{"guid": "ussr:3a89b054-0edd-443d-89d4-330cfdb2e852", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.635.2026.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 635/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 635/2026 z 13. 10. 2026", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 13. októbra 2026, sp. zn. III. ÚS 635/2026, ECLI:SK:USSR:2026:3.US.635.2026.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Martin Vernarský", "sudca_id": 1083, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/martin-vernarsky-1083", "datum_vydania": "2026-10-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/3a89b054-0edd-443d-89d4-330cfdb2e852", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.635.2026.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.635.2026.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.635.2026.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\n                                   UZNESENIE\n                        Ústavného súdu Slovenskej republiky\n\n                                                                             III. ÚS 635/2026-9\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov\nIvana Fiačana a Martina Vernarského (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa                             ,\n          , zastúpeného advokátkou JUDr. Vierou Strakovou, Námestie legionárov 5, Prešov, proti\nuzneseniu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Svk/14/2026 zo 17. júna 2026\ntakto\n\n                                        rozhodol:\n\nÚstavnú sťažnosť o d m i e t a .\n\n                                     Odôvodnenie:\n\n                                               I.\n                                      Ústavná sťažnosť\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 28. septembra 2026 domáha\nvyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd označeným uznesením Najvyššieho správneho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“). Sťažovateľ navrhuje napadnuté uznesenie\nzrušiť, vec vrátiť najvyššiemu správnemu súdu na ďalšie konanie a priznať mu náhradu trov\nkonania pred ústavným súdom.\n2. Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) uznesením č. k. PO-8S/26/2023-69 z 23. júla\n2025 odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. d) Správneho súdneho poriadku ako oneskorene podanú\nsprávnu žalobu sťažovateľa podanú proti rozhodnutiu Centra právnej pomoci Bratislava (ďalej len\n„žalovaný“), ktorým bolo zamietnuté sťažovateľovo odvolanie a v celom rozsahu potvrdené\nrozhodnutie Centra právnej pomoci, kancelárie Prešov, o zastavení konania o sťažovateľovom\nnároku na poskytnutie právnej pomoci.\n3. Kasačnú sťažnosť sťažovateľa najvyšší správny súd napadnutým uznesením zamietol ako\nnedôvodnú. Konštatoval, že rozhodnutie žalovaného bolo sťažovateľovi 21. februára 2023 uložené\nv poštovom priečinku, a preto sa podľa § 25 ods. 4 Správneho poriadku považovalo za doručené\ntretím dňom od uloženia zásielky – 24. februára 2023. Od nasledujúceho dňa začala plynúť lehota\n\ndva mesiace na podanie správnej žaloby, a táto uplynula 24. apríla 2023. Správna žaloba však bola\npodaná 15. mája 2023, teda nepochybne po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty. Sťažovateľ\nsprávnu žalobu podal oneskorene, čo vedie k záveru o zákonnosti uznesenia správneho súdu. Ďalšia\nargumentácia sťažovateľa, ktorý namietal, že nemá trvalé bydlisko a poštový priečinok je proti\nnemu zneužívaný, nemala podľa názoru najvyššieho správneho súdu pre vec relevanciu. Lehota\nplynie v závislosti od okamihu doručenia bez ohľadu na to, akou formou bolo doručenie zákonne\nvykonané (vrátane právnej fikcie ustanovenej zákonom). Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti\nnajvyšší správny súd konštatoval, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti neprezentoval argumentáciu,\nktorá by spochybnila vecnú správnosť, resp. zákonnosť napadnutého uznesenia správneho súdu.\n4. Sťažovateľ namieta rozpor nosného dôvodu napadnutého rozhodnutia s rozhodnutím veľkého\nsenátu najvyššieho správneho súdu sp. zn. 19SVs/9/2024 z 28. októbra 2025. Neakceptovanie\nargumentácie obsiahnutej v kasačnej sťažnosti, podľa ktorej sťažovateľ nemá trvalé bydlisko\na poštový priečinok je proti nemu zneužívaný, je podľa jeho názoru prejavom formalizmu.\n                                               II.\n                          Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\n5. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu\nústavného súdu podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“). Preskúmal, či ústavná sťažnosť sťažovateľa obsahuje všeobecné náležitosti\npodania (§ 39 zákona o ústavnom súde), všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania (§ 43\nzákona o ústavnom súde) a osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti (§ 123, § 124 a § 132 ods. 1 a 2\nzákona o ústavnom súde) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\n6. Námietku o rozpore napadnutého uznesenia s rozhodnutím veľkého senátu najvyššieho\nsprávneho súdu ústavný súd nehodnotí ako neprípustnú, pretože ju sťažovateľ v kasačnej sťažnosti\nproti uzneseniu správneho súdu objektívne využiť nemohol, keďže v tom čase ešte rozhodnutie\nveľkého senátu nebolo prijaté. Napriek tomu je ale predmetná námietka nedôvodná na prvý pohľad.\n7. Veľký senát sa v rozhodnutí sp. zn. 19SVs/9/2024 z 28. októbra 2025 zaoberal výkladom § 212\nods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2018, a to\nz hľadiska konkurencie fikcie doručenia a reálneho prevzatia písomnosti po uplynutí lehoty,\nna ktorú zákon viaže fikciu doručenia. Veľký senát však zaujal právny názor opačný, než je ten,\nktorý presadzuje sťažovateľ. Konštatoval, že fikcia doručenia je rovnocenným spôsobom doručenia\npodľa zákona a ak sú splnené všetky zákonné podmienky fikcie doručenia, považuje sa písomnosť\nza doručenú dňom nastúpenia fikcie a od tohto okamihu sa odvíjajú aj procesné lehoty bez ohľadu\nna neskoršie fyzické prevzatie zásielky adresátom. Skutočný obsah rozhodnutia veľkého senátu\npreto nemožno interpretovať spôsobom, ktorý v ústavnej sťažnosť prezentuje sťažovateľ, teda tak,\nže pri posudzovaní zachovania lehoty na podanie opravného prostriedku je rozhodujúci moment,\nkedy si adresát písomnosť reálne prevzal, pokiaľ konal v dobrej viere a nebolo preukázané jeho\númyselné vyhýbanie sa doručovaniu.\n8. Hodno doplniť, že rozhodnutie veľkého senátu, ktoré vôbec nesvedčí v prospech sťažovateľovej\nargumentácie, posúdil ako ústavne súladné aj ústavný súd v náleze č. k. I. ÚS 321/2026-36\n\n                                                2\n\nz 8. septembra 2026. V uvedenom náleze odkázal aj na vlastnú prejudikatúru, podľa ktorej\nnámietka, že nie je možné použiť fikciu doručenia, ale je potrebné vychádzať z dátumu reálneho\ndoručenia písomnosti, nemá oporu v príslušných zákonných ustanoveniach o doručovaní a orgán\nverejnej správy nemôže akceptovať ani prevzatie písomnosti v lehote podľa poštových podmienok,\npretože v prípade náhradného doručovania platí zásadne lehota ustanovená zákonom\n(I. ÚS 545/2020).\n9. Senát ústavného súdu predbežne prerokúvajúci sťažovateľovu ústavnú sťažnosť nemá dôvod\nodchýliť sa od rekapitulovaných názorov formulovaných v minulých rozhodnutiach. Preto je\npredmetná sťažnostná námietka nedôvodná.\n10. Rovnako je nedôvodnou aj sťažovateľova kritika najvyššieho súdu, ktorý vyhodnotil ako\nirelevantnú jeho argumentáciu o absencii trvalého bydliska a o zneužívaní poštového priečinku proti\nnemu. Ide o tvrdenia, ktoré s ohľadom na obsah dotknutej právnej úpravy nie sú spôsobilé\novplyvniť právne posúdenie rozhodujúcich skutkových okolností sťažovateľovho prípadu.\nUplatnenie fikcie doručenia Správny poriadok v § 25 ods. 4 nijako nevylučuje v druhových\nsituáciách, ktoré sťažovateľ svojimi dôvodmi naznačuje. Kritizovaný záver najvyššieho súdu preto\nnesignalizuje ľudsko-právne defekty, kvôli ktorým by ústavnú sťažnosť bolo dôvodné prijímať\nna ďalšie konanie.\n11. Keďže nič neindikuje, že by v ústavnoprávnej rovine došlo k zásahu do označených práv\nsťažovateľa, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol jeho ústavnú sťažnosť podľa § 56\nods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\n\nV Košiciach 13. októbra 2026\n\n                                                                        Robert Šorl\n                                                                      predseda senátu\n\n                                                3", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov", "lehota-na podanie žaloby"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}