{"guid": "ussr:65f2b1e9-ed8c-4612-b90a-f8d808c0fe19", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.601.2026.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 601/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 601/2026 z 14. 10. 2026", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 14. októbra 2026, sp. zn. II. ÚS 601/2026, ECLI:SK:USSR:2026:2.US.601.2026.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Straka", "sudca_id": 1094, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/peter-straka-1094", "datum_vydania": "2026-10-14", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "nazov": "čl. 5 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "nazov": "čl. 5 ods. 4 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/65f2b1e9-ed8c-4612-b90a-f8d808c0fe19", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.601.2026.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.601.2026.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.601.2026.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 601/2026-13\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára a sudcov\nPetra Straku (sudca spravodajca) a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n,\n,\n,\nzastúpeného JUDr. Jaroslavom Čiernym, Holubyho 51, Martin, proti uzneseniu Okresného súdu\nMartin sp. zn. 3Tp/60/2026 z 1. júla 2026 a proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline sp. zn.\n2Tpo/41/2026 z 23. júla 2026 takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 13. augusta 2026 domáha\nvyslovenia porušenia svojho základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na osobnú slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5\nods. 1 písm. c) a ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dohovor“) napadnutými uzneseniami okresného a krajského súdu označenými v záhlaví tohto\nuznesenia. Sťažovateľ požaduje zrušenie napadnutých uznesení, prepustenie z väzby na slobodu\na priznanie náhrady trov konania pred ústavným súdom.\n2. Uznesením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, národnej\nprotidrogovej jednotky, protidrogového oddelenia stred, Banská Bystrica, ČVS: PPZ-40/PDJ-ST2025 z 29. júna 2026 bolo sťažovateľovi vznesené obvinenie pre zločin nedovolenej výroby\na obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1 a 2 písm. b)\nTrestného zákona. Sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia prokurátor Okresnej prokuratúry\nMartin uznesením č. k. 1Pv/229/25/5506-90 z 23. júla 2026 ako nedôvodnú zamietol.\n3. Trestné stíhanie bolo začaté na základe realizačného návrhu, z ktorého vyplýva podozrenie\nz páchania trestnej činnosti drogového charakteru páchateľmi, ktorí od presne nezistenej doby roku\n\n2025 zabezpečujú dovoz pervitínu a kokaínu na územie Slovenskej republiky prostredníctvom\nnákladnej kamiónovej dopravy. Drogy majú páchatelia prepravovať tak, že na spodnú časť\nnákladného vozidla ešte v zahraničí umiestnia balík s drogami s hmotnosťou 5 kg. Spoločne\ns drogami sa umiestni na kamión aj GPS lokátor, ktorý slúži na kontrolu pohybu nákladného\nvozidla. Páchatelia potom dostanú informáciu o tom, ktoré vozidlo drogy preváža. Následne\n(už na Slovensku) páchateľ drogy z vozidla odoberie a drogy sa ďalej distribuujú na menšie\nmnožstvá odberateľom, prípadne konzumentom. V rámci vyšetrovania bolo vykonané odpočúvanie\na záznam telekomunikačnej prevádzky podľa § 115 Trestného poriadku a sledovanie osôb a vecí\npodľa § 113 Trestného poriadku.\n4. Uznesením okresného súdu sp. zn. 3Tp/60/2026 z 1. júla 2026 vzal sudca pre prípravné konanie\nsťažovateľa do väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, návrhu na nahradenie väzby\npísomným sľubom sťažovateľa nevyhovel a dohľadom probačného a mediačného úradníka\nnenahradil. Krajský súd napadnutým uznesením sp. zn. 2Tpo/41/2026 z 23. júla 2026 sťažnosť\nsťažovateľa zamietol.\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n5. Sťažovateľ namieta, že skutok, pre ktorý mu bolo vznesené obvinenie, má nesprávnu kvalifikáciu\npodľa § 173 ods. 1 a 2 písm. b) Trestného zákona, k čomu vyšetrovateľ iba stroho uviedol,\nže minimálna časť drogy bola určená na ďalšiu distribúciu konečným užívateľom. Množstvo, ktoré\nbolo sťažovateľovi zadržané pri domovej prehliadke, je podľa sťažovateľa bežným množstvom\npre vlastnú potrebu. Trestné stíhanie podľa § 173 Trestného zákona je možné len vtedy, ak je\nv skutkovej vete uvedená aspoň jedna osoba, ktorej mala byť distribuovaná droga alebo ide o držbu\nznačného množstva omamnej látky (podľa § 135b ods. 2 Trestného zákona obchodovaním\ns omamnou látkou nie sú činnosti, ktoré sú prechovávaním omamnej látky – prechovávaním\nomamnej látky je jej prechovávanie najviac vo väčšom množstve). Skutkovej vete obvinenia\nzodpovedá podľa sťažovateľa kvalifikácia podľa § 171 ods. 4 Trestného zákona – sťažovateľ\nnamieta nadkvalifikáciu skutku a to, že krajský súd sa s touto argumentáciou nevysporiadal. Ďalej\nsťažovateľ zdôrazňuje, že trestné stíhanie je proti nemu vedené preto, že pri domovej prehliadke\nbolo nájdených 3,11 g kokaínu. Vyšetrovanie ale vychádza z mylnej predstavy, že má sťažovateľ\nniečo spoločné s drogovou trestnou činnosťou spoluobvinených a obchodná spoločnosť sťažovateľa\nmá zabezpečovať prepravu drog. Ak by sa však zároveň neviedlo vyšetrovanie vo veci\nspoluobvinených, bol by stíhaný len ako konzument. Podľa sťažovateľa bola hrozba pokračovania\nv trestnej činnosti formulovaná vágne, nejde o konkrétnu bezpečnostnú hrozbu.\nIII.\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\nIII.1. K namietanému porušeniu práv sťažovateľa napadnutým uznesením okresného súdu:\n6. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou zdôrazňuje, že jeho právomoc rozhodovať\no sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je založená na princípe subsidiarity, podľa ktorého\nochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu,\n\n2\n\nale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Každá osoba,\nktorá namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť ústavnej ochrany,\na preto pred tým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, musí požiadať o ochranu ten orgán verejnej\nmoci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu (II. ÚS 734/2017).\n7. Sťažovateľ mal k dispozícii na ochranu označených práv proti napadnutému uzneseniu okresného\nsúdu opravný prostriedok (sťažnosť), ktorý aj využil. Príslušným súdom na poskytnutie ochrany\nproti porušeniu práv sťažovateľa bol vo vzťahu k napadnutému uzneseniu okresného súdu krajský\nsúd. Ústavnú sťažnosť preto ústavný súd v tejto časti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. d) v spojení\ns § 132 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)\npre neprípustnosť.\nIII.2. K namietanému porušeniu práv sťažovateľa napadnutým uznesením krajského súdu:\n8. Právna úprava týkajúca sa väzby (obsiahnutá predovšetkým v Trestnom poriadku) je integrálnou\nsúčasťou ústavného rámca zaručenej osobnej slobody (II. ÚS 55/98). Obdobne aj čl. 5 ods. 1\ndohovoru vyžaduje, aby k pozbaveniu osobnej slobody došlo „v súlade s konaním ustanoveným\nzákonom“ a každé dohovorom prípustné pozbavenie osobnej slobody [čl. 5 ods. 1 písm. a) až f)\ndohovoru] musí byť „zákonné“. Dohovor tu teda priamo odkazuje na vnútroštátne právo,\na preto rešpektovanie tohto práva je integrálnou súčasťou záväzkov zmluvných štátov [rozsudok\nEurópskeho súdu pre ľudské práva Lukanov proti Bulharsku z 20. 3. 1997, sťažnosť č. 21915/93,\nbod 43]. Z hľadiska rozsahu práv garantovaných prostredníctvom čl. 17 ústavy a práv\nvyplývajúcich z čl. 5 ods. 3 a 4 dohovoru neexistujú medzi týmito právami zásadné rozdiely,\nkeďže ustanovenia čl. 17 ústavy zahŕňajú aj práva vyplývajúce z čl. 5 ods. 3 a 4 dohovoru\n(napr. III. ÚS 255/03, III. ÚS 199/05).\n9. Vo vzťahu k rozhodovaniu všeobecných súdov vo väzobných veciach je daná právomoc\nústavného súdu len na preskúmanie dôvodov a spôsobu obmedzenia osobnej slobody,\nt. j. (a) či proti osobe, ktorá sa berie do väzby (alebo je vo väzbe), bolo vznesené obvinenie,\n(b) rozhodnutie o väzbe sa odôvodnilo aj skutkovými okolnosťami, (c) o väzbe rozhodoval súd,\n(d) obvinený bol do väzby vzatý pre konkrétne skutočnosti, ktoré odôvodňujú obavu vyjadrenú\nv § 71 ods. 1 písm. a) až c) Trestného poriadku, alebo okolnosti uvedené v § 71 ods. 2 Trestného\nporiadku, a (e) či osoba bola vzatá a držaná vo väzbe len na čas dovolený zákonom, resp.\nkonkrétnym rozhodnutím väzobného súdu o predĺžení väzby (II. ÚS 76/02). Úlohou ústavného súdu\nje tiež sledovať, či všeobecné súdy v namietaných rozhodnutiach správne aplikujú právo, či dané\nrozhodnutia sú odôvodnené a či nenesú znaky arbitrárnosti vyúsťujúce do porušenia niektorého\nzo základných práv a slobôd (III. ÚS 271/07, II. ÚS 465/2011). Ústavný súd nemôže zasahovať\ndo skutkových a právnych záverov všeobecných súdov, ak ich z ústavného hľadiska možno\npokladať za akceptovateľné a udržateľné.\n10. Pre vzatie obvineného do väzby musia byť splnené formálne, ako aj materiálne podmienky,\nktoré musia byť naplnené súčasne. Formálna podmienka dôvodov väzby sa prioritne viaže\nna existenciu zákonného a dôvodného uznesenia o vznesení obvinenia, ktoré musí byť zákonné\nnielen z formálneho hľadiska, ale aj z pohľadu zákonnosti postupu príslušných orgánov pri jeho\nvydaní. Materiálna podmienka väzby má hmotnoprávnu povahu a posudzuje sa pritom,\n3\n\n(a) či doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie,\nbol spáchaný, má znaky trestného činu a existujú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal\nobvinený, a (b) existencia niektorého (alebo viacerých) z dôvodov väzby.\n11. Pokiaľ ide o naplnenie formálnej podmienky dôvodov väzby, ústavný súd uvádza,\nže sťažovateľovi bolo vznesené obvinenie uznesením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,\nPrezídia Policajného zboru, národnej protidrogovej jednotky, protidrogového oddelenia stred,\nBanská Bystrica, ČVS: PPZ-40/PDJ-ST-2025 z 29. júna 2026, a to za zločin neoprávnenej výroby\na obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1 a 2 písm. b)\nTrestného zákona. Následne bol sťažovateľ uznesením sudcu pre prípravné konanie sp. zn.\n3Tp/60/2026 z 1. júla 2026 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. 2Tpo/41/2026 z 23. júla\n2026 vzatý do väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku (preventívna väzba).\n12. Súd však nesmie iba formálne vychádzať z uznesenia o vznesení obvinenia, ale musí skúmať\na hodnotiť dôkazy, ktoré k vzneseniu obvinenia viedli. Ak dokazovanie nepotvrdzuje, že sa stal\nskutok uvedený v uznesení o vznesení obvinenia, nie je naplnená podmienka väzby\n(III. ÚS 33/2021). Pokiaľ ide o materiálne podmienky väzby, ústavný súd sa stotožnil s krajským\nsúdom v závere, že z doteraz vykonaného dokazovania bolo na účely posudzovania podmienok\nväzby dostatočným spôsobom preukázané, že skutok, pre ktorý bolo sťažovateľovi vznesené\nobvinenie, bol spáchaný, má znaky trestných činov a existujú konkrétne skutočnosti nasvedčujúce\ntomu, že ho spáchal sťažovateľ.\n13. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že jedným z podstatných dôkazov (avšak nie\njediným), ktoré poukazujú na spáchanie trestného činu sťažovateľom, je výpoveď svedka\nz 12. septembra 2025, ktorý uviedol, že sťažovateľ má byť zapojený do rozsiahlej drogovej\ntrestnej činnosti, do ktorej majú byť zapojení aj policajti kriminálnej polície v Martine. Uviedol,\nže sťažovateľ má špedičné spoločnosti, prostredníctvom ktorých zadovažuje kokaín z Bulharska,\nMacedónska, Švajčiarska a Slovinska. Ďalej sa vo výpovedi uvádza postup, akým sa drogy majú\nprevážať zo zahraničia – kontakt sťažovateľa v zahraničí prijme objednávku na kokaín (2 až 5 kg).\nObjednávka sa uhradí bitcoinovou peňaženkou. Na kamión sa následne pripevní kokaín zabalený\nv čiernom plastovom vreci (na vnútornú stranu palivovej nádrže). Sťažovateľovi príde obrazová\nspráva pripevnenej drogy s informáciou o kamióne (polohu vie následne ako majiteľ sledovať).\nPo zaparkovaní sa následne droga odoberie, pričom kamionista spravidla nevie, že drogu vezie.\nNásledne má sťažovateľ drogy vziať na chatu, kde ich rozdeľuje na menšie balíky a tie následne\npredáva.\n14. Ďalej poukázal súd na úradný záznam príslušníkov odboru kriminálnej polície Krajského\nriaditeľstva Policajného zboru v Žiline z 23. júna 2025, z ktorého vyplýva informácia o použití\nbitcoinovej peňaženky sťažovateľom (vrátane fotografie tejto peňaženky). Polícia tiež ohľadom\ntrestného stíhania vypočula\n, ktorá poskytuje sexuálne služby. Ohľadom\nsťažovateľa vypovedala, že mu niekoľkokrát poskytla služby, pričom v rámci rozhovoru jej\nsťažovateľ ponúkol drogy – marihuanu a neskôr aj kokaín (na obrovskej tácke, kde bol najmenej\n1 kg bieleho prášku, z ktorého si mohla odobrať, koľko potrebuje). Významné dôkazy mali byť\nzabezpečené pri domovej prehliadke obydlia sťažovateľa (v rámci ktorej boli zaistené drogy)\na v neposlednom rade vyplývajú aj z utajenej prílohy k vyšetrovaciemu spisu (z dôkazov získaných\n\n4\n\nna základe príkazu na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky sťažovateľa).\nNič nenasvedčuje tomu, že by boli dôkazy získané nezákonným spôsobom.\n15. Nemožno sa teda stotožniť s argumentáciou sťažovateľa, ktorý tvrdí, že by mal byť stíhaný\nlen ako bežný konzument návykovej látky. Krajský súd sa veľmi dôkladným spôsobom vysporiadal\ns tým, že výpoveď svedka\nnie je jediným dosiaľ zabezpečeným dôkazom potvrdzujúcim\nprepojenie sťažovateľa na ostatných spoluobvinených (s poukazom najmä na záznamy\nz odpočúvania sťažovateľa).\n16. Sťažovateľ namieta, že skutková veta neuvádza osoby, ktorým mala byť droga distribuovaná\n(teda je tu nesúlad medzi skutkovou a právnou vetou obvinenia), a nešlo ani o prípad držby\nznačného množstva omamnej látky. Tvrdí, že ho nemožno stíhať podľa § 173 Trestného zákona,\nale je ho možné stíhať len podľa § 171 ods. 4 Trestného zákona.\n17. V prvom rade nemožno konštatovať, že by sa krajský súd s touto argumentáciou sťažovateľa\nnijakým spôsobom nevysporiadal – ústavný súd poukazuje na strany 9 a 10 napadnutého\nrozhodnutia krajského súdu. Ako zdôraznil, vzhľadom na dosiaľ vykonané dokazovanie možno\nprisvedčiť záveru, že sťažovateľ nebol len konzumentom drogy, ale je tu dôvodné podozrenie,\nže mal komunikovať priamo s odberateľmi (telefonicky, ale tiež prostredníctvom správ, šifrovaných\naplikácií či osobne) a dohadovať množstvo, cenu, miesto a čas odovzdania drogy.\n18. Ústavný súd ďalej poukazuje aj na to, že svedok\nvo výpovedi uviedol dve\nkonkrétne mená, ktorým mal drogy obstarávať priamo sťažovateľ –\nalebo\n(matka má byť bývalá vyšetrovateľka) a\n. Tieto osoby mali podľa svedka chodiť\npo drogy priamo k sťažovateľovi a ďalej ich distribuovať. Mená ďalších osôb, ktorým mal\nsťažovateľ dodávať kokaín, vyplývajú aj z operatívneho zisťovania informácií – ide o\n, ktorý má kokaín sám užívať, ako aj ho ďalej predávať ďalším konzumentom v Martine\na v Bojniciach, a\n, ktorá je konzumentkou omamných a psychotropných látok\na ktorá má udržiavať blízky vzťah so sťažovateľom.\n19. Ako (správne) uzavrel krajský súd, vyšetrovanie je len na začiatku a v rámci ďalej\nprebiehajúceho vyšetrovania sa predpokladá aj vykonávanie ďalšieho dokazovania, na základe čoho\nbude možné skutok upresňovať. Skutok nemožno hodnotiť izolovane a čisto formalisticky,\nale v kontexte vykonaného dokazovania a v tomto smere aj ústavný súd súhlasí s názorom\nkrajského súdu, podľa ktorého z dosiaľ vykonaného dokazovania vyplýva, že trestné stíhanie\nvedené podľa § 173 Trestného zákona je dôvodné.\n20. Podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku môže byť obžalovaný vzatý do väzby len vtedy,\nak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie,\nbol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal\nobžalovaný, a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava,\nže bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný\nčin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil, a ak vzhľadom na osobu obžalovaného, povahu alebo\nzávažnosť trestného činu, pre ktorý je trestne stíhaný, nie je v čase rozhodovania o väzbe možné\nväzbu nahradiť podľa § 80 alebo § 81 Trestného poriadku.\n\n5\n\n21. Pokiaľ ide o dôvody väzby, sťažovateľ v podanej ústavnej sťažnosti uvádza, že hrozba\npokračovania v trestnej činnosti bola krajským súdom formulovaná vágne. Ani s touto námietkou\nsťažovateľa sa ústavný súd nestotožnil.\n22. Obavu z pokračovania v trestnej činnosti krajský súd vzhliadol jednak v osobe sťažovateľa,\nale aj v povahe trestnej činnosti a v spôsobe, akým mal byť skutok spáchaný. Treba poukázať najmä\nna vopred premyslený a sofistikovaný spôsob, akým mala byť zabezpečená preprava kokaínu,\ndlhšie časové obdobia a najmä významné množstvá drogy, ktoré mali byť takto prepravované\n(v niektorých prípadoch aj do 5 kg). Sťažovateľ si mal trestnou činnosťou zarobiť\n60 000 až 80 000 eur a tieto finančné prostriedky mali tvoriť nepochybne významný zdroj jeho\npríjmu. Nemožno neprihliadať tiež na kontakty na políciu a v tomto zmysle znalosti sťažovateľa\no činnosti polície v súvislosti s vyšetrovanou trestnou činnosťou. Napokon nie je bez významu ani\nskutočnosť, že samotný sťažovateľ je konzumentom kokaínu aj marihuany (čo preukazuje lekárske\nvyšetrenie).\n23. Podľa názoru ústavného súdu bola pri rozhodovaní o väzbe sťažovateľa dodržaná primeraná\na spravodlivá rovnováha („fair and just balance“) medzi záujmami štátu a jeho právom na osobnú\nslobodu. Napadnuté väzobné rozhodnutie bolo krajským súdom riadne a dôkladne odôvodnené.\nÚstavný súd poukazuje na veľmi konkrétne okolnosti a skutočnosti, na ktoré krajský súd prihliadal\npri rozhodovaní o návrhu sťažovateľa na prepustenie z väzby a krajský súd sa ústavne konformným\nspôsobom vysporiadal aj s otázkou nahradenia väzby.\n24. S ohľadom na všetky uvedené skutočnosti bola ústavná sťažnosť sťažovateľa vo vzťahu\nk uzneseniu krajského súdu odmietnutá ako zjavne neopodstatnená podľa čl. 56 ods. 2 písm. g)\nzákona o ústavnom súde. Keďže ústavná sťažnosť bola ako celok odmietnutá, rozhodovanie\no ďalších návrhoch sťažovateľa stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 14. októbra 2026\nPeter Molnár\npredseda senátu\n\n6", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "väzba-preskúmavanie väzobných dôvodov", "väzba-preventívna", "trestný čin-zločin"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}