{"guid": "ussr:64f6b482-6c3f-47c6-9814-b2373a12e936", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.598.2026.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 598/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 598/2026 z 14. 10. 2026", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 14. októbra 2026, sp. zn. II. ÚS 598/2026, ECLI:SK:USSR:2026:2.US.598.2026.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Straka", "datum_vydania": "2026-10-14", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/209-1992/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-13", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/64f6b482-6c3f-47c6-9814-b2373a12e936", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.598.2026.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.598.2026.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.598.2026.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 598/2026-19\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára a sudcov\nPetra Straku (sudca spravodajca) a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky\n, zastúpenej advokátkou JUDr. Janou Šepeľovou, Námestie\nslobody 13/25, Humenné, proti postupu Krajskej prokuratúry v Prešove v konaní vedenom\npod sp. zn. 4KPt 91/23/7700 a jej upovedomeniu č. k. 4KPt 91/23/7700-53 z 3. októbra 2025 takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 19. decembra 2025\na doplnenou podaním z 22. decembra 2025 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva\nna súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústava“), práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na účinný opravný prostriedok podľa čl. 13\ndohovoru postupom krajskej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. 4KPt 91/23/7700 a jej\nupovedomením označeným v záhlaví tohto rozhodnutia. Navrhuje, aby ústavný súd napadnuté\nupovedomenie krajskej prokuratúry zrušil a aby zakázal krajskej prokuratúre pokračovať\nv porušovaní označených základných práv sťažovateľky. Súčasne požaduje priznanie finančného\nzadosťučinenia 5 000 eur a náhradu trov právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom.\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka vzniesla 23. mája 2024 námietku\nzaujatosti proti osobe vyšetrovateľa Mgr. Ľudomila Šalatu v rámci trestného konania vedeného\nOkresným riaditeľstvom Policajného zboru v Humennom pod ČVS: ORP-654/2/-VYS-HE-2021,\nv ktorom mala sťažovateľka postavenie obvinenej pre prečin nezaplatenia dane a poistného podľa\n§ 278 ods. 1 a 2 Trestného zákona. Daný vyšetrovateľ o tejto námietke rozhodol uznesením\nz 24. júna 2024 tak, že sa nevylučuje z predmetného trestného konania.\n\n3. Proti tomuto uzneseniu podala sťažovateľka 11. júla 2024 sťažnosť, o ktorej rozhodla okresná\nprokuratúra uznesením č. k. Pv 82/22/7702-87 z 21. mája 2025 tak, že podľa § 194 ods. 1 písm. b)\nTrestného poriadku zrušila uznesenie vyšetrovateľa, avšak z iných ako v sťažnosti uvádzaných\ndôvodov. Obsah námietky zaujatosti proti vyšetrovateľovi sa totiž podľa okresnej prokuratúry\nzakladal na nesprávnych záveroch pri vydávaní uznesení a nezákonnom procesnom postupe\nvyšetrovateľa vo vzťahu k výkonu domových prehliadok a prehliadok iných priestorov v trestnej\nveci sťažovateľky. Sťažovateľka vnímala a hodnotila postup vyšetrovateľa v tejto súvislosti\nako nezákonný. V predmetnom uznesení okresná prokuratúra uviedla, že námietka voči osobe\nvyšetrovateľa sa zakladá iba na jeho procesnom postupe a nesvedčí o jeho pomere k predmetu\ntrestného konania, k subjektom trestného konania, resp. k ich právnym zástupcom, prípadne\nk inému orgánu činnému v trestnom konaní. O takejto námietke sa v zmysle § 32 ods. 6 Trestného\nporiadku nekoná. Ak teda vyšetrovateľ o takto formulovanej námietke konal, postupoval v rozpore\nso zákonom. Okresná prokuratúra preto napravila vzniknutú procesnú situáciu tak, že uznesenie\nvyšetrovateľa napadnutým uznesením zrušila z dôvodu, že bolo vydané na základe nesprávneho\nprávneho posúdenia vyšetrovateľa. Okresná prokuratúra pre úplnosť uviedla, že lehota\nna rozhodnutie o podanej sťažnosti sťažovateľky bola predĺžená v rámci interných predpisov\nprokuratúry vzhľadom na zvýšenú pracovnú zaneprázdnenosť a skutočnosť, že trestná vec bola\npredkladaná nadriadenej prokuratúre na účely rozhodovania o iných sťažnostiach sťažovateľky\nproti rozhodnutiam vyšetrovateľa.\n4. Sťažovateľka následne podala žiadosť o preskúmanie postupu prokurátora podľa § 210 ods. 2\nTrestného poriadku, ktorú krajská prokuratúra vybavila ústavnou sťažnosťou napadnutým\nupovedomením. V ňom uviedla, že preskúmala súvisiaci vyšetrovací spis, ako aj dozorový spis\na zistila, že sťažnosť nie je dôvodná. Sťažovateľka podala sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa\n11. júla 2024 a táto bola so spisom predložená okresnej prokuratúre až 14. marca 2025, pričom\nvyšetrovateľ sa za oneskorené predloženie ospravedlnil s poukazom na chybu pri odovzdávaní\na preberaní elektronických dokumentov. Následne bola sťažnosť vybavená uznesením z 21. mája\n2025, a to v predĺženej lehote stanovenej do 25. mája 2025 na základe žiadosti prokurátora\nodsúhlasenej vedúcou prokurátorkou, ktorá bola schválená 10. apríla 2025, teda ešte pred uplynutím\ninterným predpisom stanovenej lehoty 20 pracovných dní. Uzavrela, že aj k odoslaniu uznesenia\ndošlo v internej lehote (23. mája 2025), a preto je podaná ústavná sťažnosť nedôvodná.\n5. Napadnuté upovedomenie krajskej prokuratúry bolo sťažovateľke doručené 20. októbra 2025.\nTrestné konanie vedené proti sťažovateľke sa následne právoplatne skončilo, a to uznesením\nokresnej prokuratúry č. k. Pv 82/22/7702-105 zo 7. novembra 2025 o zastavení trestného stíhania\npre jeho neprípustnosť z dôvodu premlčania.\nII.\nArgumentácia sťažovateľky\n6. Sťažovateľka namieta, že aj napriek zastaveniu trestného stíhania je napadnuté upovedomenie\nkrajskej prokuratúry samostatným zásahom do jej práv, a to tým, že z preskúmania postupu\nprokurátora podľa § 210 ods. 2 Trestného poriadku urobilo formálny a neúčinný prostriedok\nnápravy v zmysle čl. 13 dohovoru. Artikuluje námietku, že takmer ročné rozhodovanie okresnej\nprokuratúry o jej sťažnosti podanej proti uzneseniu vyšetrovateľa je excesom zo zákona, ktorý\n\n2\n\nnemožno ospravedlniť žiadnymi objektívnymi okolnosťami, a tento stav nenapravila ani krajská\nprokuratúra. Naopak, postup okresnej prokuratúry odobrila a ako dôvod uviedla, že dozorový\nprokurátor okresnej prokuratúry bol pracovne zaťažený, čerpal dovolenku a jeho postup mal byť\npreto odôvodnený okolnosťami objektívneho charakteru, a teda akceptovateľný. Tvrdí, že\nnesprávny procesný postup okresnej prokuratúry spočívajúci v zjavne svojvoľných\nneodôvodnených prieťahoch krajská prokuratúra bez vecného preskúmania aprobovala, čím sa\nzo žiadosti podľa § 210 ods. 2 Trestného poriadku v jej prípade stal len deklaratívny úkon\nbez nápravného účinku. Takýto postup krajskej prokuratúry, neposudzujúc konanie o sťažnosti ako\ncelok, neprípustne zredukovaný len na čiastkový prieskum konania (od administratívneho\npredloženia spisu okresnej prokuratúre, nie od rozhodujúcej skutočnosti, ktorou bolo podanie\nsťažnosti, pozn.), preto podľa sťažovateľky vykazuje znaky svojvôle a upovedomenie krajskej\nprokuratúry je arbitrárne, formalistické a vnútorne nekonzistentné.\n7. Poukazuje na svoju predošlú ústavnú sťažnosť smerujúcu proti uzneseniu okresnej prokuratúry\nz 21. mája 2025 (ktorú ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 681/2025-17 z 3. decembra 2025 v danej\nčasti odmietol pre neprípustnosť, pozn.) a zdôrazňuje, že táto aktuálna ústavná sťažnosť smeruje\nproti novému aktu iného štátneho orgánu, ktorý samostatne zasahuje do jej práv. Dopĺňa, že interný\npokyn krajskej prokuratúry nemôže byť meradlom ústavnosti a zákonnosti poskytovania inej\nprávnej ochrany, a preto považuje odpoveď krajskej prokuratúry v napadnutom upovedomení\nna podstatu jej námietok za formálnu a zjavne nedostatočnú.\nIII.\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\n8. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí\nsenátu ústavného súdu podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) a zisťoval, či ústavná sťažnosť obsahuje všeobecné náležitosti podania\n(§ 39 zákona o ústavnom súde), všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania (§ 43 zákona\no ústavnom súde), osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti (§ 123, § 124 a § 132 ods. 1 a 2 zákona\no ústavnom súde) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde.\n9. Podstatou ústavnej sťažnosti je porušenie práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva\nna spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru) a porušenie práva na účinný\nopravný prostriedok (čl. 13 dohovoru) postupom a upovedomením krajskej prokuratúry, ktorým bol\npreskúmaný postup okresného prokurátora v prípravnom konaní na základe sťažovateľkou (vtedy\nv procesnej pozícii obvinenej) podanej žiadosti podľa § 210 ods. 2 Trestného poriadku.\n10. Argumentačným východiskom sťažovateľky je (ňou opakovaná) námietka, že pri vybavovaní\njej sťažnosti okresnou prokuratúrou došlo k nečinnosti a zbytočným prieťahom, ale na tomto mieste\nje potrebné zdôrazniť, že ústavný súd už uznesením sp. zn. II. ÚS 681/2025 odmietol jej (predošlú)\nsťažnosť v časti smerujúcej proti postupu okresnej prokuratúry z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti,\nkeďže sťažovateľka namietala prieťahy v čase, keď k nim už reálne nemohlo dochádzať.\n11. Ústavnému súdu je takisto zrejmé, že sťažovateľka vyjadruje nespokojnosť s tým, ako sa orgány\nčinné v trestnom konaní vysporiadali s jej námietkou zaujatosti proti osobe vyšetrovateľa, ale ako\n3\n\nsprávne okresná prokuratúra uviedla, o námietke voči osobe vyšetrovateľa, ak sa zakladá iba\nna jeho procesnom postupe a nesvedčí o jeho pomere k predmetu trestného konania, k subjektom\ntrestného konania, resp. k ich právnym zástupcom, prípadne k inému orgánu činnému v trestnom\nkonaní, sa v zmysle § 32 ods. 6 Trestného poriadku nekoná. Uznesenie okresnej prokuratúry\nz 21. mája 2025, aj keď vydané s časovým odstupom, tak bolo logickým krokom a viedlo\nk zrušeniu uznesenia vyšetrovateľa, ktoré vôbec nemalo byť vydané. Z hľadiska výsledku sa tak\npre sťažovateľku nič nezmenilo (vyšetrovateľ nebol z konania vylúčený) a ani krajská prokuratúra\npri preskúmaní postupu okresnej prokuratúry nemohla konštatovať opak.\n12. Pokiaľ ide o samotné napadnuté upovedomenie krajskej prokuratúry, nemožno prisvedčiť\nnázoru sťažovateľky, že je svojím obsahom formálne. Krajská prokuratúra v ňom zrozumiteľne\nuviedla dôvody, pre ktoré považuje postup prokurátora okresnej prokuratúry a jeho uznesenie\nza správne. Už samotný obsah predchádzajúceho rozhodnutia okresnej prokuratúry totiž celkom\njasne signalizoval, že sťažovateľka so svojou námietkou zaujatosti proti osobe vyšetrovateľa\nnemôže byť úspešná. Napadnuté upovedomenie tak nejaví známky sťažovateľkou tvrdenej\nneodôvodnenosti, ale ani prípadnej arbitrárnosti.\n13. Ústavnú udržateľnosť napadnutého upovedomenia nemôže spochybniť ani sťažovateľkou\nformulovaná námietka, že krajská prokuratúra nedostatočne reagovala na jej výhrady týkajúce sa\nposúdenia, či k prieťahom pri rozhodovaní o jej sťažnosti došlo v dôsledku nepredloženia veci\nvyšetrovateľom alebo v dôsledku nedostatočného dozoru nad vecou zo strany okresnej prokuratúry.\nV odôvodnení napadnutého upovedomenia totiž krajská prokuratúra jednoznačne uvádza, že\nza oneskorené predloženie veci je zodpovedný vyšetrovateľ, ktorý sa aj za svoje administratívne\npochybenie ospravedlnil. Pre posúdenie veci je podľa ústavného súdu významná aj tá skutočnosť,\nže sťažovateľka sa v čase od podania sťažnosti (júl 2024) do je predloženia okresnej prokuratúre\n(marec 2025) o vec nezaujímala, nezisťovala si, kde sa jej vec nachádza, a teda prieťahy\nnenamietala v čase, keď vecou disponoval vyšetrovateľ. Ústavný súd preto odôvodnenie\nnapadnutého upovedomenia krajskej prokuratúry považuje za dostatočné, zrozumiteľné\na vyhovujúce požiadavkám, ktoré čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru kladie na typ\npreskúmavaného konania a rozhodnutia (upovedomenia), a teda za ústavne akceptovateľné.\n14. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť\nide vtedy, keď napadnutým postupom alebo napadnutým rozhodnutím príslušného orgánu verejnej\nmoci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,\na to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím\npríslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto možno považovať\nústavnú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí\nna ďalšie konanie (III. ÚS 198/07, I. ÚS 348/2019). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver\no zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna\nintenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného\norgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu\n(I. ÚS 165/2015).\n\n4\n\n15. Vzhľadom na uvedené ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g)\nzákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n16. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku stratilo opodstatnenie rozhodovať\no ďalších návrhoch sťažovateľky uplatnených v petite jej ústavnej sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 14. októbra 2026\n\nPeter Molnár\npredseda senátu\n\n5", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org.", "návrh-zjavne neopodstatnený", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu", "trestné konanie-prípravné", "prokurátor, prokuratúra-dozor prokurátora"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}