{"guid": "ussr:d0195862-3bcd-43f6-bd29-0d7aee5166f9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.605.2026.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 605/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 605/2026 z 14. 10. 2026", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 14. októbra 2026, sp. zn. II. ÚS 605/2026, ECLI:SK:USSR:2026:2.US.605.2026.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Straka", "sudca_id": 1094, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/peter-straka-1094", "datum_vydania": "2026-10-14", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "nevyhovuje návrhu na vydanie dočasného opatrenia", "nevyhovuje návrhu na vydanie dočasného opatrenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8", "nazov": "čl. 8 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/209-1992/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-8", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/d0195862-3bcd-43f6-bd29-0d7aee5166f9", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.605.2026.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.605.2026.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.605.2026.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 605/2026-33\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára a sudcov\nPetra Straku (sudca spravodajca) a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky\n,\n,\n, zastúpenej JUDr. Michalom Roháčom, Šmidkeho 494/65, Humenné,\nproti postupu Mestského súdu Košice v konaní vedenom pod sp. zn. 85Em/9/2025 a proti uzneseniu\nKrajského súdu v Prešove č. k. 24CoE/3/2026-742 z 18. augusta 2026 takto\nrozhodol:\n1. Ústavnú sťažnosť p r i j í m a na ďalšie konanie v celom rozsahu.\n2. Návrhu na odklad vykonateľnosti n e v y h o v u j e .\n3. Návrhu na vydanie dočasného opatrenia n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav\n1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 6. septembra 2026 domáha\nvyslovenia porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) postupom mestského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 85Em/9/2025 (ďalej\nlen „napadnuté konanie“) spočívajúcim v nečinnosti pri rozhodovaní o návrhu sťažovateľky\nz 27. apríla 2026 na odklad výkonu rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 Civilného mimosporového\nporiadku (ďalej len „CMP“), základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\nna rešpektovanie rodinného života podľa čl. 8 dohovoru uznesením Krajského súdu v Prešove\n(ďalej len „krajský súd“) označeným v záhlaví tohto rozhodnutia. Sťažovateľka žiada, aby ústavný\nsúd prikázal mestskému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov. Zároveň žiada\no priznanie finančného zadosťučinenia 2 000 eur a priznať jej náhradu trov konania pred ústavným\nsúdom. Ústavná sťažnosť obsahuje taktiež návrh sťažovateľky na odklad vykonateľnosti\nnapadnutého uznesenia a návrh na rozhodnutie o dočasnom opatrení podľa § 129 a nasl. zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n\n2. Z ústavnej sťažnosti a k nej pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľka je matkou maloletej\n,\n(ďalej len „maloletá“), pochádzajúcej z partnerského vzťahu\ns\n, ktorý je občanom Francúzskej republiky.\n3. Návrhom doručeným mestskému súdu 29. apríla 2024 sa otec domáhal nariadenia návratu\nmaloletej do krajiny jej obvyklého pobytu – Českej republiky – tvrdiac, že sťažovateľka\npremiestnila maloletú na Slovensko 25. januára 2024 neoprávnene, teda bez jeho súhlasu i vedomia,\na to aj napriek tomu, že rozhodnutím príslušného českého súdu bolo sťažovateľke uložené zdržať sa\nvycestovania s maloletou mimo územia Českej republiky bez písomného súhlasu otca.\n4. Mestský súd návrhu otca vyhovel a uznesením č. k. 78P/61/2024-561 zo 4. decembra 2024\nnariadil návrat maloletej do krajiny jej obvyklého pobytu – Českej republiky – a sťažovateľke\nnariadil zabezpečiť návrat dieťaťa v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia. Určil,\nže ak si sťažovateľka svoju povinnosť nesplní a maloleté dieťa do krajiny jeho obvyklého pobytu\nnevráti, otec je oprávnený po uplynutí stanovenej lehoty maloletú na tento účel prevziať.\n4.1. Mestský súd v prejednávanej veci, aplikujúc Dohovor o občianskych aspektoch\nmedzinárodných únosov detí [publikovaný v Zbierke zákonov pod č. 119/2001 Z. z. (ďalej\nlen „Haagsky dohovor“)], nariadenie Rady (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci\na uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv\na povinností a o medzinárodných únosoch detí (ďalej len „nariadenie“) a § 123 a nasl. CMP, dospel\nk záveru, že obvyklým pobytom maloletej je Česká republika, kde sa maloletá narodila\na so sťažovateľkou žila až do jej neoprávneného premiestnenia na územie Slovenska. Maloletá bola\nv Českej republike prihlásená na trvalý pobyt, bola evidovaná v zdravotnom systéme Českej\nrepubliky a navštevovala tam detský klub. Rovnako tak všetky aktivity sťažovateľky, ako aj jej\npodnikateľská činnosť boli orientované na Českú republiku, kde sťažovateľka vlastnila viaceré\nnehnuteľnosti. Podľa mestského súdu sťažovateľka neoprávnene, t. j. bez jednoznačného\na nespochybniteľného súhlasu otca, premiestnila maloletú z krajiny jej obvyklého pobytu na územie\nSlovenska. Toto konanie sťažovateľky vykazuje podľa mestského súdu všetky znaky\nmedzinárodného únosu.\n4.2. Súčasne sa mestský súd zaoberal existenciou výnimiek pre nenariadenie návratu maloletej\nsťažovateľky podľa čl. 13 Haagskeho dohovoru a dospel k záveru, že tieto dané neboli. Na základe\nvýsledkov vykonaného dokazovania považoval totiž preukázané, že otec svoje opatrovnícke právo\nk maloletej vykonával a s premiestnením maloletej mimo Českej republiky sa nezmieril. Nebol teda\ndaný dôvod na aplikáciu výnimky podľa čl. 13 písm. a) Haagskeho dohovoru. Rovnako nebolo\npreukázané, že by návrat vystavil maloletú fyzickej alebo duševnej ujme alebo ju inak priviedol\ndo neznesiteľnej situácie, teda nebol daný dôvod na nenariadenie návratu ani podľa čl. 13 písm. b)\nHaagskeho dohovoru. K sťažovateľkou predloženým lekárskym správam mestský súd uviedol, že\nich nepovažuje za relevantný dôkaz, pretože vyšetrenia maloletej a sťažovateľky sa uskutočňovali\nbez participácie otca.\n4.3. Na základe odvolaní sťažovateľky a otca krajský súd uznesením č. k. 19CoP/24/2025-896\nz 24. apríla 2025 potvrdil uznesenie o nariadení návratu maloletej podľa § 387 ods. 1 Civilného\nsporového poriadku (ďalej len „CSP“) v spojení s § 2 ods. 1 CMP ako vecne správne a rozhodol, že\nžiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\n\n2\n\n5. Uznesením mestského súdu č. k. 85Em/9/2025-260 z 22. apríla 2026 bol nariadený výkon\nrozhodnutia uznesenia o nariadení návratu maloletej (ďalej len „uznesenie mestského súdu\no výkone rozhodnutia“). V druhom výroku bol zároveň zamietnutý návrh na prerušenie konania.\nProti tomuto uzneseniu (prvému výroku, pozn.) podala sťažovateľka odvolanie, ktoré krajský súd\nuznesením napadnutým touto ústavnou sťažnosťou potvrdil.\n5.1. Krajský súd poukázal, že aktuálna situácia je priamym dôsledkom nerešpektovania súdnych\nrozhodnutí sťažovateľkou, ktorá sa odmieta podrobiť uloženým povinnostiam a toto správanie\nnemôže požívať právnu ochranu napriek tomu, že sťažovateľka ospravedlňuje svoje konanie\nnajlepším záujmom maloletého dieťaťa. K sťažovateľkinmu tvrdeniu, že inštitucionálny výkon\nrozhodnutia by bol v rozpore s najlepším záujmom maloletej, uviedol, že rodinná situácia maloletej\nsa dostala do stavu, keď iné ako inštitucionálne riešenie, teda riešenie vykonané príslušnými\ninštitúciami, je už len ťažko predstaviteľné. Pozornosti ústavného súdu neušlo, že sťažovateľke bolo\nuložených aj viac než 120 peňažných pokút za neuskutočnenie styku otca s maloletým dieťaťom.\nLen samotným plynutím času po neoprávnenom premiestnení maloletej na územie Slovenskej\nrepubliky sa dcéra čoraz väčšmi odcudzuje vlastnému otcovi so všetkými negatívnymi následkami,\nktoré bude čoraz ťažšie napraviť.\n6. Mestský súd vo svojom vyjadrení z 23. septembra 2026 podal chronologický prehľad úkonov\nv napadnutom konaní v období od 28. apríla 2026 do 7. septembra 2026.\nII.\nSťažnostná argumentácia a vyjadrenie amicus curiae\n7. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti predovšetkým namieta pokračujúcu nečinnosť mestského súdu\npri rozhodovaní o jej návrhu z 27. apríla 2026 na odklad výkonu uznesenia mestského súdu\no výkone rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 CMP. Apeluje na riziko reálneho uskutočnenia výkonu\nrozhodnutia skôr, ako bude posúdená zákonná otázka, či samotný výkon za aktuálneho stavu\nmaloletej neohrozuje jej život, zdravie alebo priaznivý vývoj. Druhá línia ústavnej sťažnosti\nnamieta porušenie jej základného práva na súdnu ochranu, ktoré malo byť porušené napadnutým\nuznesením krajského súdu. Krajský súd sám identifikoval vážnosť aktuálneho zdravotného stavu\nmaloletej, napriek tomu však potvrdil uznesenie mestského súdu o nariadení výkonu bez toho, aby\nzabezpečil, že otázka aktuálneho ohrozenia maloletej bude záväzne posúdená pred fyzickým\nvýkonom.\n7.1. Podaním doručeným ústavnému súdu 19. septembra 2026 sťažovateľka doplnila ústavnú\nsťažnosť o listinný dôkaz – odpoveď krajskej prokuratúry z 8. septembra 2026 k žiadosti\npoškodenej (sťažovateľky) o preskúmanie zákonnosti v predsúdnom konaní. Dozorujúcemu\nprokurátorovi bolo uložené zabezpečiť opätovné začatie trestného stíhania vo veci prečinu\nnebezpečného vyhrážania (zo strany otca maloletej).\n7.2. Sťažovateľka následne podaním z 1. októbra 2026 doplnila ústavnú sťažnosť o oznámenie\nvýsledku prešetrenia jej sťažnosti na prieťahy v konaní. Podpredsedníčka mestského súdu uviedla,\nže do dňa podania sťažnosti na prieťahy nebolo o návrhu sťažovateľky z 27. apríla 2026\nrozhodnuté, preto sťažnosť sťažovateľky na prieťahy v konaní vyhodnotila ako opodstatnenú.\nNad ďalšou plynulosťou konania bol nariadený dohľad.\n\n3\n\n8. K ústavnej sťažnosti sa z vlastnej iniciatívy vyjadril Úrad komisára pre deti (ďalej len „amicus\ncuriae“) podaním z 25. septembra 2026. Keďže je orgánom, ktorý sa zaoberá posudzovaním\ndodržiavania práv dieťaťa (v tomto prípade na základe podnetu sťažovateľky), považuje za potrebné\nuviesť, že maloletá žije na území Slovenskej republiky dlhšie ako jeden rok, má tu príbuzenské\nväzby. Vyzdvihuje, že je nevyhnutné zohľadňovať, aby štát rigoróznym aplikovaním práva\nnegatívne nezasiahol do života maloletých detí a aby nebol ohrozený ich psychický, fyzický, ako aj\nduševný vývoj. Apeluje, aby sa v prípade maloletej\nzohľadnil jej vek, zdravotný stav a aby\nnebola vystavená ujme z dôvodu neschopnosti dohovoriť sa v jazyku, ktorým hovorí jej otec.\nMusí byť zabezpečené, aby sa maloletej dala možnosť vyjadriť sa s ohľadom na jej vyspelosť.\nIII.\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\n9. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí\nsenátu ústavného súdu podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde a zisťoval, či ústavná sťažnosť\nobsahuje všeobecné náležitosti podania (§ 39 zákona o ústavnom súde), všeobecné náležitosti\nnávrhu na začatie konania (§ 43 zákona o ústavnom súde), osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti\n(§ 123, § 124 a § 132 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde) a či nateraz nie sú dané dôvody na jej\nodmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n10. Ústavný súd zistil, že sú splnené všetky ústavné a zákonné predpoklady na prijatie ústavnej\nsťažnosti na ďalšie konanie v celom rozsahu, pričom opodstatnenosť tvrdení v nej obsiahnutých sa\nposúdi v konaní vo veci samej. Preto ústavný súd ústavnú sťažnosť prijal na ďalšie konanie v celom\nrozsahu (§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde).\nIV.\nOdklad vykonateľnosti a dočasné opatrenie\n11. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti navrhla, aby ústavný súd odložil vykonateľnosť napadnutého\nuznesenia krajského súdu, a to do právoplatnosti rozhodnutia mestského súdu o návrhu\nsťažovateľky podľa § 389 ods. 1 CMP z 27. apríla 2026, najdlhšie však do právoplatnosti\nrozhodnutia ústavného súdu v posudzovanej veci.\n12. Zároveň sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal dočasné opatrenie a (i) uložil mestskému\nsúdu, aby sa zdržal uskutočnenia výkonu uznesenia mestského súdu o výkone rozhodnutia, a to\nv rozsahu fyzického odňatia maloletej\n, z faktickej osobnej starostlivosti sťažovateľky, bez\nohľadu na miesto, na ktorom sa maloletá nachádza, a jej odovzdania otcovi maloletej alebo inej\nosobe na účel jej návratu do Českej republiky a aby nevydal ďalší pokyn, poverenie, dožiadanie,\nupovedomenie alebo iný úkon smerujúci k takému výkonu, to všetko až do času právoplatnosti\nrozhodnutia o návrhu sťažovateľky podľa § 389 ods. 1 CMP z 27. apríla 2026, najdlhšie však\ndo právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu vo veci samej, (ii) ak už mestský súd pred doručením\ntohto dočasného opatrenia vydal pokyn, poverenie, dožiadanie, upovedomenie alebo vykonal iný\núkon, aby sa zdržal ďalších úkonov smerujúcich k jeho realizácii a aby bezodkladne upovedomil\norgány a osoby, ktorým bol taký úkon adresovaný, že výkon sa po dobu účinnosti dočasného\nopatrenia nemá realizovať, (iii) otcovi maloletej sa ukladá zdržať sa výkonu oprávnenia prevziať\nmaloletú\nna účel jej návratu do Českej republiky priznaného mu III. výrokom uznesenia\no nariadení návratu maloletej v spojení s opravnými a odvolacími uzneseniami označenými\n\n4\n\nv I. výroku uznesenia mestského súdu o výkone rozhodnutia, to všetko až do času právoplatnosti\nrozhodnutia o návrhu sťažovateľky podľa § 389 ods. 1 CMP z 27. apríla 2026, najdlhšie však\ndo právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu vo veci samej.\n13. Dôvodí, že po aprobovaní uznesenia mestského súdu o výkone rozhodnutia krajským súdom je\nfyzický výkon právoplatne potvrdený, zatiaľ čo zákonný ochranný návrh podľa § 389 ods. 1 CMP\nzostáva bez rozhodnutia. Dočasný odklad vykonateľnosti neodníma oprávnenému exekučný titul\nani nepredurčuje výsledok konania podľa § 389 ods. 1 CMP. Zachováva iba existujúci stav do času,\nkým bude možné poskytnúť účinnú ochranu pred zásahom, ktorého následky môžu byť nezvratné.\nNa obdobnej argumentačnej línii je postavený aj sťažovateľkin návrh na vydanie dočasného\nopatrenia.\n14. Podľa § 129 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na návrh sťažovateľa odložiť\nvykonateľnosť napadnutého právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ak by\nprávnymi následkami napadnutého právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu hrozila\nzávažná ujma a odloženie vykonateľnosti nie je v rozpore s verejným záujmom.\n15. Podľa § 130 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na návrh sťažovateľa rozhodnúť\no dočasnom opatrení, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom a ak by výkon napadnutého\nrozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu znamenal pre sťažovateľa väčšiu ujmu, než aká môže\nvzniknúť iným osobám, najmä uloží orgánu verejnej moci, ktorý podľa sťažovateľa porušil jeho\nzákladné práva a slobody, aby sa dočasne zdržal vykonávania právoplatného rozhodnutia, opatrenia\nalebo iného zásahu, a tretím osobám uloží, aby sa dočasne zdržali oprávnenia im priznaného\nprávoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom.\n16. Závažnosť hrozby neposudzuje ústavný súd abstraktne, ale s ohľadom na konkrétne okolnosti\nkaždého prípadu, zohľadňujúc charakter zásahu do základných práv a slobôd sťažovateľa\na intenzitu jeho vplyvu na sťažovateľa s ohľadom na jeho subjektívne pomery. Hroziaca ujma je\nz hľadiska svojej závažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu o odklade vykonateľnosti relevantná najmä\nv prípadoch, ak sú negatívne dopady výkonu rozhodnutia na sťažovateľove pomery citeľné\na zároveň vytvárajú stav, ktorý je nereparovateľný alebo je reparovateľný len čiastočne, prípadne\nveľmi ťažko. Zhodné názory sú prezentované aj v odbornej literatúre (Macejková, I., Bárány, E.,\nBaricová, J., Fiačan, I., Holländer, P., Svák, J. a kolektív. Zákon o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky. Komentár. 1. vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 2020, s. 973 – 997).\n17. Rozhodovanie ústavného súdu o dočasnom opatrení však musí spĺňať aj všeobecne formulované\nústavné požiadavky kladené na zásahy do základných práv a slobôd ich nositeľov. Jednou z nich je\naj proporcionalita, ktorá rovnako ako (ne)reparovateľnosť a citeľnosť predstavuje kritérium\nposudzovania závažnosti ujmy hroziacej sťažovateľovi. Aj pri realizácii opatrenia dočasnej povahy,\nakým je odklad vykonateľnosti podľa § 129 zákona o ústavnom súde, je ústavný súd povinný\nvyvažovať kolidujúce záujmy a subjektívne práva ním dotknutých osôb. Hoci totiž v konaní\no ústavnej sťažnosti ústavný súd poskytuje ochranu základným právam a slobodám sťažovateľa,\nnemôže stratiť zo zreteľa možný dopad legálne aprobovaného odkladu vykonateľnosti ako opatrenia\ndočasnej povahy na základné práva a slobody inej dotknutej osoby. Formulovaná požiadavka\nvystupuje do popredia ešte naliehavejšie, keď má byť dočasným opatrením dotknutá maloletá osoba\na prieskum ústavného súdu sa týka zásahu, ktorý priamo ovplyvňuje vzťah maloletej k jej rodičom.\n\n5\n\n18. Ústavný súd z vlastnej rozhodovacej činnosti (rozhodnutie v súvisiacej veci sťažovateľky\nsp. zn. IV. ÚS 348/2025 z 27. júna 2025) má vedomosť, že v Českej republike prebieha poručenské\nkonanie vedené príslušným českým súdom, v rámci ktorého budú posudzované všetky relevantné\naspekty týkajúce sa úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej sťažovateľke. Výkon\nuznesenia mestského súdu o výkone rozhodnutia o nariadení návratu maloletej\nneznamená\npreto automatické zverenie maloletej do osobnej starostlivosti otca. Krajský súd v rozhodnutí\nnapadnutým touto ústavnou sťažnosťou uviedol, že obava z „únosu“ otcom je čisto iluzórna,\npretože ak by aj došlo k výkonu rozhodnutia, ten nevykoná oprávnený svojpomocne, ale\nza asistencie súdu a iných orgánov. Sťažovateľka ďalej tvrdí, že v prípade separácie\nmaloletej od sťažovateľky hrozí vznik nebezpečenstva závažnej ujmy. K tomu ústavný súd musí\ndodať, že v dôvodoch ústavnej sťažnosti nenašiel žiadny relevantný argument, ktorý by\nsťažovateľke (či už pri nútenom výkone rozhodnutia, alebo dobrovoľnom splnení povinnosti\nuvedenej v rozhodnutí) objektívne znemožňoval sprevádzať maloletú späť do Českej republiky\na zabezpečovať tam o ňu potrebnú starostlivosť.\n19. Inštitúty dočasnej povahy podľa § 129 a § 130 zákona o ústavnom súde majú výnimočný\ncharakter, pretože predstavujú zásah do už existujúceho mocenského aktu štátom uznanej autority,\nktorý požíva prezumpciu súladu s právom. Použiť ich je namieste len v okolnostiach vyznačujúcich\nsa nevyhnutnou mierou istoty o tom, že ony samy nebudú zdrojom citeľných a ťažko\nreparovateľných, prípadne celkom nereparovateľných zásahov do základných práv osôb odlišných\nod sťažovateľa. Ústavný súd s ohľadom na popísané riziká odkladu vykonateľnosti prípadne\ndočasného opatrenia navrhovaných sťažovateľkou konštatuje, že formulovaná podmienka splnená\nnie je. Preto návrhu sťažovateľky na odklad vykonateľnosti napadnutého uznesenia krajského súdu\na návrhu na vydanie dočasného opatrenia nevyhovel.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 14. októbra 2026\nPeter Molnár\npredseda senátu\n\n6", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "preskúmanie rozhodnutia súdov", "rodičovské práva, rodina", "navrátenie do krajiny obvyklého pobytu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "dieťa-úprava práv a povinností k maloletému"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}