{"guid": "ussr:02fb3247-372c-4570-80c9-103f1d7f1dbe", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.419.2026.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 419/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 419/2026 z 30. 9. 2026", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 30. septembra 2026, sp. zn. III. ÚS 419/2026, ECLI:SK:USSR:2026:3.US.419.2026.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ivan Fiačan", "sudca_id": 1071, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ivan-fiacan-1071", "datum_vydania": "2026-09-30", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "nevyhovuje", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/02fb3247-372c-4570-80c9-103f1d7f1dbe", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.419.2026.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.419.2026.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.419.2026.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\n                                          NÁLEZ\n                         Ústavného súdu Slovenskej republiky\n\n                               V mene Slovenskej republiky\n\n                                                                              III. ÚS 419/2026-23\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov\nIvana Fiačana (sudca spravodajca) a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n\n    , zastúpeného RIBÁR & PARTNERS, s.r.o., Halenárska 18A, Trnava, proti postupu\nOkresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 22Nt/12/2022 takto\n\n                                           rozhodol:\n\n1. Postupom Okresného súdu Žilina v konaní sp. zn. 22Nt/12/2022 b o l o p o r u š e n é\nzákladné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky.\n\n2. Okresnému súdu Žilina v konaní sp. zn. 22Nt/12/2022 p r i k a z u j e konať bez zbytočných\nprieťahov.\n\n3. Sťažovateľovi p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 1 500 eur, ktoré j e mu Okresný súd\nŽilina p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n\n4. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania 1 014,41 eur\na zaplatiť ich jeho právnemu zástupcovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n\n5. Ústavnej sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .\n\n                                        Odôvodnenie:\n\n                                              I.\n                       Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 12. júna 2026 domáha vyslovenia\nporušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n\n(ďalej len ,,dohovor“) postupom okresného súdu v konaní sp. zn. 22Nt/12/2022. Sťažovateľ žiada,\naby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov a priznal mu finančné\nzadosťučinenie 10 000 eur a náhradu trov konania pred ústavným súdom.\n2. Sťažovateľ podal 17. októbra 2022 návrh na povolenie obnovy trestného konania, ktoré sa\nna okresnom súde pôvodne viedlo pod sp. zn. 1Tk/1/2014. V pôvodnom trestnom konaní bol\nsťažovateľ uznaný za vinného z trestného činu vraždy v spolupáchateľstve a bol mu uložený trest\nodňatia slobody vo výmere 12 rokov. Okresný súd v konaní o povolení obnovy konania po tom, ako\nmu bol pôvodný trestný spis 4. septembra 2023 vrátený z iného súdu, nariadil 3. decembra 2023\nverejné zasadnutie. Na verejnom zasadnutí konanom 25. januára 2024 okresný súd svojím\nuznesením návrh na povolenie obnovy konania zamietol.\n3. Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ odvolanie, na základe ktorého Krajský súd v Žiline\nnapadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd\nvo svojom rozhodnutí uviedol, že okresný súd porušil zásadu bezprostrednosti (§ 2 ods. 19\nTrestného poriadku), keď pri svojom rozhodnutí vychádzal z dôkazov, ktoré na verejnom zasadnutí\nnevykonal; okresný súd sa tiež vôbec nevyjadril k sťažovateľovej argumentácii týkajúcej sa\npovolenia obnovy vo výroku o uloženom treste.\n4. Okrem toho krajský súd zdôraznil, že sťažovateľ okresnému súdu v návrhu na obnovu konania\noznámil skutočnosť, ktorá bola nová v zmysle § 394 ods. 1 Trestného poriadku. Touto novou\nskutočnosťou bolo zastavenie trestného stíhania vo vzťahu k spolupracujúcemu spoluobvinenému,\nktorého výpoveď bola usvedčujúcim dôkazom proti sťažovateľovi v pôvodnom trestnom konaní.\nV tejto súvislosti krajský súd nariadil okresnému súdu, aby zistil, či bola svedecká výpoveď\nspolupracujúceho v pôvodnom konaní dostatočne preskúmaná vo vzťahu k už uvedenej získanej\nvýhode, a na základe toho uzavrel, či je daný dôvod obnovy konania. Okresný súd sa ďalej mal\nvyjadriť aj k dôkazu predloženému sťažovateľom v odvolacom konaní, ktorý spočíval vo výpovedi\nspolupracujúceho obvineného v inom trestnom konaní o tom, že sa na vražde nezúčastnil\na k priznaniu ho nútili policajti. Krajský súd upozornil, že nie je úlohou okresného súdu revidovať\npôvodné konanie ani posudzovať dôveryhodnosť dôkazov v pôvodnom konaní a novoobjavených\ndôkazov, keďže by to presahovalo účel konania o obnove konania.\n5. Po vrátení veci okresnému súdu 17. októbra 2024 nariadil okresný súd verejné zasadnutia\nna 13. február 2025, 25. marec 2025, 26. jún 2025 a na verejnom zasadnutí 24. júla 2025 návrh\nna povolenie obnovy konania opätovne zamietol. Aj toto rozhodnutie okresného súdu bolo\nna základe sťažovateľovho odvolania zrušené krajským súdom a krajský súd zdôraznil, že okresný\nsúd nerešpektoval jeho predchádzajúce rozhodnutie.\n6. Vo svojom druhom rozhodnutí krajský súd uviedol, že okresný súd opätovne rozhodol na základe\ndôkazov, ktoré nevykonal, teda zopakoval chybu, ktorá mu bola vytknutá už v prvom rozhodnutí\nkrajského súdu. V dôsledku tejto chyby bolo odôvodnenie dotknutého rozhodnutia okresného súdu\nnedostatočné a nepreskúmateľné. Okrem toho okresný súd bez riadneho zdôvodnenia nevykonal\ndôkazy navrhnuté samotným sťažovateľom, ktoré sa týkali výhod poskytnutých spolupracujúcemu\nspoluobvineného.\n7. Krajský súd ďalej okresnému súdu vyčítal nesprávny záver o tom, že sťažovateľovi už\nv pôvodnom konaní bola známa výpoveď spolupracujúceho spoluobvineného, podľa ktorej sa tento\n\n                                                2\n\nvraždy nezúčastnil; zároveň kvôli nedostatkom v procesnom postupe okresného súdu (nebolo\nzrejmé, či bola táto výpoveď vykonaná na verejnom zasadnutí) nebolo možné vyhodnotiť, či táto\nvýpoveď odôvodňuje obnovu konania. Krajský súd následne zopakoval závery svojho prvého\nuznesenia a opätovne uložil okresnému súdu povinnosť, aby vyhodnotil, či je nová skutočnosť\no výhode pre spolupracujúceho spoluobvineného dôvodom na obnovu konania, a zároveň, aby sa\nriadne vysporiadal s argumentáciou sťažovateľa a ním navrhnutými dôkazmi.\n8. Okresnému súdu bol spis vrátený 11. marca 2026. Vec bola na okresnom súde už predtým\n16. februára 2026 opatrením predsedníčky súdu pridelená inej sudkyni, ktorá vo veci nariadila\nverejné zasadnutie na 25. jún 2026. Termín verejného zasadnutia však bol zrušený z dôvodu\nsťahovania súdu a nový termín bol určený na 13. august 2026. Následne sudkyňa okresného súdu\n8. júla 2026 požiadala predsedníčku súdu o opravu opatrenia, ktorým jej bol spis pridelený, a to\nz dôvodu, že ak by bola obnova konania povolená, potom by vo veci rozhodoval senát, ktorého je\nčlenkou. Predsedníčka okresného súdu tejto žiadosti vyhovela a vec bola jej opatrením pridelená\nďalšiemu sudcovi. Tento sudca zrušil termín verejného zasadnutia 8. júla 2026 a stanovil nový\ntermín na 23. október 2026.\n\n                                            II.\n                                  Argumentácia sťažovateľa\n\n9. Sťažovateľ namietal, že okresný súd spôsobil prieťahy v konaní o obnove konania svojou\nneefektívnou činnosťou, keďže obe rozhodnutia okresného súdu boli zrušené krajským súdom;\nv druhom prípade navyše krajský súd konštatoval, že okresný súd nerešpektoval jeho záväzný\nprávny názor. Ak ide o výšku finančného zadosťučinenia, sťažovateľ poukázal na predmet konania,\nktorý sa týka jeho odsúdenia v trestnej veci a má priamy vplyv na výkon trestu odňatia slobody.\nSťažovateľ pociťuje frustráciu a bezmocnosť vo vzťahu k činnosti okresného súdu, ktorý formálne\nkoná, v skutočnosti však nerešpektuje pokyny odvolacieho súdu.\n\n                                            III.\n                                 Vyjadrenie okresného súdu\n\n10. Okresný súd vo vyjadrení k sťažnosti opísal priebeh konania a uviedol, že vo veci koná\npriebežne a plynulo.\n\n                                           IV.\n                           Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n\n11. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu\nprávnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu. K stavu právnej\nistoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu. Preto\nna naplnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány vec\nprerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet a právoplatne nerozhodli.\n12. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, ústavný\nsúd zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd\n\n                                               3\n\nrozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) ústavný súd v rámci prvého kritéria prihliada\naj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa. V tejto\nsúvislosti zdôrazňuje, že primeraná lehota na konanie v trestných veciach sa musí posudzovať\nprísnejšie, a to práve v dôsledku mimoriadne citeľného zásahu do sféry osobných práv a slobôd,\nktorý je s priebehom trestného procesu spojený (III. ÚS 633/2025, body 7 a 8 odôvodnenia).\n13. Čo sa týka zložitosti veci, treba uviesť, že pri návrhu na obnovu konania je úlohou súdu zistiť,\nči sú splnené podmienky na obnovu konania. Ide o skutkovo a právne pomerne nenáročnú agendu,\nktorá je bežnou súčasťou rozhodovacej praxe všeobecných súdov (pozri k tomu aj III. ÚS 220/2021,\nbody 6 a 7 odôvodnenia).\n14. Ak ide o správanie samotného sťažovateľa, ústavný súd nezistil, že by prispel k dĺžke konania\npred okresným súdom, v tomto smere neuviedol žiadne skutočnosti ani okresný súd.\n15. Ak ide o postup okresného súdu, zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené aj jeho\nneefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej\nneistoty účastníkov konania. Dôkazom neefektívnej činnosti okresného súdu v napadnutom konaní\nje samotný fakt, že vec nie je právoplatne skončená aj napriek vydaniu dvoch rozhodnutí vo veci\nsamej, ktoré boli odvolacím súdom zrušené a vec vrátená na opätovné prejednanie a rozhodnutie\n(pozri k tomu III. ÚS 633/2025, body 12 a 13).\n16. Dôvodom zrušenia rozhodnutí okresného súdu bol nesprávny procesný postup, resp.\nnerešpektovanie právneho názoru odvolacieho súdu, preto nemôže obstáť obrana okresného súdu,\nže vo veci nespôsobil prieťahy, keďže konal plynulo. Na základe týchto skutočností ústavný súd\nvyslovil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy (bod 1 výroku tohto nálezu). Pre konštatované porušenie práv z dôvodu\nneefektívnej činnosti už ústavný súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa samotným priebehom\nkonania.\n17. Vzhľadom na to, že vo veci nie je doteraz meritórne rozhodnuté, ústavný súd prikázal podľa\nčl. 127 ods. 2 ústavy okresnému súdu, aby v napadnutom konaní konal bez zbytočných prieťahov\n(bod 2 výroku tohto nálezu).\n18. Vo vzťahu k čl. 6 ods. 1 dohovoru je potrebné uviesť, že ESĽP síce konštantne tvrdí, že čl. 6\nods. 1 dohovoru sa na konania o obnove konania nevzťahuje, toto tvrdenie však neplatí absolútne.\nDotknutý článok dohovoru sa totiž v trestných veciach môže aplikovať aj pri obnove konania,\nak to odôvodňuje povaha, rozsah a špecifické črty tohto konania v príslušnom vnútroštátnom\nprávnom systéme. Uvedené platí, ak je úlohou súdu v konaní o obnove konania rozhodnúť\no trestnom obvinení (pozri Moreira Ferreira proti Portugalsku (č. 2) [VK], č. 19867/12, § 60\na § 65, 11. 7. 2017).\n19. Pri posúdení, či sa aplikuje čl. 6 ods. 1 dohovoru, je teda dôležité, či rozsah a povaha prieskumu\nskutočne vykonaného v konaní o obnove konania mohli viesť k záveru, že rozhodnutie o obnove\nkonania bolo určujúce pre rozhodnutie o trestnom obvinení. Samotný ESĽP aplikoval čl. 6 ods. 1\ndohovoru v trestnoprávnej rovine na obnovu konania v prípadoch, keď vnútroštátne súdy: i) boli\npovinné posúdiť, či už ESĽP predtým konštatoval porušenie práva týkajúceho sa spravodlivosti\nkonania; ii) vykonali nové preskúmanie prípadu tak, že vylúčili niektoré dôkazy, a iii) mali posúdiť\n\n                                                  4\n\nvýsledok ukončeného vnútroštátneho konania, ktoré sa týkalo záverov vyplývajúcich z rozhodnutia\nESĽP, a tam, kde to bolo potrebné, mali rozhodnúť o obnove konania, pričom toto rozhodnutie by\nmohlo byť určujúce („was likely to be decisive“) pre rozhodnutie o trestnom obvinení\n(pre podrobnosti pozri Abo proti Turecku, č. 3772/17, § 66 a § 67, 13. 11. 2025).\n20. Vo veci sťažovateľa nešlo o žiaden z už uvedených prípadov a z rozhodnutí krajského súdu je\nzrejmé, že úlohou okresného súdu je výlučne zistiť, či sú dané podmienky pre obnovu konania bez\ntoho, aby okresný súd revidoval závery pôvodného konania, resp. posudzoval dôveryhodnosť\ndôkazov predložených sťažovateľom. Podľa názoru ústavného súdu preto v sťažovateľovej veci\nrozhodnutie o obnove konania nie je rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci samej a na sťažovateľovu\nvec sa čl. 6 ods. 1 dohovoru nevzťahuje. Z tohto dôvodu ústavný súd ústavnej sťažnosti v tejto časti\nnevyhovel (bod 5 výroku tohto nálezu).\n21. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie ústavnej\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.\n22. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti žiada priznať finančné zadosťučinenie 10 000 eur vzhľadom\nna pretrvávajúcu právnu neistotu a pocit frustrácie vyplývajúci z konania okresného súdu, ktorý\nporušuje procesné normy a nerešpektuje rozhodnutie odvolacieho súdu.\n23. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie\nvyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie\nbez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).\n24. S prihliadnutím na charakter veci, dĺžku konania v rozsahu takmer štyroch rokov a význam\nsporu pre sťažovateľa ústavný súd návrhu sťažovateľa na priznanie finančného zadosťučinenia\nvyhovel sčasti a priznal finančné zadosťučinenie 1 500 eur (bod 3 výroku tohto nálezu). Vo zvyšnej\nčasti požadovaného zadosťučinenia ústavný súd ústavnej sťažnosti nevyhovel (bod 5 výroku tohto\nnálezu).\n\n                                               V.\n                                          Trovy konania\n\n25. V súlade s § 73 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon\no ústavnom súde“) priznal ústavný súd podľa výsledku konania sťažovateľovi aj nárok na náhradu\ntrov konania pred ústavným súdom. Trovy konania sťažovateľa pozostávali z trov právneho\nzastúpenia za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2026 (prevzatie a príprava zastúpenia,\npodanie ústavnej sťažnosti).\n26. Pri výpočte výšky náhrady trov konania ústavný súd vychádzal z vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná\nsadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2026 predstavovala\nv zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky sumu 396,50 eur a náhrada hotových výdavkov za každý úkon\nprávnej služby podľa § 16 ods. 3 vyhlášky predstavovala sumu 15,86 eur.\n\n                                                 5\n\n27. Výška odmeny právneho zástupcu tak predstavovala 793 eur (2 x 396,50 eur) a výška náhrady\njeho hotových výdavkov 31,72 eur (2 x 15,86 eur), t. j. spolu išlo o sumu 824,72 eur. Vzhľadom\nna skutočnosť, že právny zástupca sťažovateľa je platcom dane z pridanej hodnoty, uvedená suma\nsa v súlade s § 18 ods. 3 vyhlášky zvýšila aj o daň z pridanej hodnoty vo výške dvadsaťtri percent,\nt. j. o sumu 189,69 eur.\n28. Celkovo tak sťažovateľovi bola priznaná náhradu trov konania 1 014,41 eur. Priznanú náhradu\ntrov konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 62 zákona\no ústavnom súde v spojení s § 263 Civilného sporového poriadku) v lehote dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\n\nV Košiciach 30. septembra 2026\n\n                                                                        Robert Šorl\n                                                                      predseda senátu\n\n                                                6", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "prieťahy v konaní-neefektívny postup"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "22Nt/12/2022", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d468826b-fc9e-40c0-a4e8-c7ceae77b144", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.633.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 633/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 633/2025 z 29. 1. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-01-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.633.2025.1"}, {"guid": "ussr:6a1b534c-6163-44e8-9142-cc0416b2191d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.220.2021.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 220/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 220/2021 z 13. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-13", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.220.2021.2"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}], "citovane_v": []}