Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 407/2026 z 1. 7. 2026
Citácia: uznesenie Ústavného súdu SR z 1. júla 2026, sp. zn. III. ÚS 407/2026, ECLI:SK:USSR:2026:3.US.407.2026.1
Ústavný súd Slovenskej republiky | III. ÚS 407/2026 | ECLI:SK:USSR:2026:3.US.407.2026.1 | 2026-07-01 | Uznesenie
Oblasť práva: Ústavné právo – konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb
Citované ustanovenia: čl. 46 ods. 1 Ústavy, čl. 6 ods. 1 Dohovoru, čl. 13 ods. 4 Ústavy, čl. 127 ods. 1 Ústavy, Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1, Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 4
Zdroj: https://www.ustavnysud.sk/docDownload/ef0518c4-12a5-4a2c-a5de-8bdd9487d13d
Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.407.2026.1

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE
Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 407/2026-13
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov
Ivana Fiačana (sudca spravodajca) a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy
Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa Daniel Palko – Gaz – term, Žilinská 775,
Považská Bystrica, IČO 32 901 143, zastúpeného TAX LAW, s. r. o., Radlinského 23A, Malacky,
proti uzneseniu Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. TN-11S/79/2022-198 z 5. marca 2026 takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .
Odôvodnenie:
I.
Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci
1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 18. mája 2026 domáha
vyslovenia porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 v spojení Ústavy Slovenskej republiky
a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd napadnutým uznesením
správneho súdu o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, ktoré navrhuje zrušiť a vec
vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie.
2. Správny súd napadnutým uznesením zamietol sťažnosť proti uzneseniu z 15. októbra 2025
o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku.
3. Správny súd rekapituloval, že výzva na zaplatenie súdneho poplatku bola sťažovateľovi doručená
8. septembra 2025 a obsahovala všetky náležitosti vyžadované Správnym súdnym poriadkom.
Posledným dňom na zaplatenie poplatku vo výške 450 eur bol 18. september 2025. Sťažovateľ
súdny poplatok zaplatil 23. septembra 2025.
4. Sťažovateľ nenamietal, že poplatok zaplatil po lehote, ani nepreukázal, že došlo k niektorému
dôvodov predpokladaných v § 10 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Z. z.
o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“).

5. Sťažovateľ argumentoval tým, že správny súd vo veci konal, ak ho 23. apríla 2025 vyzval
na odstránenie vád kasačnej sťažnosti ešte pred zaplatením súdneho poplatku, čo zároveň spôsobilo,
že v čase pripísania poplatku už neexistovali procesné podmienky na zastavenie konania.
6. Správny súd v tejto súvislosti uviedol, že podľa § 10 ods. 2 písm. a) zákona o súdnych
poplatkoch síce správny súd konanie nezastaví, ak začal konať vo veci samej, ale za také konanie
možno považovať len také procesné úkony, ktorými sa súd zaoberá samotným nárokom, jeho
dôvodnosťou alebo rozsahom. Úkony správneho súdu smerujúce k prevereniu splnenia procesných
podmienok konania o kasačnej sťažnosti a úkony slúžiace na odstránenie formálnych vád podania
nemožno považovať za úkony vo veci samej. Z uvedeného teda vyplýva, že vydanie uznesenia
o odstránení vád kasačnej sťažnosti z 23. apríla 2025 nepredstavuje začatie konania vo veci samej
v zmysle § 10 ods. 2 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch.
7. Ďalej sa správny súd vyjadril aj k namietanej výške súdneho poplatku a uviedol, že predmetom
kasačnej sťažnosti boli tri rozhodnutia orgánu verejnej správy, preto sa poplatok týkal každého
jednotlivého rozhodnutia. Nešlo o jednu kasačnú sťažnosť, ako to prezentoval sťažovateľ,
pretože predmetom kasačného prieskumu mali byť celkom tri rozhodnutia správneho súdu.
8. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uvádza, že si je vedomý oneskorenej úhrady súdneho poplatku
o 5 dní, ale podľa jeho názoru bol jeho účel v plnom rozsahu naplnený. Poukazuje na to, že správny
súd mal k dispozícii súdny poplatok uhradený v plnej výške viac ako tri týždne pred vydaním
napadnutého uznesenia.
9. Aplikáciu procesných predpisov zo strany správneho súdu preto považuje za extrémne
formalistickú. Podľa jeho názoru legitímny cieľ sledovaný zákonom o súdnych poplatkoch,
teda zabezpečenie úhrady súdneho poplatku, bol bez akýchkoľvek pochybností dosiahnutý.
II.
Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
10. Ústavný súd po preskúmaní námietok obsiahnutých v sťažnosti zastáva názor, že sťažovateľ
predtým v sťažnosti aj teraz v ústavnej sťažnosti len predostiera svoje alternatívne právne posúdenie
veci, pričom správny súd sťažovateľovi logicky a ústavne súladným spôsobom vysvetlil, prečo jeho
argumentácia neobstojí. Právna úprava § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch je vo vzťahu
k posudzovanej veci jednoznačná. Procesná disciplína pri platení súdnych poplatkov je normovaná
prísne. Zastavenie konania je procesnou sankciou za nesplnenie poplatkovej povinnosti
v stanovenej lehote a nezaplatenie súdneho poplatku riadne a včas nemožno zhojiť
(III. ÚS 279/2023, III. ÚS 454/2025, II. ÚS 512/2025).
11. Ústavný súd v minulosti opakovane (napr. II. ÚS 224/2018, II. ÚS 105/2018, II. ÚS 134/2015,
II. ÚS 361/2015) zdôraznil, že rozhodovanie o súdnych poplatkoch (napr. o oslobodení od súdnych
poplatkov, o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku a pod.) spravidla nemôže byť
predmetom ústavnej ochrany, pretože aj keď sa jeho výsledok sekundárne dotýka účastníka
konania, samotný „spor“ týkajúci sa súdnych poplatkov vzhľadom na podstatu konania v zásade
nedosahuje intenzitu opodstatňujúcu porušenie základných práv a slobôd sťažovateľa.
Rozhodovanie o súdnych poplatkoch – o naplnení zákonom ustanovených predpokladov
na oslobodenie od súdnych poplatkov, o následkoch nepriznania oslobodenia od povinnosti zaplatiť

2

súdny poplatok alebo o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku – spadá výlučne
do rozhodovacej právomoci všeobecných súdov. Je preto vecou judikatúry všeobecných súdov,
aby vymedzila kritériá, z ktorých bude pri aplikácii zákonných ustanovení týkajúcich sa súdnych
poplatkov vychádzať (porov. I. ÚS 27/2014, III. ÚS 559/2011, III. ÚS 441/2014).
12. Ústavný súd zdôrazňuje, že poplatková povinnosť sťažovateľa vznikla v zmysle § 5 ods. 1
písm. a) zákona o súdnych poplatkoch podaním kasačnej sťažnosti, a nie až doručením výzvy
na zaplatenie súdneho poplatku. Ustanovenie § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch
prostredníctvom inštitútu následnej výzvy na zaplatenie súdneho poplatku (použiteľnej v prípade
nesplnenia zákonnej povinnosti poplatníka) umožňuje poplatníkovi zaplatiť súdny poplatok
ešte v dodatočnej lehote, ktorú možno z titulu jej povahy označiť za lehotu na nápravu.
Ak sťažovateľ nezaplatil súdny poplatok ani v tejto správnej súdom poskytnutej dodatočnej lehote,
v dôsledku čoho bolo konanie o jeho kasačnej sťažnosti zastavené, nemožno uvažovať
o formalistickom odopretí spravodlivosti.
13. Ústavný súd preto uzatvára, že namietané uznesenie zodpovedá zmyslu a účelu použitých
ustanovení zákona o súdnych poplatkoch, je riadne odôvodnené, a nemožno sa stotožniť
so sťažovateľom tvrdeným odopretím spravodlivosti v dôsledku formalistického prístupu správneho
súdu pri posúdení splnenia podmienok na zastavenie konania pre nezaplatenie súdneho poplatku.
Správny súd dostatočne vysvetlil, z akých dôvodov sťažnosť zamietol.
14. Ústavný súd preto ústavnú sťažnosť sťažovateľa v celom rozsahu odmietol podľa § 56 ods. 2
písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ako zjavne neopodstatnenú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 1. júla 2026

Robert Šorl
predseda senátu

3