{"guid": "ussr:657769f9-6827-4b4d-9d87-79e5e8f2dc90", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.520.2026.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 520/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 520/2026 z 16. 9. 2026", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 16. septembra 2026, sp. zn. IV. ÚS 520/2026, ECLI:SK:USSR:2026:4.US.520.2026.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Libor Duľa", "sudca_id": 1085, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/libor-dula-1085", "datum_vydania": "2026-09-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/657769f9-6827-4b4d-9d87-79e5e8f2dc90", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.520.2026.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.520.2026.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.520.2026.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\n                                   UZNESENIE\n                        Ústavného súdu Slovenskej republiky\n\n                                                                             IV. ÚS 520/2026-13\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu (sudca\nspravodajca) a sudcov Ladislava Duditša a Rastislava Kaššáka v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11,\nŽilina, IČO 31 575 951, zastúpenej SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8, Bratislava,\nproti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/106/2024 z 28. januára 2026\ntakto\n\n                                        rozhodol:\n\nÚstavnú sťažnosť o d m i e t a .\n\n                                     Odôvodnenie:\n\n                                            I.\n                     Ústavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci\n\n1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 28. apríla 2026 domáha\nvyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením\nnajvyššieho súdu, ktorým (v časti jeho druhého výroku) odmietol dovolanie sťažovateľky.\nSťažovateľka sa domáha zrušenia uznesenia najvyššieho súdu v napadnutej časti, vrátenia veci\nnajvyššiemu súdu na ďalšie konanie, ako aj náhrady trov konania.\n2. Z ústavnej sťažnosti a pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľka bola žalovanou stranou\nv konaní vedenom pred Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 18C/341/2013 o neplatnosť ustanovení\no úvere. Okresný súd rozsudkom sp. zn. 18C/341/2013 z 3. júla 2015 určil vo výroku konkrétne\nustanovenia zmluvy o poskytnutí úveru č. 99/589/05 z 29. septembra 2005 (ďalej len „zmluva\no úvere“) za neplatné a vo zvyšku žalobu zamietol. Na základe odvolania sťažovateľky, ako\naj žalobcov rozhodoval Krajský súd v Žiline, ktorý o odvolaniach rozhodol rozsudkom\nsp. zn. 7Co/563/2015 z 10. februára 2016 tak, že odvolaniami napadnutý rozsudok súdu prvej\ninštancie vo vyhovujúcej časti potvrdil a v nevyhovujúcej časti zmenil tak, že za neprijateľné\nzmluvné podmienky vyhlásil aj ďalšie vo výroku označené ustanovenia zmluvy.\n\n3. Proti označenému rozsudku krajského súdu podala sťažovateľka dovolanie, o ktorom rozhodol\nnajvyšší súd uznesením sp. zn. 4Cdo/223/2016 z 25. októbra 2017 tak, že dovolaním napadnutý\nrozsudok odvolacieho súdu v napadnutom potvrdzujúcom výroku a vo výroku, ktorým zmenil\nrozsudok súdu prvej inštancie, a vo výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil krajskému súdu\nna ďalšie konanie. V odôvodnení svojho zrušujúceho uznesenia najvyšší súd konštatoval, že došlo\nk prekvapivému rozhodnutiu, pretože krajský súd bol toho názoru, že sa na vec vzťahuje\nustanovenie predpisu, ktoré v dovtedajšom rozhodovaní nebolo použité a strany nemali možnosť sa\nk jeho aplikácii vyjadriť, pričom ho zároveň považoval za rozhodujúce.\n4. Vo veci opätovne rozhodol krajský súd rozsudkom sp. zn. 7Co/13/2018 z 18. apríla 2018,\npričom výrok tohto rozsudku sa zhoduje s výrokom rozsudku sp. zn. 7/Co/563/2015 z 10. februára\n2016 s výnimkou výroku o náhrade trov konania. Proti tomuto v poradí druhému rozsudku\nkrajského súdu podala sťažovateľka dovolanie, o ktorom rozhodol najvyšší súd rozsudkom sp. zn.\n4Cdo/148/2018 z 30. júla 2019 tak, že ho ako nedôvodné zamietol. Sťažovateľka nespokojná\ns výsledkom dovolacieho konania podala proti predmetnému rozsudku najvyššieho súdu ústavnú\nsťažnosť, o ktorej rozhodol ústavný súd nálezom sp. zn. II. ÚS 43/2020 z 26. mája 2020, ktorým\nvyslovil porušenie sťažovateľkou označeného základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, rozsudok najvyššieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nPorušenie označených práv podľa ústavy a dohovoru ústavný súd vyslovil v súvislosti s tým, že\nnajvyšší súd nevidel vadu zakladajúcu prípustnosť a dôvodnosť dovolania podľa § 420 písm. f)\nCivilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) v postupe odvolacieho súdu, ktorý doručil podanie\nprotistrany, ktorým reagovala na výzvu súdu k možnej aplikácii ustanovenia právneho predpisu,\nktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité, sťažovateľke len dva dni pred samotným\nrozhodnutím v odvolacom konaní, a v tom, že sťažovateľke napriek jej žiadosti nebol oznámený\ntermín verejného vyhlásenia rozsudku odvolacím súdom. Ústavný súd tiež nesúhlasil s tým, ako\nnajvyšší súd posúdil druhú sťažovateľkou nastolenú otázku, a to či je banka oprávnená jednostranne\nzmeniť úrokovú sadzbu voči spotrebiteľovi v prípade existencie objektívnych okolností mimo\ndôvodov spôsobených klientom (spotrebiteľom), ak takáto možnosť vyplýva z platnej zmluvy\no úvere, keď túto v rozpore s jej zjavnou povahou právnej otázky vyhodnotil ako skutkovú.\n5. Následne najvyšší súd viazaný právnym názorom ústavného súdu opätovne rozhodol o dovolaní\nsťažovateľky proti rozsudku krajského súdu tak, že uznesením sp. zn. 4Cdo/141/2020 z 21. októbra\n2020 označený rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení\nokrem iného uviedol, že predmetom právneho posúdenia nebola otázka, tak ako bola nastolená\nsťažovateľkou, ale otázka, či ustanovenie 4.6 zmluvy o úvere, tak ako je formulované, spĺňa alebo\nnespĺňa podmienky výnimky uvedenej v § 53 ods. 15 písm. a) Občianskeho zákonníka, pretože\npodľa doslovného textu tohto ustanovenia sa oprávnenie banky jednostranne zmeniť úrokovú\nsadzbu priznáva v prípade existencie „vážneho objektívneho dôvodu“, ale nie v prípade, „ak dôjde\nk zmene miery rizika klienta“. Právne posúdenie veci tak záviselo od interpretácie jazykového\nvyjadrenia predmetného ustanovenia, a to či možno zmenu miery rizika klienta subsumovať\npod vážny objektívny dôvod, ako to má na mysli § 53 ods. 15 písm. a) Občianskeho zákonníka,\nresp. či zmena miery rizika klienta je alebo nie je tou objektívnou okolnosťou mimo dôvodov\nspôsobených klientom, ako to tvrdí sťažovateľka. Najvyšší súd konštatoval, že právne posúdenie\nveci týkajúce sa tejto časti sporu nezáviselo od právnej otázky formulovanej sťažovateľkou, lebo\ntáto nedopadá na skutkový stav veci, a preto nemôže byť relevantná pre založenie prípustnosti\n\n                                                2\n\ndovolania. Prisvedčil však sťažovateľke, že odôvodnenie neprijateľnosti a neplatnosti ustanovenia\n4.6 zmluvy o úvere krajským súdom je nedostatočné a nedáva dostatočnú odpoveď na jej rozsiahlu\nargumentáciu.\n6. Krajský súd vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn. 8Co/151/2020 z 30. januára 2024, ktorým\nrozsudok okresného súdu sp. zn. 18C/341/2013 z 3. júla 2015 vo výroku, ktorým rozhodol o určení\nneplatnosti jednotlivých ustanovení zmluvy, potvrdil a vo výroku, ktorým zamietol žalobný návrh\no určení jednotlivých ustanovení zmluvy ako neprijateľných podmienok a o určení neplatnosti\na neprijateľnosti ustanovenia 4.6 zmluvy o úvere, ako aj výroku o trovách konania zmenil tak, že\nurčil, že vo výroku konkretizované ustanovenia zmluvy o úvere sú neprijateľnou zmluvnou\npodmienkou, a tiež určil, že ustanovenie 4.6 zmluvy o úvere v znení „banka má právo adekvátnym\nspôsobom meniť úrokovú sadzbu podľa bodu 4.4 úverovej zmluvy v prípade, ak dôjde k zmene rizika\nklienta. Zmena miery rizika klienta môže súvisieť predovšetkým so zmenou rizikovej váhy klienta\npodľa pravidiel stanovených NBS. Pre posúdenie zmeny miery rizika klienta sú rozhodujúce\nskutočnosti platné v čase podpisu úverovej zmluvy v porovnaní so skutočnosťami platnými v čase\nvykonanej zmeny. Príslušnú zmenu úrokovej sadzby je banka oprávnená uskutočniť automaticky\nbez dodatkov k úverovej zmluve“ je neprijateľnou podmienkou a je neplatné.\n7. Proti označenému rozsudku krajského súdu v rozsahu výroku o potvrdení rozsudku súdu\nokresného súdu vo výroku, ktorým rozhodol o určení neplatnosti jednotlivých ustanovení zmluvy,\nvýroku o zmene rozsudku okresného súdu vo výroku, ktorým bol zamietnutý žalobný návrh\no určení jednotlivých ustanovení zmluvy o úvere ako neprijateľných podmienok a o určení\nneplatnosti a neprijateľnosti ustanovenia 4.6. zmluvy o úvere, ako aj vo výroku o náhrade trov\nkonania podala sťažovateľka dovolanie, ktorého prípustnosť odôvodnila s poukazom na § 420\npísm. f) a § 421 ods. 1 písm. b) CSP, a navrhla, aby najvyšší súd rozsudok krajského súdu zrušil\na vec mu vrátil ďalšie konanie.\n8. O dovolaní sťažovateľky rozhodol najvyšší súd napadnutým rozhodnutím tak, že rozsudok\nkrajského súdu vo výroku, ktorým zmenil rozsudok okresného súdu v jeho zamietavej časti a určil\nneprijateľnosť zmluvných podmienok v ustanoveniach zmluvy o úvere čl. 11.1.1 v spojení\ns čl. 11.1.1.1, 11.1.1.2, 11.1.1.4, 11.1.2, čl. 11.4.1 v spojení s čl. 11.4.1.1, 11.4.1.3, 11.4.1.5,\n11.4.1.8, 11.4.1.9, 11.4.1.12, 11.4.1.16, čl. 9.2.1 v spojení s čl. 9.2.1.1, 9.2.1.2, 9.2.1.4, 9.2.1.5,\n9.2.1.6, 9.2.1.7, 9.2.1.8, 9.2.1.9 a čl. 9.2.2, a vo výroku o náhrade trov konania zrušil a vec\nv rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie (I. výrok) a dovolanie sťažovateľky proti rozsudku\nkrajského súdu vo výroku o potvrdení rozsudku okresného súdu vo výroku, ktorým súd rozhodol\no určení neplatnosti jednotlivých ustanovení zmluvy o úvere, a vo výroku o zmene zamietavého\nvýroku rozsudku okresného súdu v časti, v ktorej krajský súd určil, že ustanovenie 4.6 je\nneprijateľnou podmienkou a je neplatné, odmietol (II. výrok).\n9. Sťažovateľka nespokojná s výsledkom dovolacieho konania v rozsahu druhého výroku\nnapadnutého rozhodnutia sa obrátila na ústavný súd.\n\n                                               II.\n                                    Argumentácia sťažovateľky\n\n10. Sťažovateľkina argumentácia je predovšetkým postavená na tvrdení, podľa ktorého najvyšší súd\nnezohľadnil pri skúmaní dovolacích dôvodov svoje predchádzajúce rozhodnutia a rozhodnutia\n\n                                                  3\n\nústavného súdu, ktoré výslovne prikázali krajskému súdu skúmať konkrétne okolnosti uvedené v jej\nvyjadrení z 3. augusta 2020 a riadne sa s nimi vysporiadať. Sťažovateľka tiež namieta, že najvyšší\nsúd jej svojím postupom odňal „možnosť právne argumentovať, keďže pre zmätočné odôvodnenie\nžalovaná nemohla podať dovolanie pre nesprávne právne posúdenie veci, v ktorom nedostala\nodpovede na relevantné argumenty rozporujúce záver odvolacieho aj dovolacieho súdu.“.\n11. Sťažovateľka ďalej tvrdí, že pred rozhodnutím krajského súdu nemala priestor na procesnú\nobranu proti rozhodnutiu o určení čl. 4.6 zmluvy o úvere za neplatný a za neprijateľnú zmluvnú\npodmienku a tento priestor nemala ani v prvoinštančnom konaní. Podľa jej názoru mal krajský súd\nv danom prípade umožniť stranám predložiť stanovisko a na účely jeho posúdenia vykonať\ndokazovanie alebo sa s ním vysporiadať na základe vykonaného dokazovania. Vyčítané vady\ncivilného súdneho konania pred krajským súdom sťažovateľka prepája s námietkou arbitrárneho\nprístupu najvyššieho súdu, keďže na ne najvyšší súd pri svojom rozhodovaní nereflektoval, hoci\njednoznačne mal. Rovnako za neudržateľné považuje to, že najvyšší súd nezohľadnil okolnosť, že\n„prvoinštančné konanie, odvolanie a vyjadrenie k odvolaniu boli doručené ešte v čase účinnosti\nOSP.“ a tiež, že „v danom čase súd mal (na základe relevantnej judikatúry) žalobu zamietnuť\npre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.“. Sťažovateľka zastáva\nnázor, že zmena právnej úpravy bola príčinou zmeny jej právnej argumentácie a táto bola riadne\ndoručená krajskému súdu, a preto bol povinný „na ňu reagovať buď odôvodnením rozhodnutia\nalebo zrušením a vrátením veci na prvú inštanciu.“.\n12. Sťažovateľka najvyššiemu súdu v závere vyčíta, že „v odseku 26 vysvetlil odôvodnenie\nrozhodnutia len vo vzťahu k neprijateľnosti čl. 4.6 zmluvy o úvere.“, pričom v napadnutom\nrozhodnutí nevysvetlil dôvody určenia neplatnosti dotknutých ustanovení zmluvy. Zároveň ale\ntvrdí, že „[z] odôvodnenia je zrejmé, že dôvodnom určenia neplatnosti a neprijateľnosti zmluvnej\npodmienky čl. 4.6 má byť jej neurčitosť.“. Podľa sťažovateľky takýto dôvod „neprijateľnosti\nzmluvnej podmienky však nebol namietaný žalobcami, nebol predmetom konania pred\nprvoinštančným ani odvolacím súdom a žalovaná sa o ňom dozvedela až z rozhodnutia dovolacieho\nsúdu.“.\n\n                                            III.\n                          Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\n\n13. Predmetom konania o ústavnej sťažnosti je preskúmanie opodstatnenosti argumentácie\nsťažovateľky, ktorou namieta závery vyplývajúce z napadnutej časti uznesenia najvyššieho súdu.\n14. Imanentnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu je taktiež právo na určitú kvalitu\nsúdneho konania definovanú procesnými garanciami spravodlivého súdneho konania, ako je napr.\nprávo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva\nodpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,\nktorá má byť v konkrétnom prípade poskytnutá.\n15. Uvedené východiská bol povinný dodržiavať v konaní a pri rozhodovaní v napadnutej veci aj\nnajvyšší súd, a preto bolo úlohou ústavného súdu posúdiť, či ich skutočne rešpektoval,\na to minimálne v takej miere, ktorá je z ústavného hľadiska akceptovateľná a udržateľná.\n\n                                                4\n\n16. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu vyplýva, že najvyšší súd posudzoval\nrozsudok krajského súdu predovšetkým z hľadiska tzv. procesnej nearbitrárnosti [§ 420 písm. f)\nCSP (dodržania štandardov odôvodnenia)], pričom rozsudok krajského súdu (v časti relevantnej\npre toto konanie) z pohľadu referenčnej normy (§ 393 ods. 2 CSP) vyhodnotil za taký, ktorý bol\nriadne odôvodnený.\n17. Sťažovateľka najvyššiemu súdu najmä vyčíta, že pri skúmaní dovolacích dôvodov nezohľadnil\nsvoje predchádzajúce rozhodnutia a rozhodnutia ústavného súdu, ktoré výslovne prikázali\nkrajskému súdu skúmať konkrétne okolnosti uvedené v jej vyjadrení z 3. augusta 2020. V reakcii\nna uvedenú námietku ústavný súd konštatuje, že nález ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 43/2020\nz 26. mája 2020 časovo predchádzal jej podaniu z 3. augusta 2020 (preto na dané podanie\nsťažovateľky nemohol odkazovať) a označený kasačný nález ústavného súdu nesúvisel\ns rozhodovacou činnosťou krajského súdu, ale najvyššieho súdu. Ďalej je potrebné uviesť, že\nzo zrušujúceho uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo 141/2020 z 21. októbra 2020 (časovo\na vecne nadväzujúceho na označený kasačný nález ústavného súdu) vyplýva, že najvyšší súd\npovažoval za nedostatočné odôvodnenie rozsudku krajského súdu pri posudzovaní neprijateľnosti\na neplatnosti ustanovenia 4.6 zmluvy o úvere a v danej súvislosti uložil krajskému súdu\ndostatočným spôsobom reagovať aj na tvrdenie sťažovateľky, podľa ktorého osobitné právne\npredpisy oprávňujú banku na jednostranné vykonanie zmeny (fixnej či variabilnej) úrokovej sadzby\núverov na bývanie bez nutnosti uzatvoriť dodatok k zmluve o úvere, a to s prihliadnutím\nna kreditnú kvalitu klienta (schopnosť spotrebiteľa splácať úver). Súhrn uvedených skutočností\npreto vedie k záveru, podľa ktorého predmetná námietka sťažovateľky nemá vecnú súvislosť\ns predchádzajúcimi rozhodnutiami najvyššieho súdu a ústavného súdu, a preto je zjavne\nneopodstatnená.\n18. Čo sa týka tvrdenia sťažovateľky, že najvyšší súd jej svojím postupom odňal „možnosť právne\nargumentovať, keďže pre zmätočné odôvodnenie žalovaná nemohla podať dovolanie pre nesprávne\nprávne posúdenie veci, v ktorom nedostala odpovede na relevantné argumenty rozporujúce záver\nodvolacieho aj dovolacieho súdu.“, ústavný súd konštatuje, že napriek snahe autenticky porozumieť\ntejto námietke nemohol identifikovať konkrétne pochybenie najvyššieho súdu, keďže jej obsah\nneumožňuje vytvoriť jednoznačnú a vnútorne súdržnú argumentačnú konštrukciu. A to preto, lebo\nCivilný sporový poriadok neumožňuje podanie dovolania proti rozhodnutiu najvyššieho súdu\nvydanému v dovolacom konaní, resp. ak mala sťažovateľka na mysli rozhodnutie odvolacieho\n(nie dovolacieho) súdu, proti ktorému nemohla pre nedostatok jeho odôvodnenia zostaviť svoju\nprávnu argumentáciu, tak táto námietka má byť predmetom dovolacieho prieskumu, a nie\nústavnosúdneho konania.\n19. Za neopodstatnenú považuje ústavný súd aj námietku sťažovateľky založenú na tvrdení, že\nv konaní nemala vytvorený dostatočný priestor na procesnú obranu vo vzťahu k záveru krajského\nsúdu o neplatnosti a neprijateľnosti čl. 4.6 zmluvy o úvere (tento priestor nemala ani\nv prvoinštančnom konaní), pričom nevysporiadanie sa s touto námietkou zo strany najvyššieho súdu\nsúčasne interpretuje ako prejav jeho arbitrárneho prístupu zároveň porušujúceho princíp\ndvojinštančnosti civilného sporového konania.\n20. V reakcii na označenú námietku sťažovateľky ústavný súd konštatuje, že z napadnutého\nrozhodnutia (body 23 a 24) je zrejmé, že najvyšší súd sa osobitne zaoberal postupom krajského\n\n                                               5\n\nsúdu, ktorým vyzval procesné strany na zaujatie stanoviska k možnému použitiu doteraz\nneaplikovaných ustanovení Občianskeho zákonníka, čiže k právnej otázke zákonnej možnosti\nurčenia nielen neplatnosti, ale aj neprijateľnosti zmluvných podmienok v spotrebiteľských\nzmluvách uzavretých pred 1. marcom 2010 (§ 382 CSP). Z príslušnej časti odôvodnenia\nnapadnutého rozhodnutia je zrejmé, že procesné strany mali v odvolacom konaní vytvorený\ndostatočný priestor na sformulovanie svojich vyjadrení k posúdeniu neplatnosti a neprijateľnosti\nčl. 4.6 zmluvy o úvere, čo aj využili predložením viacerých písomných vyjadrení v priebehu\nodvolacieho konania.\n21. Pokiaľ ide o namietané porušenie princípu dvojinštannsoti civilného sporového konania,\nústavný súd uvádza, že samotná okolnosť, že určitá právna otázka bola po prvýkrát meritórne\nposúdená až odvolacím súdom, nepredstavuje v civilnom sporovom konaní sama osebe porušenie\nústavnej požiadavky dvojinštančnosti. Ústavný súd opakovane judikuje, že civilné súdne konanie\nnie je z ústavnoprávneho hľadiska dvojinštančné. Rozhodujúce preto nie je, či sa k danej právnej\notázke vyjadril už súd prvej inštancie, ale či strane konania bola pred rozhodnutím odvolacieho\nsúdu poskytnutá reálna možnosť oboznámiť sa s novým právnym základom rozhodnutia a účinne\nproti nemu uplatniť svoju procesnú obranu. Túto požiadavku procesný predpis konkretizuje práve\nv § 382 CSP, ktorého účelom je kompenzovať nedostatky predchádzajúceho prvoinštančného\nprávneho posúdenia tým, že zabezpečuje kontradiktórnu možnosť strany konania reagovať na nové\nprávne východisko pred tým, než sa stane základom rozhodnutia odvolacieho súdu. Z už uvedeného\ndôvodu ani námietka o porušení princípu dvojinštančnosi civilného sporového konania nie je\nspôsobilá posunúť vec sťažovateľky do roviny meritórneho ústavnosúdneho prieskumu.\n22. V súvislosti s námietkou sťažovateľky, ktorou najvyššiemu súdu vyčíta, že „v odseku 26\nvysvetlil odôvodnenie rozhodnutia len vo vzťahu k neprijateľnosti čl. 4.6 zmluvy o úvere“, a nie aj\nvo vzťahu k dôvodom určenia neplatnosti dotknutých ustanovení zmluvy o úvere, ústavný súd\nuvádza, že pre posúdenie predmetnej námietky je rozhodujúce, že záver o neprijateľnosti\npredmetnej zmluvnej podmienky bol založený na jej neurčitosti/netransparentnosti, v dôsledku\nktorej dochádzalo k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.\nKonštatovaná neplatnosť zmluvnej podmienky bola následkom tohto záveru o jej neprijateľnosti\n(čo je zvýraznené aj odkazom najvyššieho súdu na nález ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 111/2023\nz 15. júna 2023); sama osebe teda nepredstavovala dôvod ani predpoklad, na ktorom by bol záver\no neprijateľnosti založený. V tejto súvislosti nemožno opomenúť, že sťažovateľka si je tejto\nokolnosti plne vedomá, keď v ústavnej sťažnosti súčasne tvrdí, že „[z] odôvodnenia je zrejmé,\nže dôvodnom určenia neplatnosti a neprijateľnosti zmluvnej podmienky čl. 4.6 má byť jej\nneurčitosť.“. Za týchto okolností možno dospieť k záveru o zjavnej neopodstatnenosti aj tejto\nnámietky sťažovateľky.\n23. Sumarizujúc už uvedené, ústavný súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu\nnemožno v kontexte sťažnostných námietok považovať za také, ktoré by bolo zmätočné, prípadne\nzjavne neprimerané (excesívne), a preto, berúc do úvahy aj limitovaný ústavnosúdny prieskum\n(ústavný súd nie je bežnou opravnou inštanciou), nemôžu byť označené námietky sťažovateľky\nzákladom toho, aby jej záležitosť bolo možné posunúť do roviny meritórneho ústavnosúdneho\nprieskumu.\n\n                                                6\n\n24. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom alebo\nnamietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného\npráva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom\nalebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri ktorej predbežnom prerokovaní ústavný\nsúd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť\nby mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03).\n25. Z už uvedených dôvodov ústavný súd postupom podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľky ako zjavne neopodstatnenú,\npretože medzi namietaným porušením označených práv a napadnutým uznesením najvyššieho súdu\nnebola zistená kauzálna súvislosť.\n26. Keďže ústavná sťažnosť sťažovateľky bola odmietnutá ako celok už pri jej predbežnom\nprerokovaní, rozhodovanie o jej ďalších návrhoch v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa\nnimi ústavný súd už nezaoberal.\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\n\nV Košiciach 16. septembra 2026\n\n                                                                      Libor Duľa\n                                                                    predseda senátu\n\n                                               7", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "1Cdo/106/2024", "guid": "642ee941-53ef-4570-b882-4365bd4579c6:f4094efc-eff8-4f88-b8d8-daaaf0a960ea", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ae65b3be-97a8-4bf2-9d11-07957a770694", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.111.2023.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 111/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/2023 z 15. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-15", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.111.2023.2"}, {"guid": "ussr:e4c8d9f6-a62d-4ea0-ac0f-964819633eed", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.43.2020.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 43/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 43/2020 z 26. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-26", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.43.2020.2"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "642ee941-53ef-4570-b882-4365bd4579c6:f4094efc-eff8-4f88-b8d8-daaaf0a960ea", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:5113243149.4", "spisova_znacka": "1Cdo/106/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/106/2024 z 28. 1. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-01-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:5113243149.4"}, {"guid": "f356fa1f-52b7-48a2-af60-827475b07a29:eb6d1932-48dd-48a9-af1f-db1048c1b1da", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5113243149.1", "spisova_znacka": "4Cdo/148/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/148/2018 z 30. 7. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-07-30", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5113243149.1"}, {"guid": "0b82881d-83f6-4451-bbb9-5c6c861abca2:00fb87de-c94d-434f-9715-3b54c978752b", "ecli": null, "spisova_znacka": "8Co/151/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/151/2020 z 27. 4. 2021", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2021-04-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/0b82881d-83f6-4451-bbb9-5c6c861abca2:00fb87de-c94d-434f-9715-3b54c978752b"}, {"guid": "669b70b4-5fc4-48fe-a2e0-78ec58e3f2d4:414df853-f7da-4571-809e-eabc27d61cf3", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1216200556.1", "spisova_znacka": "7Co/13/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/13/2018 z 30. 1. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-01-30", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1216200556.1"}, {"guid": "f2b1b74b-620f-4fae-8442-d54ed3601398:cce60156-b885-4a1e-9639-7b73a1e63e7d", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2016:5113243149.3", "spisova_znacka": "7Co/563/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/563/2015 z 9. 2. 2016", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2016-02-09", "citacie_n": 41, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5113243149.3"}], "citovane_v": []}