodnej spoločnosti.\n3. Sťažovateľ sa o existencii napadnutého príkazu dozvedel 20. mája 2026, keď mu na základe jeho\nžiadosti ako podozrivému bolo umožnené nazrieť do predmetného vyšetrovacieho spisu,\ntak ako to vyplýva z obsahu záznamu o nahliadnutí do vyšetrovacieho spisu.\n4. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti v podstatnom namieta porušenie označených práv arbitrárnosťou\nnapadnutého príkazu, keďže podľa názoru sťažovateľa zákonné a materiálne podmienky na vydanie\nnapadnutého príkazu neboli splnené. V konkrétnostiach sťažovateľ konštatuje, že sudca\npre prípravné konanie pri rozhodovaní o návrhu podľa § 116 Trestného poriadku nemôže svoju\núlohu obmedziť iba na formálne posúdenie návrhu prokurátora, ale ako nezávislý orgán súdnej\nmoci je povinný preskúmať, či skutkové okolnosti uvedené v návrhu a vyplývajúce z predloženého\nspisového materiálu poskytujú dostatočný materiálny základ na zásah voči konkrétnej osobe\na či rozsah požadovaného zásahu zodpovedá sledovanému účelu, keďže takýto individualizovaný\nmateriálny základ z podkladov predchádzajúcich vydaniu napadnutého príkazu vo vzťahu k jeho\nosobe nevyplýval. Sťažovateľ je presvedčený o tom, že pred vydaním napadnutého príkazu nebol\nkonkrétny skutok, dôkaz ani objektívne zistená skutková okolnosť, ktorá by ho osobne spájala\ns páchaním vyšetrovaných skutkov a odôvodňovala potrebu získania jeho telekomunikačných\na lokalizačných údajov. Navyše napadnutý príkaz obsahoval povinnosť zistenia a oznámenia údajov\no uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke aj vo vzťahu k telefónnym číslam registrovaným\nna obchodnú spoločnosť EUROPART trade s.r.o., ktoré boli spojené s jeho osobou,\navšak len samotná registrácia telefónnych čísel na obchodnú spoločnosť nepreukazuje totožnosť\nich faktických používateľov a nemôže bez ďalšieho predstavovať materiálny základ na zásah\ndo telekomunikačného súkromia osôb, ktoré tieto čísla skutočne používajú.\n5. Zásadný nedostatok napadnutého príkazu však podľa sťažovateľa spočíva predovšetkým\nv absencii dostatočného individualizovaného materiálneho základu na samotný zásah,\npretože získanie telekomunikačných a lokalizačných údajov podľa § 116 Trestného poriadku\nnemožno použiť ako prostriedok na zisťovanie, či sa až následnou analýzou pohybu\na telekomunikačnej prevádzky podarí vytvoriť spojenie určitej osoby s vyšetrovanou trestnou\nčinnosťou. Podľa sťažovateľa najskôr musí existovať dostatočný konkrétny a individualizovaný\nmateriálny základ odôvodňujúci zásah voči určitej osobe a až následne možno za splnenia\nzákonných podmienok povoliť získanie jej telekomunikačných a lokalizačných údajov. Samotný\nzásah nemožno použiť na hľadanie dôvodu, ktorý mal existovať už pred jeho povolením.\n\n                                            II.\n                          Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\n6. Ústavný súd ústavnú sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu ústavného\nsúdu podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\nÚstavný súd na predbežnom prerokovaní preskúmal, či ústavná sťažnosť obsahuje všeobecné\nnáležitosti podania (§ 39 zákona o ústavnom súde), všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania\n\n                                                2\n\n(§ 43 zákona o ústavnom súde) a osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti (§ 123, § 124 a § 132 ods. 1\nzákona o ústavnom súde) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\n7. V rámci predbežného prerokovania s prihliadnutím na sťažovateľom formulované argumenty\nústavný súd dospel k záveru, že ústavnú sťažnosť je potrebné odmietnuť podľa § 56 ods. 2 zákona\no ústavnom súde, a to z dôvodu jej neprípustnosti [§ 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom súde\nv spojení s § 55 písm. d) a § 132 ods. 1 zákona o ústavnom súde].\n8. Podľa § 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\nktorý je neprípustný. Podľa § 55 písm. d) zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania\nje neprípustný, ak to ustanovuje zákon o ústavnom súde v § 132 ods. 2 alebo § 142 ods. 2. Podľa\n§ 132 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavná sťažnosť je neprípustná, ak o ochrane základných\npráv a slobôd sťažovateľa vo veci, ktorej sa ústavná sťažnosť týka, je príslušný rozhodovať iný súd\nalebo ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho\nzákladných práv a slobôd.\n9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská\nrepublika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv\na slobôd nerozhoduje iný súd.\n10. Ústavný súd poukazuje na to, že jeho právomoc rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1\nústavy je založená na princípe subsidiarity. Zmysel a účel princípu subsidiarity, ktorý\nje vyvoditeľný z čl. 127 ods. 1 ústavy, spočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je a podľa svojej\npovahy ani nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou všetkých orgánov verejnej\nmoci v rámci im zverených kompetencií. Koncepcia konania o ústavnej sťažnosti je založená\nna tom, že predstavuje subsidiárny procesný prostriedok na ochranu ústavou zaručených základných\npráv a slobôd. Ústavný súd nie je súčasťou sústavy všeobecných súdov či iných orgánov verejnej\nmoci, a preto nemôže nahrádzať ich činnosť. Jeho úlohou je v súlade s čl. 124 a nasl. ústavy\nochrana ústavnosti, a nie tzv. bežnej zákonnosti, resp. protiprávnosti. Z tohto pohľadu\nje nevyhnutnou podmienkou konania, ktorá musí byť pred podaním ústavnej sťažnosti splnená,\nvyčerpanie všetkých procesných prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho práv\nposkytuje.\n11. Právomoc ústavného súdu je vybudovaná na zásade prieskumu vecí právoplatne skončených,\nktorých eventuálnu protiústavnosť už nemožno zhojiť inými procesnými prostriedkami, resp.\nuž nie je možná náprava iným spôsobom. Teda právomoc ústavného súdu rozhodovať\no sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy predstavuje ultima ratio inštitucionálny mechanizmus,\nktorý sa uplatní až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré\nsa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity\nprávomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 132 ods. 1 zákona o ústavnom súde.\n12. Ústavná sťažnosť nemá byť podávaná z dôvodu „procesnej opatrnosti či nedotknuteľnosti“\nfyzickej osoby alebo právnickej osoby, ale až vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže reálne domôcť\n\n                                                 3\n\nochrany svojich práv u ostatných orgánov verejnej moci. Postavenie ústavného súdu tak možno\nobrazne prirovnať k „záchrannej brzde“, ktorú je možné použiť až vtedy, ak zlyhajú všetky obvyklé\na predvídané prostriedky na zabránenie vzniku hroziacej ujmy, teda zabránenie porušenia ústavných\npráv. Konanie o ústavnej sťažnosti však nie je a ani nemôže byť pomyselnou „skratkou“, ktorou\nby bolo možné obchádzať konanie už vedené, resp. ktoré môže byť vedené na návrh sťažovateľa\npred inými orgánmi verejnej moci.\n13. Subsidiarita ústavnej sťažnosti má pritom dimenziu formálnu i materiálnu. Formálna dimenzia\nznamená, že sťažovateľ pred podaním ústavnej sťažnosti musí „formálne“ podať všetky prostriedky\nna ochranu práv, ktorými disponuje, a materiálnou subsidiaritou je myslené, že tieto prostriedky\nodôvodní spôsobom, ktorý všeobecnému súdu umožní ústavnoprávny prieskum. Pokiaľ právny\npredpis ustanoví, že v určitej procesnej situácii je príslušný na rozhodovanie o právach a slobodách\njednotlivca konkrétny orgán verejnej moci, bolo by zásahom do jeho právomoci a porušením\nprincípu deľby moci (čl. 2 ods. 2 ústavy), pokiaľ by iný orgán o týchto právach rozhodoval\nbez toho, aby bola daná možnosť príslušnému orgánu na realizáciu jeho právomoci. Obidve tieto\nhľadiská preto treba reflektovať pri interpretácii a aplikácii jednotlivých inštitútov zákona\no ústavnom súde, v danom prípade pre posúdenie prípustnosti ústavnej sťažnosti a príslušnosti\nústavného súdu na jej prijatie na ďalšie konanie.\n14. Pokiaľ ide o sťažovateľom napadnutý príkaz mestského súdu, ústavný súd na úvod konštatuje,\nže je nepochybné, že sťažovateľ má v predmetnom trestnom konaní postavenie podozrivého.\nVyplýva to zo skutočnosti, že mu ako podozrivému bolo umožnené nazrieť do predmetného\nvyšetrovacieho spisu, ktorý aj priložil k podanej ústavnej sťažnosti, a zároveň táto skutočnosť\nvyplýva z veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn. II. ÚS 435/2026, ako aj z veci vedenej\nústavným súdom pod sp. zn. Rvp 1873/2026, kde túto skutočnosť aj sám uvádza v podanej ústavnej\nsťažnosti.\n15. Podľa § 33b ods. 1 Trestného poriadku podozrivý má práva a povinnosti obvineného,\nako aj právo na obhajobu v plnom rozsahu podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje\ninak alebo ak z povahy veci nevyplýva niečo iné; tým nie sú dotknuté procesné práva, ktoré\npodozrivému priznáva medzinárodná zmluva alebo priamo uplatniteľný právne záväzný akt\nEurópskej únie. Podľa § 33b ods. 2 Trestného poriadku práva a povinnosti podľa tohto zákona\nsa na podozrivého vzťahujú od jeho prvého výsluchu alebo od iného úkonu orgánov činných\nv trestnom konaní voči nemu alebo v súvislosti s ním alebo v súvislosti s podozreniami, ktoré\nsa ho týkajú. Podľa § 33b ods. 3 Trestného poriadku v prípade pochybností o rozsahu práv\na povinností rozhodne na návrh policajta prokurátor uznesením, proti ktorému je prípustná\nsťažnosť.\n16. V súvislosti s uplatňovaním princípu subsidiarity ústavný súd pri posudzovaní namietaného\nporušenia označených práv sťažovateľa v prebiehajúcom trestnom konaní vo svojej judikatúre\nvychádza z právneho názoru, že trestné konanie od svojho začiatku až po jeho koniec je procesom,\nv ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých úkonov a realizácie garancií na ochranu práv\na slobôd môžu zo strany orgánov činných v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé\npochybenia. Spravidla až po jeho skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia\nznamenajúce porušenia práv a slobôd označených v čl. 127 ods. 1 ústavy, ktoré neboli odstránené\nv jeho priebehu (napr. III. ÚS 3/02, III. ÚS 18/04, III. ÚS 75/05, IV. ÚS 76/05, I. ÚS 314/09).\n\n                                                 4\n\nÚstavný súd teda zastáva názor, že nie je iba jeho povinnosťou ako súdneho orgánu ochrany\nústavnosti zabezpečovať v rámci svojej rozhodovacej právomoci ochranu základných práv a slobôd\nvrátane rešpektovania záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská\nrepublika viazaná. Túto povinnosť majú napr. všeobecné súdy ako primárni ochrancovia ústavnosti\n(III. ÚS 79/02), prípadne iné orgány verejnej moci na to určené.\n17. Predostretú, už ustálenú rozhodovaciu prax ústavný súd rekapituloval aj vo svojom náleze\nsp. zn. IV. ÚS 212/2022 z 28. júna 2022 publikovanom v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky pod č. 31/2022, v ktorom opakovane prízvukoval, že „Možné porušenie\nzákladného práva na inú právnu ochranu, ktoré patrí obvinenému v predsúdnom trestnom konaní\n(ako aj porušenie s dotknutým právom ostatných vecne súvisiacich základných práv), je v reťazci\nsubsidiarity preskúmavané (okrem samotného predsúdneho konania, kde je jeho garantom\nprokurátor) prostredníctvom korekčných procesných mechanizmov v súdnom konaní (teda využitím\npráva na súdnu ochranu), keď k uznaniu viny zo spáchania trestného činu môže dôjsť len súdom.\nTaká právomoc predchádza právomoci ústavného súdu s určitými výnimkami odňatia osobnej\nslobody väzbou, prípadne generálneho majetkovo-invazívneho opatrenia (zaistenie majetku\nobvineného), resp. prieskumu porušenia základných práv rozhodnutiami a opatreniami v trestnom\nkonaní proti osobám, ktoré nie sú v tomto konaní obvinenými (ani v naostatok uvedenom prípade\nby však prieskum ústavného súdu zásadne nemal zasahovať do podstaty vzneseného obvinenia,\no ktorom dosiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté, resp. neboli vyčerpané zákonné prostriedky\npriznané obvinenému zákonom na ochranu jeho základných práv a slobôd). Ústavný súd\ntotiž v trestnom konaní nenahrádza procesné postavenie prokurátora, sudcu pre prípravné konanie\nani všeobecného súdu v trestnoprocesnej inštančnej postupnosti rozhodovania súdov (pozri napr.\naj uznesenie ústavného súdu č. k. IV. ÚS 80/2022-16 z 15. februára 2022). Procesné záruky\nzabezpečujúce zákonnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní a všeobecných súdov\n(prípadne ochranu pred jej porušením) pritom vyplývajú z II. časti (predsúdne konanie) tretej hlavy\nprvého dielu (dozor prokurátora), ako aj III. časti (súdne konanie) druhej hlavy (preskúmanie\na predbežné prejednanie obžaloby), prípadne šiestej hlavy (odvolanie a konanie o ňom) alebo ôsmej\nhlavy (mimoriadne opravné prostriedky) Trestného poriadku.“.\n18. Tejto aktuálnej optike nazerania na obsahový výklad subsidiárnej právomoci ústavného súdu\npodľa čl. 127 ods. 1 ústavy v spojení s § 132 ods. 1 zákona o ústavnom súde zodpovedá\naj zjednocujúce stanovisko pléna ústavného súdu sp. zn. PLz. ÚS 1/2024 zo 7. mája 2024, v ktorom\nústavný súd vyvodil právne závery aktuálne aplikovateľné aj v právnej veci sťažovateľa z dôvodov,\npre ktoré podal ústavnú sťažnosť. Stanovisko objasňuje, že subsidiarita právomoci ústavného súdu\nsa týka aj ochrany súkromia spojenej s ochranou procesných práv fyzických osôb a právnických\nosôb (na základe zvýšenia ochranného štandardu), ako aj okolnosť, že prostriedkami prieskumu\nmeritórnych rozhodnutí v trestnom konaní je možné eliminovať aj nezákonnosť\nim predchádzajúcich a na rozhodnutia vo veci samej majúcich vplyv aktov orgánov činných\nv trestnom konaní a súdu, ktoré nie sú rozhodnutiami v klasickom ponímaní, teda s možnosťou\nseparátneho opravného mechanizmu (napríklad a typicky príkazy vydávané podľa Trestného\nporiadku).\n19. Vychádzajúc z uvedeného, sa ústavný súd v rámci posúdenia prípustnosti ústavnej sťažnosti\nsťažovateľa stotožňuje so závermi, ku ktorým ústavný súd dospel už v minulosti v rámci uznesenia\nč. k. IV. ÚS 401/2024-30 z 27. augusta 2024 publikovaného v Zbierke nálezov a uznesení\n\n                                                5\n\nÚstavného súdu Slovenskej republiky pod č. 28/2024, ktorým ako neprípustnú odmietol ústavnú\nsťažnosť smerujúcu proti príkazom vydaným podľa Trestného poriadku, ktorú podali sťažovatelia\nmajúci v prebiehajúcom trestnom konaní postavenie podozrivých.\n20. V zmysle uvedeného uznesenia ústavného súdu z 27. augusta 2024 (od ktorého záverov\nsa vo vzťahu k otázke posúdenia prípustnosti ústavnej sťažnosti sťažovateľa nemá ústavný súd\ndôvod odchýliť, pričom následná čiastková novelizácia Trestného poriadku na nasledujúcich\nzáveroch nič nemení) platí, že ak Trestný poriadok v novelizovanom znení (§ 33b) profiluje\npodozrivého ako legálne (§ 10 ods. 25) definovanú osobu s atribútom podozrenia (už bližšie\nnedefinovaného) zo spáchania trestného činu na základe akýchkoľvek „zistených skutočností“,\na to aj bez dôvodnosti takého záveru v zmysle § 206 ods. 1 Trestného poriadku, posúva\nto podozrivého do pozície subjektu trestného konania (§ 10 ods. 10 Trestného poriadku) a osoby\ns explicitne priznanými právami a povinnosťami obvineného (okrem výnimiek vyplývajúcich\nz povahy veci, keďže napr. podozrenie sa nevznáša uznesením ako obvinenie, preto nie je aktuálny\nsťažnostný režim proti jeho konštituovaniu, resp. okrem zákonom explicitne ustanovených\nvýnimiek z takej pozície). Tým podozrivý nadobúda status osoby brániacej sa proti (aj už, resp.\nčo i len) potenciálne vznesenému obvineniu, pričom ide o inštitút generovaný zákonom v širokej\nmiere všeobecnosti. V dôsledku princípu subsidiarity sa tak podozrivý dostáva mimo zorného poľa\nprimárnej ochrany svojich základných práv prostredníctvom ústavného súdu, keďže jeho právomoci\npredchádza právomoc iných orgánov (činných v trestnom konaní a súdu) a predmetom prieskumu\nv konaní o ústavnej sťažnosti (okrem výnimiek, akou je obmedzenie osobnej slobody väzbou)\nje až výsledková spravodlivosť, ak sa dotknutá osoba neochráni prostredníctvom všetkých\npre ňu využiteľných prostriedkov v trestnom konaní, a to aj tzv. riadnych a mimoriadnych\nopravných prostriedkov. Samozrejme, podozrivý sa nemusí dostať do pozície obvineného, v takom\nprípade je však situácia po nadobudnutí účinnosti nového, statusovo expanzívneho právneho stavu\n(novelizácii Trestného poriadku) obdobná, ako keď po vznesení obvinenia nedôjde k odsúdeniu\n(pozri bod 40 označeného zjednocovacieho stanoviska in fine), dotknutá osoba teda môže mať\nambíciu aj v situácii takého svojho trestnoprocesného úspechu domáhať sa reparácie eventuálneho\nnesprávneho úradného postupu, opäť však primárne nie pred ústavným súdom (nároky týkajúce\nsa nesprávneho úradného postupu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu\nspôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).\n21. Pokiaľ ide o návrh sťažovateľa prikázať mestskému súdu postupovať podľa § 116 ods. 3\nTrestného poriadku (bezodkladné zničenie údajov) a informovať ho podľa § 116 ods. 4 Trestného\nporiadku o tomto zničení, ústavný súd konštatuje, že takýto postup môže byť v predmetnej trestnej\nveci uplatnený samotným mestským súdom v prípade, ak sa preukážu tvrdenia sťažovateľa o tom,\nže na podklade napadnutého príkazu neboli zistené skutočnosti významné pre trestné konanie.\nNásledne by po vyrozumení (§ 116 ods. 4 Trestného poriadku) mal sťažovateľ možnosť iniciovať\nkonanie podľa § 362f Trestného poriadku na preskúmanie zákonnosti napadnutého príkazu\nNajvyšším súdom Slovenskej republiky. Aj v tomto ohľade je tak zrejmé, že aj pri danej eventualite\nby existoval iný súd, ktorého právomoc preskúmať napadnutý príkaz by predchádzala právomoci\nústavného súdu.\n22. Vzhľadom na uvedené ústavný súd nepristúpil k vecnému prieskumu námietok obsiahnutých\nv ústavnej sťažnosti sťažovateľa, ale ústavnú sťažnosť sťažovateľa odmietol ako celok z dôvodu\njej neprípustnosti podľa § 56 ods. 2 písm. d) a § 132 ods. 1 zákona o ústavnom súde,\n\n                                                6\n\nkeďže sťažovateľ bude mať možnosť uplatniť iné zákonom mu priznané prostriedky na ochranu\nsvojich základných práv a slobôd. Ústavný súd nie je a nemôže byť mechanicky stavaný do pozície\nuniverzálneho orgánu od úvodnej fázy zasahujúceho v (tomto prípade trestnom) konaní,\nnahrádzajúc tak iné orgány s legálnou právomocou predchádzajúcou jeho právomoci,\nakoto vo svojej judikatúre chronicky zdôrazňuje.\n23. Keďže ústavný súd ústavnú sťažnosť ako celok odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať\nsa ďalšími návrhmi sťažovateľa uplatnenými v jeho ústavnej sťažnosti.\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\n\nV Košiciach 16. septembra 2026\n\n                                                                      Libor Duľa\n                                                                    predseda senátu\n\n                                               7", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "trestné konanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f4bcf1ec-d015-42e9-a36c-a5c2d23df2b3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.435.2026.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 435/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 435/2026 z 31. 8. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-08-31", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.435.2026.1"}, {"guid": "ussr:b926d8a0-7b08-42fa-a1f5-0934a55fd912", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.401.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 401/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 401/2024 z 27. 8. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-08-27", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.401.2024.1"}, {"guid": "ussr:4e56dd75-633c-47d3-8fd7-192028b2e546", "ecli": null, "spisova_znacka": "PLz. ÚS 1/2024", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 1/2024 z 7. 5. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-05-07", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e56dd75-633c-47d3-8fd7-192028b2e546"}, {"guid": "ussr:d6d8768f-8e70-4ef9-9309-cdfb1e225a89", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.212.2022.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 212/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 212/2022 z 28. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-28", "citacie_n": 68, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.212.2022.2"}, {"guid": "ussr:61fef10a-6c20-49bc-8afe-36422fed0456", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.80.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 80/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 80/2022 z 15. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-15", "citacie_n": 92, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.80.2022.1"}, {"guid": "ussr:5e425ad9-c4e7-4e09-954b-e50fdf1f53a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 314/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 314/09 z 21. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-21", "citacie_n": 161, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e425ad9-c4e7-4e09-954b-e50fdf1f53a3"}, {"guid": "ussr:71d28b00-6977-4886-b829-d5fb0baba326", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 76/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 76/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 448, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:71d28b00-6977-4886-b829-d5fb0baba326"}, {"guid": "ussr:75e7b221-1f23-4665-8123-b2dac7a630a1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 75/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 75/05 z 9. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-09", "citacie_n": 400, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75e7b221-1f23-4665-8123-b2dac7a630a1"}, {"guid": "ussr:ec93b933-7f09-4d96-abc9-eb5dcceaec3d", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 18/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 18/04 z 23. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-23", "citacie_n": 459, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ec93b933-7f09-4d96-abc9-eb5dcceaec3d"}, {"guid": "ussr:3c6105df-de89-481a-b436-7669fb034459", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 79/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 79/02 z 21. 8. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-08-21", "citacie_n": 480, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3c6105df-de89-481a-b436-7669fb034459"}, {"guid": "ussr:76a1853b-e5a3-41e3-8d18-c3f223ea3693", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 3/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 3/02 z 16. 1. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-01-16", "citacie_n": 313, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:76a1853b-e5a3-41e3-8d18-c3f223ea3693"}], "citovane_v": []}