{"guid": "ussr:a1fded1d-2700-4581-ba30-8c80aa6f27a8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.326.2026.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 326/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 326/2026 z 29. 7. 2026", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 29. júla 2026, sp. zn. IV. ÚS 326/2026, ECLI:SK:USSR:2026:4.US.326.2026.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Libor Duľa", "sudca_id": 1085, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/libor-dula-1085", "datum_vydania": "2026-07-29", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/a1fded1d-2700-4581-ba30-8c80aa6f27a8", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.326.2026.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.326.2026.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.326.2026.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 326/2026-61\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu (sudca\nspravodajca) a sudcov Ladislava Duditša a Rastislava Kaššáka v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky\n,\n,\n, zastúpenej WEBBER LEGAL, s.r.o.,\nDuchnovičovo námestie 1, Prešov, proti postupu Krajského súdu v Bratislave v konaniach\nvedených pod sp. zn. 18CoEk/2/2023 a sp. zn. 18CoEk/106/2025 takto\nrozhodol:\n1. Postupom Krajského súdu v Bratislave v konaniach vedených pod sp. zn. 18CoEk/2/2023\na sp. zn. 18CoEk/106/2025 b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd,\nprávo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd, základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Sťažovateľke p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 eur, ktoré jej j e Krajský\nsúd v Bratislave p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n3. Krajský súd v Bratislave j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľke trovy konania v sume\n1 014,41 eur a zaplatiť ich právnej zástupkyni sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto rozhodnutia.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci\n1. Ústavný súd uznesením č. k. IV. ÚS 326/2026-42 z 9. júna 2026 prijal na ďalšie konanie ústavnú\nsťažnosť sťažovateľky vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných\n\npráv a slobôd (ďalej len „listina“), práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu\nv konaniach označených v záhlaví. Sťažovateľka zároveň navrhuje prikázať krajskému súdu konať\nv konaní vedenom pod sp. zn. 18CoEk/106/2025 bez zbytočných prieťahov a priznať jej finančné\nzadosťučinenie vo výške 171 000 eur (spoločne a nerozdielne aj s Mestským súdom Bratislava IV,\nkeďže v ústavnej sťažnosti namietala porušenie označených práv postupom oboch súdov),\nako aj náhradu trov konania (obomi súdmi spoločne a nerozdielne).\n2. Medzi sťažovateľkou a pôvodným veriteľom (bankou) došlo v roku 2004 k uzavretiu zmluvy,\nna základe ktorej jej boli poskytnuté finančné prostriedky. Pôvodný veriteľ odstúpil od zmluvy\nvzhľadom na to, že sťažovateľka neplnila v stanovených termínoch splátky. Pohľadávka bola\nzmluvou o postúpení zo 14. februára 2011 postúpená na oprávneného (EOS KSI Slovensko, s. r. o.).\nNásledne bola medzi oprávneným a sťažovateľkou uzavretá dohoda o uznaní záväzku a úhrade\npohľadávky v splátkach z 22. augusta 2011, v ktorej sťažovateľka uznala dlh, čo sa týka právneho\ndôvodu a výšky, vzniknutý na základe zmluvy uzatvorenej v roku 2004 medzi sťažovateľkou\na pôvodným veriteľom (bankou). Súčasťou tejto dohody o uznaní bola rozhodcovská doložka.\n3. Na základe návrhu oprávneného (EOS KSI Slovensko, s. r. o.) na vykonanie exekúcie\nsa pôvodne na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 57Er/469/2013 začalo proti sťažovateľke\nako povinnej exekučné konanie o vymoženie 1 373,97 eur s príslušenstvom, a to na základe\nexekučného titulu rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného\nzriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s. z 5. apríla 2013.\n4. Okresnému súdu bol 20. septembra 2019 doručený návrh sťažovateľky na zastavenie exekúcie\npodľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku účinného do 1. apríla 2017 (súd vyhlási exekúciu\nza neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať) a na odklad\nexekúcie. V návrhu sťažovateľka argumentovala neplatnosťou postúpenia pohľadávky z pôvodného\nveriteľa na oprávneného, ako aj neplatnosťou rozhodcovskej doložky. Okresný súd uznesením č. k.\n57Er/469/2013-208 z 23. februára 2022 návrhy sťažovateľky (povinnej) zamietol.\n5. Proti tomuto uzneseniu podala sťažovateľka 28. marca 2022 odvolanie, ktoré nebolo\nv primeranej lehote predložené odvolaciemu súdu, preto sa sťažovateľka na podklade ústavnej\nsťažnosti doručenej ústavnému súdu 23. februára 2023 domáhala vyslovenia porušenia základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ako aj práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote postupom okresného súdu v exekučnom konaní. Ústavný súd uznesením č. k.\nIII. ÚS 167/2023-23 z 15. júna 2023 konštatoval porušenie označených práv sťažovateľky, prikázal\nv tom čase už vo veci príslušnému Mestskému súdu Bratislava IV konať bez zbytočných prieťahov\na sťažovateľke priznal finančné zadosťučinenie vo výške 200 eur a náhradu trov konania.\n6. Spis bol krajskému súdu predložený 30. júna 2023 a ten o odvolaní sťažovateľky rozhodol\nuznesením č. k. 18CoEk/2/2023-274 z 29. novembra 2024 tak, že rozhodnutie súdu prvej inštancie\nako vecne správne potvrdil a sťažovateľke uložil povinnosť nahradiť oprávnenému plnú náhradu\ntrov odvolacieho konania. Spis následne 3. marca 2025 vrátil súdu prvej inštancie. Predmetné\nrozhodnutie odvolacieho súdu napadla sťažovateľka ústavnou sťažnosťou.\n2\n\n7. Ústavný súd uznesením č. k. I. ÚS 429/2025-36 zo 6. augusta 2025 ústavnú sťažnosť prijal\nv celom rozsahu na ďalšie konanie a odložil vykonateľnosť uznesenia krajského súdu\nz 29. novembra 2024, a to až do právoplatného rozhodnutia ústavného súdu vo veci samej.\nNásledne nálezom č. k. I. ÚS 429/2025-61 zo 6. novembra 2025 konštatoval, že vydaním uznesenia\nkrajského súdu došlo k porušeniu práva sťažovateľky na spravodlivý proces, a preto predmetné\nuznesenie zrušil, vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie a priznal sťažovateľke právo\nna náhradu trov konania. Ústavný súd pripomenul, že zákonnosť exekučného titulu je exekučný súd\nnielen oprávnený, ale aj povinný skúmať v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania\n(nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie), a to aj napr. pre účely zistenia\nexistencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť. Odvolací súd\n(a súd prvej inštancie) pri preskúmaní rozhodcovskej zmluvy rezignoval na princíp efektívnej\nochrany spotrebiteľa, ktorý je, spočívajúc v princípe rovnosti zbraní, súčasťou základného práva\nna súdnu ochranu. Po vrátení veci na ďalšie konanie zadal odvolaciemu súdu úlohu znova\nsa zaoberať odvolaním sťažovateľky proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zamietnutí jej návrhu\nna zastavenie exekúcie, riadiac sa právnymi názormi ústavného súdu vyslovenými v náleze, majúc\nna zreteli, že spravodlivosť, ktorá je osobitne zvýraznená v čl. 6 ods. 1 dohovoru, je kritériom\nukladajúcim každému všeobecnému súdu povinnosť hľadať také riešenie ním prejednávanej veci,\nktoré nebude možné vyhodnotiť ako popierajúce zmysel a účel príslušných zákonných ustanovení.\nOkamihom nadobudnutia právoplatnosti nálezu 7. decembra 2025 zanikli ex lege účinky uznesenia\nústavného súdu zo 6. augusta 2025, ktorým bola odložená vykonateľnosť uznesenia krajského súdu\nz 29. novembra 2024.\n8. Súdny exekútor vydal 2. februára 2026 v predmetnej veci štyri exekučné príkazy, a to príkaz\nna vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy/iných príjmov adresovaný Univerzite Komenského\nv Bratislave – Lekárskej fakulte; príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy/iných príjmov\nadresovaný Univerzite Komenského v Bratislave – Fakulte sociálnych a ekonomických vied; príkaz\nna vykonanie exekúcie zrážkami z iných príjmov – dôchodku a príkaz na vykonanie exekúcie\nprikázaním pohľadávky z účtu v banke.\n9. Podaním z 20. februára 2026 označeným ako „Konečné vyúčtovanie exekučného konania –\ndaňový doklad“ predložil súdny exekútor sťažovateľke vyúčtovanie exekučného konania a zároveň\njej dal na vedomie, že vzhľadom na to, že k 19. februáru 2026 uhradila celkovú pohľadávku\ns trovami exekúcie, exekučné konanie bolo v predmetnej veci ukončené.\nII.\nArgumentácia sťažovateľky\n10. Podľa sťažovateľky stále existuje povinnosť odvolacieho súdu rozhodnúť o ňou podanom\nodvolaní. Vzhľadom na existenciu tejto povinnosti sťažovateľka namieta porušenie základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva\nna prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, keďže celková doba konania\no návrhu na zastavenie exekúcie vrátane odvolacieho konania trvá neprimerane dlho. Sťažovateľka\npoukazuje na to, že návrh na zastavenie exekúcie podala v roku 2019 (takmer pred 7 rokmi)\na odvolanie 28. marca 2022 (teda pred viac ako 4 rokmi), avšak konajúce súdy neboli schopné\n3\n\ndosiaľ meritórne (právoplatne) rozhodnúť o návrhu na zastavenie, resp. o odvolaní, čo vzhľadom\nna plynutie času viedlo až k vymoženiu exekúcie.\n11. Sťažovateľka ako povinná má postavenie spotrebiteľa. V zmysle čl. 38 Charty základných práv\nEurópskej únie majú členské štáty zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa. Exekučné\nkonanie bolo zastavené vymožením a odvolací súd o podanom odvolaní (spred vyše 4 rokov)\nprávoplatne nerozhodol, v dôsledku čoho nedošlo k právoplatnému rozhodnutiu o návrhu\nsťažovateľky na zastavenie exekúcie spred takmer 7 rokov. Povinnosť krajského súdu o odvolaní\nopätovne rozhodnúť pretrváva, pretože ak by neexistovala táto povinnosť, sťažovateľka by bola\npozbavená všetkých nárokov podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú\npri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“) za nezákonne vedenú exekúciu, ako aj nároku na vrátenie\nvymoženého plnenia proti oprávnenému a nároku na vrátenie vymožených trov exekúcie,\npretože by chýbalo rozhodnutie (o návrhu na zastavenie exekúcie alebo iné), ktoré by deklarovalo\nnezákonnosť exekúcie.\n12. Na druhej strane sťažovateľka dôvodí, že ak v dôsledku vymoženia neexistuje povinnosť\nodvolacieho súdu rozhodnúť o odvolaní, podľa jej názoru konajúce súdy porušili jej základné právo\nna súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, právo\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj základné právo na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie veci v primeranej\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože po dobu takmer 7 rokov neboli schopné právoplatne\nrozhodnúť o návrhu sťažovateľky na zastavenie exekúcie, resp. po dobu viac ako 4 rokov neboli\nschopné rozhodnúť o podanom odvolaní proti zamietnutiu takéhoto návrhu, pričom podľa\nsťažovateľky jej návrh na zastavenie exekúcie, resp. odvolanie boli dôvodné, a ak by súdy\no jej návrhu rozhodli pred vymožením exekučného plnenia, museli by konštatovať nezákonnosť,\nprotiústavnosť a neeurokonformnosť vedenej exekúcie. Konajúce súdy tak znemožnili sťažovateľke\ndomáhať sa späť vymoženého plnenia od oprávneného, ako aj nároku na vrátenie vymožených trov\nexekúcie, náhrady škody a nároku nemajetkovej ujmy a nárokov podľa zákona č. 514/2003 Z. z.,\npretože nebolo vydané rozhodnutie o nezákonnosti vedenej exekúcie.\n13. Ide, resp. šlo o mimoriadne jednoduchú právnu vec spočívajúcu v oprávnenom uplatňovaní\npohľadávky, ktorá vyplýva zo spotrebiteľského úveru, ktorý pôvodný veriteľ poskytol\nsťažovateľke, pričom exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, ktorý v našich podmienkach\nbol v mnohých prípadoch identifikovaný ako nezákonný a protiústavný. Sťažovateľka nevidí žiaden\ndôvod, aby v jej veci súdy rozhodovali tak dlho, navyše ak ide o rozhodovanie bez nariadenia\npojednávania, tzv. „od stola“. Na strane sťažovateľky pritom neexistuje jediná okolnosť, ktorou\nby prispela k prieťahom v napadnutom konaní.\nIII.\nVyjadrenie krajského súdu a replika sťažovateľky\nIII.1. Vyjadrenie krajského súdu:\n14. K prijatej ústavnej sťažnosti sa vyjadril aj predseda krajského súdu podaním z 30. júna 2026.\nV úvode poukázal na vyjadrenie predsedníčky senátu, ktorá zhrnula priebeh napadnutých konaní.\n4\n\nKonanie vedené pod sp. zn. 18CoEk/2/2023 bolo na krajskom súde zaregistrované 30. júna 2023\na o odvolaní sťažovateľky bolo rozhodnuté potvrdzujúcim uznesením z 29. novembra 2024.\nKonanie vedené pod sp. zn. 18CoEk/106/2025 bolo krajským súdom zaregistrované 27. novembra\n2025 (po zrušení uznesenia krajského súdu z 29. novembra 2024 ústavným súdom).\n15. Z obsahu aktuálne podanej ústavnej sťažnosti (po jej zaslaní krajskému súdu po prijatí ústavnej\nsťažnosti) krajský súd zistil, že existujú skutočnosti svedčiace o možnom ukončení exekúcie\nvymožením, ktoré z obsahu spisu nevyplývajú a tieto súdny exekútor súdu dosiaľ ani neoznámil.\nSúdny exekútor bol preto vyzvaný, aby odvolaciemu súdu oznámil, či došlo k ukončeniu exekúcie\nvymožením, čo bola otázka podstatná pre ďalší procesný postup odvolacieho súdu.\n16. V prípade vymoženia pohľadávky a trov exekúcie exekúcia v zmysle § 60 ods. 1 písm. e)\nExekučného poriadku ex lege končí. Skončenie exekúcie predstavuje právnu skutočnosť, ktorá má\nza následok, že skončením konania dochádza k zániku procesných podmienok na meritórny\nprieskum rozhodnutia v odvolacom konaní. Odvolací súd sa preto nestotožňuje s tvrdeniami\nsťažovateľky o existencii povinnosti odvolacieho súdu rozhodnúť o odvolaní aj v prípade skončenia\nexekúcie jej vymožením. Ani tvrdenie sťažovateľky, že sa exekúcia javí ako nezákonná, nezakladá\ndôvod rozhodnúť o podanom odvolaní, ak by došlo ku skončeniu exekúcie (t. j. ku skončeniu\nkonania).\n17. Ak by z vyjadrenia súdneho exekútora nebolo preukázané skončenie exekúcie vymožením,\ndôjde k meritórnemu prejednaniu exekúcie. Iba samotné vrátenie veci na ďalšie konanie\nodvolaciemu súdu nie je možné bez ďalšieho hodnotiť ako nezákonné vedenie exekúcie,\nako to prezentuje sťažovateľka.\n18. Pokiaľ ide o otázku výšky finančného zadosťučinenia, sťažovateľka jej výšku neodôvodnila,\nteda nie je zrejmé, akým spôsobom dospela k záveru, že práve suma 1 000 eur za každý mesiac\ntrvania exekúcie je primeraná.\n19. Predseda krajského súdu s poukazom na vyjadrenie predsedníčky senátu, na ktoré by mal\nústavný súd prihliadnuť a s ktorým sa sám v celom rozsahu stotožnil, konštatoval, že nepovažuje\nústavnú sťažnosť vo vzťahu k postupu krajského súdu za dôvodnú.\n20. Podaním zo 14. júla 2026 krajský súd ústavnému súdu oznámil, že vo veci vedenej pod sp. zn.\n18CoEk/106/2025 bolo 3. júla 2026 rozhodnuté o zastavení odvolacieho konania a aktuálne\nsa vyhotovuje rozhodnutie.\nIII.2. Replika sťažovateľky:\n21. Vzhľadom na obsah vyjadrenia krajského súdu bez jeho obsahového vplyvu na rozhodovanie\nústavného súdu v jeho jednotlivých aspektoch nepovažoval ústavný súd za potrebné vyzývať\nsťažovateľku na zaujatie stanoviska k danému vyjadreniu a pristúpil k meritórnemu posúdeniu\ndôvodnosti ústavnej sťažnosti.\n\n5\n\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n22. Ústavný súd v zmysle § 58 ods. 3 prvej vety zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel\nk názoru, že na základe podaní účastníkov je zrejmé, že od ústneho pojednávania nemožno\nočakávať ďalšie objasnenie veci.\n23. Ústavný súd pri rozhodovaní o ústavnej sťažnosti namietajúcej porušenie citovaného\nzákladného práva vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej\nsa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci\nna súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty\ndochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu\n(IV. ÚS 221/04, III.ÚS 154/06, II.ÚS 118/2019).\n24. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\ngarantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva\n(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej\nlehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98,\nI. ÚS 132/03, IV. ÚS 302/2020). Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným\nprieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd spravidla zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými\nsú (i) právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, (ii) správanie účastníka súdneho\nkonania a (iii) postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria\nústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam\npre sťažovateľa.\n25. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje,\nže aj keď je v exekučnom konaní vykonávanom na základe rozhodcovského rozsudku exekučný súd\nnielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu\nuž začatého konania, na čo poukázal záver ústavného súdu v derogačnom náleze, keď pritom\nkonštatoval, že odvolací súd pri preskúmavaní rozhodcovskej zmluvy rezignoval na princíp\nefektívnej ochrany spotrebiteľa (sťažovateľky), nemožno pripustiť, že ide o takú skutkovú\nalebo právnu zložitosť veci, ktorá by ospravedlnila nerozhodnutie o návrhu na zastavenie exekúcie\nani po takmer siedmich rokoch od jeho podania (z toho tri roky v rámci odvolacieho konania).\nNavyše sú tieto otázky, najmä pod vplyvom rozmáhajúcej sa európskej judikatúry, v poslednej dobe\nčastou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov prvej inštancie. Ústavný súd teda nepovažuje danú\nvec za skutkovo alebo právne zložitú v takej miere, ktorá by ospravedlnila stav, v akom\nsa napadnuté konanie nachádzalo v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu.\n26. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní\npred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Zo zistení ústavného súdu s prihliadnutím\n6\n\nna prehľad procesných úkonov vykonaných v napadnutom exekučnom konaní nevyplýva,\nže by celková dĺžka napadnutého konania bola negatívne ovplyvnená správaním sťažovateľky.\n27. V súvislosti s ústavným prieskumom postupu krajského súdu v napadnutom exekučnom konaní\nústavný súd z obsahu ústavnej sťažnosti, predložených príloh a vyjadrenia krajského súdu zhrnul,\nže sťažovateľkou podané odvolanie bolo krajskému súdu prvýkrát predložené 30. júna 2023 (sp. zn.\n18CoEk/2/2023), ktorý o ňom rozhodol potvrdzujúcim uznesením z 29. novembra 2024. Vec vrátil\nsúdu prvej inštancie 3. marca 2025. Na základe zrušujúceho nálezu ústavného súdu zo 6. novembra\n2025 (právoplatného 7. decembra 2025) bola vec vrátená krajskému súdu na nové rozhodnutie. Vec\nsťažovateľky bola 27. novembra 2025 predložená krajskému súdu na opätovné rozhodnutie\no odvolaní (sp. zn. 18CoEk/106/2025), ktorý po oznámení, že medzičasom došlo k vymoženiu\npohľadávky a trov exekúcie, odvolacie konanie zastavil.\n28. Po rozhodnutí súdu prvej inštancie o návrhu sťažovateľky na zastavenie exekučného konania\n23. februára 2022 vo veci rozhodoval buď odvolací súd, alebo ústavný súd. K predĺženiu celého\nkonania prispel krajský súd tým, že jeho rozsudok bol ústavným súdom zrušený, keďže neposkytol\ndostatočnú ochranu sťažovateľke (spotrebiteľke), v dôsledku čoho bol povinný o odvolaní opätovne\nrozhodovať. Uvedené svedčí o neefektívnom postupe krajského súdu.\n29. V okolnostiach danej veci musí ústavný súd zdôrazniť, že čas konania na inštančne\nnadriadenom súde v prípade zrušenia rozhodnutia z procesných dôvodov ide aj na „vrub“ súdu,\nktorého rozhodnutie sa zrušilo. Podľa názoru ústavného súdu podiel krajského súdu na doterajšej\ndĺžke napadnutého konania je neprehliadnuteľný. Od júna 2023 (keď mu bola prvýkrát vec\npredložená na rozhodnutie o odvolaní) do marca 2025 (keď bol spis spolu s rozhodnutím vrátený\nsúdu prvej inštancie) konanie na krajskom súde trvalo 1 rok a 9 mesiacov. V dôsledku jeho\nneefektívnej činnosti bolo konanie predĺžené aj o konanie pred ústavným súdom, ktoré v konečnom\ndôsledku trvalo takmer 7 mesiacov. Opätovné rozhodovanie o odvolaní (do rozhodnutia o zastavení\nodvolacieho konania) trvalo ďalších 8 mesiacov.\n30. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že postupom krajského súdu\nv napadnutom konaní došlo k vzniku zbytočných prieťahov, a tým k porušeniu základného práva\nsťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,\nako aj práva na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru tak,\nako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.\n31. K sťažovateľkou namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, ku ktorému malo dôjsť predovšetkým v dôsledku celkovej dĺžky napadnutého konania,\nústavný súd poznamenáva, že v systematike ústavy sú primeraná celková dĺžka, rýchlosť\na plynulosť súdneho konania obsahom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a nie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.\nK vysloveniu porušenia základného práva na súdnu ochranu z týchto dôvodov však napriek tomu\nmôže dôjsť v prípade, ak namietané zbytočné prieťahy (spôsobené neodôvodnenou nečinnosťou\nalebo neefektívnou a nesústredenou činnosťou), ako aj celková doterajšia dĺžka preskúmavaného\nsúdneho konania signalizujú, že v postupe súdu došlo k pochybeniam takej intenzity, že s ohľadom\naj na ďalšie konkrétne okolnosti posudzovanej veci (najmä predmetu konania, teda toho,\n7\n\nčo je pre sťažovateľa v stávke) možno uvažovať o odmietnutí spravodlivosti (m. m. IV. ÚS 242/07\n– a contrario). Ústavný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že vykonanie spravodlivosti\ns neprimeraným (extrémnym) oneskorením vo svojej podstate ohrozuje základné právo na súdnu\nochranu, a tým aj dôveryhodnosť justície (m. m. IV. ÚS 184/2010, IV. ÚS 13/2018).\n32. Vo veci sťažovateľky v dôsledku vydania derogačného nálezu ústavného súdu malo dôjsť\nk opätovnému súdnemu prieskumu exekučného titulu, od ktorého závisela kľúčová otázka\no opodstatnenosti celej exekúcie vedenej proti sťažovateľke. A práve v dôsledku neefektívneho\na zdĺhavého postupu krajského súdu v odvolacom konaní došlo k situácii, že exekúcia skončila\nvymožením (exekučné konanie je skončené), a to bez toho, aby bol naplnený výrok a závery\nderogačného nálezu ústavného súdu o povinnosti opätovného prieskumu exekučného titulu\nso záverom (pozitívnym alebo negatívnym), či exekúcia proti sťažovateľke bola vedená\noprávnene. Inými slovami, za taký (v predošlej vete charakterizovaný) ústavne nekonformný\nvýsledok exekučného konania zodpovedá (a to objektívne, bez ohľadu na subjektívne zavinenie\nosôb zapojených do rozhodovacích procesov v konaní) ako porušovateľ krajský súd, ktorý bol\nústavným súdom povolaný po skoršom decíznom zlyhaní krajského súdu vykonať predmetný\nprieskum (čím ústavný súd neprejudikuje, aký by bol jeho výsledok).\n33. Aplikujúc uvedené právne názory na vec sťažovateľky, musí ústavný súd konštatovať, že tento\nstav je nezlučiteľný s požiadavkami vyplývajúcimi z podstaty základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru a možno ho vo svojej podstate kvalifikovať vo vzťahu k sťažovateľke\nako odmietnutie spravodlivosti (denegatio iustitiae). Rezumujúc všetky skutočnosti vo veci\nsťažovateľky, ústavný súd rozhodol tak, že postupom krajského súdu v napadnutom odvolacom\nkonaní došlo aj k porušeniu označených práv sťažovateľky (bod 1 výroku tohto rozhodnutia).\nV.\nPrikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\n34. V súlade s čl. 127 ods. 2 ústavy v spojení s § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde\nak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva\na slobody sťažovateľa svojou nečinnosťou, vo veci konal.\n35. V čase rozhodovania ústavného súdu o namietanom porušení práv sťažovateľky bolo napadnuté\nodvolacie konanie vedené pod sp. zn. 18CoEk/106/2025 zastavené (aj keď ešte neprávoplatne).\nPrípadný výrok ústavného súdu prikazujúci krajskému súdu postupovať v posudzovanom konaní\nbez prieťahov by bol preto neadekvátny súčasnému stavu uvedeného konania, preto ústavný súd\npožiadavke sťažovateľky, aby prikázal krajskému súdu v napadnutom konaní vedenom pod sp. zn.\n18CoEk/106/2025 konať bez zbytočných prieťahov, nevyhovel (bod 4 výroku tohto rozhodnutia).\n36. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie\nvyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie\nbez porušovania základného práva (I. ÚS 15/02, III. ÚS 10/02, III. ÚS 17/02, I. ÚS 257/08,\nIII. ÚS 45/2012, IV. ÚS 132/2012, I. ÚS 70/2012).\n8\n\n37. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad\nspravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41\ndohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n38. Vzhľadom na konštatované zbytočné prieťahy krajského súdu a porušenie základného práva\nsťažovateľky na súdnu ochranu, berúc do úvahy všetky okolnosti daného prípadu, teda v kontexte\ncelkovej dĺžky konania a skutočnosti, že v dôsledku postupu krajského súdu nebola naplnená\npožiadavka ústavného súdu na opätovné preskúmanie exekučného titulu a z neho vyplývajúci záver\no oprávnenosti exekúcie vedenej proti sťažovateľke, ústavný súd, majúc na pamäti to, že cieľom\npriznania primeraného finančného zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy pociťovanej z porušenia\nzákladných práv alebo slobôd zaručených ústavou, resp. záväznou medzinárodnou zmluvou,\npovažoval priznanie sumy 1 000 eur sťažovateľke za primerané finančné zadosťučinenie (bod 2\nvýroku tohto rozhodnutia). Vo zvyšku požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia\nústavnej sťažnosti nevyhovel (bod 4 výroku tohto uznesenia).\nVI.\nTrovy konania\n39. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli\nv dôsledku jej právneho zastúpenia.\n40. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal z vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Úhradu trov konania\npriznal ústavný súd sťažovateľke v rozsahu za dva úkony právnej služby, a to prevzatie a prípravu\nzastúpenia (zo 16. apríla 2026) a podanie ústavnej sťažnosti (z 20. apríla 2026). Tarifná odmena\nza jeden úkon právnej služby v roku 2026 predstavuje sumu 396,50 eur a režijný paušál v roku 2026\nsumu 15,86 eur. Ústavný súd teda sťažovateľke priznal náhradu za dva úkony právnej služby\nvrátane dane z pridanej hodnoty celkovo vo výške 1 014,41 eur (bod 3 výroku tohto rozhodnutia).\n41. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je krajský súd povinný uhradiť na účet právnej\nzástupkyne sťažovateľky (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 Civilného\nsporového poriadku) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n42. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný\nopravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom\nkonania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 29. júla 2026\n\nLibor Duľa\npredseda senátu\n9", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "prieťahy", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "odvolanie-odvolacie konanie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "exekúcia-exekučné konanie", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "odvolanie-odvolacie konanie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "18CoEk/2/2023", "guid": null, "vztah": "porusene"}, {"sz": "18CoEk/106/2025", "guid": "0b7c0bfc-e870-4d44-bbc3-7ebcba4d465c:3fbd4ed5-a54c-4f77-a291-a63c14043db6", "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}