{"guid": "ussr:310c18bd-fb8e-4392-8ae5-b38f2701d309", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.489.2026.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 489/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 489/2026 z 2. 9. 2026", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 2. septembra 2026, sp. zn. IV. ÚS 489/2026, ECLI:SK:USSR:2026:4.US.489.2026.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Duditš", "sudca_id": 1088, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-dudits-1088", "datum_vydania": "2026-09-02", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-5", "nazov": "čl. 50 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-4.odsek-1", "nazov": "čl. 4 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-4.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "nazov": "čl. 17 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "nazov": "čl. 5 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "nazov": "čl. 5 ods. 4 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "nazov": "čl. 12 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-2", "nazov": "čl. 12 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-14", "nazov": "čl. 14 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-14", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-7.odsek-1", "nazov": "čl. 7 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-7.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-1", "nazov": "čl. 8 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Protokol č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 4 ods. 1", "nazov": "Protokol č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 4 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyProtokol č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 4 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. a", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. a", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. a", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 7 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 7 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 7 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Protokol č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 4 ods. 1", "nazov": "Protokol č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 4 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyProtokol č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 4 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. a", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. a", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. a", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 7 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 7 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 7 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-50", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-4", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-12", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-14", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-7", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-8", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/310c18bd-fb8e-4392-8ae5-b38f2701d309", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.489.2026.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.489.2026.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.489.2026.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 489/2026-26\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu a sudcov\nLadislava Duditša (sudca spravodajca) a Rastislava Kaššáka v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\nproti postupu Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn.\n35PP/48/2025 a uzneseniu z 19. septembra 2025 a proti postupu Krajského súdu v Trnave v konaní\nvedenom pod sp. zn. 5Tos/191/2025 a uzneseniu z 26. februára 2026 takto\nrozhodol:\n1. Žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu n e v y h o v u j e .\n2. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 30. júna 2026 a doplnenou\n13. júla 2026 domáha vyslovenia porušenia svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“), podľa čl. 50 ods. 5 ústavy a čl. 4 ods. 1 Protokolu č. 7\nk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 17 ods. 1 a 2 ústavy a čl. 5 ods. 1\npísm. a), ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\nv spojení s právom podľa čl. 12 ods. 1 a 2 ústavy a zákazom podľa čl. 14 dohovoru a práv podľa\nčl. 7 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 dohovoru postupom a uzneseniami okresného súdu a krajského súdu\noznačenými v záhlaví tohto uznesenia. Žiada, aby ústavný súd zrušil napadnuté uznesenie krajského\nsúdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň žiada o ustanovenie právneho zástupcu v konaní\npred ústavným súdom a priznanie finančného zadosťučinenia.\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že okresný súd uznesením sp. zn. 35PP/48/2025\nz 19. septembra 2025 podľa § 415 ods. 1 Trestného poriadku v spojení s § 66 ods. 1 písm. a), ods. 2,\n3 Trestného zákona zamietol návrh sťažovateľa na podmienečné prepustenie z výkonu trestu\nodňatia slobody uloženého rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 9T/204/2017 z 8. júna 2022,\ntrestným rozkazom Okresného súdu Galanta sp. zn. 0T/44/2023 z 12. februára 2023 v spojení\ns rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 0T/44/2023 z 9. septembra 2024 a trestným rozkazom\n\nOkresného súdu Pezinok sp. zn. 39T/18/2024 z 12. augusta 2024, pretože nespĺňal materiálne\npodmienky podmienečného prepustenia na slobodu.\n3. Krajský súd na základe sťažovateľovej sťažnosti napadnutým uznesením podľa § 194 ods. 1\npísm. a) Trestného poriadku uznesenie okresného súdu v celom rozsahu zrušil a podľa § 415 ods. 1\nTrestného poriadku s poukazom na § 66 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, § 66 ods. 2, 3 Trestného\nzákona návrh sťažovateľa zamietol. Krajský súd zhrnul sťažnosť a po vykonaní prieskumu\nuznesenia okresného súdu a jemu predchádzajúceho konania uviedol, že bolo vykonané v súlade\nso zákonom, keď okresný súd nariadil a vykonal verejné zasadnutie, na ktorom vypočul procesné\nstrany, oznámil listinné dôkazy a dal sťažovateľovi možnosť dostatočne realizovať jeho práva, ktoré\nmu vyplývajú z ustanovení Trestného poriadku. Vo vzťahu k správnosti napadnutého výroku\nskonštatoval, že skutočnosti preukázané vykonaným dokazovaním neumožňujú v prípade\nsťažovateľa vyhovieť jeho návrhu na podmienečné prepustenie.\n4. Závery okresného súdu o splnení formálnej podmienky (výkonu potrebnej časti trestu) považoval\nkrajský súd za vecne správne. Čo sa týka splnenia prvej materiálnej podmienky podmienečného\nprepustenia, z aktualizovaného hodnotenia poskytnutého Ústavom na výkon trestu odňatia slobody\nLeopoldov (ďalej len „ÚVTOS“) nevyplývajú skutočnosti, ktoré by svedčili o dlhodobom a trvalom\npolepšení sťažovateľa, a to aj napriek faktu, že jeho správanie vo výkone trestu nemožno označiť\nza negatívne. Resocializačná prognóza je u sťažovateľa podľa nástroja hodnotenia rizika recidívy\ntrestnej činnosti CRA menej priaznivá. Riziko recidívy trestnej činnosti je stredné. Podľa krajského\nsúdu hoci u sťažovateľa je možné pozitívne oceniť jeho prístup k práci v podmienkach ÚVTOS,\nv jeho prípade ide však len o prejav vonkajšieho prispôsobenia režimu výkonu trestu, keď\nsťažovateľ plní podmienky ÚVTOS a získava za tieto odmeny, ale neprichádza u jeho osoby\nk polepšeniu ako predpokladu pre naplnenie danej podmienky podmienečného prepustenia.\nZa polepšenie možno považovať snahu o cielenú nápravu, ktorá môže mať rôzne formy od účasti\nna rekvalifikačných aktivitách (ktoré má v určitom rozsahu vykázané) až po lepšiu integráciu\ndo spoločnosti v podmienkach ÚVTOS. Sťažovateľ plne nepreukázal vnútornú zmenu hodnotového\nnastavenia, napríklad aj tým, že dosiaľ nie je u neho zistená dlhodobá kontinuálna pozitívna zmena\npreukázaná preradením do ÚVTOS s minimálnym stupňom stráženia, kde sú odsúdení pripravovaní\nna pobyt mimo regulovaného prostredia s obmedzeniami s nižšou intenzitou, navyše § 66 ods. 2\nTrestného zákona vyslovene ukladá súdom túto skutočnosť zohľadniť.\n5. Pri osobe sťažovateľa je taktiež potrebné zohľadniť, že má vedomosť o podmienkach života\nv regulovanom prostredí, keďže sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody opakovane a má\nvykonaných podľa skráteného výpisu 14 trestov. Pri jeho osobe nejde teda o vytváranie dvoch\nkategórií odsúdených, resp. prísnejších podmienok na posudzovanie správania osoby recidivistu\nv podmienkach ÚVTOS, ale o strohé konštatovanie, že sťažovateľ vie o svojich povinnostiach\nv podmienkach ÚVTOS aj vzhľadom na minulé skúsenosti s výkonom nepodmienečných trestov.\nK prvej materiálnej podmienke krajský súd napokon vyslovil, že vonkajší prejav sťažovateľa\nv podmienkach ÚVTOS je možné ustáliť ako dostačujúci, avšak v jeho prípade aj krajský súd\nzastáva názor, že ide len o prejav vonkajšieho prispôsobenia sa výkonu trestu, a nie aj polepšenia\nsťažovateľa.\n6. K druhej materiálnej podmienke na podmienečné prepustenie sťažovateľa z výkonu trestu\nodňatia slobody sťažovateľ nepreukázal možnosti zárobkovej činnosti v prípade pobytu na slobode\n\n2\n\nani možnosť ubytovania. Sťažovateľ predložil prísľub zamestnania, avšak len vo všeobecnej rovine\nv tom zmysle, že ho spoločnosť Femil s. r. o. zamestná ako stavebného robotníka, avšak nijako\nnepreukázal následnú zárobkovú možnosť. Tento stav u jeho osoby nedáva záruku toho, že bude\nviesť riadny život a na vlastné živobytie si bude zarábať len legálnym spôsobom. Sťažovateľ je\nrecidivistom, má primárne vykázanú špeciálnu recidívu vo vzťahu k majetkovej trestnej činnosti.\nZároveň bol dosiaľ vo výkone štrnástich nepodmienečných trestov s viacerými prestávkami, pričom\naj po ich vykonaní pokračoval v páchaní trestnej činnosti. ÚVTOS u neho identifikoval ako\nproblematické elementy konzumáciu návykových látok a absenciu práce v podmienkach slobody.\nSťažovateľ napriek výkonu uvedeného počtu nepodmienečných trestov pokračoval v páchaní\ntrestnej činnosti, pričom tento je vykázaný ako páchateľ trestnej činnosti dlhodobo. Sťažovateľ bol\nnavyše v minulosti podmienečne prepustený, pričom po prepustení spáchal ďalších 27 trestných\nčinov. S poukazom na osobu sťažovateľa je riziko opätovného zlyhania sťažovateľa v prípade jeho\npodmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody neprimerane vysoké, pričom nie je\nmožné ho dostatočne korigovať ani prepustením s nariadením probačného dohľadu, práve aj\ns ohľadom na problém sťažovateľa s konzumovaním návykových látok, ktorý dosiahnutie takéhoto\núčelu miernejšou formou sťažuje. Krajský súd taktiež dodal, že sťažovateľ je osobou, u ktorej bol\nv minulosti identifikovaný problém s dodržiavaním zákazov, príkazov a obmedzení aj vzhľadom\nna predchádzajúce odsúdenia za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia (celkovo 5-krát).\n7. S námietkou sťažovateľa, že v jeho prípade nie je možné zohľadniť už skôr uložené a vykonané\nodsúdenia (vrátane tých, v ktorých rozsahu sa na odsúdeného hľadí ako na netrestaného), sa krajský\nsúd nestotožnil. Poukázal na ustálenú a stále aktuálnu judikatúru, podľa ktorej i) zahladením\nodsúdenia alebo zákonnou fikciou neodsúdenia právne zaniká iba skutočnosť odsúdenia za trestný\nčin, ale nie aj sama skutočnosť, že páchateľ spáchal trestný čin (R 71/1975), a ii) fikcia zahladenia\nodsúdenia nebráni tomu, aby súd pri hodnotení možností nápravy prihliadol na skutočnosť,\nže páchateľ už v minulosti spáchal trestný čin, a z tejto skutočnosti vyvodil príslušné závery\nz hľadiska jeho sklonu k trestnej činnosti a jeho vzťahu k spoločenským hodnotám chráneným\nTrestným zákonom, možností jeho nápravy a podobne (R 10/1974).\n8. Na otázku sťažovateľa, aké nedostatky sa jeho osobe vyčítajú, krajský súd uviedol nedostatky\nspočívajúce v zaradení do ÚVTOS so stredným stupňom stráženia, kde je menej bonifikovaný\n(ktoré možno odstrániť preradením do ÚVTOS s minimálnym stupňom stráženia, na čo súdy\nprihliadajú podľa § 66 ods. 2 Trestného zákona). Riziko páchania trestnej činnosti možno podľa\nnázoru krajského súdu znížiť aj získaním pracovnej kvalifikácie (nielen pracovného návyku) a jej\nprípadným preukázaním. Rovnaký účel môže mať aj preukázanie možnosti ubytovania a konkrétna\nmožnosť zamestnania umožňujúca krytie základných životných potrieb. Kladne bude tiež možné\noceniť získanie prípadných ďalších odmien, a to najmä za osobnostný rozvoj – predovšetkým\nposilňovanie motivácie k abstinencii od návykových látok. U sťažovateľa možno v prípade žiadosti\no pozitívne rozhodnutie o podmienečnom prepustení vyžadovať, aby odstránením nedostatkov\npreukázal dlhodobé a trvalé polepšenie ako predpoklad pre vedenie riadneho života po výkone\ntrestu odňatia slobody. V aktuálnej situácii je riziko opätovného zlyhania v prípade jeho\npodmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody neprimerane vysoké.\n9. V závere krajský súd pripomenul, že naplnenie druhej materiálnej podmienky je podmienené\nnaplnením prvej materiálnej podmienky. To znamená, že u odsúdeného je možné očakávať, že bude\n\n3\n\nviesť riadny život, len ak bolo u jeho osoby preukázané splnenie prvej materiálnej podmienky, čo sa\nv danom prípade nestalo.\n10. S poukazom na už uvedené krajský súd zastával názor, že sťažnosť v podanom rozsahu nebola\ndôvodná, avšak počas sťažnostného konania došlo k zrušeniu nariadenia trestu vo veci Okresného\nsúdu Pezinok sp. zn. 39T/18/2024 (v zmysle aktualizovaného skráteného výpisu sťažovateľa), preto\nkrajský súd zrušil napadnuté uznesenie okresného súdu a zamietol žiadosť sťažovateľa\no prepustenie len z tých trestov, ktoré mal odsúdený aj naďalej nariadené (a nevykonané).\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n11. Krajský súd rozhodol svojvoľne a arbitrárne, rovnako ako okresný súd. Písomné odôvodnenie\nrozhodnutia krajského súdu, tvoriac s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa jednotu, nie je\nmožné považovať za ústavne udržateľné, založené na dostatočných skutkových podkladoch,\nracionálne, zrozumiteľné a ani logické a právne korektné. Aktuálne informácie o sťažovateľovej\nosobe vyplývajúce z hodnotenia riaditeľa ústavu, vzťahujúce sa tak na zmenu náhľadu na jeho\nspoločensky škodlivé konanie boli súdmi deformované a negované. Záver, že správanie sťažovateľa\nnemožno označiť za negatívne, čo ale nesvedčí o jeho dlhodobom a trvalom polepšení, napĺňa\ndefiníciu deformácie dôkazu. Odôvodnenie rozhodnutia je tak vnútorne rozporné a je možné\nho považovať za ústavne neakceptovateľné. V snahe obhájiť svoje zvrátené právne názory krajský\nsúd uvádza obšírne odôvodnenie s nezrozumiteľnými a protichodnými názormi v úmysle vyhnúť\nsa zodpovednosti za dlhotrvajúce konanie. Interpretácia hodnotenia riaditeľa ústavu v podaní\nokresného súdu a krajského súdu je extrémnym nesúladom medzi obsahom hodnotenia\na skutkovými zisteniami súdov. Zo záverov hodnotenia riaditeľa ústavu jednoznačne vyplýva,\nže prvá materiálna podmienka bola splnená. Polemika súdov s obsahom hodnotenia riaditeľa ústavu\nnad rámec povinnosti prijať jeho záver je formou svojvôle. Aj keď tento dôkaz nie je pre súd údajne\nzáväzný, nie je zrejmé, prečo ho deformujú a čerpajú z neho čiastkové a pre sťažovateľa negatívne\nskutočnosti, hoci je jeho záver odporúčací. V sťažovateľovom prípade neexistovali závažné dôvody\nv jeho neprospech, pre ktoré súd nevyhovie návrhu pri odporúčacom závere hodnotenia riaditeľa\nústavu. Súdy si ich svojvoľne vyfabrikovali. Súdy postupovali v zmysle svojho modus operandi\n(sofistikovaným odôvodnením zamietnutia návrhu na neplnení prvej materiálnej podmienky\npo identifikovaní ako recidivistu dlhodobo tieto súdy v atmosfére beztrestnosti vedú súkromnú\nvojnu proti recidivistom) v sťažovateľovom prípade aj konštatovaním nesplnenia druhej materiálnej\npodmienky vzhľadom na neplnenie prvej, ktorú však deformovali.\n12. Z dikcie § 66 a nasl. Trestného zákona v časti preukázania polepšenia v žiadnom prípade\nnevyplýva dosiahnuť to vybočením z radu priemerných väzňov, a to nadprácou v podobe\nabsolvovania školy, rekvalifikačného kurzu či iného výnimočného správania. Konajúce súdy nesmú\nvytvárať sprísnené kritériá pre recidivistov tým, že od nich vyžadujú „prácu navyše“, resp.\nnadprácu, čím sa dopustili porušenia princípu zákonnosti. Úvahy okresného súdu a krajského súdu\nv odôvodneniach napadnutých rozhodnutí sú pre svojvôľu a zmätočnosť nepreskúmateľné.\nKonajúce súdy taktiež znegovali kritický postoj sťažovateľovho konania k spáchanej trestnej\nčinnosti, ktorý jasne vyplýval z hodnotenia riaditeľa ústavu. Pre recidivistov trnavské súdy robia\n\n4\n\ntúto právnu normu iluzórnou vzhľadom na svoje sprísnené a svojvoľne stanovené kritériá. Podľa\nsťažovateľa tým bol porušený aj čl. 7 ods. 1 dohovoru.\n13. Konajúce súdy sa opomenuli zaoberať možnosťou uložiť sťažovateľovi v zmysle § 68 ods. 1\nTrestného zákona primerané obmedzenia a povinnosti uvedené v § 51 ods. 3, 4 Trestného zákona,\nktoré sú spojené s inštitútom podmienečného prepustenia a ktorými možno riziko recidívy zmierniť.\nTiež neposúdili dobu uplynutú od spáchania trestného činu ani dôvody jeho spáchania.\n14. Sťažovateľova trestná minulosť je posudzovaná konajúcimi súdmi dvakrát, a to nielen\nvo vzťahu k druhej materiálnej podmienke z § 66 a nasl. Trestného zákona, ale aj k prvej\nmateriálnej podmienke, ku ktorej tento aspekt nesplnenia podmienky nepatrí. Okresný súd, ako aj\nkrajský súd porušili svojimi rozhodnutiami zákaz dvojitého pričítania vyplývajúceho zo zásady\nne bis in idem, a to vo vzťahu k vyhodnocovaniu oboch zákonných materiálnych podmienok,\npretože opätovne tieto posudzovali na základe okolností, ktoré už svoju úlohu zohrali v konaní,\nz ktorého vzišiel samotný trest odňatia slobody, ktorý aktuálne sťažovateľ vykonáva.\n15. Konajúce súdy rozhodovaním o návrhu na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia\nslobody porušili právo sťažovateľa na osobnú slobodu podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru a jeho\nekvivalentu podľa ústavy, ako aj čl. 5 ods. 1 písm. a) dohovoru tým, že nekonali dostatočne rýchlo.\nSťažovateľ trávi vo výkone trestu dlhšie obdobie, ako by bolo to, ktoré by po racionálnom\na spravodlivom rozhodnutí okresného súdu alebo krajského súdu musel stráviť. Nadbytočný výkon\ntrestu odňatia slobody nie je možné považovať za zákonný v zmysle čl. 5 dohovoru.\n16. V kontexte práva na osobnú slobodu podľa dohovoru v spojení s čl. 14 dohovoru a čl. 12 ústavy\nsťažovateľ tiež namieta, že konajúce súdy mu pripísali na ťarchu skutočnosť, že sa vo výkone trestu\nnachádza už dlhšie časové obdobie, a teda sa prispôsobil ústavným podmienkam, v dôsledku čoho\nsa dopustili diskriminácie oproti prvotrestaným. Pri vyhodnocovaní splnenia materiálnych\npodmienok vo vzťahu k recidivistom a prvotrestaným sú kritériá pre recidivistov neporovnateľne\nprísnejšie. Ďalším diskriminačným aspektom sú závery z prognózovacieho testu (CRA), ktorý je\nvzhľadom na bodové hodnotenia jednotlivých kritérií prima facie diskriminačný oproti inej skupine\nväznených osôb ženského pohlavia.\n17. Sťažovateľ napokon namieta, že v dôsledku nezákonných a svojvoľných napádaných\nrozhodnutí došlo k zásahu do jeho práva na rodinný život garantovaného čl. 8 dohovoru, keďže\nmu je naďalej odopieraný osobný kontakt s jeho maloletými deťmi.\nIII.\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\n18. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí\nsenátu ústavného súdu podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“). Sťažovateľ nie je v konaní zastúpený advokátom, čo je podmienka vyplývajúca\nz § 34 ods. 1 zákona o ústavnom súde. Keďže sťažovateľ zároveň požiadal o jeho ustanovenie,\nskúmal ústavný súd na predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti, či sú splnené podmienky\nna jeho ustanovenie vyplývajúce z § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde, pričom jednou\n\n5\n\nz podmienok je zistenie, že zo strany sťažovateľa nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku\nna ochranu ústavnosti.\nIII.1. K porušeniu označených práv postupom a uznesením okresného súdu:\n19. V zmysle princípu subsidiarity zakotveného v čl. 127 ods. 1 ústavy poskytuje ústavný súd\nv konaní podľa uvedeného článku ochranu základným právam alebo slobodám fyzických osôb\na právnických osôb za podmienky, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Systém\nústavnej ochrany základných práv a slobôd je teda rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd,\npričom ochranu základným právam a slobodám poskytuje v zmysle ústavy primárne všeobecné\nsúdnictvo a ústavný súd až subsidiárne.\n20. Subsidiarita ústavnej sťažnosti má pritom dimenziu formálnu i materiálnu. Formálna dimenzia\nznamená, že sťažovateľ pred podaním ústavnej sťažnosti musí „formálne“ podať všetky prostriedky\nna ochranu práv, ktorými disponuje, a materiálnou subsidiaritou je myslené to, že tieto prostriedky\nodôvodní spôsobom, ktorý všeobecnému súdu umožní ústavnoprávny prieskum. Pokiaľ právny\npredpis ustanoví, že v určitej procesnej situácii je príslušný na rozhodovanie o právach a slobodách\njednotlivca konkrétny orgán verejnej moci, bolo by zásahom do jeho právomoci a porušením\nprincípu deľby moci (čl. 2 ods. 2 ústavy), pokiaľ by iný orgán o týchto právach rozhodoval bez\ntoho, aby bola daná možnosť príslušnému orgánu na realizáciu jeho právomoci. Obidve tieto\nhľadiská preto treba reflektovať pri interpretácii a aplikácii jednotlivých inštitútov zákona\no ústavnom súde, v danom prípade pre posúdenie prípustnosti ústavnej sťažnosti a príslušnosti\nústavného súdu na jej prijatie na ďalšie konanie.\n21. O porušení základných práv a slobôd sťažovateľa ústavnou sťažnosťou namietaným postupom\na uznesením okresného súdu bol na základe jeho sťažnosti príslušný rozhodnúť krajský súd.\nÚstavná sťažnosť je tak proti postupu a uzneseniu okresného súdu podľa § 55 písm. d) v spojení\ns § 132 ods. 1 zákona o ústavnom súde neprípustná, čo by pri vecnom posúdení odôvodňovalo jej\nodmietnutie v tejto časti podľa § 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom súde.\nIII.2. K porušeniu označených práv postupom a uznesením krajského súdu:\n22. Sťažovateľ vyčíta krajskému súdu arbitrárnosť a svojvôľu rozhodnutia (pri hodnotení dôkazov,\nako aj pri právnom posúdení), neudržateľnosť odôvodnenia (pre jeho vnútorný rozpor,\nnezrozumiteľnosť, nesprávnosť), spôsob aplikácie § 66 a nasl. Trestného zákona na okolnosti jeho\nprípadu, opakované zohľadnenie trestnej minulosti.\n23. Čo sa týka namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy, treba uviesť, že úlohou ústavného súdu nie je preskúmať správnosť skutkových a právnych\nzáverov, o ktoré krajský súd oprel svoje rozhodnutie, a ani odpovedať na otázku, či malo byť\nžiadosti sťažovateľa o podmienečné prepustenie vyhovené. Úloha ústavného súdu ako nezávislého\nsúdneho orgánu ochrany ústavnosti sa obmedzuje na posúdenie otázky, či sa krajský súd s právne\nrelevantnou argumentáciou sťažovateľa vysporiadal adekvátne a preskúmateľne a či má súdom\nzvolená interpretácia aplikovaných právnych noriem ústavnoprávne akceptovateľný charakter, teda\nči nie je výsledkom zjavného právneho omylu. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať\npredmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa všeobecný súd\nvo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného\n6\n\nhľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného\npráva alebo slobody (m. m. I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 13/00, I. ÚS 117/05). V súlade\ns materiálnym prístupom k ochrane ústavnosti bolo zohľadnené aj uznesenie okresného súdu, ktoré\ns napadnutým uznesením krajského súdu tvorí z hľadiska predmetu ochrany jeden celok\n(II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08).\n24. Z obsahu žiadneho zo základných práv chránených ústavou, resp. dohovorom nevyplýva právo\nodsúdeného, aby bolo jeho žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody\nvyhovené (napr. III. ÚS 355/2021). Posúdenie splnenia zákonných podmienok na podmienečné\nprepustenie je vecou sudcovskej úvahy na úrovni podústavného práva. Zmysel podmienečného\nprepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie bol odsúdený\nautomaticky podmienečne prepustený po uplynutí ustanovenej doby bez zreteľa na účel trestu.\nJe potrebné vziať do úvahy i samotný účel trestu, ktorý obsahuje viac komponentov, na ktoré súdy\npri svojom rozhodovaní musia prihliadať. Podstatou ich úvah je potom v konečnom dôsledku\ndôvodnosť predpokladu, že odsúdený povedie v budúcnosti i na slobode riadny život\ns minimalizáciou rizika jeho recidívy. Ak všeobecný súd prihliadol na to, že nie je zabezpečená\npodmienka budúceho riadneho života sťažovateľa, ide výlučne iba o jeho uváženie, ak dospel\nk záveru, že doterajší výkon trestu odňatia slobody neodstránil charakterové vlastnosti, ktoré\nsťažovateľa viedli k páchaniu závažnej trestnej činnosti (IV. ÚS 53/08, I. ÚS 605/2014,\nI. ÚS 489/2020, I. ÚS 36/2022).\n25. Všeobecný súd rozhodujúci o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody musí\nzohľadniť všetky zadovážené dôkazy, ktoré mu poskytnú komplexný obraz o osobe odsúdeného\na jeho celkovom správaní a plnení povinností vo výkone trestu, pretože aj tieto okolnosti vedia\ndo istej miery ovplyvniť predpoklad o tom, aké správanie možno od odsúdeného očakávať po tom,\nako opustí brány väzenia. Pri skúmaní splnenia materiálnych podmienok týkajúcich sa možnosti\npodmienečného prepustenia odsúdeného na slobodu je preto pre všeobecný súd dôležité zistiť\na vyhodnotiť správanie odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody. Pritom správanie\nodsúdeného je determinované samotným výkonom trestu odňatia slobody, ako aj plnením jeho\núčelu, ktorý spočíva v prevencii pred ďalším páchaním trestnej činnosti a vo výchove odsúdeného\nk vedeniu morálneho a slušného života (III. ÚS 154/09).\n26. Ústavný súd nezistil v postupe a uznesení krajského súdu, ktoré posudzoval v spojitosti\ns postupom a uznesením okresného súdu, pri aplikácii právnej úpravy podmienečného prepustenia\nz výkonu trestu odňatia slobody známky neústavnosti. Súd nezaložil svoje rozhodnutie výlučne\nna posúdení trestnej minulosti (recidívy) sťažovateľa (čo tento sám uznáva s dodatkom, že išlo len\no sofistikovaný postup), ale zreteľne zohľadňoval už pri skúmaní prvej materiálnej podmienky\nkonkrétne správanie sťažovateľa v ústave na výkon trestu nasledujúce po spáchaní posledného\ntrestného činu (podľa krajského súdu išlo o prejav vonkajšieho prispôsobenia sa režimu).\nKonštatoval nedostatok takej zmeny v jeho správaní či v jeho vnútornom postoji, ktorý by bolo\nmožné označiť za polepšenie. Odkazoval pritom na konkrétne a relevantné okolnosti vyplývajúce\nz vykonaných dôkazov, primárne na zistené odmeny za prístup k práci, dostačujúce správanie,\nresocializačnú prognózu, nepreradenie do ústavu s nižším stupňom stráženia a skúsenosť\ns výkonom nepodmienečných trestov.\n\n7\n\n27. V sťažovateľom namietanom tvrdení ústavný súd nezistil prejav deformácie dôkazu ani\nvnútorného rozporu, keďže krajský súd iba zhrnul opis správania sťažovateľa podľa\naktualizovaného hodnotenia, v nadväznosti na čo vyslovil záver k preukázaniu materiálnej\npodmienky polepšenia sa, ktorej naplnenie posudzuje záväzným spôsobom výhradne súd vzhľadom\nna komplex dôkazov o plnení povinností a správaní sťažovateľa. Sťažovateľov nesúhlas so záverom\nsúdu nemá potenciál viesť ústavný súd k záveru o nesúlade tejto časti odôvodnenia s právom\nna súdnu ochranu, ide o ďalšiu polemiku bez ústavného presahu. Už okresný súd priblížil účel\nkonania o podmienečnom prepustení aj s odkazom na odbornú literatúru, ktorá rovnako ako krajský\nsúd považuje za nevyhnutné rozlišovať medzi obyčajnou vonkajšou adaptáciou odsúdeného\nna podmienky výkonu trestu a jeho skutočnou vnútornou premenou. Krajský súd ústavne\nudržateľným spôsobom vysvetlil, že samotné prispôsobenie sa ústavnému režimu a plnenie\npovinností sťažovateľa ešte bez ďalšieho nepreukazujú jeho polepšenie v zmysle § 66 Trestného\nzákona. Nie je úlohou ústavného súdu záväzne prijímať záver o splnení prvej materiálnej\npodmienky preukázania polepšenia vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím\nsprávaním a jej naplnenie v okolnostiach prípadu, pretože nie je ďalšou opravnou inštanciou.\n28. Sú to práve všeobecné súdy, ktoré na základe svojho vnútorného presvedčenia o preukázaní\nurčitej okolnosti a po starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu majú prijať a odôvodniť\nrozhodnutie o podmienečnom prepustení alebo o zamietnutí návrhu po zistení ne/naplnenia\njednotlivých podmienok. Toto rozhodnutie musí byť založené na objektívnych skutočnostiach,\nktoré súd zistí, a musí byť ich logickým dôsledkom. Z ustálenej judikatúry ústavného súdu\nk procesu dokazovania a hodnotenia dôkazov vyplýva, že ak všeobecné súdy pri svojom\nrozhodovaní stanovené zásady pri hodnotení dôkazov rešpektujú a svoj postup zákonným\na presvedčivým spôsobom odôvodnia – ako sa v posudzovanej veci stalo – nie je ústavný súd\noprávnený do hodnotenia dôkazov a z neho vyvodených skutkových a právnych záverov zasiahnuť.\nAni námietka o extrémnom nesúlade medzi obsahom hodnotenia riaditeľa ústavu a skutkovými\nzisteniami súdov neobstojí. Správanie sťažovateľa a plnenie jeho povinností posudzoval krajský súd\nv rámci ústavných limitov hodnotenia dôkazov v dostatočnej šírke, pričom zohľadnil aj pre\nsťažovateľa priaznivo vyznievajúce skutočnosti (odmeny, dostačujúce správanie). Pokiaľ ide\no kritický postoj sťažovateľa k spáchanej trestnej činnosti vyplývajúci z hodnotenia riaditeľa\nústavu, touto skutočnosťou sa zaoberal už okresný súd (ktorého závery krajský súd považoval\nza vecne správne), pričom ju hodnotil aj v kontexte vyjadrení sťažovateľa v konaní pred súdom.\nPo zhodnotení aj ďalších okolností (resocializačná prognóza, nepreradenie do ústavu s nižším\nstupňom stráženia a skúsenosť s výkonom nepodmienečných trestov) však krajský súd nepovažoval\npredmetnú materiálnu podmienku za naplnenú. Sťažovateľovo upriamovanie pozornosti na závery\nhodnotenia riaditeľa ústavu, ktoré konajúce súdy podľa jeho názoru vytrhli z kontextu a negovali,\nhoci ich mali akceptovať a vysloviť splnenie podmienky preukázania polepšenia, považuje preto\nústavný súd len za prejav nesúhlasu s hodnotením dôkazov bez presahu do ústavnoprávnej roviny.\n29. Krajský súd, ako vyplýva už z uvedeného zhrnutia, pri posudzovaní splnenia materiálnej\npodmienky podmienečného prepustenia spočívajúcej v možnosti očakávať, že odsúdený\nv budúcnosti povedie riadny život, zohľadnil trestnú minulosť sťažovateľa (špeciálna recidíva\nk majetkovej trestnej činnosti, štrnásť nepodmienečných trestov s prestávkami, identifikovaná\nkonzumácia návykových látok a absencia práce v podmienkach slobody, spáchanie trestných činov\nv minulosti po podmienečnom prepustení, nemožnosť dostatočne korigovať vysoké riziko zlyhania\n8\n\nprepustením s nariadením probačného dohľadu, v minulosti identifikovaný problém s dodržiavaním\nobmedzení). Popri nej tiež poukázal na nepreukázanie zárobkovej činnosti v prípade pobytu\nna slobode (iba všeobecného prísľubu), ako aj ubytovania. Krajský súd vopred nevylúčil možnosť\nsplnenia druhej materiálnej podmienky ani pri odsúdených s početnou kriminálnou minulosťou,\npreto súvisiaca námietka sťažovateľa je nedôvodná. Uviedol aj konkrétne príklady správania, ktoré\nby podľa jeho názoru znížili riziko páchania trestnej činnosti. Ústavný súd nepovažoval toto\nodôvodnenie za prejav ústavne neprijateľného výkladu, ktorým by krajský súd neprípustne\n(svojvoľne) rozširoval pôsobnosť právnej normy v rozpore s jej účelom, sprísňoval ju a robil tak\nmožnosť jej naplnenia iluzórnou.\n30. Nemožno dospieť k záveru, že by zohľadnenie predchádzajúcich odsúdení sťažovateľa\nv uznesení krajského súdu predstavovalo porušenie základného práva nebyť trestne stíhaný za čin,\nza ktorý už bol sťažovateľ právoplatne odsúdený. Nie je konfliktom so zákazom dvojitého postihu\n(res iudicata) podľa čl. 50 ods. 5 ústavy, čl. 4 ods. 1 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd a § 2 ods. 8, § 11 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku, ak súd\npri posudzovaní splnenia materiálnej podmienky podmienečného prepustenia spočívajúcej\nv možnosti očakávať, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život, zohľadní recidívu (najmä\númyselnej a druhovo rovnorodej) trestnej činnosti, skorší výkon trestu (trestov) odňatia slobody,\nspáchanie ďalšieho trestného činu v skúšobnej dobe určenej pri skoršom, pôvodne podmienečnom\nodsúdení alebo pri podmienečnom prepustení týkajúcom sa trestu (jeho zvyšku), ktorý odsúdený\nvykonáva, alebo spáchanie trestného činu, za ktorý je odsúdený aktuálne vo výkone trestu\nv skúšobnej dobe určenej pri skoršom podmienečnom odsúdení alebo podmienečnom prepustení\nz výkonu trestu odňatia slobody. Ide totiž o skutočnosti, ktoré očakávanie vedenia riadneho života\nv budúcnosti nevyhnutne kauzálne (aj keď nie výlučne) podmieňujú a netýkajú sa len samotného\ntrestného činu konštatovaného predmetným odsúdením, ale dominantne externých okolností\npáchania trestnej činnosti pred dotknutým odsúdením alebo po ňom, a to v relevantnom zákonnom\nkontexte, pričom súd musí hodnotiť splnenie takej podmienky obligatórne (samozrejme,\ns adekvátnym odrazom v odôvodnení svojho rozhodnutia, teda nielen mechanickým odkazom\nna kriminálnu minulosť odsúdeného, podobne I. ÚS 36/2022).\n31. Neprípustná (podľa okolností prípadu až v rovine ústavnej neudržateľnosti) by bola len výlučná\nabsolutizácia samotného odsúdenia (bez prítomnosti súvislostí uvedených v predchádzajúcej vete),\nktorého by sa taká úvaha týkala s vyústením do negatívneho záveru pre možnosť podmienečného\nprepustenia odsúdeného (nemožno podmienečne prepustiť len preto, lebo odsúdený spáchal to,\nza čo bol uznaný za vinného konkrétnym rozsudkom, k tomu pozri uznesenie ústavného súdu č. k.\nIV. ÚS 511/2023-8 z 11. októbra 2023, bod 24, ZNaU č. 89/2023 – I., rovnako tak aj sp. zn.\nIV. ÚS 512/2023, bod 24). Krajský súd však doterajšiu kriminálnu minulosť sťažovateľa\nneabsolutizoval, naopak, vyhodnotil ju v kontexte ďalších okolností týkajúcich sa výkonu trestu\na resocializačnej prognózy páchateľa, teda z pohľadu minulosti a súčasnosti smerom do budúcnosti.\nSprávne pritom obsahovo spojil obe zákonné materiálne podmienky podmienečného prepustenia\nna slobodu, a to pojem „polepšenie“ s možnosťou očakávať, že páchateľ povedie riadny život nielen\ndodržiavaním väzenského režimu (na základe štátneho donútenia), ale aj po prepustení na slobodu,\nkeď jedno podmieňuje druhé – polepšenie podmieňuje pozitívne postpenitenciárne očakávanie\n(ZNaU č. 89/2023 – II., ako aj uznesenie ústavného súdu č. k. I. ÚS 136/2024-12 zo 7. marca 2024,\nbod 35, publikované v ZNaU pod č. 19/2024). Mýli sa teda sťažovateľ, ak tvrdí, že závery\n9\n\nkrajského súdu znemožňujú v jeho prípade (ako recidivistu) splniť podmienky na podmienečné\nprepustenie. Samozrejme, ich splnenie (generované primárne potrebným polepšením) je\nkategoricky obťažnejšie v prípade osoby s výraznou kriminálnou minulosťou, ktorá je opakovane\nvo výkone trestu odňatia slobody (taký záver určite nie je excesívny, naopak, zodpovedá\nelementárnym pravidlám logického myslenia).\n32. Námietku o opomenutí zaoberať sa možnosťou uložiť primerané povinnosti a obmedzenia\nústavný súd nepovažoval za dôvodnú. Konajúce súdy nedospeli vykonaným dokazovaním k záveru\no splnení materiálnych podmienok, čo vylúčilo potrebu zaoberať sa možnosťou uložiť v zmysle\n§ 68 ods. 1 Trestného zákona primerané obmedzenia a povinnosti uvedené v § 51 ods. 3, 4\nTrestného zákona. Krajský súd v tejto súvislosti uviedol, že sťažovateľ mal v minulosti problém\ns dodržiavaním zákazov a obmedzení vzhľadom na predchádzajúce odsúdenia za prečin marenia\nvýkonu úradného rozhodnutia (5-krát). Konštatoval tiež vysoké riziko zlyhania v prípade\nprepustenia s probačným dohľadom. Vo vzťahu k námietke o neposúdení doby a dôvodov páchania\ntrestného činu ústavný súd zistil, že už okresný súd podrobne identifikoval strety sťažovateľa\ns Trestným zákonom, ako aj vtedajší spôsob jeho života.\n33. Krajský súd sa pri aplikácii relevantných právnych predpisov neminul s ich účelom a zmyslom,\nktoré sledujú, a svoje tvrdenia odôvodnil skutkovými okolnosťami tak, že tým vytvoril\npreskúmateľné a odôvodnené rozhodnutie bez znakov svojvôle. Napokon krajský súd v spojení\ns okresným súdom vzhľadom na eventualitu prijatého záveru, aký prichádza do úvahy pri\nrozhodovaní o podmienečnom prepustení, nebol povinný vyhovieť návrhu sťažovateľa, bol len\npovinný vysvetliť a zdôvodniť mu, na základe čoho dospel k prijatým záverom. Podľa názoru\nústavného súdu si krajský súd túto úlohu splnil, a tým si zastal svoju pozíciu orgánu, ktorý je\nv prvom rade povinný poskytnúť ochranu základným právam a slobodám sťažovateľa. Skutočnosť,\nže sťažovateľ sa s právnym názorom krajského súdu a okresného súdu nestotožňuje, nemôže sama\nosebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani\noprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor krajského súdu svojím vlastným (m. m.\nIII. ÚS 154/09, IV. ÚS 85/2011).\n34. Pri námietke o porušení základných práv podľa čl. 17 ods. 1 a 2 ústavy a práv podľa čl. 5 ods. 1\npísm. a) a ods. 4 dohovoru ústavný súd uvádza, že napadnuté rozhodnutia (ani namietaný\npredchádzajúci postup súdov) nie sú v príčinnej súvislosti s pozbavením osobnej slobody\nsťažovateľa. Sťažovateľ bol pozbavený osobnej slobody nezávisle od nich, a to príslušnými\nrozhodnutiami o uložení trestu odňatia slobody, v ktorého výkone sa nachádza. Napadnutými\nuzneseniami teda nemohlo dôjsť k zásahu do práva na osobnú slobodu sťažovateľa. Článok 17\nods. 2 ústavy nie je aplikovateľný ani z hľadiska práva na stíhanie zo zákonných dôvodov\na zákonným spôsobom, pretože vo vykonávacom konaní sa už nevedie trestné stíhanie. Záruky\nz označených článkov preto nemajú v tomto prípade uplatnenie. V súvislosti s podmienečným\nprepustením by k zásahu mohlo dôjsť v prípade pozbavenia slobody nasledujúceho po rozhodnutí\no zrušení podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody (rozsudok Etute proti\nLuxembursku z 30. 1. 2018, body 25 a 33). V našich podmienkach by tomu zodpovedalo\nrozhodnutie súdu, že podmienečne prepustený sa neosvedčil a zvyšok trestu vykoná podľa § 416\nTrestného poriadku. To zjavne nie je prípad sťažovateľa, pretože napadnuté uznesenia sa týkajú\npredchádzajúcej fázy rozhodovania o podmienečnom prepustení podľa § 415 Trestného poriadku.\n\n10\n\n35. V súvislosti s námietkou porušenia čl. 12 ods. 1 a 2 ústavy treba uviesť, že zásady vyjadrené\nv týchto ustanoveniach ústavy v súhrne vyjadrujú podstatu základných práv a majú univerzálny\ncharakter, a preto nemôžu byť priamo aplikovateľné v konaní o ústavnej sťažnosti podľa čl. 127\nods. 1 ústavy a ich porušenie možno posudzovať len ako súčasť porušenia základných práv a slobôd\n(I. ÚS 59/97, II. ÚS 269/2019). Obdobné závery platia aj pre čl. 14 dohovoru, ktorého porušenie\nmožno namietať len v priamom spojení s iným právom podľa dohovoru. Vzhľadom\nna neaplikovateľnosť záruk vyplývajúcich z čl. 17 ods. 1 a 2 a čl. 5 dohovoru, v spojitosti s ktorými\nsťažovateľ namietal porušenie čl. 14 dohovoru a čl. 12 ods. 1 a 2 ústavy, ústavný súd nemohol\nsamostatne pristúpiť k posudzovaniu porušenia posledných dvoch označených článkov samostatne.\n36. V súvislosti so sťažovateľom namietaným porušením základného práva zaručeného v čl. 46\nods. 2 ústavy ústavný súd poznamenáva, že toto ustanovenie sa ratione materiae vzťahuje\nšpecificky na správne súdnictvo. V prípade sťažovateľa jednoznačne nejde o konanie\na rozhodovanie všeobecných súdov v rámci správneho súdnictva, čo akúkoľvek možnosť\nvyslovenia porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 2 ústavy prima facie vylučuje.\n37. Ani námietke porušenia čl. 8 dohovoru z dôvodu, že sťažovateľ v dôsledku nevyhovenia jeho\nnávrhu na podmienečné prepustenie naďalej vykonáva trest odňatia slobody, a preto nemôže byť\nv osobnom kontakte so svojimi deťmi, nemožno priznať opodstatnenosť. Obmedzenie osobného\nkontaktu s rodinnými príslušníkmi je prirodzeným dôsledkom výkonu trestu odňatia slobody.\nSťažovateľ netvrdí, že by mu orgány verejnej moci neprimerane obmedzovali udržiavať kontakt\ns jeho rodinou počas výkonu trestu, ale porušenie čl. 8 dohovoru odvodzuje výlučne od svojho\npresvedčenia, že mal byť podmienečne prepustený. Keďže ústavný súd nezistil ústavne relevantné\npochybenie všeobecných súdov pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení sťažovateľa, samotné\nobmedzenie jeho rodinného života vyplývajúce z pokračujúceho výkonu právoplatne uloženého\ntrestu odňatia slobody nemožno považovať za porušenie čl. 8 dohovoru.\n38. Pri námietke porušenia princípu zákonnosti podľa čl. 7 dohovoru ústavný súd uvádza, že\nv predmetnej veci nebolo rozhodované o odsúdení ani o uložení trestu, preto uvedený článok nemá\nuplatnenie.\n39. Vzhľadom na závery ústavného súdu obsiahnuté v predchádzajúcej časti odôvodnenia (body 26\naž 38) je zrejmé, že vo vzťahu k uzneseniu krajského súdu a jemu predchádzajúcemu postupu\nsťažovateľ z vecných dôvodov bezúspešne uplatňuje nárok na ochranu ústavnosti podaním ústavnej\nsťažnosti, pričom tento záver by v prípade, ak by bol sťažovateľ riadne právne (advokátom)\nzastúpený v konaní pred ústavným súdom, viedol k odmietnutiu ústavnej sťažnosti z dôvodu jej\nneprípustnosti podľa § 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom súde a zjavnej neopodstatnenosti\npodľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde. V dôsledku toho ústavný súd ani nepristúpil\nk preverovaniu majetkových pomerov sťažovateľa a sťažovateľom uplatnenej žiadosti\no ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom nevyhovel (bod 1 výroku tohto\nuznesenia).\n40. Na podklade uvedeného ústavný súd odmieta sťažovateľom podanú ústavnú sťažnosť podľa\n§ 56 ods. 2 písm. b) zákona o ústavnom súde, ktorý neustanovenie právneho zástupcu (z vecných\ndôvodov zrejmej bezúspešnosti uplatňovania nároku na ochranu ústavnosti alebo pre nedôvodnosť\nustanovenia právneho zástupcu na základe majetkových pomerov navrhovateľa) obligatórne spája\ns rozhodnutím premietnutým do bodu 2 výroku tohto uznesenia.\n11\n\n41. Keďže ústavná sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších\nnávrhoch sťažovateľa (zrušenie napadnutých uznesení okresného súdu a krajského súdu a vrátenie\nveci na ďalšie konanie) v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už\nnezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 2. septembra 2026\n\nLibor Duľa\npredseda senátu\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-zásada ne bis in idem", "rozhodnutie-nepreskúmateľnosť", "arbitrárnosť", "rozhodnutie-odôvodnenie", "aplikácia právnych noriem-súladná", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "výkon trestu-podmienečné prepustenie z výkonu trestu", "rozhodnutie-zákonnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:80341dc8-0b81-4cef-b702-51f9a72a5da1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.136.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 136/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 136/2024 z 7. 3. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-03-07", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.136.2024.1"}, {"guid": "ussr:b8d1e85a-4ba0-4056-8bb6-7e326a2c1791", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.511.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 511/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 511/2023 z 11. 10. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-10-11", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.511.2023.1"}, {"guid": "ussr:9f65ee3e-2900-40ef-8a2b-003a88ca8e15", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.512.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 512/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 512/2023 z 11. 10. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-10-11", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.512.2023.1"}, {"guid": "ussr:330f5e23-fce4-41bb-9562-e20c040efc62", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.36.2022.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 36/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 36/2022 z 24. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-24", "citacie_n": 199, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.36.2022.2"}, {"guid": "ussr:61c77824-781c-4884-b5e0-a07e62443cf1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.355.2021.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 355/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 355/2021 z 26. 8. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-08-26", "citacie_n": 57, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.355.2021.2"}, {"guid": "ussr:8e8422d3-be01-4cd7-8daf-fd231dd95402", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.489.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 489/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 489/2020 z 27. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-27", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.489.2020.1"}, {"guid": "ussr:830ae212-4621-44fc-9b1c-bd5da2f9d5c1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.269.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 269/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 269/2019 z 2. 10. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-10-02", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.269.2019.1"}, {"guid": "ussr:0d114080-35d2-4b85-82b0-4e689cb02b76", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 605/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 605/2014 z 28. 10. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-10-28", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0d114080-35d2-4b85-82b0-4e689cb02b76"}, {"guid": "ussr:37e9ffc5-1dab-45e6-a111-417f3936236c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 85/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 85/2011 z 17. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-17", "citacie_n": 76, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:37e9ffc5-1dab-45e6-a111-417f3936236c"}, {"guid": "ussr:24323adb-fc60-430f-a44f-9d95450e5798", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 154/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 154/09 z 10. 11. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-11-10", "citacie_n": 82, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:24323adb-fc60-430f-a44f-9d95450e5798"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:4d64d5a3-58f8-43e6-9c7f-9f5934134b12", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 53/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 53/08 z 14. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-14", "citacie_n": 148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4d64d5a3-58f8-43e6-9c7f-9f5934134b12"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:692e8396-566f-4a75-8696-c9d8bafcb0f6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.59.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 59/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 59/97 z 24. 4. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-04-24", "citacie_n": 97, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.59.1997.1"}, {"guid": "f4e7b1ec-7d98-4495-acb5-8f0407473cec:96680a91-be6a-469e-a3bf-02f439ee3340", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2026:2125011977.1", "spisova_znacka": "5Tos/191/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 5Tos/191/2025 z 26. 2. 2026", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2026-02-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2026:2125011977.1"}], "citovane_v": []}