{"guid": "ussr:65f07aaf-6d0e-4b87-a990-d1b3d5260375", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.342.2026.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 342/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 342/2026 z 29. 7. 2026", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 29. júla 2026, sp. zn. IV. ÚS 342/2026, ECLI:SK:USSR:2026:4.US.342.2026.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Duditš", "sudca_id": 1088, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-dudits-1088", "datum_vydania": "2026-07-29", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "nazov": "čl. 38 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-38", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/65f07aaf-6d0e-4b87-a990-d1b3d5260375", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.342.2026.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.342.2026.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.342.2026.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 342/2026-61\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu a sudcov\nLadislava Duditša (sudca spravodajca) a Rastislava Kaššáka v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa Ministerstvo cestovného ruchu a športu\nSlovenskej republiky, Pribinova 16549/32, Bratislava, zastúpeného GARAJ & Partners s.r.o.,\nNa Hrebienku 8079/2A, Bratislava, proti postupu Okresného súdu Banská Bystrica v konaní\nvedenom pod sp. zn. 60Cb/122/2008 takto\nrozhodol:\n1. Postupom Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 60Cb/122/2008\nb o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd,\nako aj jeho základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\na čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd.\n2. Okresnému súdu Banská Bystrica p r i k a z u j e , aby v konaní sp. zn. 60Cb/122/2008 konal\nbez zbytočných prieťahov.\n3. Sťažovateľovi p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 6 000 eur, ktoré j e mu Okresný\nsúd Banská Bystrica p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Okresný súd Banská Bystrica j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania v sume\n1 014,41 eur a zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu.\n5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa, skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia\n1. Uznesením ústavného súdu č. k. IV. ÚS 342/2026-49 z 9. júna 2026 bola na ďalšie konanie\nprijatá ústavná sťažnosť sťažovateľa, ktorou sa domáha vyslovenia porušenia svojho základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\n\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“),\nako aj základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny\npostupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 60Cb/122/2008. Sťažovateľ žiada, aby\nústavný súd prikázal okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov.\nZároveň žiada o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 50 000 eur a náhrady trov konania.\n2. Z ústavnej sťažnosti, jej doplnenia z 2. júna 2026 a jej príloh vyplýva, že žalobcovia sa žalobou\ndoručenou okresnému súdu 28. mája 2008 domáhali od pôvodného žalovaného, ktorým bolo\nMinisterstvo dopravy Slovenskej republiky, zaplatenia sumy 2 652 040,54 eur s príslušenstvom.\nV dôsledku zákonného prechodu pôsobnosti v oblasti cestovného ruchu medzi ministerstvami\nvystupuje aktuálne sťažovateľ v napadnutom konaní v procesnom postavení žalovaného.\nV napadnutom konaní nebolo do dňa podania ústavnej sťažnosti právoplatne rozhodnuté.\n3. Sťažnostná argumentácia je založená na tvrdenom porušení označených práv zbytočnými\nprieťahmi okresného súdu v napadnutom konaní. Sťažovateľ obsiahlo zrekapituloval jeho doterajší\npriebeh, opakovane poukázal na jeho extrémnu dĺžku, ktorá v súčasnosti predstavuje dobu 18 rokov\nod podania žaloby bez vydania meritórneho rozhodnutia súdu prvého stupňa. Význam veci je\nmimoriadny aj z ekonomického hľadiska vzhľadom na vysokú istinu, ktorú si žalobcovia uplatňujú,\na uplatnené úroky z omeškania, ktoré samy osebe ku dňu podania ústavnej sťažnosti presahujú\nsumu prekračujúcu 6,91 milióna eur.\n4. Sťažovateľ objektívne pripúšťa, že napadnuté konanie je v určitej miere skutkovo aj právne\nnáročné a že určitú časť napadnutého konania ovplyvnilo aj súvisiace súdne konanie o určenie\nneplatnosti rámcovej dohody. Sťažovateľ rovnako nespochybňuje, že na dĺžku konania mala vplyv\naj pandémia COVID-19 a neskôr prerozdelenie veci po odchode pôvodnej zákonnej sudkyne\ndo dôchodku. Podstatou ústavnej sťažnosti je však to, že ani po odpadnutí objektívnych prekážok\nsúd nedokázal viesť napadnuté konanie efektívne a sústredene s cieľom jeho skončenia\nv primeranom čase. Sťažovateľ je toho názoru, že on svojím správaním neprispel k prieťahom\nv napadnutom konaní. Zbytočné prieťahy boli spôsobené výlučne postupom okresného súdu,\na to konkrétne kombináciou viacerých úsekov úplnej nečinnosti a jeho neefektívneho\na nesústredeného postupu.\nII.\nVyjadrenie okresného súdu\n5. Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení konštatoval, že dĺžka konania v trvaní 18 rokov\nmôže aj bez ďalšieho znamenať porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.\nTo, či došlo k neefektívnemu a nehospodárnemu postupu súdu, však nechal na úvahe ústavného\nsúdu. Navrhol však ústavnému súdu prihliadať na vyjadrenie zákonného sudcu, ktoré pripojil ako\nprílohu k svojmu písomnému stanovisku, na skutkovú a právnu zložitosť veci, na súvisiace súdne\nkonanie o určenie neplatnosti rámcovej dohody, pandémiu COVID-19, zmenu zákonného sudcu,\npasivitu sťažovateľa až do roku 2024, znalecké dokazovanie či obrat v procesnom správaní\nsťažovateľa.\n6. Zákonný sudca v úvode svojho písomného stanoviska poukázal na to, že zákonným sudcom\nv tejto veci sa stal 1. januára 2024 a neprináleží mu hodnotiť procesný postup predchádzajúcej\nzákonnej sudkyne. Poukázal aj na svoju vysokú pracovnú zaťaženosť a zdravotné problémy,\nčo malo dopad aj na priebeh vybavovania veci. Podľa zákonného sudcu je otázne, či sťažovateľ\n2\n\nmal, resp. má aktívnu legitimáciu na podanie ústavnej sťažnosti. Zákonný sudca taktiež poukázal\nna zmätočný postup sťažovateľa pri posudzovaní jeho pasívnej legitimácie v napadnutom konaní\na skutočnosť, že pôvodný žalovaný (ministerstvo dopravy) až 11. septembra 2024 vzniesol\nnámietku nedostatku svojej pasívnej legitimácie. Až podaním z 8. januára 2025 predložil sťažovateľ\ndelimitačný protokol č. 76/D100/2024 z 1. februára 2024, v nadväznosti na čo žalobcovia v januári\na februári 2025 predložili návrh na vstup sťažovateľa na miesto žalovaného. S poukazom na zásadu\nprávo patrí bdelým ďalej zákonný sudca dal do pozornosti, že sťažovateľ bol až do 24. februára\n2026 v konaní nečinný. Plynulosť postupu súdu taktiež sťažilo aj zložité znalecké dokazovanie\na súvisiace úmrtie súdneho znalca.\n7. Ústavný súd nepovažoval za účelné vyzývať sťažovateľa na zaujatie stanoviska k vyjadreniu,\nkeďže jeho obsah neviedol k pochybnostiam o potrebe vyhovieť ústavnej sťažnosti v jej podstate\n(porušenie označených práv).\nIII.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n8. Podstata námietok sťažovateľa v súvislosti s namietaným porušením označených práv je založená\nna nekonaní, resp. neefektívnej činnosti okresného súdu v napadnutom konaní.\n9. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\ngarantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej\nlen „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“), pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, pretože v obsahu týchto\npráv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť. Ústavný súd pri posudzovaní ústavných sťažností\nnamietajúcich porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp.\npráva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote vychádza z účelu týchto práv, ktorým je\nodstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza účastník konania, resp. sporová strana.\nSamotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota neodstraňuje, keďže k nastoleniu právnej\nistoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným\nspôsobom nastoľujúcim právnu istotu.\n10. Obsah práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu\nna organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo. Základnou povinnosťou súdu\na sudcu je zabezpečiť v spore taký procesný postup, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty,\nkvôli ktorému sa účastník (strana sporu) obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto\npovinnosť súdu a sudcu vychádza najmä zo zásady vyplývajúcej z čl. 17 a § 157 ods. 1 Civilného\nsporového poriadku (ďalej len „CSP“). V zmysle čl. 17 CSP „súd postupuje v konaní tak, aby vec\nbola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne\na bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb“ a v zmysle § 157 ods. 1\nCSP „súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla\nna jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania“.\n11. Pri posudzovaní, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj\nk porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,\nústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou spravidla zohľadňuje tri základné kritériá,\nktorými sú (i) právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, (ii) správanie účastníka\nsúdneho konania a (iii) postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého\n3\n\nkritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho\nvýznam pre sťažovateľa.\n12. Pokiaľ ide o kritérium právnej a faktickej zložitosti veci, predmetom konania pred okresným\nsúdom je rozhodovanie o zaplatení peňažného nároku za poskytnutie služieb vyplývajúcich\nz rámcovej dohody z 29. júna 2007 a na ňu nadväzujúcich čiastkových zmlúv. Po právnej stránke\nide o vec, ktorá patrí k štandardnej agende všeobecných súdov. Ústavný súd však pripúšťa zvýšenú\nmieru skutkovej zložitosti, ktorá je daná viacerými parciálnymi faktormi (napr. potrebou\nrozsiahleho znaleckého dokazovania či súvisiacim súdnym konaním o neplatnosť rámcovej zmluvy,\npre ktoré bolo napadnuté konanie prerušené). Ani tieto skutočnosti však nie sú spôsobilé\nospravedlniť extrémnu dĺžku napadnutého konania, ktoré nie je ani po viac ako osemnástich rokoch\nod podania žaloby právoplatne skončené.\n13. Pri posudzovaní druhého kritéria sa ústavný súd vyjadrí k otázke legitimácie sťažovateľa\nna podanie ústavnej sťažnosti, čo súvisí s jeho účastníctvom v spore, v kontexte jeho predmetu.\nDňa 1. februára 2024, t. j. nadobudnutím účinnosti zákona č. 7/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa\nzákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení\nneskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, došlo k prechodu kompetencií\nv oblasti cestovného ruchu z pôvodne žalovaného ministerstva dopravy na sťažovateľa, t. j.\nnovovzniknuté ministerstvo cestovného ruchu, a majetok štátu, ktorý bol do 31. januára 2024\nv správe ministerstva dopravy a ktorý slúži na zabezpečenie výkonu kompetencie v danej oblasti,\nprešiel od 1. februára 2024 do správy sťažovateľa, čo napokon vyplýva aj z obsahu delimitačného\nprotokolu, ktorý je súčasťou spisovej dokumentácie okresného súdu. Ústavný súd akcentuje,\nže zmena subjektu konania na základe takejto hmotnoprávnej skutočnosti nemôže spôsobovať\npriznanie zásadne rozdielneho obsahu alebo rozsahu práv týchto právnych nástupcov, pretože\nstriktné vnímanie spôsobu právneho nástupníctva v okolnostiach prerokúvanej veci by viedlo\nk prílišnému právnemu formalizmu, a to za súčasného opomenutia esenciálnej skutočnosti,\nže vstupom sťažovateľa do napadnutého konania nevznikol nový procesnoprávny vzťah,\nale sťažovateľ pokračuje v konaní s rovnakým predmetom a v konaní pred orgánom verejnej moci\nsa naďalej domáha svojich práv alebo určenia povinností. Na podklade uvedeného ústavný súd\nkonštatuje, že sťažovateľ bol oprávnený namietať postup okresného súdu a porušenie označených\npráv za celý priebeh napadnutého konania.\n14. Na margo samotného správania sťažovateľa ústavný súd konštatuje, že jeho správanie, resp.\nprocesná pasivita nemali zásadný, resp. výrazný vplyv na jeho extrémne dlhé trvanie, aj keď dva\ntermíny pojednávaní boli odročené na žiadosť jeho právneho zástupcu.\n15. V súvislosti s posudzovaním postupu okresného súdu v napadnutom konaní ústavný súd\nuž na úvod konštatuje, že samotnú skutočnosť, že napadnuté konanie nie je právoplatne skončené\nani po viac ako osemnástich rokoch od podania žaloby, nemožno z ústavnoprávneho hľadiska\ntolerovať a ospravedlniť. Aktuálna dĺžka napadnutého konania niekoľkonásobne prevyšuje obvyklú\na ústavne akceptovateľnú dĺžku konania v obdobných právnych veciach. Ústavný súd zároveň\nkonštatuje, že predseda okresného súdu ani zákonný sudca vo svojich vyjadreniach neuviedli žiadne\nrelevantné argumenty, ktoré by boli objektívne spôsobilé v plnej miere ospravedlniť existujúci stav\na spochybniť námietky sťažovateľa týkajúce sa opakovaných období nečinnosti a nesústredeného\npostupu okresného súdu.\n\n4\n\n16. Neefektívnosť v postupe okresného súdu sa prejavila už v úvodnej fáze napadnutého konania,\nkeď okresný súd uznesením z 11. novembra 2008 zamietol prvý návrh na prerušenie konania kvôli\nsúvisiacemu konaniu o určenie neplatnosti rámcovej dohody vedenému pod sp. zn. 63 Cb 102/2008,\nno následne po uplynutí jedného roka uznesením z 18. novembra 2009 už konanie prerušil.\nPrekážka prerušenia konania odpadla 6. novembra 2015, keď nadobudol právoplatnosť rozsudok\nokresného súdu sp. zn. 63 Cb/102/2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici\nsp. zn. 41Cob/498/2014. Obdobie prerušenia konania ústavný súd nepovažuje za zbytočný prieťah.\nOkresný súd 29. marca 2016 nariadil pojednávanie na 6. máj 2016, ktoré sa však neuskutočnilo\nz dôvodov na strane žalobcu. Neuskutočnilo sa ani ďalšie pojednávanie 6. júla 2016, a to z dôvodov\nna strane právneho zástupcu žalovaného. K prvému reálne uskutočnenému pojednávaniu došlo\naž 4. októbra 2016. Okresný súd rozhodol o rozšírení okruhu žalobcov uznesením z 22. novembra\n2017, proti ktorému podal žalovaný sťažnosť 15. decembra 2017, o ktorej okresný súd rozhodol až\npo viac ako roku a pol kontinuálnej nečinnosti, a to uznesením z 21. októbra 2019.\n17. Ďalší priebeh konania hodnotí ústavný súd ako pomerne plynulý. Vo veci sa uskutočnilo 10\npojednávaní (17. 1. 2020, 29. 5. 2020, 10. 6. 2020, 7. 8. 2020, 25. 9. 2020, 4. 11. 2020, 25. 5. 2021,\n3. 11. 2021, 15. 2. 2022 a 29. 4. 2022) z celkovo nariadených 19 termínov, pričom k odročeniu\nostatných termínov došlo najmä v dôsledku pandémie COVID-19.\n18. Po už špecifikovanom období bol okresný súd v konaní opäť kontinuálne nečinný, keď\nv priebehu roku 2023 nariadil len jedno pojednávanie (29. 11. 2023), ktoré sa napokon\nneuskutočnilo z dôvodu zmeny zákonného sudcu, ku ktorej došlo 29. novembra 2023. Nasledujúci\nprocesný úkon vo veci bol vykonaný až 1. augusta 2024, teda po ďalšej 8-mesačnej súvislej\nnečinnosti súdu. V ostatnom období bolo predmetom rozhodovania súdu najmä pripustenie\nsťažovateľa na miesto žalovaného, ku ktorému procesne došlo až uznesením z 21. mája 2026, čo aj\ns prihliadnutím na vyjadrenie zákonného sudcu nemožno hodnotiť ako efektívny postup zo strany\nsúdu. Napokon samotná skutočnosť, že po viac ako osemnástich rokoch od podania žaloby nebolo\nvo veci vydané žiadne meritórne rozhodnutie, je alarmujúca a z pohľadu ústavného súdu\nnetolerovateľná.\n19. S poukazom na celkovú dĺžku napadnutého konania, ktorú ústavný súd považuje za extrémnu,\nobdobia nečinnosti a nesústredeného postupu ústavný súd bez potreby detailného vyhodnocovania\npriebehu napadnutého konania dospel k záveru, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní\nbolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny (bod 1 výroku tohto nálezu).\n20. Ústavný súd zároveň konštatuje, že dĺžka napadnutého konania v okolnostiach prerokúvanej\nveci je taká výrazná, že možno hovoriť o odmietnutí spravodlivosti (denegatio iustitiae). Ústavný\nsúd preto konštatoval aj porušenie základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny (bod 1 výroku tohto nálezu).\n21. Vzhľadom na to, že konanie ešte stále nie je právoplatne skončené, ústavný súd zároveň\nprikázal okresnému súdu, aby v napadnutom konaní konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku\ntohto nálezu).\n\n5\n\nIV.\nPriznanie primeraného finančného zadosťučinenia\n22. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie\nvyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez\nporušovania základného práva. Ústavný súd konštatuje, že v uvedenej veci prichádza do úvahy\npriznanie finančného zadosťučinenia sťažovateľovi. Ústavný súd vzal do úvahy, že z celkovej dĺžky\nkonania bolo konanie šesť rokov prerušené pre prebiehajúce súvisiace konanie. Prihliadajúc\nna obdobia nečinnosti a neefektívnej činnosti okresného súdu, priznal sťažovateľovi finančné\nzadosťučinenie vo výške 6 000 eur, ktoré mu je okresný súd povinný zaplatiť do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu (bod 3 výroku tohto nálezu). V prevyšujúcej časti požadovaného\nnároku na priznanie finančného zadosťučinenia ústavný súd návrhu nevyhovel (bod 5 výroku tohto\nnálezu).\nV.\nTrovy konania\n23. Ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov konania v sume 1 014,41 eur v súlade\ns vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách\na náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„vyhláška“), a to za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a písomné podanie\nústavnej sťažnosti) vykonané v roku 2026 podľa § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky. Ústavný súd\nvychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby za rok 2026 v sume\n396,50 eur (1/4 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky), tiež zo sadzby za náhradu\nhotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby za rok 2026 v sume 15,86 eur\n(podľa § 16 ods. 3 vyhlášky). Celková suma trov konania tak s príslušnou daňou z pridanej\nhodnoty, keďže právny zástupca sťažovateľa je subjektom registrovaným pre jej platbu, predstavuje\nsumu 1 014,41 eur. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet\nprávneho zástupcu sťažovateľa (§ 62 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s § 263\nods. 1 CSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 29. júla 2026\nLibor Duľa\npredseda senátu\n\n6", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "preskúmanie rozhodnutia súdov", "prieťahy v konaní-extrémne", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "prieťahy v konaní"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "60Cb/122/2008", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "61187f57-75a3-47a8-91aa-de503819df74:683d8679-068e-4304-906e-4eb223aea1fe", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6108207410.1", "spisova_znacka": "41Cob/498/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Cob/498/2014 z 29. 9. 2015", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2015-09-29", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6108207410.1"}], "citovane_v": []}