{"guid": "ussr:37838963-8bc6-4480-93b0-6ebe6d2cb022", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.331.2026.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 331/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 331/2026 z 3. 6. 2026", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 3. júna 2026, sp. zn. III. ÚS 331/2026, ECLI:SK:USSR:2026:3.US.331.2026.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ivan Fiačan", "sudca_id": 1071, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ivan-fiacan-1071", "datum_vydania": "2026-06-03", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/37838963-8bc6-4480-93b0-6ebe6d2cb022", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.331.2026.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.331.2026.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.331.2026.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 331/2026-15\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov\nIvana Fiačana (sudca spravodajca) a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľov\n,\n,\n, a\n,\n,\nzastúpených G. Lehnert, s. r. o., Budova ORBIS, Rajská 7,\nBratislava, proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/93/2025\nz 30. júla 2025 takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľov a skutkový stav veci\n1. Sťažovatelia sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 15. októbra 2025 domáhajú\nvyslovenia porušenia svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) a svojho práva podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd\nrozsudkom najvyššieho súdu o zamietnutí dovolania v ich civilnej veci. Navrhujú rozsudok\nnajvyššieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.\n2. Sťažovatelia boli v konaní pred všeobecnými súdmi v postavení žalobcov v konaní o určenie\nneplatnosti dražby nehnuteľnosti podľa § 21 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách\na o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti\n(Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dobrovoľných dražbách“).\nNeplatnosť dražby v žalobe odvodzovali z týchto dôvodov:\na) namietali ocenenie nehnuteľnosti znaleckým posudkom z 9. júna 2010 na účely konania dražby\nvo výške 134 000 eur; podľa sťažovateľov išlo o cenu o 150 000 eur menšiu ako cena ohodnotená\nbankovým znalcom pri poskytnutí úveru v roku 2007;\nb) namietali, že dražba sa konala takmer rok od „vypovedania úveru“ a v nevhodnom ročnom\nobdobí;\n\nc) namietali vyhotovenie nového znaleckého posudku z 2. marca 2011 na účely konania opakovanej\ndražby, ktorý stanovil cenu na 94 900 eur, pritom nový znalecký posudok nebolo potrebné\nvypracovať, keďže od vypracovania prvého znaleckého posudku uplynulo len 8 mesiacov,\nt. j. znalecký posudok nebol starší ako 1 rok, v dôsledku čoho sa nehnuteľnosť pri druhej\nopakovanej dražbe vydražila za 73 700 eur;\nd) namietali, že dražobník nezverejnil oznámenie o dražbe na úradnej tabuli obce ani v periodickej\ntlači, a neoznačil predmet dražby nápisom „DRAŽBA“; a napokon\ne) namietali aj nedostatky notárskej zápisnice o dražbe, ktorú mali okrem notára podpísať aj\ndražobník, licitátor a vydražiteľ, a ich podpisy mali na zápisnici chýbať.\n3. Súd prvej inštancie v poradí prvým rozsudkom z 18. septembra 2013 žalobu zamietol. Krajský\nsúd uznesením z 8. marca 2016 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie z dôvodu procesných pochybení.\n4. Súd prvej inštancie v poradí druhým rozsudkom z 26. októbra 2016 žalobu zamietol. Nestotožnil\nsa s tvrdením sťažovateľov o zmanipulovaní dražby z dôvodu vypracovania ďalšieho\nznaleckého posudku, o neprimeranosti vydraženej ceny a miesta konania dražby. Súd uviedol,\nže pri opakovanej dražbe je najnižšie podanie prakticky vždy znížené a je typické, že nehnuteľnosti\nsa vydražia za nižšie ako trhové ceny. Úvahy sťažovateľov, že ak by sa dražba konala na inom\nmieste ako v Hlohovci, bol by vyšší predpoklad účasti na dražbe, považoval súd za hypotetické.\n5. Proti v poradí druhému rozsudku podali sťažovatelia odvolanie. Argumentovali tým,\nže z výťažku dražby sa uspokojila aj pohľadávka, na ktorú nebola uzatvorená zmluva o vykonaní\ndražby, a voči tejto pohľadávke absentovalo vyhlásenie o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky.\nArgumentovali, že v Hlohovci vzdialenom 71,5 km od draženej nehnuteľnosti sa nemôže vytvoriť\nrovnaký predpoklad účasti na dražbe ako v Bratislave (29 km od draženej nehnuteľnosti),\na prijateľná by bola aj dražba v Dunajskej Strede (16 km od draženej nehnuteľnosti). Poukázali\nna to, že žalovaný v 1. rade (banka v postavení záložného veriteľa) použil rozdielne metódy\npre ohodnotenie nehnuteľnosti ako zálohu pri poskytovaní úveru a ako predmetu dražby. Takisto\nnamietali ohodnotenie predmetu dražby v rozpore s § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách\na označenie predmetu dražby v rozpore s § 11 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách.\n6. Krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že určil, že dražba je neplatná.\n7. Najvyšší súd po podaní dovolania zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie s odôvodnením, že konanie bolo postihnuté procesnou vadou podľa § 420 písm. f)\nCivilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), keď odvolací súd nepostupoval v súlade\ns § 382 CSP a strany nevyzval na vyjadrenie k možnému použitiu ustanovenia o existencii\nporušenia zákona o dobrovoľných dražbách. Najvyšší súd zároveň konštatoval, že krajský súd\ndospel k odlišným skutkovým záverom bez toho, aby zopakoval dokazovanie.\n8. Krajský súd následne určil, že dražba je neplatná, a vo vzťahu žalovanému vo 4. rade potvrdil\nrozsudok súdu prvej inštancie pre nedostatok vecnej legitimácie. Krajský súd zotrval na svojich\npredchádzajúcich záveroch, že určenie miesta a času konania dražby bolo v rozpore s § 11 ods. 1\nzákona o dobrovoľných dražbách, čím bola obmedzená účasť na dražbe, keďže pri dražbách\nje opodstatnené očakávať najvyšší počet záujemcov z lokality, v ktorej sa dražená nehnuteľnosť\nnachádza. Takisto považoval súd za opodstatnenú námietku, že ak sa zmluva s dražobníkom\n\n2\n\nuzatvorila v marci 2010, nedôvodne čakal do októbra 2010 (konanie prvej dražby), resp.\n15. decembra 2010 (konanie druhej dražby), keď predaj najviac stagnuje. Podľa súdu žalovaný\nv 2. rade nepreukázal zverejnenie oznámenia o dražbe na úradnej tabuli obce a označenie predmetu\ndražby s nápisom „DRAŽBA“. Krajský súd považoval za dôvodnú aj námietku sťažovateľov\ntýkajúcu sa ohodnotenia predmetu dražby. Prvý posudok z júna 2010 určil cenu na 139 000 eur,\npričom žalovaný v 2. rade mohol na základe tohto posudku vykonať dražbu aj v marci 2011\n(posudok nebol starší ako jeden rok), avšak dal vypracovať nový posudok, v ktorom znalec\nneodôvodnene cenu znížil na 94 900 eur. O neprimeranej cene svedčí aj skutočnosť, že žalovaný\nv 3. rade mal po vydražení nehnuteľnosti za 73 500 eur následne už v novembri 2011 inzerovať\nnehnuteľnosť na predaj za 134 000 eur.\n9. Proti už uvedenému rozsudku podali dovolania žalovaný v 1. a 2. rade.\n10. Najvyšší súd rozsudok vo vzťahu k výroku o neplatnosti dražbe uznesením z 29. októbra 2024\nzrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Najvyšší súd konštatoval existenciu vady\nzmätočnosti, ako aj nesprávne právne posúdenie veci. Podľa najvyššieho súdu si krajský súd\nbez ďalšieho osvojil tvrdenia o nevhodnom termíne dražby, bezdôvodne zaťažil žalovaných\npreukazovaním povinností dražobníka podľa § 11 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách\n(zverejnenie oznámenia o dražbe), najmä ak tieto oznámenia boli súčasťou spisu, a takisto uviedol,\nže krajský súd sa nezaoberal tým, či v okolnostiach danej veci išlo o také porušenie zákona\no dobrovoľných dražbách, ktorým by boli žalobcovia dotknutí na svojich právach. Za nesprávne\npovažoval aj právne posúdenie krajského súdu o neprimeranosti miesta konania dražby (tu najvyšší\nsúd konštatoval odklon od rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v otázke vzdialenosti miesta\ndražby od draženej nehnuteľnosti) a o ocenení dražených nehnuteľností (aj tu najvyšší súd\nkonštatoval odklon od rozhodovacej praxe dovolacieho súdu).\n11. Krajský súd rozhodol rozsudkom sp. zn. 5Co/1/2025 z 28. januára 2025, ktorým rozsudok súdu\nprvej inštancie, ktorým bola žaloba zamietnutá, potvrdil, poukazujúc na záväzné názory najvyššieho\nsúdu.\n12. Proti už uvedenému rozsudku krajského súdu podali sťažovatelia dovolanie, ktorého\nprípustnosť odvodzovali z § 420 písm. e) a f) CSP.\n13. Vo vzťahu k § 420 písm. e) namietali, že vo veci rozhodol sudca, ktorý predtým pôsobil ako\nriaditeľ pobočky banky u žalovaného v 1. rade a v tejto veci rozhodol v prospech svojho bývalého\nzamestnávateľa.\n14. Vo vzťahu k § 420 písm. f) CSP sťažovatelia namietali, že neboli krajským súdom po zrušení\na vrátení veci vyzvaní na vyjadrenie a neboli ani účastní dokazovania 28. januára 2025. Namietali\nnesprávne hodnotenie dôkazov a porušenia zákona o dobrovoľných dražbách. V konkrétnostiach\nuvádzali nasledovných päť dovolacích dôvodov:\n14.1. Záložný veriteľ uvedený v katastri nehnuteľností nie je totožný s navrhovateľom dražby\nuvedeným v zmluvách o vykonaní dražby. Uvedeným tvrdením sťažovatelia namietali, že žalovaný\nv 1. rade nie je osobou, ktorá bola oprávnená navrhnúť vykonanie dražby, a nie je osobou,\nv prospech ktorej bolo zriadené záložné právo. Tvrdili, že navrhovateľ dražby svoje oprávnenie\npodať návrh na výkon záložného práva odvodil zo svojho právneho nástupníctva a prevzatia práv\n\n3\n\na povinností svojho predchodcu, pričom navrhovateľ dražby nesplnil povinnosť oznámiť prevzatie\nkonkrétnych pohľadávok sťažovateľov.\n14.2. Sťažovatelia namietali vady obsahu zmluvy o vykonaní dražby z 24. marca 2010\na opakovanej dražby zo 6. januára 2011. Tvrdili, že v zmluve o vykonaní dražby bol nesprávne\nurčený predmet dražby a chybne uvedený dôvod konania dražby. K uvedeným tvrdeniam ponúkli\ndôkazy a rozsiahlu argumentáciu.\n14.3. Podľa sťažovateľov žalovaný v 1. rade písomne nevyhlásil výkon záložného práva k skoršej\npohľadávke z úveru, „ku ktorej uhradzovacia funkcia bola tiež aktivovaná jej pravosť, splatnosť\na výška“, a nesplnil tým podmienku podľa § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách.\n14.4. Sťažovatelia namietali porušenie § 11 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách a uviedli,\nže dražiteľ mal zákonnú povinnosť, aby bol predmet dražby najmenej 15 dní pred konaním dražby\noznačený označením uvedeným v prílohe zákona. Tvrdili, že zákon o dobrovoľných dražbách\nu dražobníka vyžaduje splnenie tejto povinnosti zadokumentovať, aby pred súdom vedel preukázať,\nže si splnil povinnosť, ktorú mu zákon ukladá aj v prípade, že by vlastník predmetu dražby uvedené\noznačenie odstránil.\n14.5. Sťažovatelia namietli špekulatívne konanie žalovaných, ktoré videli v nesprávnych údajoch\nodovzdaných znalcovi, neochote poskytnúť znalecký posudok žalobcom, bezdôvodnom\nopakovanom objednaní vypracovania znaleckého posudku a vytvorení rozdielnych podmienok\nocenenia nehnuteľnosti v porovnaní s oceňovaním pri poskytovaní úveru. Určenie miesta dražby\na jej termínu považovali za špekulatívne. Tvrdili, že neboli po vypracovaní znaleckého posudku\no tomto posudku informovaní. Tvrdili, že nehnuteľnosť k druhej ohliadke k vypracovaniu\nznaleckého posudku sprístupnili, ohliadky sa osobne mala zúčastniť ich právna zástupkyňa.\nK druhému znaleckému posudku vyjadrili svoj názor listom s uvedením dôvodu, prečo odmietajú\núčasť na ohliadke predmetu dražby.\n15. Sťažovatelia na záver v dovolaní uviedli, že dražobný proces prebiehal za podmienok\na v dôsledku vád obsahu zmluvy o vykonaní dražby a vykonaní opakovanej dražby tak, že tieto\nvady vytvorili nepriaznivé podmienky pre vykonanie dražby a súdy nižších inštancií sa vadami\nobsahových náležitostí zmluvy o vykonaní dražby a opakovanej dražby vôbec nezaoberali, hoci\nzakladajú neplatnosť dražby. A ak sa týmito námietkami zaoberali, zaoberali sa nimi iba jednotlivo,\nbez súvislosti s ostatnými obsahovými náležitosťami zmlúv.\n16. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že žalobcovia mali zákonné právo\nna uplatnenie námietky zaujatosti proti konajúcemu sudcovi už v konaní pred súdom prvej\ninštancie, čo však neurobili. Ak žalobcovia tvrdili, že záložný veriteľ uvedený v registri\nnehnuteľností nie je totožný s navrhovateľom dražby, žalovaný v 1. rade považoval túto\nargumentáciu za nesprávnu. Poukázal na to, že Československá obchodná banka, a. s., prebrala\nna základe § 59 ods. 4 a 5 Obchodného zákonníka práva a povinnosti Československé obchodní\nbanky, a. s., pobočky zahraničnej banky v Slovenskej republike. Nedošlo tak k postúpeniu\npohľadávok, ale k prechodu práv a povinností v zmysle právneho nástupníctva. Pokiaľ ide o ďalšiu\nargumentáciu žalobcov ̶ s touto sa už dostatočne vysporiadali súdy nižších inštancií a podľa\nžalovaného v 1. rade k zásahu do práva na spravodlivý proces sťažovateľov nedošlo.\n\n4\n\n17. Najvyšší súd vo vzťahu k námietke zaujatosti proti sudcovi prejednávajúcemu vec na súde prvej\ninštancie uviedol, že hoci sťažovatelia počas konania námietku zaujatosti nepodali, neznamená to,\nže konanie nemôže byť zaťažené touto vadou zmätočnosti (R 59/1997). Preto najvyšší súd posúdil,\nči konajúci sudca bol zaujatý, najmä z pohľadu jeho vzťahu k žalovanému v 1. rade, čo namietali\naj sťažovatelia. Z pripojeného životopisu sudcu vyplynulo, že sudca od 1. apríla 2005\ndo 31. októbra 2005 pôsobil ako zástupca riaditeľa na pobočke žalovaného v 1. rade. Podľa\nnajvyššieho súdu len poukaz na minulé zamestnanie zákonného sudcu nepostačuje, pretože zákonný\nsudca bol zamestnancom žalovaného v 1. rade len krátke obdobie (7 mesiacov), od 1. novembra\n2005 bol zamestnancom Okresného súdu Bratislava II ako vyšší súdny úradník a sudcom\nOkresného súdu Bratislava II sa stal 13. mája 2013 a vo veci rozhodol na pojednávaní\n13. septembra 2013. Keďže k tvrdeniu sťažovateľov nepristúpili ďalšie skutočnosti, ktoré\nby naznačovali neprípustný vzťah sudcu k stranám sporu, nemožno dôvodne konštatovať, že sudca\nje zaujatý. Zamestnanie len počas krátkeho obdobia a 8-ročný odstup medzi skončením pracovného\npomeru a rozhodnutím vo veci svedčia v prospech jeho nestrannosti.\n18. Vo vzťahu k prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP dovolací súd k jednotlivým\ndovolacím dôvodom sťažovateľov uviedol:\n19. Vo vzťahu k námietke, že krajský súd sťažovateľov po zrušení rozhodnutia najvyšším súdom\na vrátení veci nevyzval na vyjadrenie sa a neumožnil im zúčastniť sa dokazovania, najvyšší súd\nkonštatoval, že žiadne ustanovenie CSP neukladá súdu povinnosť vyzvať strany sporu\nna vyjadrenie. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania a bez vykonávania ďalšieho\ndokazovania. Krajský súd rozsudok len verejne vyhlásil 28. januára 2025 a sťažovatelia ani\nnetvrdili, že požiadali o oznámenie miesta a času verejného vyhlásenia rozsudku. Miesto a čas\nvyhlásenia rozsudku bolo riadne oznámené na úradnej tabuli súdu, čo aj vyplýva zo súdneho spisu.\n20. Vo vzťahu k námietke sťažovateľov, že záložný veriteľ nie je osoba totožná s navrhovateľom\ndražby, najvyšší súd uviedol, že túto námietku sťažovatelia nevzniesli skôr (v odvolaní), a preto sa\nňou odvolací súd ani nemohol zaoberať, a teda ju nemôže preskúmať ani dovolací súd. Obiter\ndictum však najvyšší súd uviedol, že v tomto smere došlo k prevzatiu práv a povinností podľa § 59\nods. 4 a 5 Obchodného zákonníka. Rovnako sa najvyšší súd vysporiadal aj s námietkou\nsťažovateľov o nesprávne určenom predmete dražby a nesprávne uvedenému dôvodu dražby,\nt. j. ak ich sťažovatelia neuviedli v odvolacom konaní, nemôže ich dovolací súd preskúmavať\nv rámci dovolacieho konania (§ 435 CSP).\n21. Vo vzťahu k tvrdeniu, že žalovaný v 1. rade nevyhlásil pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky\naj k pohľadávke z druhého úveru (skoršia pohľadávka), najvyšší súd v tejto súvislosti uviedol,\nže sťažovateľom poskytol žalovaný v 1. rade dva úvery, a zo zmluvy o vykonaní dražby vyplýva,\nže dražba sa vykonáva pre jeden z týchto úverov. Uvedené ale neznamená, že výťažok dražby\nnemôže byť použitý aj na uspokojenie iných pohľadávok vo vzťahu k záložným právam viaznucim\nna draženej nehnuteľnosti a pri odovzdaní výťažku dražby (§ 32 zákona o dobrovoľných dražbách)\nbolo potrebné postupovať podľa § 151ma Občianskeho zákonníka.\n22. Vo vzťahu k splneniu podmienky podľa § 11 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách, t. j.\numiestniť na predmet dražby oznámenie o dražbe, najvyšší súd poukázal na svoje skoršie\nrozhodnutie o tejto otázke sp. zn. 2Cdo/200/2022 z 29. októbra 2024 v spojení s rozsudkom\nKrajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Co/1/2025 z 28. januára 2025. V tomto kontexte poukázal\n\n5\n\nna to, že nie je dôvod, aby sa uplatnila negatívna dôkazná teória a v tom zmysle, že žalovaných\nnemôže zaťažovať dôkazné bremeno o nesplnení tejto povinnosti. Súd poukázal na to, že splnenie\ntýchto povinností sa dá preukázať a splnenie povinnosti podľa § 11 ods. 4 zákona o dobrovoľných\ndražbách (inzercia v novinách a oznámenie konania dražby obci) boli preukázané listinami, ktoré\nsú súčasťou spisu. Najvyšší súd v tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie sp. zn. 6Cdo/66/2019,\npodľa ktorého nemožno porušenia zákona o dobrovoľných dražbách skúmať izolovane, ale je\npotrebné skúmať, či dané porušenie mohlo mať skutočný dopad na práva žalobcov a či títo mohli\nbyť porušením zákona o dobrovoľných dražbách dotknutí.\n23. Vo vzťahu k námietke miesta konania dražby najvyšší súd odkázal na svoje skoršie\nrozhodnutie, v ktorom sa s touto otázkou už vysporiadal (sp. zn. 2Cdo/200/2022 z 29. októbra\n2024), v ktorom poukázal na svoju ustálenú judikatúru (R 138/2018, ktoré ďalej rozvinul najvyšší\nsúd v rozhodnutí sp. zn. 8Cdo/58/2018, v ktorom konštatoval: «Za neprimerané možno „bez\nďalšieho“ považovať iba také miesto konania dražby, ak ním je v prípade dražby bežnej\nnehnuteľnosti (bytu alebo rodinného domu) určenej na každodenné bývanie, miesto vzdialené\nniekoľko stoviek kilometrov od miesta, v ktorom sa dražená nehnuteľnosť nachádza (nie vzdialenosť\ndo 100 km). Záver o neprimeranosti a nevhodnosti miesta konania dražby bude teda závisieť\nod posúdenia konkrétnych okolností toho-ktorého prípadu, vyhodnotením ktorých súd môže dospieť\nk tomu, že určenie miesta konania dražby skutočne spôsobilo, prípadne mohlo spôsobiť, sťaženie\núčasti dražiteľov (predovšetkým z blízkeho okolia ak išlo o nehnuteľnosť určenú na bývanie)\nna dražbe.» Tiež poukázal na rozhodnutia, ktoré sa od tohto názoru neodklonili (body 28 a 29),\nnapr. sp. zn. 8Cdo/289/2019 alebo na rozhodnutia, kde bola konštatovaná neprimeraná vzdialenosť\naž pri vzdialenosti 336 km (sp. zn. 1Cdo/118/2017) alebo 170 km (sp. zn. 2Cdo/97/2022).\nAj vo vzťahu k námietkam k ohodnoteniu predmetu dražby v rozpore s § 12 ods. 1 zákona\no dobrovoľných dražbách najvyšší súd odkázal na svoje skoršie rozhodnutie, v ktorom sa s touto\notázkou už vysporiadal (sp. zn. 2Cdo/200/2022 z 29. októbra 2024), v ktorom (body 30 a 31)\npoukázal na rozhodnutie sp. zn. 3Cdo/233/2010 a sp. zn. 7Cdo/15/2021, podľa ktorých určenie ceny\ndraženej nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť dražby. Najvyšší súd konštatoval, že\nv prejednávanej veci dražobník zaistil ohodnotenie predmetu dražby; cena predmetu dražby bola\nstanovená znaleckým posudkom; znalecký posudok nebol v deň konania starší ako šesť mesiacov.\nTiež uviedol, že za správnosť vypracovaného znaleckého posudku nesie zodpovednosť znalec.\n24. Najvyšší súd v závere konštatoval, že sťažovatelia v dovolaní neopodstatnene namietali\nnesprávny procesný postup [§ 420 písm. f) CSP], ktorý mal mať za následok porušenie práva\nna spravodlivý proces, avšak táto vada v konaní zistená nebola. Najvyšší súd nezistil také porušenie\nprocesného postupu súdu, ktorým by boli sťažovatelia ukrátení na svojich procesných právach.\nNajvyšší súd na základe už uvedených dôvodov dovolanie zamietol.\nII.\nArgumentácia sťažovateľov\n25. Proti uvedenému rozsudku najvyššieho súdu podali sťažovatelia túto ústavnú sťažnosť. Ich\nnámietky možno zhrnúť do týchto bodov:\n\n6\n\n25.1. Sťažovatelia namietajú porušenie svojho právo na nestranného sudcu, čo odôvodňujú svojou\npredchádzajúcou argumentáciou, teda tým, že zákonný sudca bol bývalým zamestnancom\nžalovaného v 1. rade, čo podľa sťažovateľov zakladá dôvody jeho zaujatosti.\n25.2. Sťažovatelia namietajú „vady vôle, nekalé obchodné praktiky a porušenie zákona\no spotrebiteľoch č. 250/2004 § 4 ods. 2c“. Poukazujú na to, že pri poskytovaní úveru boli nesprávne\na klamlivo informovaní, čo navodilo vadu ich vôle pri uzatváraní zmlúv o zriadení záložného práva.\nŽalovaný v 1. rade im mal prisľúbiť vykonanie dražby do troch mesiacov a rýchlu možnosť\nvyrovnania dlhu, ako aj možnosť vypracovať znalecký posudok na účely poskytnutia úveru\nza nižšiu cenu.\n25.3. Sťažovatelia namietajú aktívnu legitimáciu navrhovateľa dražby. Na katastri nehnuteľností\nje stále ako záložný veriteľ vedená Československá obchodní banka, a. s., Praha 1, Nové Mesto,\nNa Príkope 854/14, IČO 000 013 50, pričom navrhovateľom dražby je Československá obchodná\nbanka, a. s., so sídlom Michalská ulica, Bratislava, IČO 36 854 140, ktorá je podľa výpisu\nz obchodného registra právnym nástupcom Československej obchodnej banky, a. s., Praha,\nIČO 000 013 50. Žalovaný v 1. rade podľa sťažovateľov nikdy nepreukázal, že prevzal práva\na povinnosti svojho právneho predchodcu v súlade s § 59 ods. 4 a 5 Obchodného zákonníka, o čom\nsvedčí aj zápis v katastri nehnuteľností. Výpis z obchodného registra nespĺňa požiadavku podľa\n§ 59 ods. 4 a 5 Obchodného zákonníka. Sťažovatelia tvrdia, že boli uvedení do omylu, pretože boli\ntoho názoru, že navrhovateľ dražby (žalovaný v 1. rade) koná ako pobočka zahraničnej banky, a nie\nako novozaložený samostatný právny subjekt.\n25.4. Sťažovatelia takisto poukazujú na vady zmluvy o vykonaní dražby a dobrovoľnej dražby\na o vykonaní opakovanej dražby a poukazujú na porušenie § 16 ods. 1 zákona o dobrovoľných\ndražbách. Napriek tomu, že v zmluvách je uvedené, že dražba sa vykonáva len vo vzťahu k jednej\npohľadávke (69 592,51 eur), dražba sa vykonala aj vo vzťahu k druhej pohľadávke vo výške\n165 509,64 eur.\n25.5. Sťažovatelia namietajú ohodnotenie predmetu dražby a poukazujú na porušenie princípu\nproporcionality. Opakujú svoju argumentáciu zo svojich podaní pred všeobecnými súdmi\na namietajú vypracovanie znaleckých posudkov, podklady pre vyhotovenie znaleckého posudku,\nrozdiel v ocenení nehnuteľnosti pri poskytovaní úveru v roku 2007 a pri dražbe v roku 2011,\npoukazujú na rôzne konkrétnosti, ktoré mal znalec nesprávne vyhodnotiť (poloha, stav, ďalšie\nvlastnosti nehnuteľnosti). Sťažovatelia namietajú aj znalecké ocenenie draženej nehnuteľnosti, ktorá\nbola ohodnotená na základe rozdielnych podmienok a na základe vykonštruovaných nepravdivých\nskutočností. Pri poskytovaní úveru bola nehnuteľnosť zaradená do pásma Bratislava, pričom\npri dražbe do toho pásma nehnuteľnosť zaradená nebola. Znalec, ktorý nehnuteľnosť oceňoval\nna účely dražby, vychádzal zo znaleckého posudku z roku 2006, a nie z roku 2007, v ktorom bol\nzachytený skutkový stav po zhodnotení nehnuteľnosti. Takisto znalec opomenul v posudku uviesť\nrozhodné skutočnosti (použite nadštandardných materiálov) alebo ich uviedol nesprávne (napr. to,\nže sa nehnuteľnosť nachádza na okraji obce, pritom je v centre obce). Žalovaný v 2. rade ako\ndražobník zostal k námietkam sťažovateľov pasívny, čím porušil § 12 ods. 5 zákona\no dobrovoľných dražbách. Súdy nesprávne vyhodnotili aj skutočnosť, že sťažovatelia nesprístupnili\nnehnuteľnosť pre účely vypracovania znaleckého posudku, pritom tí ho prostredníctvom svojej\nprávnej zástupkyne sprístupnili. Napádajú tiež zníženie ceny v druhom znaleckom posudku, podľa\n\n7\n\nktorého znalec znížil cenu o 70 % oproti cene pri poskytovaní úveru, pritom z ničoho nevyplýva\nodôvodnený pokles cien v danej lokalite.\n25.6. Sťažovatelia namietali doručovanie znaleckého posudku v rozpore s § 12 ods. 4 zákona\no dobrovoľných dražbách. Prvý znalecký posudok mal byť sťažovateľom doručený jeden deň\npo vykonaní dražby.\n25.7. Sťažovatelia poukazovali na nevhodný výber miesta konania dražby a v tomto smere\nzopakovali svoju argumentáciu, ktorú uvádzali v konaní pred všeobecnými súdmi.\n25.8. Sťažovatelia poukazovali na neoznačenie predmetu dražby spôsobom podľa § 11 ods. 5\nzákona o dobrovoľných dražbách, t. j. namietali, že na nehnuteľnosti nebolo označenie „DRAŽBA“.\n25.9. Sťažovatelia poukazovali na to, že porušením zákona o dobrovoľných dražbách boli dotknutí\nna svojich právach a bola im spôsobená majetková a nemajetková škoda. Poukázali na svoje\niniciatívy voči Národnej banke Slovenska a Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré\nvšak boli neúspešné.\n25.10. Sťažovatelia namietajú vady pri vyhlásení rozsudku krajského súdu, ktorý rozhodnutie podľa\nnich vyhlásil bez nariadenia pojednávania, čím tak porušil § 177 ods. 2 CSP.\nIII.\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\n26. Predmetom ústavnej sťažnosti je námietka o porušení práva na nestranného sudcu a práva\nna spravodlivý proces rozsudkom najvyššieho súdu o dovolaní. Ústavný súd sa teda zaoberal tým,\nči najvyšší súd o dovolaní rozhodol ústavno-konformne a či rozsudkom dovolacieho súdu nedošlo\nk porušeniu ústavných práv sťažovateľov. Takisto sa zaoberal tým, akým spôsobom porušenie\nsvojich práv sťažovatelia vymedzili v tejto ústavnej sťažnosti.\n27. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti napádajú rozsudok najvyššieho súdu, ktorým ich dovolanie\nzamietol. Ich ústavná sťažnosť tak má, prirodzene, smerovať k preskúmaniu právnych názorov\nnajvyššieho súdu na dovolacie námietky sťažovateľov, ktoré uviedli v dovolaní. Ústavný súd\nvšeobecne k námietkam sťažovateľov, ktoré predkladajú v ústavnej sťažnosti, uvádza,\nže sťažovatelia v ústavnej sťažnosti len opätovne predkladajú ústavnému súdu svoju argumentáciu,\nktorú už uvádzali v dovolaní, pričom však nijako nevznášajú konkrétne námietky voči argumentom\nnajvyššieho súdu, nijako tieto argumenty nespochybňujú a neuvádzajú, v čom vidia porušenie\nsvojich základných práv a slobôd napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu. Navyše, nad rámec\ndovolacích námietok sťažovatelia uvádzajú v tejto ústavnej sťažnosti ďalšie argumenty, ktoré\nneuvádzali ani v dovolacom konaní.\n28. Vo vzťahu k prvej námietke o porušení práva na nestranného sudcu ústavný súd predovšetkým\nuvádza, že sťažovatelia vo svojej argumentácii neuvádzali, v čom sú argumenty najvyššieho súdu\nnedostatočné. Najvyšší súd argumentoval v bodoch 22 – 23.11 a poukázal najmä na to, že zákonný\nsudca prejednávajúci vec na súde prvej inštancie bol zamestnancom žalovaného v 1. rade krátke\nčasové obdobie v roku 2005, a takisto na to, že sudcom sa stal až s dostatočným časovým odstupom\nv roku 2013 a v tomto roku sa stal aj zákonným sudcom pre túto vec. Najvyšší súd sa námietkou\nzaujatosti zaoberal aj napriek tomu, že ju sťažovatelia pred súdom prvej inštancie neuplatnili,\npoukazujúc na R 59/1997, a teda neignoroval právo sťažovateľov na nestranného sudcu. Ak však\n\n8\n\nk týmto skutočnostiam nepristupuje žiadna iná okolnosť, len opakovanie doterajšej argumentácie\nna konštatovanie zaujatosti nepostačujú. Sťažovatelia vo vzťahu k týmto argumentom najvyššieho\nsúdu v ústavnej sťažnosti neargumentovali, nenamietali, a preto sa nedostatočne vysporiadali s tým,\nv čom došlo napadnutým rozhodnutím k porušeniu ich práva na nestranného sudcu\na na prerokovanie veci nezávislým súdom podľa čl. 48 ods. 1 ústavy. Vo vzťahu k nestrannosti\nsudcu konajúceho v tejto veci sa ústavný súd stotožňuje s argumentáciou najvyššieho súdu, ktorý\npoukázal v tomto kontexte aj na súvisiacu judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá jeho\nzávery plne podporuje.\n29. Vo vzťahu k druhej námietke, že sťažovatelia boli pri poskytovaní úveru nesprávne\ninformovaní, čo malo navodiť vadu ich vôle pri uzatváraní zmlúv o zriadení záložného práva,\nústavný súd poukazuje na to, že sťažovatelia túto argumentáciu neuvádzali v dovolaní, najvyšší súd\nsa ňou teda nezaoberal, a teda nemôže byť ani predmetom prieskumu na ústavnom súde. Nad rámec\nuvedeného a po preskúmaní podkladov, ktoré k ústavnej sťažnosti sťažovatelia predložili, však\nmožno konštatovať, že sťažovatelia tieto skutočnosti len tvrdili, avšak nijako konkrétne\nnepreukázali, preto ani z tohto dôvodu nemožno konštatovať, že by boli porušené ich práva a že\nžalovaný v 1. rade v tomto smere používal vo vzťahu k nim nekalé obchodné praktiky. Zároveň\nmožno konštatovať, že je aj snahou každého záložného veriteľa uspokojiť svoju pohľadávku\nčo najskôr, preto uplynutie dlhšej doby od omeškania sťažovateľov až do vydraženia nehnuteľnosti\nmôže byť spôsobené aj okolnosťami, ktoré nemožno vždy pripísať žalovanému v 1. rade.\n30. Vo vzťahu k tretej a štvrtej námietke ústavný súd opakuje to, čo už uviedol aj najvyšší súd,\nže pokiaľ sťažovatelia tieto nedostatky nenamietali v žalobe ani v odvolacom konaní, nemôžu ich\npo prvýkrát namietať až v dovolacom konaní. Napriek tomu najvyšší súd konštatoval, že ani nejde\no relevantné a dôvodné námietky. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti nesmerovali svoju\nargumentáciu k tomu, že ich dovolacie námietky boli uplatnené skôr, a teda že ich najvyšší súd mal\nvecne prejednať, len opakovali argumentáciu uvádzanú v dovolaní, ktorá však, ako už uviedol\nnajvyšší súd, nemôže byť predmetom skúmania na súde vyšších inštancií. Preto ani vo vzťahu\nk týmto námietkam ústavný súd nemôže konštatovať porušenie práva na spravodlivý proces.\n31. Vo vzťahu k piatej námietke, ktorá smeruje k ohodnoteniu nehnuteľnosti, ústavný súd\npoukazuje na to, že sťažovatelia namietali tieto nedostatky ako vadu zmätočnosti, ktorá mala\nspočívať v nesprávnom postupe súdu v takej miere, že došlo k porušeniu práv sťažovateľov\nna spravodlivý proces podľa § 420 písm. f) CSP v spojení s § 431 CSP. Ústavný súd uvádza,\nže uvedený dôvod dovolania smeruje k preskúmaniu procesného postupu a ten v konaní najvyšším\nsúdom, ale ani ústavným súdom nebol zistený. Nie je v rozpore so žiadnym ustanovením zákona\no dobrovoľných dražbách, aby dražobná spoločnosť aj pred uplynutím lehoty jedného roka dala\nvyhotoviť nový znalecký posudok a pri opakovanej dražbe vychádzala z neho. Dražobná\nspoločnosť preto odôvodnene vychádzala z ceny ustanovenej znalcom v druhom znaleckom\nposudku a nemala dôvod posudok znalca spochybňovať, pritom znalec sa sám v konaní vyjadril,\nže „si za posudkom stojí“. Ak sťažovatelia neustále tvrdili, že cena nehnuteľnosti je oveľa vyššia,\nnič im nebránilo, aby si pred konaním dražby alebo počas procesu konania dražby dali vypracovať\nvlastný znalecký posudok a tento v procese dražby predložili dražobnej spoločnosti. Preto nie je\nnázor najvyššieho súdu vyjadrený už vo svojom skoršom rozhodnutí sp. zn. 2Cdo/200/2022\nz 29. októbra 2024 ústavne nesúladný a porušujúci právo sťažovateľov na spravodlivý proces podľa\n§ 420 písm. f) CSP.\n\n9\n\n32. Vo vzťahu k šiestej námietke, v rámci ktorej sťažovatelia namietali doručovanie znaleckého\nposudku v rozpore s § 12 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách, ide o dôvod, ktorý sťažovatelia\nneuplatnili v žalobe ani v dovolaní, preto ústavný súd nemôže preskúmavať námietky, ktoré\nv konaní pred dovolacím súdom neboli vznesené, konkretizované a odôvodnené. Ak v ústavnej\nsťažnosti namietajú nedoručenie znaleckého posudku č. 37/2010 k prvému kolu dražby, avšak\nnehnuteľnosť bola vydražená na základe opakovanej dražby, nie je potom zrejmé, ako môže mať\nuvedené sťažovateľmi len tvrdené porušenie zákona o dobrovoľných dražbách vplyv na ich\nmajetkové práva.\n33. Vo vzťahu k siedmej námietke o nevhodnom výbere miesta konania dražby ústavný súd v tomto\nsmere poukazuje na odôvodnenie najvyššieho súdu (pozri bod 23 tohto uznesenia), ktorý\nje dostatočne odôvodnený a v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu, preto\nnemožno vo vzťahu k nemu konštatovať porušenie práva na spravodlivý proces; najvyšší súd\nv tomto smere neporušil žiadne procesné práva sťažovateľov. Takisto ústavný súd aj vo vzťahu\nk tejto námietke opakuje, že sťažovatelia len zopakovali svoju argumentáciu v dovolaní, avšak\nnijako nespochybňujú názor najvyššieho súdu ani judikatúru, na ktorú najvyšší súd poukazuje.\nPreto ústavný súd ani z tohto dôvodu nevidí dôvod, prečo zasahovať do napadnutého rozhodnutia.\n34. Vo vzťahu k ôsmej námietke, ktorá smeruje k neoznačeniu predmetu dražby spôsobom podľa\n§ 11 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách, sťažovatelia opäť opakujú svoju doterajšiu\nargumentáciu, avšak nijako nepolemizujú s argumentáciou najvyššieho súdu a neuvádzajú, v čom\nmá rozhodnutie najvyššieho súdu o tejto otázke zasahovať do ich procesných práv podľa § 420\npísm. f) CSP. Ústavný súd však nie je ďalšou inštanciou, ktorá len opätovne preskúma\nargumentáciu sťažovateľov pred všeobecnými súdmi. V konaní pred ústavným súdom je potrebné,\naby sťažovatelia v ústavnej sťažnosti uviedli, ako došlo rozhodnutím najvyššieho súdu k porušeniu\nich práva na spravodlivý proces, je potrebné poukázať na konkrétne procesné pochybenia, prípadne\nna nesprávne právne posúdenie (ktoré však sťažovatelia v dovolaní nenamietali, keďže dovolanie\npodávali z dôvodov podľa § 432 v spojení s § 420 CSP). Sťažovatelia sa takisto nevysporiadali\ns argumentáciou žalovaného v 1. rade, ktorý tvrdil, že aj sťažovatelia si mohli zdokumentovať\nnehnuteľnosť ako neoznačenú, a tak mohli sami preukázať, že nehnuteľnosť nebola riadne\noznačená, príp. mohli na ten účel navrhnúť svedecké výpovede alebo dopyt na obec. Takisto\nsťažovatelia neuviedli, ako práve toto porušenie zákona malo zasiahnuť do ich majetkových práv\na či práve tento nedostatok je takým porušením zákona o dobrovoľných dražbách, pre ktorý\nje potrebné konštatovať neplatnosť dražby. Ústavný súd zároveň uvádza, že týmto námietku\nsťažovateľov v žiadnom prípade nebagatelizuje a ani neuvádza, že dražobná spoločnosť povinnosť\nzdokumentovať označenie nehnuteľnosti nemá.\n35. Vo vzťahu k deviatej námietke, v ktorej sťažovatelia len všeobecne poukázali na to, že im\nvznikla majetková a nemajetková škoda, a tiež poukázali na neúspešné pokusy namietať uvedené\nnedostatky v konaniach pred Národnou bankou Slovenska a Ministerstvom spravodlivosti\nSlovenskej republiky, ide v zásade o všeobecné konštatovanie o ujme sťažovateľov, ktorá má byť\ndôsledkom sťažovateľmi tvrdených porušení zákona o dobrovoľných dražbách. K uvedenému\nústavný súd uvádza, že len ak súdy vyslovia porušenia zákona o dobrovoľných dražbách, a to\nv miere neprípustne zasahujúcej do práv žalobcov, je možné konštatovať existenciu námietok\nsťažovateľov. V tomto smere v zmysle rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 6Cdo/66/2019 (bod\n22) platí, že „k úspešnosti žaloby o určenie neplatnosti dražby ale nepostačuje len zistenie, že došlo\n\n10\n\nk porušeniu ustanovení zákona. Predpokladom úspechu takejto žaloby je, že musí ísť o také jeho\nporušenie, ktorým je zároveň žalujúca osoba aj reálne dotknutá na svojich právach. Medzi\nporušením niektorého ustanovenia zákona a vznikom ujmy na právach žalujúcej osoby musí\nexistovať príčinná súvislosť. To znamená, že pre úspešnosť žaloby o určenie neplatnosti dražby\nv zmysle citovaného zákonného ustanovenia musia byť kumulatívne splnené dva predpoklady, a to,\nže boli porušené ustanovenia tohto zákona, a že žalujúca osoba bola práve porušením týchto\nustanovení fakticky dotknutá na svojich právach. Povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno v spore\no neplatnosť dražby zaťažuje žalobcu.“. V prípade sťažovateľov však zo strany všeobecných súdov\nnebolo konštatované, že dražba je neplatná a ani ústavný súd nevidí dôvod na korekciu týchto\nnázorov, a teda nemôže konštatovať ani existenciu námietok sťažovateľov v zmysle tohto bodu.\n36. Vo vzťahu k desiatej námietke, kde sťažovatelia namietajú vady pri vyhlásení rozsudku\nkrajského súdu, ústavný súd uvádza, že právny názor najvyššieho súdu je správny. Krajský súd\npo zrušení jeho pôvodného rozsudku najvyšším súdom pre účely verejného vyhlásenia rozsudku\nnenariaďoval pojednávanie, kde by vykonával dokazovanie, a preto nedošlo k porušeniu žiadneho\nustanovenia CSP.\n37. Vo vzťahu k právnemu posúdeniu dovolania podľa § 420 písm. e) a f) CSP ústavný súd dospel\nk záveru, že závery dovolacieho súdu nie sú arbitrárne a ústavne nekonformné. Dovolací súd\nsa podrobne zaoberal námietkami sťažovateľov a dospel k záveru, že právo sťažovateľov\nna rozhodnutie veci nezávislým súdom a práva sťažovateľov na spravodlivý proces nebolo\nporušené. Ústavný súd tiež vo vzťahu k dovolaniu sťažovateľov dodáva, že ak bolo dovolanie\nsťažovateľov podané z dôvodov podľa § 431 v spojení s § 420 písm. e) a f) CSP, dovolací súd\nje vo svojej prieskumnej činnosti obmedzený len na skúmanie procesných vád a procesného\npostupu a nemôže sa zaoberať právnym posúdením v celej šírke, ako by to bolo v prípade dovolania\npodaného z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia podľa § 432 v spojení s § 421 CSP.\n38. Ústavný súd na základe už uvedeného odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľov ako zjavne\nneopodstatnenú podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 3. júna 2026\n\nRobert Šorl\npredseda senátu\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dražba", "dovolanie-dovolacie konanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "2Cdo/93/2025", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "d53e77ae-0bb0-4591-993f-8fdd8952d834:84c00810-8abc-464d-ba29-600847ef24db", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:1212223732.2", "spisova_znacka": "2Cdo/200/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/200/2022 z 29. 10. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-10-29", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:1212223732.2"}, {"guid": "b8d82628-e5e8-47b1-9339-26da69eb72a1:55e841f4-9c5c-4b59-8d4f-b812055ba423", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:4417202342.1", "spisova_znacka": "7Cdo/15/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/15/2021 z 21. 4. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-04-21", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:4417202342.1"}, {"guid": "1619a2c3-b8f8-480c-bc92-ba30a44bab94:978caed0-fe0c-4892-86fe-b92c5ea47b8f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:8115212622.1", "spisova_znacka": "8Cdo/289/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/289/2019 z 21. 1. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-01-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:8115212622.1"}, {"guid": "946198dc-45ec-49b0-b5dc-f1305f23712e:f4f1e55b-cc88-451d-a6cd-33ff9a631436", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:8712218775.1", "spisova_znacka": "8Cdo/58/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/58/2018 z 8. 5. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-05-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:8712218775.1"}, {"guid": "c7e5a207-27d2-4434-8e04-5c2900561a8a:75a249fd-3069-4e7c-9dc7-2e12a48052c9", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:6123394389.1", "spisova_znacka": "5Co/1/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co/1/2025 z 12. 6. 2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2025-06-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:6123394389.1"}], "citovane_v": []}