{"guid": "ussr:46d572b5-1541-44c9-a086-53ce8a1a92fd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.607.2026.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 607/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 607/2026 z 30. 9. 2026", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 30. septembra 2026, sp. zn. III. ÚS 607/2026, ECLI:SK:USSR:2026:3.US.607.2026.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Martin Vernarský", "sudca_id": 1083, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/martin-vernarsky-1083", "datum_vydania": "2026-09-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/46d572b5-1541-44c9-a086-53ce8a1a92fd", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.607.2026.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.607.2026.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.607.2026.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\n                                   UZNESENIE\n                        Ústavného súdu Slovenskej republiky\n\n                                                                            III. ÚS 607/2026-15\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov\nIvana Fiačana a Martina Vernarského (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa                   ,                   ,\n                                      , t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Banská\nBystrica, zastúpeného Nomus s.r.o., Havlíčkova 16, Bratislava, proti uzneseniu Okresného súdu\nTrenčín sp. zn. 1Nt/54/2023 zo 16. júna 2026 takto\n\n                                        rozhodol:\n\nÚstavnú sťažnosť o d m i e t a .\n\n                                     Odôvodnenie:\n\n                                               I.\n                                      Ústavná sťažnosť\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 5. augusta 2026 domáha\nvyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky uznesením všeobecného súdu označeným v záhlaví. Navrhuje napadnuté\nuznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie, prikázať okresnému súdu, aby sťažovateľovi\nprerušil výkon trestu uložený rozsudkom okresného súdu sp. zn. 6T/46/2019 z 11. marca 2022\nv spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 23To/59/2023\nz 31. januára 2024, prikázať okresnému súdu, aby sťažovateľa bezodkladne prepustil z výkonu\ntrestu odňatia slobody na slobodu, priznať mu finančné zadosťučinenie 10 000 eur a náhradu trov\nkonania.\n                                              II.\n                                     Skutkové východiská\n2. Sťažovateľ bol rozsudkom okresného súdu v spojení s rozsudkom krajského súdu uznaný\nza vinného za obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku\nspáchaný formou účastníctva (pomoc) a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere ôsmich\nrokov v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.\n\n3. Dcéra spoluodsúdenej                          podala 21. novembra 2023 návrh na povolenie\nobnovy konania v jej prospech, ktorého súčasťou bola žiadosť o prerušenie výkonu trestu.\n4. Okresný súd uznesením sp. zn. 1Nt/54/2023 z 3. októbra 2024 povolil obnovu konania okresného\nsúdu sp. zn. 6T/46/2019 v prospech sťažovateľa a zrušil rozsudok okresného súdu v spojení\ns rozsudkom krajského súdu. Obdobne postupoval v prípade odsúdenej                             .\nNa základe sťažnosti prokurátora krajský súd uznesením sp. zn. 3Tos/148/2024 z 15. apríla 2025\nnapadnuté uznesenie zrušil v celom rozsahu a vec vrátil okresnému súdu, aby vo veci znovu konal\na rozhodol.\n5. Okresný súd po vrátení veci uznesením sp. zn. 1Nt/54/2023 z 9. októbra 2025 rozhodol\nidenticky, teda povolil obnovu trestného konania v prospech sťažovateľa a\na neprerušil im výkon trestu. Na základe sťažnosti prokurátora krajský súd uznesením sp. zn.\n3Tos/144/2025 z 10. marca 2026 zrušil aj druhé rozhodnutie o povolení obnovy konania a uložil\nokresnému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.\n6. Sťažovateľ podal 21. mája 2026 návrh na prerušenie výkonu trestu podľa § 398 ods. 3 Trestného\nporiadku, v ktorom poukázal na to, že konanie o povolení obnovy konania trvá presne dva a pol\nroka. Tiež uviedol, že z prvého uznesenia krajského súdu je zrejmé, že jediným dôvodom zrušenia\nprvého rozhodnutia o povolení obnovy konania bolo vypočutie sťažovateľa v nesprávnej procesnej\npozícii svedka. Okresný súd následne postupoval v súlade s pokynom krajského súdu, no napriek\ntomu krajský súd pri vydávaní druhého uznesenia opätovne zrušil uznesenie okresného súdu\no povolení obnovy konania pre nedostatočné odôvodnenie a nevykonanie pre vec podstatných\ndôkazov. Sťažovateľ poukázal na to, že nemá žiaden osobný podiel na dĺžke konania, ktorá je\npriamo úmerná spôsobu rozhodovania krajského súdu, ktorý nepochybne mohol uložiť pokyny\nna doplnenie dokazovania už pri vydávaní prvého uznesenia. Sťažovateľ namietal, že tento spôsob\npostupného vyčítania „nových“ nedostatkov možno označiť za nehospodárny a neúmerne\npredlžujúci konanie. Sťažovateľ sa ďalej podrobne zaoberal preukázaním splnenia zákonných\npodmienok podľa § 398 ods. 3 Trestného poriadku, čomu nasvedčuje predovšetkým okolnosť, že\nokresný súd dvakrát povolil obnovu konania v jeho prospech.\n7. Sťažovateľ poukázal na judikatúru ústavného súdu a Ústavného súdu Českej republiky, v zmysle\nktorej v konaní o povolenie obnovy konania si súd nemôže atrahovať definitívne posudzovanie\npredkladaného dôkazu v kontexte dôkazov vykonaných v pôvodnom konaní, teda skúmať\ndôveryhodnosť výpovedí odsúdených, ako to požaduje krajský súd. Účelom konania o povolenie\nobnovy konania nie je posudzovanie viny odsúdeného, čo by znamenalo prekročenie zákonného\nrámca vymedzujúceho právomoci súdu v tomto konaní a viedlo k excesu v postupe súdu.\n8. Napriek tomu, že nedošlo k žiadnemu oslabeniu dôkaznej situácie a naďalej sú splnené\npodmienky podľa § 398 ods. 3 Trestného poriadku, okresný súd napadnutým rozhodnutím návrh\nna prerušenie výkonu trestu zamietol.\n                                              III.\n                                  Argumentácia sťažovateľa\n9. Sťažovateľ namieta, že napadnuté rozhodnutie je prekvapivé, svojvoľné a nepreskúmateľné, teda\nústavne nesúladné. Jeho odôvodnenie je koncentrované do dvoch odsekov, v ktorých okresný súd\nvyslovil, že je aj „naďalej dôvodné obmedzovať odsúdených na osobnej slobode pokračovaním\n\n                                               2\n\nvo výkone trestu odňatia slobody, ktorým im bol v pôvodnom konaní uložený“. Tento záver\npovažuje sťažovateľ za rozporný so závermi o splnení podmienok na povolenie obnovy konania,\nktoré sú uvedené v oboch rozhodnutiach okresného súdu o povolení obnovy konania.\n10. Pokiaľ ide o zrušujúce uznesenia krajského súdu, podľa sťažovateľa majú procesný charakter,\nkeďže v prvom prípade išlo iba o odstránenie procesnej vady v podobe prepočutia sťažovateľa\na v druhom prípade iba o pokyn na doplnenie dokazovania (vypočutie svedkov), ktorých vykonanie\nnikto nenavrhoval a ktoré nie sú spôsobilé spochybniť doteraz zistené skutočnosti.\n11. Ak existujú nové dôkazy spôsobilé privodiť iné rozhodnutie, tak je potrebné povoliť obnovu\nkonania a umožniť sťažovateľovi, aby v obnovenom konaní bola spravodlivo posúdená jeho vina\na aby až tam bola skúmaná a posudzovaná dôveryhodnosť nových dôkazov spolu s ostatnými\n(pôvodnými) dôkazmi, keďže na takéto hodnotenie nie je v konaní o povolení obnovy vytvorený\nzákonný rámec. Hodnotenie spôsobilosti predkladaných dôkazov sa má pohybovať na úrovni\npravdepodobnosti, ktorá je u sťažovateľa nepochybne daná.\n12. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia tiež uviedol, že „bez toho, aby samosudca\nprejudikoval rozhodnutie v konaní o návrhu na obnovu konania aj s poukazom na dôvody\nzrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Trenčíne 3Tos/144/2025 z 10.03.2026 rozhodne nie je\nmožné v tomto štádiu konania o povolenie obnovy konania ustáliť, že by o podanom návrhu\nna povolenie obnovy konania malo byť rozhodnuté v prospech odsúdených, teda, že by malo dôjsť\nk zrušeniu rozhodnutia, ktorého sa návrh na povolenie obnovy týka. Ako vyplýva z rozhodnutia\nkrajského súdu, ktorého právnym názorom je konajúci súd viazaný (§ 194 odsek 5 Trestného\nporiadku), po opätovnom vrátení veci bude súd na verejnom zasadnutí povinný vykonať ďalšie\ndokazovanie, a to najmä výsluchom                             a                        , prípadne\nďalších osôb a podrobiť nové zmenené výpovede odsúdených ďalšiemu skúmaniu. V danom štádiu\nkonania o povolenie obnovy konania preto nie je nateraz splnený predpoklad existencie takých novo\nzistených skutočností a dôkazov, pre ktoré by súd mohol vzhliadnuť dôvod na prerušenie výkonu\ntrestu odňatia slobody odsúdených.“. Podľa sťažovateľa ide o záver nepreskúmateľný\na neodôvodnený, a to v kontexte obsahu predchádzajúcich rozhodnutí o povolení obnovy konania,\nv ktorých okresný súd ustálil úplne opačné závery. Tento zvrat je pre sťažovateľa prekvapivý,\nnepochopiteľný a nepreskúmateľný.\n13. Druhé uznesenie krajského súdu, na ktoré sa odvoláva okresný súd, žiadnym spôsobom\nneneguje doteraz novo zistené skutočnosti a dôkazy ani ich žiadnym spôsobom nespochybňuje.\nSťažovateľ nedostal odpoveď, prečo tieto skutočnosti a dôkazy neodôvodňujú prerušenie výkonu\ntrestu, keď predtým tie isté nové dôkazy viedli už dvakrát k povoleniu obnovy konania.\n14. Sťažovateľ považuje za svojvoľný aj záver okresného súdu, že dosiaľ vykonal z uloženého\ntrestu vo výmere 8 rokov takmer 2,5 roka, keďže výška uloženého trestu nie je determinantom,\nktorý by mal byť zohľadňovaný v rámci posudzovania podmienok podľa § 398 ods. 3 Trestného\nporiadku.\n15. Súčasne je vecne nesprávna úvaha okresného súdu, že „zo skutočností a dôkazov, ktoré\ndoposiaľ vyšli najavo, nevyplynulo, že by v prípadnom konaní po povolení obnovy konania bolo\nvylúčené iné (ako totožné) rozhodnutie o vine odsúdených, prípadne, že by nový trest nemohol\ndosiahnuť výmeru už doposiaľ vykonaného trestu. Preto ani argument obhajoby týkajúci sa dĺžky už\n\n                                               3\n\nvykonaných trestov odňatia slobody odsúdených s poukazom na dĺžku tohto konania o povolenie\nobnovy konania súd nepovažoval za dôvodný.“.\n16. Totožné rozhodnutie o vine a treste je objektívne vylúčené, keďže v prípade povolenia obnovy\nkonania a následného uznania viny by trest musel byť ukladaný podľa aktuálne platného a účinného\nTrestného zákona, ktorý je pre sťažovateľa priaznivejší. Sťažovateľovi by bol uložený podmienečný\ntrest, prípadne nepodmienečný trest na dolnej hranici trestnej sadzby, ktorý sťažovateľ už vykonal.\nAk by sa preukázalo, že                         konala nedbanlivostne (na pokyn advokáta), išlo by\no trestný čin podľa § 238 Trestného poriadku, kde je maximálna trestná sadzba dva roky. Uvedené\núvahy okresného súdu sú preto absolútne nesprávne a svojvoľné.\n                                               IV.\n                          Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\n17. Úloha ústavného súdu sa pri posudzovaní ústavnej udržateľnosti postupu a rozhodnutí\nvšeobecných súdov v konaní o povolenie obnovy konania obmedzuje len na kontrolu, či všeobecné\nsúdy pri odôvodňovaní svojich rozhodnutí postupovali ústavne konformným spôsobom. V rámci\nústavnému súdu zverených právomocí teda nie je jeho úlohou odpovedať na otázku,\nči sťažovateľom navrhovanému prerušeniu výkonu trestu malo alebo nemalo byť vyhovené; jeho\núloha spočívala v posúdení skutočnosti, či sa záver konajúceho súdu o zamietnutí návrhu\nsťažovateľa na prerušenie výkonu trestu opieral o náležite prezentované dôvody zodpovedajúce\nzmyslu a podstate použitej právnej úpravy.\n18. Po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia okresného súdu ústavný súd konštatuje,\nže okresný súd príslušné ustanovenia Trestného poriadku (§ 398 ods. 3) podstatné pre posúdenie\nveci interpretoval a uplatnil ústavne udržateľným spôsobom, jeho úvahy vychádzajú z konkrétnych\nfaktov, sú logické, a preto aj legitímne a právne akceptovateľné.\n19. Rozhodnutie podľa § 398 ods. 3 Trestného poriadku je fakultatívne, čo vyplýva zo zákonnej\nformulácie „môže súd... odložiť alebo prerušiť výkon trestu, právoplatne uloženého v pôvodnom\nkonaní“, teda je len na všeobecnom súde, aby posúdil, či povaha skutočností a dôkazov, ktoré novo\nvyšli najavo, odôvodňuje odloženie alebo prerušenie výkonu trestu. Ide o nenárokovateľný inštitút,\nktorý prichádza do úvahy, ak možno dôvodne predpokladať povolenie obnovy konania v prospech\nodsúdeného.\n20. Okresný súd v namietanom rozhodnutí poukázal predovšetkým na závery uznesenia krajského\nsúdu, ktorým už druhýkrát zrušil rozhodnutie okresného súdu o povolení obnovy konania a vec\nvrátil okresnému súdu. Aj vzhľadom na povahu dôkazov, ktoré bude v zmysle predmetného\nuznesenia potrebné po opätovnom vrátení veci vykonať (výsluch svedkov), je už prima facie\nevidentné, že v tomto štádiu konania o povolenie obnovy konania nemožno reálne očakávať, že\no povolení obnovy konania bude pozitívne rozhodnuté. Aktuálne totiž nie je splnený zákonný\npredpoklad podľa § 398 ods. 3 Trestného poriadku, teda existencia novo zistených skutočností\na dôkazov, ktoré by odôvodňovali prerušenie výkonu trestu v prípade sťažovateľa. Uvedené\nposúdenie veci okresným súdom aj vzhľadom na závery uvedené v druhom uznesení krajského\nsúdu, ktorými je okresný súd viazaný a ktoré sú sťažovateľovi nepochybne známe, preto nemožno\npovažovať za prekvapivé, prípadne ústavne neudržateľné. Na uvedenom posúdení nič nemení ani\n\n                                                4\n\nsťažovateľom namietaná skutočnosť, že okresný súd v minulosti už dvakrát povolil obnovu\ntrestného konania v jeho prospech, keďže obe jeho rozhodnutia boli nadriadeným súdom zrušené.\n21. Ústavný súd ďalej uvádza, že kritériá prieskumu ústavného súdu v situácii, ak zákonodarca\nnepovažoval za potrebné podrobiť určitý typ súdnych rozhodnutí prieskumu v rámci systému\nriadnych (proti namietanému rozhodnutiu nie je prípustná sťažnosť) alebo mimoriadnych\nopravných prostriedkov na úrovni všeobecného súdnictva, odôvodňuje predpoklad, že týmto\nrozhodnutiam z pohľadu práva na súdnu ochranu zákonodarca neprikladal rovnaký význam ako\nrozhodnutiam, pri ktorých taký systém kontroly zaviedol. Možno preto konštatovať, že určitá\ndiferenciácia medzi označenými kategóriami rozhodnutí a ich vadami je odôvodnená aj na úrovni\nústavnosúdneho prieskumu a rozhodnutia bez predústavnosúdnych prostriedkov nápravy v zásade\nmožno v konaní o ústavnej sťažnosti podrobiť korekcii len v prípadoch ich extrémneho vybočenia\nz pravidiel upravujúcich príslušné konanie [IV. ÚS 423/2023, (ZNaU č. 88/2023)].\n22. Sumarizujúc dosiaľ uvedené, myšlienková úvaha okresného súdu o zamietnutí návrhu\nsťažovateľa na prerušenie výkonu trestu odňatia slobody za daných okolností korelujúca s vecnou\npodstatou § 398 ods. 3 Trestného poriadku nesignalizuje žiaden výkladový exces ani extrémne\nvybočenie z posudzovaných pravidiel.\n23. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom alebo\nnamietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného\npráva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok relevantnej súvislosti medzi\noznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom\nalebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri ktorej predbežnom prerokovaní ústavný\nsúd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť\nby mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03).\n24. Ústavný súd tak ústavnú sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 56 ods. 2\npísm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov.\n25. Keďže ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietol, bolo už bez právneho významu zaoberať sa\nďalšími návrhmi sťažovateľa uvedenými v jej petite.\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\n\nV Košiciach 30. septembra 2026\n\n                                                                        Robert Šorl\n                                                                      predseda senátu\n\n                                                5", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "obnova konania-obnova konania v trestnom konaní", "výkon trestu-odňatia slobody"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "1Nt/54/2023", "guid": "6a2c18b7-8f27-414d-94f2-e1aa8268101d:7dbe3d57-26e2-4272-be75-a972f5ab91a0", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:548f317d-0989-468d-8251-973c19d12b14", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.423.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 423/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 423/2023 z 5. 9. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-09-05", "citacie_n": 16, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.423.2023.1"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "c560bb50-7a39-4952-b868-5decdaf3867c:d5e92bfe-080a-4bc0-853c-2f621bca1dab", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2025:5823010461.1", "spisova_znacka": "3Tos/148/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 3Tos/148/2024 z 27. 2. 2025", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2025-02-27", "citacie_n": 4, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2025:5823010461.1"}, {"guid": "78403d0b-1cb9-4b21-9cbd-23d305c86ba0:f3e766c7-dd76-4197-a3bd-cbada52c94e3", "ecli": null, "spisova_znacka": "23To/59/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 23To/59/2023 z 31. 1. 2024", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2024-01-31", "citacie_n": 1, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/78403d0b-1cb9-4b21-9cbd-23d305c86ba0:f3e766c7-dd76-4197-a3bd-cbada52c94e3"}], "citovane_v": []}