{"guid": "ussr:204def07-6f8f-4c1f-8d8b-36143fbf4808", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.613.2026.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 613/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 613/2026 z 30. 9. 2026", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 30. septembra 2026, sp. zn. III. ÚS 613/2026, ECLI:SK:USSR:2026:3.US.613.2026.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ivan Fiačan", "sudca_id": 1071, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/ivan-fiacan-1071", "datum_vydania": "2026-09-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/204def07-6f8f-4c1f-8d8b-36143fbf4808", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.613.2026.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.613.2026.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.613.2026.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\n                                   UZNESENIE\n                        Ústavného súdu Slovenskej republiky\n\n                                                                            III. ÚS 613/2026-9\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov\nIvana Fiačana (sudca spravodajca) a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa                           ,\n           , zastúpeného Mgr. et Mgr. Dušanom Strakom, advokátom, Námestie legionárov 5,\nPrešov, proti uzneseniu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Svk/37/2025\nz 26. marca 2026 takto\n\n                                       rozhodol:\n\nÚstavnú sťažnosť o d m i e t a .\n\n                                    Odôvodnenie:\n\n                                             I.\n                      Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 27. júla 2026 domáha vyslovenia\nporušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) označeným\nuznesením najvyššieho správneho súdu. Napadnuté uznesenie navrhuje zrušiť, vec vrátiť\nnajvyššiemu správnemu súdu na ďalšie konanie a priznať mu náhradu trov konania pred ústavným\nsúdom.\n2. Sťažovateľ sa správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Centra právnej\npomoci, kancelárie Prešov (ďalej aj „žalovaný“) č. KaPO/9156/2022, ČRZ: 36326/2022 z 31. marca\n2022, ktorým žalovaný nepriznal sťažovateľovi nárok na poskytnutie právnej pomoci vrátane\npredbežného neposkytnutia právnej pomoci vo veci dovolania proti uzneseniu Krajského súdu\nv Prešove sp. zn. 13Co/35/2021 z 2. novembra 2021.\n3. O správnej žalobe rozhodol Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“) rozsudkom\nsp. zn. PO-3S/26/2022 z 26. februára 2025 tak, že žalobu v zmysle § 190 Správneho súdneho\nporiadku (ďalej len „SSP “) zamietol ako nedôvodnú. Rozhodnutie žalovaného vyhodnotil\nako vecne správne a zákonné, keďže sťažovateľ požiadal o poskytnutie právnej pomoci v čase,\n\nkedy jej poskytnutie bolo irelevantné z dôvodu uplynutia lehoty pre vykonanie procesného úkonu\n(podania dovolania), v súvislosti s vykonaním ktorého sa o priznanie právnej pomoci sťažovateľ\ndovolával.\n4. Proti rozsudku správneho súdu podal sťažovateľ kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g),\nh), i) a j) SSP s tým, že bližšie zdôvodnenie kasačnej sťažnosti dodatočne doloží,\nkeďže sa mu v lehote na podanie kasačnej sťažnosti nepodarilo zabezpečiť kvalifikované právne\nslužby advokáta. V tejto súvislosti najvyšší správny súd požiadal, aby mu bol pridelený advokát\nna spísanie kasačnej sťažnosti.\n5. Najvyšší správny súd vyhodnotil, že kasačná sťažnosť neobsahovala obligatórne náležitosti\npodľa § 445 ods. 1 písm. c) SSP, hoci sťažovateľ bol o náležitostiach kasačnej sťažnosti v rámci\nrozsudku správneho súdu riadne poučený. Uvedená skutočnosť bráni vecnému preskúmaniu\nrozsudku správneho súdu v kasačnom konaní, preto ju najvyšší správny súd napadnutým uznesením\nz 26. marca 2026 ako neprípustnú odmietol.\n6. Vo vzťahu k dôvodom kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. g), h) a i) SSP najvyšší\nsprávny súd konštatoval, že sťažovateľ ich neuviedol zákonom požadovaným spôsobom,\nako to vyžaduje § 440 ods. 2 prvá veta Správneho súdneho poriadku. Uvedené ustanovenie\nSprávneho súdneho poriadku jednoznačne vyžaduje, aby sťažovateľ v kasačnej sťažnosti priamo\nreagoval na právne posúdenie správneho súdu, čo však sťažovateľ neurobil. Sťažovateľ neozrejmil,\nod ktorej ustálenej rozhodovacie praxe kasačného súdu sa mal správny súd napadnutým rozsudkom\nodkloniť [§ 440 ods. písm. h) SSP], a rovnako neodôvodnil, akým spôsobom správny súd\nnerešpektoval záväzný právny názor vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti\n[§ 440 ods. 1 písm. i) SSP]. Ako celkom irelevantný bol vyhodnotený dôvod kasačnej sťažnosti\npodľa § 440 ods. 1 písm. j) SSP, keďže z obsahu súdneho spisu a ani argumentácie sťažovateľa\nnevyplývala existencia uznesenia, ktorým by správny súd nemeritórne rozhodol o odmietnutí\npodania.\n7. K žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu kasačný súd uviedol, že nie je povinný\na ani oprávnený podľa SSP prideliť sťažovateľovi právneho zástupcu. Sťažovateľ si mohol sám\nustanoviť advokáta alebo požiadať o právne zastupovanie Centrum právnej pomoci.\n8. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti považuje odmietnutie svojej kasačnej sťažnosti za prejav\nformalizmu. Nesúhlasí s tvrdením kasačného súdu, že kasačná sťažnosť neobsahuje kvalifikované\ndôvody. Proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove sp. zn. 13Co/35/2021 z 2. novembra 2021 podal\ndovolanie, ktoré nebolo spísané advokátom. Žalovaný iba na základe tejto skutočnosti dospel\nk záveru o zjavnej bezúspešnosti sporu. Správne orgány a aj súdy úmyselne odďaľovali poskytnutie\nprávnej pomoci, aby jeho podanie mohli odmietnuť iba z toho dôvodu. Jeho správna žaloba nebola\nhodnotená podľa obsahu, ale iba formálne a týmto nedostatkom je poznačený aj postup a napadnuté\nuznesenie najvyššieho súdu. Už v kasačnej sťažnosti uvádzal, že nemá trvalý pobyt a poštový\npriečinok je proti nemu hrubo zneužívaný, pretože je nereálne, aby ho každý deň kontroloval. Súdy\nmu neodpovedali, akú adresu má preto používať na doručovanie. V konaní pred správnym súdom\na ani pred najvyšším správnym súdom nebol vypočutý, hoci sa toho domáhal. To hodnotí\nako porušenie svojho práva na spravodlivý proces.\n\n                                               2\n\n                                            II.\n                          Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\n\n9. Ústavná sťažnosť smeruje proti uzneseniu najvyššieho správneho súdu, ktorým bola odmietnutá\nkasačná sťažnosť sťažovateľa proti rozsudku správneho súdu. Sťažovateľ namieta formálny prístup\npri rozhodovaní o kasačnej sťažnosti s následkom porušenia jeho práva na spravodlivý proces\n(čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru).\n10. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí\nsenátu ústavného súdu podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“). Preskúmal, či ústavná sťažnosť sťažovateľa obsahuje všeobecné náležitosti\npodania (§ 39 zákona o ústavnom súde), všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania (§ 43\nzákona o ústavnom súde) a osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti (§ 123, § 124 a § 132 ods. 1 a 2\nzákona o ústavnom súde) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\n11. Z § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri predbežnom\nprerokovaní sťažnosti je okrem iného posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. O zjavne\nneopodstatnenú sťažnosť ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci\nnemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok\nrelevantnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie\nktorého sa namietalo, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná\nsituácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo,\npretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04,\nII. ÚS 1/05).\n12. Ústavný súd vzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru považuje za potrebné v prvom rade\npripomenúť, že nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného\nsúdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať,\nči v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové\na právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úlohou ústavného súdu totiž\nnie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia\nzákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto\ninterpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských\nprávach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať predmetom\nkritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom\nrozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli)\npri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať\nlen v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne\npoprel ich účel a význam (I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 382/06).\n13. Ústavný súd nezistil taký výklad a aplikáciu relevantných právnych ustanovení, ktorých účinky\nby boli nezlučiteľné s uvedenými právami sťažovateľa alebo ktoré by popierali samotný obsah\na zmysel aplikovaných noriem. Ústavný súd považuje najvyšším správnym súdom poskytnuté\nposúdenie splnenia procesných podmienok konania, za ktorých môže pristúpiť k meritórnemu\n\n                                                3\n\nprieskumu veci, za ústavne akceptovateľné. Z odôvodenia uznesenia najvyššieho súdu je zrejmé,\nže sťažovateľ si bol vedomý nedostatočného odôvodnenia kasačnej sťažnosti, keď deklaroval,\nže toto dodatočne doloží. K tomu kasačný súd uviedol, že sťažovateľ sa o možnosť doplniť či meniť\nobsah a rozsah kasačnej sťažnosti pripravil tým, že kasačnú sťažnosť podal v posledný deň\nzákonnej lehoty, ktorá je zároveň lehotou na jej doplnenie či zmenu vo vzťahu k sťažnostným\nbodom, resp. jej dôvodom (§ 445 ods. 2 a § 453 ods. 2 druhá veta SSP). Uvedený záver je prejavom\nkorektnej aplikácie príslušných ustanovení Správneho súdneho poriadku a ústavný súd nemá žiaden\nústavne relevantný dôvod do neho akokoľvek zasiahnuť.\n14. V súvislosti s námietkou sťažovateľa o doručovaní pošty do poštového priečinka a nemožnosti\nho každodenne kontrolovať je potrebné uviesť, že dôvodom odmietnutia kasačnej sťažnosti bolo to,\nže neobsahovala obligatórne náležitosti. Z dôvodu absencie podstatných náležitostí bol znemožnený\nmeritórny prieskum rozsudku správneho súdu. Preto najvyšší správny súd v súlade\ns procesnoprávnou úpravou o kasačnom konaní kasačnú sťažnosť sťažovateľa odmietol. Sťažovateľ\nsíce požiadal o ustanovenie advokáta na spísanie kasačnej sťažnosti, avšak ako kasačný súd\nuviedol, nemá povinnosť ani právomoc na jeho ustanovenie. Ústavný súd porušenie označených\npráv sťažovateľa nezistil. Procesný postup kasačného súdu v súlade s procesným právom nemožno\npovažovať za porušovanie základných práv sťažovateľa.\n15. Bez významu vo vzťahu k napadnutému uzneseniu sú aj námietky sťažovateľa o tom, že nebol\nv konaní pred obomi súdmi vypočutý, keďže z argumentácie sťažovateľa nie je zrejmé, z akého\ndôvodu to bolo relevantné pre ústavnú udržateľnosť namietaného uznesenia.\n16. Ústavný súd zároveň podotýka, že k vecnému prieskumu napadnutého uznesenia pristúpil\nv záujme materiálneho prístupu k ochrane práv sťažovateľa, keďže v predmetnej veci videl\naj neopomenuteľne prítomný dôvod jej odmietnutia podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom\nsúde pre nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí spočívajúcich v nedostatku ústavnoprávne\nrelevantného odôvodnenia ústavnej sťažnosti, a to aj napriek kvalifikovanému právnemu\nzastúpeniu. Ústavná sťažnosť má po obsahovej stránke charakter ďalšieho opravného prostriedku.\n17. Vzhľadom na uvedené ústavný súd uzatvára, že nič neindikuje, že by v ústavnoprávnej rovine\ndošlo k zásahu do označených práv sťažovateľa. Preto pri predbežnom prerokovaní odmietol\nústavnú sťažnosť podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej\nneopodstatnenosti.\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\n\nV Košiciach 30. septembra 2026\n\n                                                                      Robert Šorl\n                                                                    predseda senátu\n\n                                               4", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "Správny súdny poriadok", "sťažnosť-kasačná", "aplikácia právnych noriem-súladná"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}